Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu TURIMEX, spol. s r.o., so sídlom Ď.Langsfelda 170, 038 52 Sučany, IČO: 36370223, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Zajac, s.r.o., so sídlom P.Mudroňa 39, 036 01 Martin, IČO: 46255281 a Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom Na Bystričku 14A, 036 01 Martin, IČO: 42071411, proti žalovanému Andante, spol. s r.o., so sídlom Nižovec 10, 960 01 Zvolen, IČO: 36039578, zastúpený JUDr. Jiřím Machalom, advokátom, so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 7.700,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.607,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.607,52 € od 01.04.2017 do zaplatenia a sumu 40,- € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 20 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.04.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 18.04.2017, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.700,- € spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 17.02.2017 do zaplatenia, ako i zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 7.700,- € od 17.02.2017 do zaplatenia, a tiež zaplatiť mu titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním jeho pohľadávky sumu 40,- €, a rovnako aj trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 06.12.2016 uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorá vychádzala z cenovej ponuky žalobcu zo dňa 29.11.2016, akceptovanej žalovaným. V zmysle zmluvy mal zhotoviteľ zhotoviť pre objednávateľa dielo, a to oceľové prvky na monitorovaciu vežu Klenová, špecifikované vo výrobnej dokumentácii tvoriacej prílohu zmluvy. Cena za dielo bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá v sume 11.000,- € bez DPH. Časť tejto ceny žalovaný uhradil na základe predfaktúry č.16-003 zo dňa 07.12.2016, vystavenej na sumu 5.500,- €. Zvyšnú časť ceny diela vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č.17006 zo dňa 02.02.2017 na sumu 7.700,- €. Zvyšnú časť ceny diela žalovaný neuhradil, napriek tomu, že mu žalobca dodal dielo špecifikované v zmluve, o čom svedčia dodacie doklady zo dňa 24.01.2017. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi zvyšnú časť dohodnutej ceny diela, napriek tomu, že mu tento riadne a včas dodal dielo v dohodnutom množstve a kvalite, žalobca ho vyzval cestou právneho zástupcu na zaplatenie sumy 7.700,- € pokusom o zmier zo dňa 20.03.2017. Žalobca odkázal na článok II. ods. 3, kde bola splatnosť faktúr dohodnutá na 15 pracovných dní od doručenia, keďže predmetnú faktúru č.17006 prevzal žalovaný 03.02.2017, jej splatnosť nastala 16.02.2017. Tiež žalobca poukázal na článok V. ods. 2 zmluvy o dielo, podľa ktorého má žalobca právo požadovať od žalovaného zmluvnú

pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca odkázal na ustanovenie v spojení s nariadenia vlády SR č. a vo vzťahu k paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobca odkázal na ustanovenie citovaného nariadenia vlády.

2. Na návrh vydal súd dňa 19.05.2017 platobný rozkaz sp.zn.10Cb/13/2017-36, ktorý bol žalovanému doručený dňa 21.06.2017 a proti ktorému žalovaný podal odpor zo dňa 02.07.2017, doručený na tunajší súd dňa 06.07.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný ako subdodávateľ realizoval pre spoločnosť Lesné a vodné stavby, s.r.o. Nitra dielo „Protipožiarna monitorovacia veža“ v lokalite Klenová, ktorá tvorila jeden zo stavebných objektov diela „Rekonštrukcia protipožiarnych lesných ciest“ v Mestských lesoch Brezová pod Bradlom, a to stavebný objekt č.7. Lesné a vodné stavby, s.r.o. Nitra uvedené dielo realizovala na základe verejného obstarávania pre zadávateľa Mestské lesy, s.r.o.. Žalovaný, ktorý realizuje stavby na báze dreva, zmluvou o dielo zadal vyhotovenie oceľových prvkov žalobcovi a dňa 06.12.2016 uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo, ktorej predmet bol špecifikovaný v bodoch 1 a 2 článku I. zmluvy o dielo. Podmienkou pre uzavretie zmluvy zo strany žalovaného bolo, aby výška ceny diela nepresiahla 11.000,- € bez DPH, nakoľko túto cenu, vzhľadom k tomu, že je uvedená v rozpočte projektovej dokumentácie, vo výzve na verejné obstarávanie nemožno meniť. Výrobná dokumentácia bola zo strany žalovaného žalobcovi odovzdaná v elektronickej podobe, a to jednak V.. Z. B., projektantom a jednak zamestnancom žalovaného V.. V. Y.. Popreli, že by zmluva o dielo vychádzala z cenovej ponuky žalobcu zo dňa 29.11.2017, s tým, že pred uzavretím zmluvy mal žalobca k dispozícii výrobnú dokumentáciu, ktorá vymedzovala v zmysle článku I. bod 2 zmluvy o dielo predmet a rozsah diela, s tým, že výrobná dokumentácia, ktorá bola doložená žalobcom k žalobe, je len časťou výrobnej dokumentácie vymedzujúcej predmet diela, s tým, že oni k odporu pripojili túto výrobnú dokumentáciu v celosti. K predmetnej cenovej ponuke zo dňa 29.11.2016 ešte uviedli, že túto žalovaný nemal k dispozícii ani pred uzavretím zmluvy, ani po jej uzavretí. V dňoch 24.01.2017 a 02.02.2017 dodal žalobca len časť oceľových prvkov, ktoré podľa výrobnej dokumentácie boli potrebné pre zhotovenie monitorovacej veže. Pretože dňa 03.02.2017 konateľ žalobcu V.. H.. D. osobne doručil žalovanému faktúru na celkovú čiastku 13.200,- € s DPH ako celkovú výšku zmluvnej ceny, hoci celé dielo podľa zmluvy o dielo nedodal, žalovaný faktúru obratom vrátil a žiadal, aby žalobca vo faktúre spresnil, čo v nej účtuje. Na to reagoval žalobca listom zo dňa 17.02.2016, kde v prílohe opätovne predmetnú faktúru č.17006 zaslal a žiadal uhradiť a zároveň pripojil cenovú ponuku zo dňa 29.11.2016 na položky v celkovej sume 11.139,40 € bez DPH, s tým, že napriek tejto čiastke sa osobne s konateľom žalovaného dohodol na cene diela 11.000,- € bez DPH, čo má vysvetľovať rozdiel ceny diela v zmluve oproti cenovej ponuke. Žalovaný sa až týmto momentom dozvedel, že žalobca považuje za predmet zmluvy o dielo zo dňa 06.12.2016 len tie oceľové prvky, ktoré mu dodal v dňoch 24.01.2017 a 02.02.2017 a až vtedy mal aj k dispozícii predmetnú cenovú ponuku. Tiež poukázali na to, že zmluva o dielo na túto cenovú ponuku ani nikde neodkazuje. Následne konateľ žalovaného z telefonickej komunikácie s konateľom žalobcu zistil, že žalobca považuje dielo za splnené a pokiaľ má žalovaný záujem o dodávku zostávajúcich oceľových prvkov na predmetnú vežu v zmysle dokumentácie, je potrebné uzavrieť novú zmluvu o dielo. Za daného stavu, keď žalovaný bol zmluvne viazaný dodať dielo, z obavy, aby sa nedostal do omeškania voči svojmu odberateľovi, si od žalobcu vyžiadal informáciu o tom, za akú cenu by bol žalobca ochotný dodať chýbajúce prvky. Žalobca mu zaslal cenovú ponuku týkajúcu sa chýbajúcich kovových prvkov na čiastku 14.524,- € bez DPH, s tým, že táto cenová ponuka je datovaná na rovnaký deň ako cenová ponuka, ktorú žalobca pripojil k žalobe, t.j. 29.11.2016. Ak teda žalobca obe cenové ponuky vypracovával v ten deň, t.j. ešte pred uzavretím zmluvy o dielo, musel vedieť, že cena, za ktorú je ochotný zhotoviť všetky oceľové prvky potrebné pre zhotovenie monitorovacej veže, je celkom 25.663,40 € bez DPH a napriek tomu uzavrel zmluvu o dielo s cenou 11.000,- € a na tento fakt žalovaného ani neupozornil a ani mu tieto cenové ponuky nedal. Je však tiež možné, že žalobca obe cenové ponuky vypracovával ex post, t.j. v čase, keď už dodal časť oceľových prvkov s predpokladom, že žalovaného svojim neplnením zmluvy o dielo dostane do časovej tiesne a tak ho „presvedčí“, aby si od neho objednal aj zostatok oceľových prvkov ním nedodaných. Podľa ich názoru ale teda existencia oboch cenových ponúk má svedčať o tom, že žalobca pred uzavretím zmluvy o dielo vedel, aký je skutočný rozsah oceľových prvkov potrebných pre zhotovenie monitorovacej veže, o ktoré má žalovaný záujem. Žalovaný opätovne listom zo dňa 09.03.2017 vrátil žalobcovi predmetnú faktúru a oznámil mu, že trvá na dodaní celého diela, s tým, že faktúru považujú za neoprávnenú. Žalovaný medzičasom začal žalobcom dodané prvky kompletizovať (spájať s drevenými časťami, ktorých bol zhotoviteľom) a pripravovať na osadenie, pričom zistil, že prvky označené v dokumentácii ako prvky VK01 až VK14, dodané žalobcom vykazujú také nepresnosti spôsobené nedodržaním presných

rozmerov a nerovnosťami, že sa nedajú použiť do konštrukcie veže. Tieto vady ihneď dňa 24.03.2017, 25.03.2017 a 07.04.2017 písomne u žalobcu reklamoval a následne niekoľkokrát vybavenie reklamácie urgoval prostredníctvom doporučených listov, aj emailov. Žalobca však sa odmietol reklamáciami zaoberať, s tým, že sú vymyslené, hoci sa na reklamované výrobky ani neprišiel pozrieť, aj keď ho o to žalovaný výslovne žiadal a napriek tomu, že žalobca má sídlo len niekoľko 100 metrov od prevádzky žalovaného v Turanoch, kde sa vykonávala kompletáž dielcov, ktorých súčasťou boli aj vadné oceľové prvky, tvrdiac, že sa reklamáciou môžu zaoberať len v priestoroch svojej firmy a preto má žalovaný už zmontované prefabrikované dielce rozobrať a dopraviť do sídla žalobcu. Žalovaný zistil, že odstránenie reklamovaných chýb na oceľových prvkoch dodaných žalobcom nebolo technicky možné a na nahradenie týchto prvkov novými od iného dodávateľa nebol čas, a tak jedinou možnosťou bolo experimentálne zistiť, aké úpravy na ostatných dielcov veže, predovšetkým drevených, je nutné vykonať, aby bolo možné vežu zmontovať. Zistilo sa, že je nutné drevené prúty predrážkovať, aby mali tiahla väčšiu vôľu v drážkach drevených prútov a aby ich bolo možné osovo natočiť do rovnakej polohy, ako aj prirezávať čelá drevených prútov, aby sa eliminovali dĺžkové diferencie spôsobené krivosťou styčníkov. Tiež bolo nutné dodatočne zväčšiť niektoré otvory v kovových prvkoch, aby sa podarilo zasunúť do otvorov kovové čapy. Napriek týmto opatreniam sa tiež zistilo, že pri montáži sa budú musieť používať páčidlá a sťahováky, ktoré značne sťažia a spomalia montáž. Žalovanému tak vznikli významné naviac náklady, ktoré aj uplatnil u žalobcu z titulu náhrady škody. Postoj žalobcu, ktorý dodal žalovanému len časť diela a so zvyšnou dodávkou bol v omeškaní a zároveň dodávku podmieňoval úhradou faktúry č.17006 a uzavretím novej zmluvy o dielo, teda odmietal plniť dielo, ako aj fakt, že sa vyhýbal riešeniu reklamácie, hoci v zmysle zmluvy o dielo bol povinný k nej zaujať postoj do 3 dní od uplatnenia, a taktiež vedel, že žalovaný je zaviazaný dodať dielo svojmu dodávateľovi, žalovaný považoval za podstatné porušenie zmluvy a preto dňa 14.04.2017 od zmluvy o dielo, uzavretej dňa 06.12.2017, odstúpil, čím odpadol právny dôvod pre plnenie zo strany žalobcu, a v zmysle , keďže dodané oceľové prvky boli zabudované a nebolo ich možné vrátiť, prichádza do úvahy poskytnutie peňažnej náhrady. Žalovaný medzičasom vykonával zisťovanie, aká je cena nedodaných oceľových prvkov a táto bola cca 6.600,- € bez DPH a tieto si od iného zhotoviteľa aj zabezpečil za celkovú sumu 6.654,81 € bez DPH. Nakoľko časť diela, ktorú žalobca mal dodať a nedodal, mala hodnotu 6.654,81 €, má žalovaný za to, že už vyplatenou zálohovou platbou vo výške 5.500,- € nahradil v zmysle bezdôvodné obohatenie z titulu zabudovaných oceľových prvkov zhotovených žalobcom, na základe zmluvy o dielo, v zmysle ktorej bola dojednaná cena diela 11.000,- € bez DPH, a od ktorej žalovaný odstúpil a teda podľa jeho názoru už žalobcovi nič nedlhuje, s tým, že ak žalobca žiada uhradiť sumu 7.700,- €, je na ňom, aby preukázal výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Uznesením zo dňa 26.07.2017, sp.zn.10Cb/13/2017-59 súd zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 19.05.2017, sp.zn.10Cb/13/2017-36 v celom rozsahu v súlade s (ďalej len „“).

4. Dňa 19.09.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 18.09.2017, v ktorom okrem iného uviedli, že trvajú na skutočnostiach uvedených v žalobe, t.j. že predmetom zmluvy o dielo boli oceľové výrobky označené ako VK01 až VK17 a VKp01 až VKp03, špecifikované v cenovej ponuke zo dňa 29.11.2016 na sumu 11.139,40 € bez DPH, čoho dôkazom má byť aj email pani Y. zaslaný z adresy V.. R. zo dňa 14.12.2016 adresovaný V.. D., ktorého prílohou bola výrobná dokumentácia, ktorá mala byť podkladom pre zhotovenie diela. Z nej je zrejmé, že k zmluve o dielo zo dňa 06.12.2016 žalovaný zaslal žalobcovi dokumentáciu iba k predmetným výrobkom, ktoré sa žalobca v dohodnutom počte zaviazal vyrobiť. Dokumentáciu doniesol už pred vypracovaním cenovej ponuky na predmetnú sumu žalobcovi V.. V. Y., ktorý ju odovzdal v elektronickej podobe do rúk V.. D., v súbore stycniky.var. Po uzavretí zmluvy o dielo si žalobca nechal naceniť 2 zo styčníkov, označené ako VK02 a VK03 u firmy UNICOLOR, s.r.o., emailom zo dňa 07.12.2016 a emailom zo dňa 15.12.2016 aj ostatné výrobky. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že predmetom diela boli iba výrobky, ktoré žalobca odovzdal do rúk zamestnanca žalovaného V.. B. dňa 02.02.2017. Až po dodaní týchto výrobkov prišiel V.. R. s požiadavkou na nacenenie zvyšných výrobkov uvedených v cenovej ponuke na sumu 14.524,- €. Prvá zmienka o tom, že žalobca nedodal celý predmet diela, bola zo strany žalovaného až v liste zo dňa 09.03.2017 a zároveň tieto skutočnosti môže potvrdiť V.. H. D., konateľ žalobcu, ktorého výsluch navrhli. Okrem toho tieto skutočnosti majú byť potvrdené aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.03.2017 v objednávke II.časť na sumu 14.524,- €, kde žalovaný v texte použil výraz objednávka II.časť, z čoho vyplýva, že si žalovaný nechával výrobky naceniť v 2 etapách. Zotrvali na tom, že cenovú

ponuku odovzdal konateľ žalobcu konateľovi žalovaného osobne pred uzatvorením zmluvy o dielo. Pokiaľ ide o vady dodaného diela, uviedli, že prvá zmienka je až v liste zo dňa 24.03.2017, t.j. takmer 2 mesiace po jeho dodaní. Existenciu vád pritom žalovaný nepreukázal. Potvrdili, že žalobca požiadal žalovaného, aby výrobky doniesol do sídla žalobcu na posúdenie. Žalobca zotrval na tom, že dielo vykonal riadne a včas, na nič iné sa voči žalovanému nezaviazal a nie je si vedomý, že by dielo malo vykazovať vady. Tiež žalobca poukázal na to, že na faktúre č.17006, ktorú žalovaný prevzal 03.02.2017, bol na vyhotovení určenom pre žalovaného z jeho strany upravený dátum prevzatia na 13.02.2017 a následne číslica 1 pred číslom 3 bola upravená na 0, čo má potvrdiť, že žalovaný pozmeňuje fakty vo svoj prospech. Pokiaľ ide o vady, žalobca odkázal na ustanovenie v tom zmysle, že keďže dielo bolo prevzaté 02.02.2017 a prvá reklamácia bola až dňa 24.03.2017, v prípade, aj keby boli vady preukázané, neboli by reklamované včas. Z dokladu preukazujúcom odovzdanie a prevzatie diela nevyplýva, že by dielo trpelo vadami, ani že by nebolo odovzdané kompletne, s tým, že je nepravdepodobné, že by preberajúci zamestnanec žalovaného toto nenamietal a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celej ceny diela, a preto žalovanému nevzniklo ani právo odstúpiť od zmluvy a žaloba žalobcu je opodstatnená.

5. Dňa 11.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.10.2017, v ktorom okrem iného uviedli, že pokiaľ žalobca ako hlavný dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia, že predmetom diela boli len výrobky, ktoré dodal 02.02.2017, považuje email zo dňa 14.12.2016 zaslaný zamestnankyňou žalovaného Z. Y. na adresu žalobcu, je pravdou, že touto zamestnankyňou bola zasielaná žalobcovi kompletná dokumentácia veže vo formáte „dwg“ a keďže zasielaný súbor bol príliš veľký, konateľ žalobcu V.. D. v komunikácii s pani Y. v uvedený deň jej oznámil, že nemôže súbor prijať s poukazom na túto skutočnosť. Preto pani Y. rozdelila súbor na menšie časti a posielala túto dokumentáciu po častiach. Jednu z týchto častí teraz účelovo žalobca použil ako dôkaz, že práve táto časť dokumentácie je predmetom zmluvy, avšak žalobca zamlčal, že v ten istý deň prostredníctvom emailu dostal aj ostatné časti projektovej dokumentácie, rovnako ako zamlčal aj ďalší fakt, že zamestnanec žalovaného V.. I. B. osobne, aby bolo nesporné, že dokumentácia bude u konateľa žalobcu V.. D. kompletná, išiel do jeho kancelárie a V.. D. si z USB kľúča stiahol celú dokumentáciu vo formáte „dwg“ do svojho počítača. O účelovosti argumentácie žalobcu svedčí fakt, že samotná zmluva o dielo bola podpísaná dňa 06.12.2016, t.j. 8 dní pred zaslaním emailu s prílohou, na ktorý žalobca ako na kľúčový dôkaz o dojednanom rozsahu diela poukazuje, avšak žalobca potvrdil žalovaným tvrdenú skutočnosť, že ešte pred 29.11.2016 osobne priniesol zamestnanec žalovaného V.. V. Y. do kancelárie V.. D. projektovú dokumentáciu, s tým, že podľa ich vedomostí to bolo konkrétne 16.11.2016, kedy si konateľ žalobcu osobne stiahol do svojho osobného počítača kompletnú dokumentáciu veže vo formáte „pdf“ z USB kľúča poskytnutého V.. Y.. Žalovaný uviedol, že na základe tejto dokumentácie vyhotovil žalobca cenovú kalkuláciu, tak na sumu 11.139,40 €, ako i na sumu 14.524,- €, s tým, že ak by pred týmto dátumom 29.11.2016 žalobca nedisponoval kompletnou dokumentáciou, nemohol by vypracovať cenové kalkulácie na všetky oceľové prvky monitorovacej veže. Po odovzdaní kompletnej dokumentácie vo formáte „pdf“ žalovaný žalobcovi predložil aj návrh zmluvy o dielo, avšak bez uvedenia ceny diela, ktorú stanovil žalobca a následne 06.12.2016 bola zmluva o dielo podpísaná oboma zmluvnými stranami bez toho, aby jej prílohou bola cenová kalkulácia. Popreli, že by žalovaný dal žalobcovi „objednávku na II.časť“, s tým, že žalovaný dňa 23.03.2017 urobil písomne len to, čo je uvedené v predmete tohto listu, t.j. „vyhodnotenie ceny - objednávka II.časť“, t.j. vykonal porovnanie realizačnej ceny a ponukovej ceny žalobcu a na základe toho konštatoval rozdiel medzi týmito cenami o 118,248 %. Pokiaľ ide o reklamáciu vád dodaných výrobkov, uviedli, že reklamácia bola uplatnená hneď, ako to žalovaný mohol zistiť, t.j. po zahájení kontrolnej montáže veže vo svojich výrobných priestoroch, t.j. včas, v zmysle ustanovenia .

6. Dňa 09.04.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 05.04.2018, v ktorom odkázal na obsah pripojeného DVD, na ktorom sa majú nachádzať tam špecifikované súbory a emaily, ktorými si strany sporu vymedzovali predmet zmluvy o dielo a komunikovali ohľadom nacenenia zvyšnej časti prvkov veže, ktorú nezadal žalovaný vyrobiť v zmluve o dielo zo dňa 06.12.2016, keď poukázal najmä na súbor stycniky.tar.gz, ktorý bol tým súborom, čo na USB kľúči priniesol pán V. Y., obsahujúci výkresy vo formáte „pdf“, na základe ktorého V.. D. vypracoval cenovú ponuku zo dňa 29.11.2016. Tiež poukázal na súbor Andante, s.r.o., ktorý obsahuje obdive cenové ponuky, s tým, že druhá cenová ponuka bola vypracovaná až 06.02.2017, čo má vyplývať z informácií o súbore a bola vypracovaná až na základe požiadavky žalovaného prostredníctvom jeho zamestnanca V.. B., zaslanej dňa 03.02.2017 emailom o nacenenie výrobkov špecifikovaných v

súboroch priložených k emailu, čo má preukazovať fakt, že nie je pravdou, že žalobca mal k dispozícii celú výrobnú dokumentáciu ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo, pretože žalovaný by teda nemal dôvod 03.02.2017 žalobcovi zasielať dokumentáciu, ktorú podľa neho už mal mať. Tiež právny zástupca žalobcu uviedol, že súbor VK.zip obsahuje výkresy na výrobky podľa prvej cenovej ponuky vo formáte „dwg“, t.j. tie, ktoré boli skutočne dodané a sú totožné s výrobkami doručenými na USB a emailom zo dňa 14.12.2016. Tiež uviedol, že nakoľko žalovaný na pojednávaní, ako i pán Y. uviedol, že nemali vedomosť o tom, čo sa nachádzalo na USB kľúči, ktorý niesol V.. D., je možné, že si žalovaný myslel, že ide o všetky prvky na celú vežu, ale to si mal overiť u projektantov, a to by vysvetľovalo, prečo si nechal po prevzatí výrobkov doceniť zvyšné výrobky dňa 03.02.2017. Tento omyl však nerobí neplatnou zmluvu o dielo a dohodu o predmete a ceny diela, tvoriacou jej podstatné náležitosti. Žalobcovi žalovaný zadal nacenenie a aj následnú dodávku iba tých výrobkov, ktoré boli uvedené v cenovej ponuke zo dňa 29.11.2016 a žalovaný za prítomnosti oboch konateľov žalobcu akceptoval cenovú ponuku s protinávrhom ceny vo výške 11.000,- € bez DPH, čo žalobca akceptoval. Týmto momentom vznikla zmluva o dielo s predmetom uvedeným v cenovej ponuke zo dňa 29.11.2016, za vzájomne odsúhlasenú cenu a vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné hovoriť o neplatnosti neskoršej zmluvy pre jej neurčitosť, ale skôr z dôvodu, že na ten istý predmet uzatvorili zmluvné strany už skôr ústnu zmluvu o dielo. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou o skoršom vzniku zmluvy, treba podľa ich názoru ustanovenia písomnej zmluvy o dielo vykladať v neprospech žalovaného v súlade s . Pokiaľ ide o údajné vady diela, žalovaný nepreukázal, že by tieto existovali, resp. že by boli reklamované včas a riadne, a zároveň vzhľadom na čas a cenu, za ktoré boli vyrobené ďalšie výrobky, ktoré nerobil žalobca, je vysokopravdepodobné, že vadné boli práve tieto výrobky, dodané iným dodávateľom. Tiež navrhol vykonať ako dôkaz na pojednávaní odprezentovanie jednotlivých súborov a emailov na ním prinesenom notebooku, za účelom objasnenia toho, čo bolo dohodnuté zmluvnými stranami ako predmet diela.

7. Dňa 11.04.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.04.2018, v ktorom priamo konateľ firmy žalobcu V.. H. D. chronologicky opísal priebeh udalostí od novembra 2016 až do februára 2017, s tým, že okrem iného uviedol, že ho osobne kontaktoval začiatkom novembra 2016 V.. R., ohľadne subdodávky na oceľové výrobky pre ich zákazku, na čo mu on povedal, že nech pošle dokumentáciu a ak budú schopní to urobiť, tak vypracuje cenovú ponuku. Pracovník žalovaného V.. Y.Á. mu priniesol na USB kľúči výrobnú dokumentáciu na požadované výrobky v súbore „stycniky.tar.gz“, ktorú si stiahol do svojho počítača, ešte za prítomnosti V.. Y. a teda tento videl o aké výrobky ide a keďže boli to schopní urobiť, povedal mu, že cenovú ponuku vypracuje, čo aj urobil dňa 29.11.2016 na sumu 11.139,40 € bez DPH. V.. R. si ju osobne prevzal u nich vo firme cestou z obeda. Dňa 04.12.2016 sa uskutočnilo v ich kancelárii ďalšie stretnutie, aj za prítomnosti jeho syna V.. I. D., kde V.. R. povedal, že ak to vedia vyrobiť za 11.000,- €, tak môžu začať. Následne mu emailom dňa 05.12.2016 zaslal text zmluvy o dielo. On k nej nemal žiadne námietky, lebo ako o prílohe č.1 hovorili o cenovej ponuke z 29.11.2016. Dňa 06.12.2016 zmluvu osobne u nich podpísali. Následne boli ich subdodávateľom firmou UNICOLOR, s.r.o. požiadaní, aby im zaslali výkresy na výrobu všetkých potrebných výpalkov vo formáte „dwg“, aby bolo možné ich zadať do páliaceho zariadenia. Na základe toho im pani Y.Á. emailom 14.12.2016 dokumentáciu poslala pod označením „VK.zip“ a dňa 15.12.2016 im bola preposlaná emailom táto dokumentácia od projektanta V.. Y. zo spoločnosti DREVOSTAV, s.r.o., ktorá sa presne zhodovala s dokumentáciou zo súboru „stycniky.tar.gz“. Potom oni začali s výrobou tiahel, pod označením T1 až T4 a po obdržaní výpalkov pokračovali s výrobou styčníkov ST01 až ST14 a kotviacich pätiek KP1 až KP3. Povrchovú úpravu zinkovaním uskutočnili v zinkovni Zink power, s.r.o.. Po prekontrolovaní výrobkov u nich na dielni po kvalitatívnej i množstevnej stránke tieto zaviezli dňa 02.02.2017 k žalovanému, ktoré prevzal ich pracovník V.. B., ktorého pred ním poveril V.. R., ktorý bol pri odovzdávaní tiež a reklamoval nedokonalé zinkovanie na úchytných miestach. Tieto závady opravili a 03.02.2017 a následne opäť boli odkontrolované V.. R. a V.. B., za ich stranu bol prítomný aj I. Q. a D. M., kedy sa ho V.. R. pýtal, či je dodaná celá objednávka, čo on potvrdil, na čo povedal V.. R., že môže priniesť faktúru, ktorú prevzala pani Y. 03.02.2017 a v ten istý deň o 16.23 hod. mu V.. B. poslal požiadavku emailom na vypracovanie cenovej ponuky, kde prílohou boli podklady na cenovú ponuku „tiahla + zvarence.xlsx a stlpy.zip“, vytvorená v ten istý deň o 08.46 hod.. Následne on vypracoval druhú cenovú ponuku, ktorú prepisoval do prvej cenovej ponuky a preto došlo k pochybeniu, že tam ostal dátum 29.11.2016. Následne im listom, ktorý odoslali 16.02.2017 vrátili predmetnú faktúru č.17006 a opätovne aj listom zo dňa 09.03.2017, s tým, že v prvom prípade bol ako dátum prevzatia faktúry uvedené 13.02.2017 a v druhom prípade bolo tam uvedené 03.2.2017. Podľa jeho názoru termín prevzatia faktúry menili z dôvodu, aby mohli ju reklamovať v zmysle lehôt dojednaných v zmluve o dielo. Trval na tom, že reklamované výrobky nepriniesli do ich firmy, podľa jeho názoru z dôvodu, že chyba mohla byť inde,

ako v ich výrobkoch, napr. v dokumentácii, v nesprávnom spôsobe montáže, v iných výrobkoch a pod.. Doručenie týchto výrobkov žiadali kvôli tomu, že na to sú potrebné digitálne meradlá, aj stôl rovinnosti vážiaci 100 kg. Zotrval na tom, že ich výrobky boli vyrobené presne podľa dodanej dokumentácie, o čom má svedčiť skutočnosť, že veža je postavená, inak by ju nemohli odovzdať do užívania.

8. Dňa 28.08.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.04.2018, v ktorom okrem iného uviedli, že trvajú na tom, že na USB kľúči, ktorý priniesol pán Y., mal pán D. k dispozícii kompletnú výrobnú dokumentáciu, keďže tam boli aj súbory „VD.zip“ a „VZ.zip“, s odkazom na to, že im pán Kalinka z DREVSTAVU dňa 16.11.2016 poslal kompletnú výrobnú dokumentáciu veže, ktorú nahrali na USB kľúč a v poobedňajších hodinách doručili pánovi D., a zároveň to potvrdzuje čestné prehlásenie V.. R., konateľa firmy DREVSTAV. Tiež uviedli, že nie je pravdou, že pán Y., resp. pán R. povedali, že nevedeli, čo bolo na USB kľúči nahraté, ale oni uvádzali, že nepoznali obsah jednotlivých súborov tam nahratých. V.. R. ako konateľ firmy žalovaného konkrétne uviedol, že na USB kľúči boli nahraté súbory z DREVSTAVU, keď on osobne tie súbory na USB kľúč nahrával tak, ako prišli od pána Kalinku a boli tam súbory „VK.zip“, „VD.zip“ a „VZ.zip“, s tým, že neexistuje žiadny logický dôvod, prečo by mali pred pánom D. zatajovať čas výrobnej dokumentácie na výrobky, ktoré očakávali, že ich nacení a bude vyrábať. Ďalej uviedli, ktoré tvrdenia pána D. zo dňa 10.04.2018 považujú za nepravdivé, okrem iného poprel, že by bol dňa 02.02.2017 prítomný pri preberaní výrobkov, ako i to, že by sa dohodli, že prílohou k zmluve o dielo bude ponuka žalobcu na výrobky VK.zip. K záležitosti ohľadne dátumu prevzatia faktúry odkázali na vyjadrenie ich ekonómky pani Y. na pojednávaní. Pokiaľ ide o vadnosť výrobkov dodaných firmou žalobcu, odkázali na fotodokumentáciu v spise na strane 131-136, z ktorej vyplýva, že sa jednalo práve o výrobky žalobcu, ktoré boli zabudované do veže za cenu úprav a dodatočných nákladov, s tým, že veža stojí len vďaka úsiliu a nadpráci ich zamestnancov, resp. zamestnancov montážnej firmy. Ku skutočnej reálnej cene predmetu diela v zmysle zmluvy o dielo z decembra 2016 uviedli, že výzva k verejnému obstarávaniu zverejnená vo Vestníku VO uvádzala v rozpočte cenu za výrobu VK a VD prvkov cca 11.000,- € a takúto cenu podpísaním zmluvy aj akceptovali. Oni následne dokázali nakúpiť chýbajúcu časť výrobkov v roku 2017 za menej ako polovicu ceny nacenenú pánom D.. Navyše v auguste 2018 nakúpili rovnaké výrobky na vežu vysokú o 10 m viac za sumu 18.435,80 €, čiže za 30 m vežu v roku 2018 zaplatili o 7.227,- € menej ako za 20 m vežu v roku 2016, hoci za ten čas vzrástli ceny železa o cca 20 %, ceny zinku o 75 % a cena práce o cca 15 %.

9. Dňa 24.09.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.09.2018, v ktorom sa vyjadril k stanovisku k cenovej ponuke spracovanej V.. C., v ktorom okrem iného namietol jeho znalecký odbor a tiež skutočnosť, že sa vyjadruje k cenovej ponuke, ktorá nebola prílohou jeho vyjadrenia a navyše z nej vyplýva, že rozbor položiek k cenovej ponuke vykonal žalobca, s tým, že teda s poukazom na tam aj bližšie špecifikované skutočnosti nemôže toto slúžiť ako dôkaz vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia, ak by súd dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo. S poukazom na to navrhli na stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia nariadiť znalecké dokazovanie súdom.

10. Dňa 21.01.2019 bolo na tunajší súd doručené stanovisko žalovaného k znaleckému posudku č.148/2018 pána H. zo dňa 17.01.2019, v ktorom okrem iného uviedli, že tento znalecký posudok je metodicky a obsahovo vypracovaný na posudzovanie strojných zariadení a nie na predmet sporu, t.j. oceľové tyčníky veže, a preto je pre tento spor nepoužiteľný, keďže oceľové styčníky sú spojovacím materiálom stavebných dielcov a nejedná sa teda o strojové zariadenie. Namietli kompetentnosť znalca H., resp. organizácie PBT, s.r.o. Žilina vo vzťahu k predmetu zmluvy o dielo, s tým, že v zmysle obsahového vymedzenia znaleckých odborov je na vypracovanie znaleckého posudku kompetentný znalec z odboru 371002. Tiež namietli, že znalecký posudok neobsahuje jedinú kalkuláciu ceny atypického styčníka veže v zmysle metodiky, ktorá sa na oceňovanie takýchto výrobkov musí používať, t.j. údaje o množstve a jednotkových cenách vstupných materiálov, údaje o pracovných operáciách a spotrebe normohodín. Tiež v znaleckom posudku nie sú uvedené porovnania skutočne vyrobených styčníkov s projektovou dokumentáciou tak, aby sa preukázali neprípustné odchýlky, reklamované žalovaným. Zároveň poukázali na fakturované trhové ceny firmou DEWEX v roku 2018 na úplne identickú vežu, ktorá sa aktuálne stavia pri Oravskej Lesnej, kde celková cena bola 15.959,84 € bez DPH. Tiež namietli, že znalec odkazuje na prílohu č.1 k zmluve o dielo, čiže na neexistujúci dokument. Tiež pokiaľ znalec tvrdí, že bol vykonaný prieskum trhu zameraný na ceny hodnotených výrobkov, toto nie je ozrejmené. Rovnako spochybnili tvrdenia znalca, že pokiaľ pri obhliadke veže je táto v dobrom stave, má z toho vyplývať, že výrobky dodané žalobcom boli bezchybné.

11. Dňa 15.04.2019 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.04.2019, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedli, že z nim predloženého znaleckého posudku č.04/2019, vypracovaného znalcom V.. C. W., vyplýva, že hodnota vecí dodaných žalobcom predstavuje 9.094,63 € s DPH a z údajov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalovaný preddavkovo uhradil sumu 5.500,- €, čiže rozdiel predstavuje 3.594,63 €, s tým, že do súdneho spisu doložili doklady o tom, že si voči žalobcovi listom zo dňa 26.06.2017 uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 4.035,- € bez DPH, ktorá ich spoločnosti mala vzniknúť v dôsledku vád dodaných oceľových prvkov, a to konkrétne v dôsledku úhrady faktúry č.19/2017 zo dňa 31.05.2017, vystavenej subdodávateľom protipožiarnej monitorovacej veže v Brezovej pod Bradlom, Vladimírom Šabom - Wal-Mont, ktorý nad rámec zmluvne dojednanej ceny za montáž vyúčtoval ďalších 2.595,- € za sťaženú montáž v dôsledku nepresnosti žalobcom dodaných kovových styčníkov, a ktorá bola uhradená dňa 21.06.2017, a tiež v dôsledku úpravy dielcov vykonanej ich pracovníkmi v prevádzke Sučanoch, priamo v mieste realizácie stavby, ktorá si vyžiadala 120 hodín práce ich zamestnancov v hodnote 1.440,- €. S poukazom na to navrhli, aby bol vo veci uzavretý súdny zmier v tom zmysle, že žiadna zo strán nebude druhej strane nič plniť a náklady konania bude znášať každá zo strán sama. Pre prípad, že by žalobca s týmto návrhom nesúhlasil, tak uviedli, že na zaplatenie čiastky 3.594,63 € započítavajú príslušnú časť vyúčtovanej náhrady škody vo výške 4.035,- €, uplatnenej listom zo dňa 26.06.2017. Na záver ako svedka navrhli vypočuť D. Š., k okolnostiam montáže kovových styčníkov dodaných žalobcom a ich vadám, ktoré vyvolali zvýšenú pracnosť montáže a potrebu individuálneho prispôsobovania podstatných častí veže.

12. Dňa 16.04.2019 bolo na tunajší súd doručené stanovisko žalobcu k znaleckému posudku predloženého žalovaným zo dňa 15.04.2019, v ktorom okrem iného uviedli, že z neho vyplýva, že nebola uskutočnená miestna obhliadka a pri naceňovaní V.. W. vychádzal z jediného parametra, a to hmotnosti zámočníckych výrobkov, čo je kritérium nepostačujúce a neobjektívne, keďže nezohľadňuje špecifiká výrobku. Okrem toho z tohto znaleckého posudku vyplýva, že výrobky naceňoval v cenách za rok 2016, hoci k plneniu došlo v roku 2017, s odkazom na stanovisko znaleckej organizácie PBT, s.r.o. uviedli, že bola určená len technická hodnota výrobkov a nie ich všeobecná hodnota a preto je tento znalecký posudok na tento prípad nepoužiteľný. Tiež znalecký posudok neobsahuje údaj o počte strán a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

13. Súd nariadil v súdenej veci niekoľko pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu a to: cenovú ponuku z č.l.4, zmluva o dielo z č.l.5, výkresovú dokumentáciu z č.l.6-25, predfaktúru z č.l.27, doklad označený „Zvarence“ z č.l.28, dodací list zo dňa 24.01.2017 z č.l.28, faktúru č.17006 z č.l.29, pokus o zmier pred podaním žaloby vrátane fotokópie poštovej doručenky z č.l.30, list žalovaného z č.l.45, list žalobcu z č.l.46, cenovú ponuku z č.l.47-48, listy žalovaného z č.l.49-52, emailovú komunikáciu z č.l.53-55, odstúpenie od zmluvy z č.l.56, výrobnú dokumentáciu protipožiarna monitorovacia veža založená v prílohovej obálke na č.l.57, emailovú komunikáciu z č.l.65-67, list žalovaného z č.l.74, faktúry z č.l.75-79, čestné prehlásenia I. Q. a D. M. z č.l.91, cenovú ponuku firmy DEWEX, s.r.o. z č.l.109-112, list žalovaného z č.l.123, emailovú komunikáciu z č.l.124-130, fotodokumentáciu z č.l.132-136, list žalovaného z č.l.137, faktúru č.19/2017 z č.l.138, list žalobcu z č.l.139, list žalovaného z č.l.140, DVD v spise založené v prílohovej obálke na č.l.144, čestné prehlásenie firmy DREVSTAV s.r.o. z č.l.159, kúpnu zmluvu zo dňa 04.06.2018 z č.l.160-163, faktúru č.18VF00234 z č.l.164, faktúru z č.l.165, vyjadrenie V.. N. C., znalca v odbore strojárstvo z č.l.173, kúpnu zmluvu z č.l.271-274, faktúry z č.l.275-277, vyhlásenie znalca z č.l.320, vyjadrenie znaleckej organizácie PBT s.r.o. z č.l.324, tiež súd vykonal dokazovanie súkromnými znaleckými posudkami predloženými stranami sporu, rovnako vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, výsluchov strán sporu prostredníctvom ich konateľov a oboznámil sa s prednesmi právnych zástupcov strán sporu na pojednávaniach, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o dielo (poznámka súdu: v predloženom vyhotovení dátum nečitateľný) súd zistil, že bola uzavretá medzi firmou žalovaného ako objednávateľom a firmou žalobcu ako zhotoviteľom, s tým, že v článku I. bod 1 je uvedené, že zmluvné strany zjednávajú touto zmluvou medzi sebou záväzné podmienky výroby oceľových prvkov na monitorovaciu vežu Klenová a v bode 2 tohto článku I. je uvedené, že dielo sa vykoná podľa odsúhlasenej výrobnej dokumentácie, pričom predmet zmluvy a rozsah výkonov je špecifikovaných v prílohe č.1. V článku II. bod 1 je uvedené, že za zhotovenie diela zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi zmluvnú cenu 11.000,- € bez DPH. V článku V. bod 2 je uvedené, že ak sa objednávateľ omešká s úhradou faktúry, môže si zhotoviteľ uplatniť zmluvnú pokutu voči objednávateľovi vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Z cenovej ponuky zo dňa 29.11.2016 súd zistil, že ju vypracovala firma žalobcu, konkrétne V.. H. D. ako konateľ a adresovaná je firme žalovaného, s tým, že na základe požiadavky vypracovali cenovú ponuku na výrobu oceľových styčníkov, kotviacich pätiek a oceľových tiaheľ, a týka sa výrobkov podľa dodanej dokumentácie, keď je v nej žiarové zinkovanie bez ďalšej povrchovej úpravy a bola vypracovaná podľa dodaných výkresov a požiadaviek. Následne sú tu uvedené označenia jednotlivých položiek spolu s uvedením ich množstiev, ceny za kus, spolu ceny pri tom ktorom výrobku, a tiež je tu uvedená celková cena 11.139,40 € bez DPH, s tým, že cenová ponuka platí do 31.12.2016 a ak po tomto termíne dôjde k zmene cien vstupných materiálov, bude o to upravená cena dodávky. Z cenovej ponuky zo dňa 29.11.2016 súd zistil, že ju vypracovávala firma žalobcu, konkrétne V.. H. D. ako konateľ a adresovaná je firme žalovaného, s tým, že na základe ich požiadavky vypracovali cenovú ponuku na výrobu oceľových styčníkov a oceľových tiaheľ, a týka sa výrobkov podľa dodanej dokumentácie, keď v cenovej ponuke je žiarové zinkovanie bez ďalšej povrchovej úpravy, pričom cenová ponuka bola vypracovaná podľa dodaných výkresov a požiadaviek. Následne sú tu uvedené jednotlivé položky, ktoré sú označené názvom a číslom, tiež sú uvedené množstvá, pri tom ktorom výrobku a cena za kus, ako i cena spolu za ten ktorý výrobok pri danom množstve a ako celková cena je uvedená suma 14.524,- € bez DPH, s tým, že cenová ponuka má platiť do 28.02.2017. Ešte je uvedené styčníkové platne spolu 6.857,60 € bez DPH, tiahla spolu 7.666,40 € bez DPH. Tiež je uvedené, že v prípade, ak po tomto termíne dôjde k zmene cien vstupných materiálov, o to bude upravená cena dodávky. Z výkresovej dokumentácie priloženej k žalobe súd okrem iného zistil, že na jednotlivých výkresoch je uvedená firma DREVSTAV, s.r.o., hlavný projektant V.. Š. R., spracoval V.. Š.U. R. a V.. N. Y., protipožiarna monitorovacia veža, katastrálne územie Brezová pod Bradlom - Klenová, okres Myjava, investor Mestské lesy, s.r.o., pričom pri jednotlivých výkresoch sú uvedené názvy toho ktorého výrobku, technické zakreslenie, rozmery, s tým, že označenie jednotlivých výrobkov zodpovedá označeniu výrobkov v cenovej ponuky pripojenej k žalobe. Z výrobnomontážnej dokumentácie drevenej časti stavby Protipožiarna monitorovacia veža D.výrobná dokumentácia (skelet stavby a podesty) z novembra 2016, predloženej v origináli, založenej v prílohovej obálke na č.l.57 súd okrem iného zistil, že je tu uvedená firma DREVSTAV, s.r.o., protipožiarna monitorovacia veža, katastrálne územie Brezová pod Bradlom/Klenová, okres Myjava, investor Mestské lesy, spol. s r.o., hlavný projektant V.. Š. R., vypracoval V.. Š. R. a V.. N. Y., s tým, že sú tu obsiahnuté jednotlivé výkresy s označením ich názvu a čísla výkresu, pričom časť z nich sa svojim označením zhoduje s označením jednotlivých položiek v cenovej ponuke predloženej žalobcom ako súčasť žaloby. Z dodacieho listu zo dňa 24.01.2017 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, s tým, že sú tu uvedené ako druh výrobku oceľové tiahlo T1 16 kusov, oceľové tiahlo T2 80 kusov a v doklade Zvarence sú opätovne uvedené tiahlo T1 16 kusov, tiahlo T2 80 kusov, a potom sú tu uvedené názvy ďalších výrobkov a ich dodané počty, všetko zhodne s cenovou ponukou pripojenou ako dôkaz k podanej žalobe, pričom v kolónke odovzdal sa pri niektorých výrobkoch nachádza nečitateľný podpis, v kolónke prijal sa pri všetkých výrobkoch tiež nachádza nečitateľný podpis. Z predfaktúry č.16-0003 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedená firma žalobcu, ako odberateľ firma žalovaného, dátum splatnosti 12.12.2016, dátum vyhotovenia 07.12.2016, s tým, že bola fakturovaná výroba oceľových prvkov na monitorovaciu vežu Klenová, objednávka č.:ZoD/6.12.2016, fakturovaná suma 5.500,- €. Na faktúre sa nachádza poznámka písaná rukou - prevzal dňa 7.12.2016, nečitateľný podpis. Z faktúry č.16006 zo dňa 02.02.2017, dátum splatnosti 16.02.2017 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedená firma žalobcu, ako odberateľ firma žalovaného, objednávka č/dátum: , s tým, že fakturované boli oceľové prvky na monitorovaciu vežu Klenová 11.000,- € bez DPH, 13.200,- € s DPH, uhradená faktúra č.16097 5.500,- € vrátane DPH, zostáva k úhrade 7.700,- € s DPH. V spodnej časti je rukou písané fp: 03.2.2017, slabo čitateľná pečiatka firmy žalovaného vrátane nečitateľného podpisu. Z pokusu o zmier pred podaním žaloby zo dňa 20.03.2017 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému, v ktorom uviedli skutočnosti zhodné so skutočnosťami uvedenými v podanej žalobe, s tým, že ich vyzvali uhradiť zvyšnú časť ceny diela vo výške 7.700,- €, najneskôr do 31.03.2017, v opačnom prípade budú sa svojich nárokov domáhať súdnou cestou. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky vyplýva, že žalovaný prevzal poštovú zásielku dňa 28.03.2017. Z poštovej a emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným súd okrem iného zistil, že listom zo dňa 03.02.2017 oznámil žalovaný žalobcovi, že im v prílohe vracajú faktúru č.17006 z dôvodu nedefinovania predmetu zmluvy o dielo zo dňa 06.12.2016, na čo reagoval žalobca listom zo dňa 17.02.2016, v ktorom uviedli, že v ten istý deň od nich obdržali list s vrátením predmetnej faktúry, pričom k tomu zaujali stanovisko, že na uvedenej faktúre pod položkou objednávka č/dátum: je uvedená relevantná , čiže fakturovali im podľa zmluvy o dielo zo dňa 06.12.2016, keď faktúru

prevzali 03.02.2017 a nie ako je uvedené na faktúre, ktorú im vrátili 13.12.2017, s tým, že prevzatie jednotlivých dielov na formulári Zvarence potvrdil ich splnomocnený pracovník V.. B.. Pre urovnanie nedorozumenia v prílohe k faktúre č.17006 zaslali zmluvu o dielo zo 06.12.2016, cenovú ponuku z 29.11.2016, formulár Zvarence a faktúru č.17006 z 02.02.2017. Pre úplnosť dodali, že sa ústne dohodli s V.. R. na znížení ceny diela z pôvodnej čiastky 11.139,40 €, podľa cenovej ponuky na čiastku 11.000,- €. Následne žiadali faktúru uhradiť v plnej výške. Listom zo dňa 09.03.2017 žalovaný opätovne vrátil faktúru č.17006 žalobcovi z dôvodu nedodania predmetu zmluvy v celom rozsahu, s tým, že bola dodaná len časť predmetu zmluvy v zmysle výrobnej dokumentácie, ktorou je definovaný predmet zmluvy, a preto označili faktúru za neoprávnenú. Listom zo dňa 24.03.2017, označený ako Reklamácia, firma žalovaného voči firme žalobcu reklamovala rovinnosť oceľových základových platní - dodávka KP1-4 kusy, KP2-4 kusy, KP3-8 kusov, s tým, že rovina platne je zakrivená aj niekoľko milimetrov, na základni 400 mm a platne nie je možné zabudovať do stavby, preto žiadajú o dodanie nových výrobkov v počte 16 kusov do 5 pracovných dní. Opätovne túto reklamáciu uplatnili listom zo dňa 25.03.2017, pričom je ešte špecifikované, že predmetné oceľové základové platne v počte 16 kusov sú fakturované vo faktúre č.16079. Listom zo dňa 07.04.2017 firma žalovaného reklamovala voči firme žalobcu dodávku oceľových pozinkovaných styčníkov (VK01 až VK14), s tým, že výrobky sú nepresné, krivé, nie sú dodržané rozmery uvedené vo výkresoch, pričom rozdiely sú tak významné, že sa to nedá použiť a zabudovať do konštrukcie veže. Žiadali osobne obhliadku v ich dielni. Z listu zo dňa 08.04.2017, ktorý žalovaný adresoval právnemu zástupcovi žalobcu súd okrem iného zistil, že v ňom uviedli, že predmet zmluvy o dielo bol definovaný presne, s tým, že rozsah bol daný projektovou dokumentáciou, ktorú pán D. od nich dostal v elektronickej podobe, pričom po dodaní rozsahu plnenia predmetu zmluvy približne v polovici vyfakturoval celú dojednanú sumu predstavujúcu cenu diela, s tým, že ak chcú dodať ďalšie výrobky, musia si objednať a zaplatiť ďalších 14.524,- €, s čím oni nesúhlasili a opätovne je tu uvedený prepočet ceny kalkulovanej pánom D. a skutočnou realizovanou cenou iným dodávateľom tak, ako boli tieto špecifikované v liste zo dňa 23.03.2017. S poukazom na tieto skutočnosti zotrvali na stanovisku, že zmluvná cena sa vzťahuje na celý rozsah výkresovej dokumentácie a nielen na jej časť a zároveň opätovne oznámili, že si uplatnili 2 reklamácie na predmet zmluvy, z dôvodov vážnych odchyliek od výrobnej dokumentácie. Emailom dňa 08.04.2017 žalobca prostredníctvom V.. H. D. oznámil žalovanému, konkrétne adresované pánovi R., že je potrebné, aby reklamované styčníky dopravili na sídlo ich spoločnosti, kde posúdia oprávnenosť reklamácie podľa dodanej dokumentácie a žiadali dopredu oznámiť termín dopravenia reklamovaných styčníkov. Na to reagoval dňa 09.04.2017 tiež emailom Ivan Hrčka, a to vo vzťahu k pánovi D., v ktorom uviedol, že styčníky treba vidieť v súvislosti s ich zabudovaním do konštrukcie, čo sa dá len u nich v dielni a nevidí žiaden zmysel, aby rozmontovávali už prefabrikované dielce a vozili späť do výroby, s tým, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone a preto ich opätovne vyzvali zaujať stanovisko k reklamácii v súlade so zmluvou o dielo. Okrem toho je tam uvedené, že na základe telefonického rozhovoru dňa 08.04.2017, kde argumentovali dovolenými rozmerovými toleranciami, oznámil, že si podrobne pozrel výrobnú dokumentáciu, kde o toleranciách nie je zmienka a na tomto sa ani nedohodli. Tiež ich upozornili, že nesplnením ich povinností vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o dielo sa dostali s dodávkou veže do omeškania, kde si investor bude uplatňovať penále, ktoré oni prenesú na nich, preto žiadali reklamáciu riešiť v čo najkratšom čase, aby sa minimalizoval postih z omeškania. Listom zo dňa 14.04.2017, ktorý žalovaný adresoval žalobcovi, označený ako Odstúpenie od zmluvy (zo dňa 06.12.2016), oznámili, že nakoľko dlhodobo neplnia predmet zmluvy o dielo a podľa ich vyjadrenia ho ani nemienia splniť a vyhýbajú sa riešeniu ich reklamácií, resp. ignorujú výzvy na odstránenie chýb v ich výrobkoch, jedná sa v oboch prípadoch o hrubé porušenie zmluvy o dielo z ich strany a preto týmto odstúpili od zmluvy, s tým, že si budú uplatňovať škody, ktoré im v súvislosti s týmto obchodným prípadom vzniknú. Žalobca na to reagoval listom zo dňa 20.04.2017, ktorý bol adresovaný žalovanému, v ktorom oznámili, že predmetné odstúpenie považuje za neopodstatnené, s tým, že trvajú na tom, že z ich strany boli všetky záväzky zo zmluvy o dielo zo dňa 06.12.2016 splnené včas a riadne, t.j. že dodané výrobky netrpia vadami, pričom doteraz nepredložili označené výrobky na posúdenie opodstatnenosti reklamácie, čo berú ako neposkytnutie súčinnosti potrebnej na jej vybavenie. Napriek tomu navrhli obhliadku nimi reklamovaných výrobkov v ich priestoroch a za týmto účelom žiadali určiť vyhovujúci termín a pripraviť výrobky na obhliadku a zabezpečiť kompetentného zamestnanca, s ktorým sa spíše zápisnica o vykonaní obhliadky výrobkov. V reakcii na to žalovaný listom zo dňa 28.04.2017, adresovaný žalobcovi, uviedli, že ich odstúpenie od zmluvy nie je podmienené ich súhlasom, s tým, že neexistujú závažnejšie dôvody na odstúpenie od zmluvy, ako nedodanie celého predmetu zmluvy. Zároveň tá časť predmetu zmluvy, ktorá dodaná bola, je v rozpore s výrobnou výkresovou dokumentáciou a ani po mesiaci adekvátne nezareagovali na ich oprávnené reklamácie. K chybám výrobkov uviedli, že

výrobky, ktoré dodali (kotviace platne a styčníky), pri porovnaní s výrobnou dokumentáciou jednoznačne preukazujú krivosť, a to, že sú zvárané s neakceptovateľnou nepresnosťou. K obhliadke výrobkov a riešenia reklamácie z ich strany uviedli, že je to už bezpredmetné, keďže zmluva bola vypovedaná a budú si voči nim uplatňovať škodu, ktorá neplnením zmluvy z ich strany vznikla. Z predloženej emailovej komunikácie súd zistil, že dňa 15.12.2016 bol z emailovej adresy firmy žalobcu na emailovú adresu martin@unicolor.sk <mailto:martin@unicolor.sk> zasielaný email, kde ako subjekt je uvedené podklady na výpalky, s tým, že im posielajú dokumentáciu na výpalky a aby sa pozreli, či sa to dá otvoriť a ak áno, prišiel by povedať, čo potrebujú (V.. H. D.). Dňa 14.12.2016 bol z emailovej adresy žalovaného na emailovú adresu žalobcu zasielaný email subjekt veža, s tým, že zasielajú výkresy k výrobe. Ak by sa to nedalo otvoriť, majú dať vedieť. V prílohe mal byť zasielaný súbor „VK.zip“. Dňa 16.11.2016 bol z emailovej adresy kalinka@drevstav.sk <mailto:kalinka@drevstav.sk> V.. N. Y. na emailovú adresu žalovaného zasielaný email o 11.38 hod. a následne o 11.39 hod., s tým, že v prvom emaili je uvedené, že posiela výkresy nosného skeletu veže I.časť a v druhom emaili je uvedené, že posiela výkresy nosného skeletu veže II.časť, pričom ako v prílohe prvého emailu je uvedené VZ.zip a v prílohe druhého emailu je uvedené VD.zip, keď pri prvom emaili je rukou písané pri prílohe „všetky konštr.detaily v pdf“ a pri druhom emaili je tiež rukou písaná poznámka „výkresy na II.časť cenovej ponuky v pdf“. Dňa 12.04.2017 bol zasielaný email zo strany žalovaného žalobcovi, subjekt reklamácia, kde ich upozornili, že v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 06.12.2016 sú povinní zaujať stanovisko k reklamácii do 3 dní a keďže doteraz na reklamované výrobky sa neprišli pozrieť, žiadali, aby im oznámili, kedy sa dostavia na obhliadku reklamovaných prútov veže Košariská, s tým, že reklamované chyby zabraňujú pokračovať v plnení diela pri stavbe veže. Na to reagoval emailom dňa 13.04.2017 žalobca, s tým, že nakoľko do 13.04.2017 nedopravili do sídla ich spoločnosti reklamované výrobky, nemohli posúdiť oprávnenosť reklamácie a teda trvali na tom, aby ich dopravili do sídla ich spoločnosti a po ich premeraní sa vyjadria do 3 dní. Zároveň ich upozornili, že nebola ešte uhradená faktúra č.17006 vo výške 7.700,- €. Na to reagoval emailom žalovaný, že nakoľko nie sú schopní prejsť 350 m, aby mohli obzrieť reklamované výrobky, tak zasiela fotografie prútov s ich styčníkmi, pričom súbor rozdelil do 2 správ, aby nebol príliš veľký. Konkrétne sa má jednať o 2 chyby, ktoré im znemožňujú pokračovať v montáži, 1. Rovinnosť dosadacích plôch, kde namerali na základni 10 cm nepresnosť, voči výrobnej dokumentácii na 1 prúte až 6,4 mm (viď foto), 2. Krížové výstuhy styčníkov a otvory na pripojenie prútov musia byť osove nad sebou, na ich styčníkoch je to pootočené (viď foto) a toto pootočenie je u všetkých styčníkov, takže predpokladajú, že ide o zlý prípravok, v ktorom to bolo zvárané, s tým, že si nevie predstaviť, ako môžu zmontovať takýmito nepresnosťami ich výrobkov vežu vysokú 20 m, keď na tej výške to robí nepresnosť 1,28 m. Na záver uviedol, že ak sú schopní posúdiť reklamáciu len v priestoroch ich firmy, tak majú možnosť si to prísť k nim rozmontovať a odviesť na vlastné náklady. Zároveň je pripojená fotodokumentácia zo dňa 14.04.2017 v spise na č.l.128-130. Z emailovej komunikácia nachádzajúcej sa na DVD nosiči v spise založenom v prílohovej obálke na č.l.144 súd zistil, že dňa 05.12.2016 bol zo strany žalovaného žalobcovi odosielaný email, kde ako príloha je uvedené ZOD vzor rodinný dom.doc a z textu emailovej správy vyplýva, že bol posielaný návrh textu na ZOD, s tým, že ak majú nejaké návrhy, môžu ich vpisovať do textu inou farbou a doplniť údaje týkajúce sa zhotoviteľa, s tým, že ak s textom budú súhlasiť, zastaví sa u nich V. R. na podpis. Pripojená bola zmluva o dielo, kde nie sú vyplnené údaje týkajúce sa investora resp. zhotoviteľa, na zmluve je uvedený dátum 6.decembra 2016, zmluva nie je opatrená podpismi. V ostatnom je obsah tejto zmluvy totožný so zmluvou o dielo predloženou ako príloha k žalobe. Dňa 15.12.2016 bol zasielaný email V.. N. Y. z firmy DREVSTAV, s.r.o. z adresy hurnansky@drevstav.sk <mailto:hurnansky@drevstav.sk> žalovanému, kde ako subjekt je uvedené VK rozhľadňa Košariská 18 m, a ktorý bol následne žalovaným preposlaný žalobcovi, kde ako prílohy je uvedené Andante 2.vcf, s tým, že tento bol preposielaný bez textu uvedenom v pôvodnom emaili, kde je uvedené, že posielajú výkresy kovových prvkov, s tým, že súbor je uložený na serveri pod tam špecifikovaným odkazom. Dňa 03.02.2017 bol zasielaný email z adresy matejocenas@gmail.sk <mailto:matejocenas@gmail.sk> žalobcovi, s tým, že v prílohe posielajú zoznam prvkov a jednotlivé výkresy, kde ako príloha je označené Podklady na cenovú ponuku tiahla + zvarence.xlsx; stĺpy.zip, keď následne sú tieto označené názvom, číslom a rozmermi. Dňa 06.02.2017 bolo na tento email odpovedané žalobcom, kde ako prílohy je uvedené Andante PMV.doc, s tým, že v prílohe posielajú CP na požadované výrobky, keď v cene sú aj matice a podložky. Pripojené sú cenové ponuky na sumu 14.524,- €, ako i na sumu 11.139,40 €, vypracované firmou žalobcu. Z čestných prehlásení zo dňa 08.12.2017 I. Q., nar. XX.XX.XXXX a D. M., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že týmto obaja prehlásili ako zamestnanci firmy žalobcu, že koncom roka 2016 a začiatkom roka 2017 vykonali zváračské práce na realizácii zákazky - oceľové výrobky, monitorovacia veža Klenová pre žalovaného, s tým, že tieto výrobky osobne s konateľom pánom D. odovzdali do rúk zamestnanca

žalovaného V.. B. a pána V.. V. R., konateľa, dňa 02.02.2017 na prevádzke tejto firmy v Sučanoch, pričom pri odovzdávaní dňa 02.02.2017 a ani nasledujúci deň, keď sa vrátili dotrieť nedostatočne pozinkované miesta, nebolo V.. R., ani nikým iným zo strany objednávateľa reklamované nič ďalšie ohľadom kvality výrobkov a ani tieto osoby nespomínali, že by malo čokoľvek chýbať z dodávky. Naopak V.. R. sa v ich prítomnosti spýtal, či to, čo doniesli je už všetko, na čo pán D. odpovedal, že áno. Na čo V.. R. povedal, že môže pán D. vystaviť faktúru. Zároveň uviedli, že nemajú vedomosť, že by malo byť predmetom zákazky monitorovacej veže Klenová čokoľvek iné, okrem toho, čo vyrobili a dodali. Z dokladu Reklamácia chybných výrobkov dodaných firmou TURIMEX na protipožiarnu monitorovaciu vežu Klenová, časť fotodokumentácia, súd okrem iného zistil, že je datovaný apríl - máj 2016, vypracovaný firmou žalovaného, v ktorom je ako dôvod reklamácie uvedené nezdržanie rozmerov podľa projektovej dokumentácie, pričom sa tu nachádzajú fotky predmetnej monitorovacej veže, aj pri jej kontrolnej montáži uskutočnenej v priestoroch prevádzky žalovaného v Sučanoch a tiež sú tu fotograficky zdokumentované merania nepresností, ktoré mali vykazovať výrobky dodané žalobcom oproti projektovej dokumentácii, a tiež popis predmetných vád s uvedením, že bolo zistené, že vežu nie je možné zmontovať bez dodatočnej úpravy niektorých otvorov v kovových styčníkoch, drevených prútoch a bez použitia páčidiel, spier a sťahovákov, čo skomplikuje a predraží montáž, a zároveň sú tam vyčíslené naviac náklady tým vzniknuté. Z listu zo dňa 04.07.2017 súd zistil, že ho žalovaný adresoval žalobcovi a uplatnili si v ňom voči ním nárok na úhradu nákladov za vzniknutú škodu, ktorá im vznikla dodávkou ich výrobkov v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 06.12.2016, z dôvodu, že tieto neboli dodané v súlade s výrobnou dokumentáciou a vykazovali odchýlky a deformácie, ktoré u nich reklamovali, s tým, že po odstúpení od zmluvy, z dôvodu neriešenia reklamácie, museli zabezpečiť vzniknutú situáciu iným spôsobom a tým im vznikla škoda, keď na úprave dielcov v prevádzke ich firmy v Sučanoch na kontrolnej montáži a demontáži jedného segmentu veže plus na prácach pri úprave dielcov priamo na stavenisku Klenová odpracovali ich zamestnanci celkovo 120 hodín, čím im vznikla škoda 1.440,- € bez DPH, ktorá zahŕňa aj režijné náklady a na montážnych prácach firmy Wal-Mont, ktorá realizovala montáž na stavenisku Klenová, vznikli naviac náklady v dôsledku výrazne sťaženej montáži vo výške 2.595,- € bez DPH, faktúra č.19/207, celkove tak im vznikla škoda vo výške 4.035,- € bez DPH, ktorú žiadali uhradiť na tam uvedený bankový účet do 5 dní od doručenia listu. Z faktúry č.19/2017 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený D. Š. Wal-Mont, IČO: 35101024, ako odberateľ je uvedená firma žalovaného, faktúra zo dňa 31.05.2017, dátum splatnosti 22.06.2017, pričom fakturácia sa týkala vykonanej sťaženej montáže v dôsledku nepresnosti kovových styčníkov (nutné použiť páčidlá a gurtne) na protipožiarnej monitorovej veži v Brezovej pod Bradlom, časť Klenová, celkovo za sťaženú montáž 173 hodín - 15,- €/hod, celková fakturovaná suma 2.595,- €. Z čestného prehlásenia konateľa spoločnosti DREVSTAV, s.r.o., IČO: 36030210 zo dňa 15.08.2018 súd zistil, že týmto prehlásil, že firma Andante, spol. s r.o. obdržala kompletnú dokumentáciu objektu „Protipožiarna monitorovacia veža“, miesto stavby katastrálne územie Brezová pod Bradlom - Klenová, parc.č.4228/3 o celkovej výške 20 m dňa 16.11.2016 v elektronickej podobe, keď dokumentácia obsahovala nasledujúce komprimované súbory: VZ.zip, VD.zip, VK.zip. Z listu Vyhodnotenie ceny - objednávka II.časť zo dňa 23.03.2017 súd zistil, že ho adresoval žalovaný žalobcovi, v ktorom je uvedená ponuková cena od TURIMEX, s.r.o. 14.524,- € bez DPH, realizačná cena na ten istý sortiment, celková cena 6.654,81 € bez DPH, s tým, že táto je rozčlenená na jednotlivé položky ako nákup oceľových tyčí, pozinkovanie oceľových tyčí, rezanie závitov na oceľové tyče, výpalky a zvarence a pozinkovanie výpalkov a zvarencov s uvedením ceny za tú ktorú položku. V závere je uvedené, že rozdiel medzi cenou od TURIMEX, s.r.o. a ich realizačnou cenou je 7.869,19 €, čo predstavuje navýšenie ceny o 118,248 % a v závere je poznámka, že v krátkom čase spracuje rovnakým spôsobom aj objednávku I.časť, s tým, že sú pripojené faktúry, v ktorých ako odberateľ je uvádzaná firma žalovaného, ktorými je dokladovaná predmetná realizačná cena uvádzaná v tomto liste. Z cenovej ponuky zo dňa 07.09.2017 súd zistil, že bola vypracovaná firmou DEWEX, s.r.o., IČO: 47488701, adresovaná žalovanému, s tým, že na základe ich dopytu zaslali cenovú ponuku na výrobu dielov konštrukcie pre výstavbu monitorovacej veže, pričom ceny jednotlivých dielcov sú uvedené v priloženej tabuľke a ceny zahŕňajú všetky výrobné náklady požadované dodanou dokumentáciou, keď cenová ponuka mala byť platná do 31.12.2017, a v pripojenej tabuľke sú uvedené názvy jednotlivých výrobkov, rozmery, počty, jednotkové ceny a celkové ceny za ten ktorý výrobok. Následne je pripojená tabuľka porovnania trhových cien a cien od firmy žalobcu pre ten ktorý výrobok, s tým, že v závere je uvedené, že reálna trhová cena je 4.026,- €, cena od žalobcu 6.290,20 €, t.j. ceny žalobcu sú o 2.264,20 € vyššie, čo predstavuje 156,24 % trhovej ceny.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.2018 súd zistil, že bola uzavretá medzi firmou DEWEX, s.r.o., IČO: 47488701 ako predávajúcim a firmou žalovaného ako kupujúcim, kde v predmete zmluvy je uvedené, že predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu výrobky, prúty a styčníky pre stavbu monitorovacej veže v sortimente tvoriacej prílohu č.1. Následne je uvedená špecifikácia predmetu plnenia, v tom zmysle, že budú vyrobené na základe technickej dokumentácie poskytnutej kupujúcim, ktorá je rozhodujúca pre stanovenie všetkých technických podmienok a parametrov. Kúpna cena bola dojednaná na sumu 19.650,- € za celú dodávku vrátane povrchovej úpravy, prípadne 15.875,- € bez povrchovej úpravy, s tým, že k cenám bude pripočítaná DPH v zmysle platných právnych predpisov. V prílohe č.1 je uvedený zoznam dielcov vrátane počtov kusov toho ktorého výrobku. Z faktúry č.18VF00234 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedená firma DEWEX, s.r.o., ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 21.08.2018, s tým, že boli fakturované prúty a styčníky pre stavbu monitorovacej veže vrátane dopravy, celková fakturovaná suma 19.314,- €. Z faktúry vystavenej firmou Elektrovod Slovakia, s.r.o., IČO: 31615317, kde ako odberateľ je uvedený žalovaný, dátum splatnosti 03.08.2018 súd zistil, že bolo fakturované žiarové zinkovanie, celková fakturovaná suma 3.073,20 € vrátane DPH. Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2018 súd zistil, že ako predávajúci je tu uvedená firma DEWEX, s.r.o., IČO: 47488701 a ako kupujúci žalovaný, s tým, že ako predmet zmluvy je uvedený záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu výrobky, prúty a styčníky pre stavbu monitorovacej veže v sortimente, ktorý tvorí prílohu č.1, pričom ďalej je uvedená špecifikácia predmetu plnenia v tom zmysle, že bude vyrobený na základe technickej dokumentácie poskytnutej kupujúcim, ktorá je rozhodujúca pre stanovenie všetkých technických podmienok a parametrov. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 14.395,- € za celú dodávku bez povrchovej úpravy (povrch len opieskovaný), s tým, že v prípade požiadavky dodávky dielov so zinkovaním bude cena dopracovaná o reálne náklady na zinkovanie a dopravy, a k cenám bude pripočítaná DPH v zmysle platných právnych predpisov. V hornej časti zmluvy je rukou písaná poznámka „veža Harvelka“. V prílohe č.1 je uvedený zoznam dielcov s ich označením a počtami kusov. Z faktúry č.18VF00350 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedená firma DEWEX, s.r.o., ako odberateľ firma žalovaného, dátum splatnosti 10.12.2018, pričom boli fakturované prúty a styčníky pre stavbu veže, celková fakturovaná suma 17.274,- € vrátane DPH a pripojená je aj faktúra, kde tiež ako odberateľ je uvedený žalovaný, dátum splatnosti 11.12.2018, fakturované bolo žiarové zinkovanie, celková fakturovaná suma 1.877,81 €. Zo znaleckého posudku č.úkonu 148/2018 zo dňa 15.10.2018, znaleckej organizácie PBT, s.r.o., súd okrem iného zistil, že ako objednávateľ je tu uvedená firma žalobcu, pričom úlohou znalca bolo vypracovať znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty zložiek majetku strojového charakteru, t.j. súboru zámočníckych výrobkov povrchovo upravených pozinkovaním, špecifikovaných v cenovej ponuke zo dňa 29.11.2016, vypracovanej firmou žalobcu a projekčne zdokumentovaných vo výkresovej dokumentácii, vypracovanej hlavným projektantom V.. R., s tým, že znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu odovzdania predmetných zámočníckych výrobkov, t.j. k 03.02.2017. V znaleckom posudku je okrem iného uvedené, že hodnotené zložky majetku boli identifikované na základe miestnej obhliadky dňa 06.10.2018 v mieste ich inštalácie na protipožiarnej monitorovacej veži v katastrálnom území Brezová pod Bradlom - Klenová, pričom boli identifikované ich fyzickou prítomnosťou a ich konštrukčné riešenie resp. počet bol porovnaný s účtovnou a technickou dokumentáciou. Znalec konštatoval, že sa jedná o zložky majetku vo vlastníctve spoločnosti žalobcu. Pri spôsobe stanovia vstupnej ceny je uvedené, že táto cena zámočníckych výrobkov bola stanovená ako obstarávacia cena v eurách bez DPH, známa ku dňu hodnotenia stroja, platná pre rok hodnotenia, t.j. pre rok 2017, keď vstupná cena VC stroja bola zistená z cenovej ponuky od firmy UNICOLOR, s.r.o. Martin zo dňa 15.10.2018. Tiež je v posudku uvedené, že podľa vizuálneho a funkčného overenia zložiek majetku v čase obhliadky, t.j. 06.10.2018, možno konštatovať veľmi dobrý technický stav a z toho aj predpokladať, že k rozhodujúcemu dátumu, t.j. 03.02.2017, mechanické poškodenia hodnotené výrobky nemali. Stanovenie všeobecnej hodnoty hnuteľného majetku - strojových zariadení sa vykonalo podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, príloha č.4 Postup stanovenia všeobecnej hodnoty strojových zariadení, dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel, s tým, že je tam uvedená následne definícia strojového zariadenia v zmysle tejto vyhlášky, ktorými majú byť stroje, prístroje, súbory strojov, napr. výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod., ktoré majú samostatné technicko ekonomické určenie a výrobcom, dovozcom, či predajcom stanovené plnenie prevádzkovo technických funkcií, s tým, že stanovovať hodnotu strojových zariadení môže len znalec z odboru strojárstvo. Tiež je uvedené, že výpočet všeobecnej hodnoty zariadení strojového charakteru bol stanovením vstupných cien, VC zložky majetku, stanovením východiskových hodnôt, VH zložky majetku, stanovením základnej amortizácie ZA zložky majetku, stanovením skutočného technického stavu TS zložky majetku, stanovením technickej hodnoty TH zložky majetku a stanovením všeobecnej

hodnoty VŠH zložky majetku. Pri výpočte všeobecnej hodnoty stroja je uvedený vzorec VŠH = TH x kp, kde TH je technická hodnota majetku a kp je koeficient predajnosti, ktorý je uvádzaný ako 1. V závere posudku je uvedené, že predmetné zámočnícke výrobky boli ohodnotené v množstve, kvalite a prevedení špecifikovaných vo výkresovej dokumentácii, t.j. boli ohodnotené ako dodávka finálnych výrobkov dodaných ako celok (materiál, práce na zhotovenie a pozinkovaní) dňa 03.02.2017, objednaných a vyrobených na zákazku podľa požiadaviek objednávateľa, t.j. žalovaného pre účely reklamačného konania, s tým, že bola stanovená všeobecná hodnota zložiek majetku ku dňu dodania výrobkov, t.j. 03.02.2017 vo výške 13.592,- € bez DPH, resp. 16.310,40 € vrátane DPH. Posudok bol vypracovaný V.. V. H. ako osobou zodpovednou za výkon znaleckej činnosti, s tým, že predmetná znalecká organizácia má pôsobiť ako znalec v odbore strojárstvo, odhad hodnoty strojových zariadení. K posudku sú pripojené prílohy vrátane znaleckej doložky, t.j. vyhlásenie podľa . Zo znaleckého posudku č.04/2019 zo dňa 19.03.2019, znalca V.. C. W., odbor stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, súd okrem iného zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku, resp. úlohou znalca podľa objednávky zo dňa 22.02.2019 bolo určiť trhovú hodnotu zámočníckych výrobkov, ktoré spoločnosť žalovaného nakúpila od spoločnosti žalobcu v čase ich dodávky. Ako použitý právny predpis je uvedená vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V posudku je uvedené, že miestna obhliadka nebola potrebná. Tiež je uvedené, že všetky zámočnícke výrobky z cenovej ponuky zhotoviteľa ocenil v cenovej úrovni roku 2016, s tým, že samostatne nacenil materiál, jeho rezanie, zváranie a pozinkovanie, pričom výsledná cena je súčtom jednotlivých dielčich cien, a zároveň porovnal cenovú ponuku od firmy žalobcu s cenou vypočítanou ním ako znalcom. V znaleckom posudku sú následne označené jednotlivé výrobky špecifikované ich názvom, označením, množstvom, ako i jednotkovej ceny a celkovej ceny toho ktorého výrobku, vzhľadom na počet kusov, s tým, že tieto položky sú zhodné s položkami uvedenými v cenovej ponuke zo dňa 29.11.2016, ktorú žalobca pripojil ako dôkaz k žalobe, a to aj pokiaľ ide o druhy týchto položiek, ako i jednotlivé množstvá, pričom celková cena daná firmou žalobcu je uvádzaná 11.142,40 € a celková cena určená znaleckým posudkom je 7.578,86 €, s tým, že táto celková cena je rozpočítaná na jednotlivé typy výrobkov, t.j. styčníky, tiahla, ako i kotviace prvky s uvedením týchto čiastkových cien. Pri jednotlivých výrobkoch sú potom špecifikované aj ich rozmery, hmotnosť, ceny za výpalky, zváranie, pozinkovanie, materiál. V závere posudku je uvedené, že hodnota žiarovo pozinkovaných zámočníckych výrobkov, ktoré dodala firma žalobcu firme žalovaného, je 7.578,86 € bez DPH, t.j. 9.094,63 € s DPH. K znaleckému posudku sú pripojené tam špecifikované prílohy a dodatočne bolo žalovaným dňa 10.04.2019 na tunajší súd doručené vyhlásenie znalca V.. C. W. zo dňa 04.04.2019 podľa . Z dokladu Vyjadrenie sa k cenám v cenovej ponuke pre zákazníka Andante, s.r.o., platnej do 31.12.2016 zo dňa 31.08.2018 súd zistil, že V.. N. C.V., znalec v odbore strojárstvo, odhad hodnoty strojových zariadení, v tomto vyjadrení adresovanom žalobcovi uviedol, že V.. H. D. bol požiadaný o vyjadrenie sa k predmetným cenám, s tým, že nakoľko nie je znalec z odboru ekonómie požiadal V.. D. o rozbor položiek v cenovej ponuke a po jej preštudovaní a preštudovaní výkresovej dokumentácie konštatoval, že nakupované ceny polotovarov sú primerané, náklady na práce v subdodávkach sú primerané, vzhľadom na náročnosť a použité strojné zariadenia a kusovosť, náklady na mzdy vlastných pracovníkov, vzhľadom na náročnosť a presnosť výroby na daný región, sú primerané až nízke, v cenách nevidí zakalkulované náklady na dopravu a k režijným položkám a zisku sa nevyjadril. Z vyjadrenia znaleckej organizácie PBT, s.r.o. zo dňa 11.04.2019 k znaleckému posudku č.04/2019, vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie hodnotenie nehnuteľnosti a oceňovanie stavebných prác, súd okrem iného zistil, že je v ňom uvedené, že znalec prepočtom z kilogramových cien vypočítal trhové ceny zámočníckych výrobkov, avšak z ich pohľadu znalec vypočítal len technickú hodnotu výrobkov a nie všeobecnú hodnotu, ktorá zohľadňuje napr. vplyv trhu vyjadrený koeficientom predajnosti. Ako otázne označili, či znalcovi z tohto odboru prislúcha oceňovať zámočnícke výrobky, ktoré z ich pohľadu spadajú do znaleckého odboru strojárstvo. Mali za to, že ich postup použitý v znaleckom posudku č.148/2018, vychádzajúci z cenovej ponuky od spoločnosti UNICOLOR, s.r.o. Martin zo dňa 15.10.2018 a jeho výsledok je správny. Z výsluchu svedkyne Z. Y. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je zamestnancom žalovaného na pozícii mzdový účtovník resp. administratívna sila, s tým, že mala vedomosť o tom, že uzavreli zmluvu na dodávku veže Košariská a všetky kovové prvky na túto zákazku mala dodávať firma žalobcu, pričom hodnota zákazky bola 11.000,- € bez DPH a tiež mala vedomosť, že bola uhradená z ich strany záloha. Potom tiež dostala pokyn od pána Hrčku, že má vyžiadať z DREVSTAVU od pána Y. dokumentáciu vo forme „dwg“ pre pána D., s tým, že túto dokumentáciu dostala asi 12.12.2016 a potom ju preposlala

hneď pánovi D.. Následne volala pánovi D., či mu to prešlo a on povedal, že mu to ťažko prechádza a na základe toho ona povedala, že keď pôjde pán B. alebo pán Y. na obed, tak mu to donesú na USB kľúči na stiahnutie. Tiež si potom overila u pána B., že to tam aj odniesol a že si to on stiahol. Potom jej už len 03.02. pán D. doniesol faktúru, 1 vyhotovenie zostalo im, s tým, že ona to hneď ale nedala do účtovníctva, lebo potrebovala, aby tú faktúru niekto odkontroloval, keďže sa nejednalo o faktúru s opakovaným plnením, napr. ako od vodárni, či elektrárni, a keďže sa tá faktúra hneď neriešila a pribúdali ďalšie faktúry, tak ona ju už nemohla zaradiť do účtovníctva s dátumom 03.02., tak ju potom priradila s dátumom 13.02.2017, avšak odmietla, že by sa jednalo o nejakú manipuláciu, s tým, že ona si na tej faktúre robila len nejaké interné poznámky, ktoré ale bohužiaľ nevymazala predtým, ako ju vracala. Vedomosť o tom, že má faktúru vrátiť, mala od pána R., ktorý jej povedal, že dielo nebolo dodané celé a teda nemala fakturácia prebehnúť. Pokiaľ uvádzala, že preposielala ten email z DREVSTAVU v ten istý deň ako ho dostala do firmy žalobcu, avšak z emailu vyplýva, že žalobcovi bol z ich strany preposielaný 14.12.2016, uviedla, že ti to presne nepamätá, tie dátumy a email už nemá, s tým, že keby vtedy vedela, že to skončí na súde, tak by ho nechala. Tiež pripustila, že možno vymazala z neho údaje od predchádzajúceho odosielateľa, ale inak v tom emaili nič nemenila, ani ten súbor neotvárala, ani do toho nijakým spôsobom nezasahovala. Z výsluchu svedka V.. I. B. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je zamestnancom žalovaného a pána D. pozná v rámci obchodných vzťahov, ktoré mali s ich firmou ako obchodným partnerom. K veci uviedol, že má vedomosť o tom, že si vo firme žalobcu objednali kovové časti na protipožiarnu vežu, ale nedostali komplet všetky časti, s tým, že on bol osobne asi v polke decembra 2016 zaniesť pánovi D. do firmy TURIMEX výrobnú dokumentáciu na USB kľúči, o čo ho požiadala pani Y., s odôvodnením, že na email to bol príliš veľký súbor. On si to reálne v počítači aj otvoril a teda vedel, že je tam nahratá výrobná dokumentácia, aby mal istotu, že je to tam nahraté. Jednalo sa o dwg súbor vo formáte zip. Dwg súbor je vlastne program na kreslenie, tzv. Autocat. Potom bol vo firme žalobcu ešte raz kvôli reklamácii. Tú výrobnú dokumentáciu si on na ten kľúč sám stiahol z hard disku, pričom to bola kompletná výrobná dokumentácia na tom kľúči k monitorovacej veži Klenová, či to bolo to isté, čo bolo v emaili, svedok uviesť nevedel. Pán D. si to pred ním aj stiahol do počítača. On tiež preberal od nejakých 2 pánov z firmy žalobcu tie zvarence, ktoré doviezli a podpisoval dodací list. Nepamätal si, či tam bol aj niekto z konateľov žalobcu, resp. konateľ žalovaného, s tým, že sa to preberalo u nich vo firme na dielni. On fyzicky odkontroloval množstvo aj druh dodaných výrobkov, s tým, že to sedelo s tým dodacím listom a aj s výkresmi, čo boli vo výrobnej dokumentácii, ale nie čo do množstva, ale on toto vtedy nereklamoval, lebo nevedel, čo všetko je predmetom tej výrobnej dokumentácie. Ohľadne bezvadnosti tých výrobkov, najmä vo vzťahu k ich rovinnosti a rozmerov, uviedol, že to kontroloval iba bežným metrom, teda približné rozmery. Odkontroloval 1 kus, ostatné nekontroloval. Tie výrobky chýbali nielen čo do množstva, ale chýbali aj nejaké druhy, konkrétne oceľové tiahla a tzv. kotviace uši, čo sú v podstate ďalšie typy zvarencov, s tým, že to chýbalo vo veľkých množstvách. Informáciu ohľadne toho, že neboli dodané všetky výrobky, získal on od pána R.. Pokiaľ on predtým uvádzal, že na USB kľúči bola kompletná výrobná dokumentácia, vychádzal z toho, že on poznal počiatočný návrh tej veže, keďže to kreslili spolu s pánom R. a teda vedel, čo všetko to má obsahovať. On je u žalovaného zamestnaný ako stavebný prípravár, čiže má za úlohu viesť montážnu skupinu a zabezpečovať chod stavby. Pokiaľ uvádzal, že pri preberaní tých výrobkov nevedel, že nebolo dodané všetko, bolo to z dôvodu, že on nevidel zmluvu o dielo a teda nevedel, čo konkrétne má byť firmou žalobcu dodané, to sa dozvedel až následne. Ani mu tam vtedy nikto nehovoril, či je to kompletná dodávka alebo nie. On mal v zásade na starosti kompletizáciu a odkontrolovanie dodávok jednotlivých komponentov tak, aby to mohlo byť zmontované do výslednej podoby, avšak on v čase montáže už bol PN a teda to neriešil. Pokiaľ predtým uvádzal, že bol ešte raz u pána D. st. vo firme reklamovať vady, nepamätal si, kedy presne to bolo, či vo februári toho roku alebo skôr. Ústne len reklamoval to, že neboli dodané všetky diely a tiež reklamoval chybovosť tých dodaných dielov, konkrétne neboli niektoré miesta pozinkované na povrchu výrobkov, s tým, že pán D. zabezpečil opravu tej povrchovej úpravy, vo vzťahu k tej nekompletnej dodávke uviedol, že dodal všetko, čo mal. V tom čase on nemal ešte vedomosť o vadách týkajúcich sa rovinosti výrobkov a preto to nereklamoval. Následne už bol PN a teda túto záležitosť neriešil. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či tam bol ešte niekedy s nejakou dokumentáciou na USB kľúči, svedok uviedol, že nie, nebol. Z výsluchu svedka V. Y. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je zamestnancom žalovaného a pána D. pozná, lebo pre nich robil nejaké veci a ich firmy sú na tej istej ulici. Uviedol, že vie, čo je predmetom sporu, t.j. nedodanie ďalšej časti konštrukcie na tú vežu, s tým, že on túto ani projekčne neriešil, z dôvodu, že kolega zo zdravotných dôvodov vypadol, tak potom riešil jej montáž. O týchto skutočnostiach sa dozvedel začiatkom roku 2017 od pána konateľa R.. Do kontaktu s touto zákazkou prišiel aj tým

spôsobom, že v novembri 2016 im firma DREVSTAV poskytla výrobnú dokumentáciu k tejto zákazke a on to vtedy odniesol do firmy žalobcu na USB kľúči vo forme zip súborov, s tým, že tam boli 3 zipy, bolo to dosť obsiahle, čo presne tam ale bolo nevedel uviesť, pretože on to neotváral, bolo to vo formáte na čítanie resp. prezeranie. Pokyn mu na to dal pán konateľ, ktorý mu už dal priamo ten USB kľúč, s tým, že takto postupujú aj pri iných zákazkách. Na otázku, či on povedal pánovi D., ktorý z 3 súborov si má stiahnuť, svedok uviedol, že nie, o tom sa určite nebavili. Kompletizáciu tej veže zastrešoval on, predtým to mal na starosti pán B. s pánom konateľom. Pri tej kompletizácii sa potom zistili nedostatky, konkrétne hlavne na tých styčníkoch, tiahle medzi styčníkmi neboli v rovnakom uhle voči okám na jednotlivých styčníkoch. Tie vady zistil niekedy začiatkom februára, keď sa to začalo kompletizovať a vtedy zistili jednak, že chýba veľa oproti výkresom a plus tam boli tieto nedostatky. Možnosť, ako to zistiť je, že sa styčník priloží k výkresu, s ktorým sa porovná alebo je to možné zistiť už potom len pri montáži, keď sú zmontované minimálne 2 úrovne styčníkov, kde sa vložia diagonálne tiahle medzi styčníkmi a zistí, či to sedí alebo nie. Chyba sa týkala všetkých styčníkov, v podstate ten kto naváral tie oká, tak keď robil tú šablónu na výrobu styčníkov, tak tam spravil chybu, a keďže sa to potom robí podľa šablóny, tak to bola reťazová chyba a bolo to vadné pri všetkých styčníkoch. On to potom následne aj porovnával s tou výrobnou dokumentáciou a zistil, že výrobná dokumentácia bola správna, ale chyba bola v realizácii. Keď to zistili, tak so styčníkom sa robiť už nedalo nič, lebo to bolo pozinkované, a to keby chceli prezvárať, tak by sa to muselo znovu pozinkovať, na čo už nebol čas, takže to riešili tým spôsobom, že sa upravoval strmeň na konci diagonálneho tiahla, a to tak, že sa tie úchyty na strmeni mechanicky rozťahovali, aby to oko pod zlým uhlom vošlo medzi tie úchyty, s tým, že toto sa muselo robiť na každom jednotlivom tiahle, na každom poschodí, čiže používala sa tam tými montážnikmi hrubá sila a tie tiahla sa museli do 3/4 rozšroubovať, hoci z výroby to malo byť pripravené tak, že montážna firma už nemala mať s tým žiaden problém a malo sa to len zmontovávať, s tým, že veža mala 7 poschodí a na každom jednom bolo 8 tiahlov. Podľa neho sa tam niekto minimálne z firmy žalobcu mal prísť pozrieť na ten defekt. Na styčníkoch boli ešte aj ďalšie vady, konkrétne sa jednalo o to, že každý styčník mal platňu hlavnú, nosnú a stredovú, s tým, že na stredovej boli navarené oká, a to buď 2 alebo 4, podľa toho o aký styčník sa jednalo a potom ešte tie styčníky mali ďalšie 2 platne, a to pre spodnú a hornú stojku, s tým, že tá vada bola v tom, že tieto 2 platne neboli navarené rovnobežne, a to ani voči sebe, ani voči základovej platni. A ďalšia vada bola, že platne neboli navarené v ose styčníku, čo pri montáži robilo to, že spodný a vrchný hranol neboli osovo voči sebe, ale boli posunuté, čo znamenalo, že každé podlažie bolo posunuté voči tomu spodnému, čiže každé ďalšie podlažie bolo posunuté, čo je vidno aj na vizualizácii tej veži, s tým, že tak ako je veža postavená, to vidno aj teraz. Tú nepresnosť je najlepšie zmerať, s tým, že rovinatosť je možné zmerať posuvným meradlom, keď rovinatosť, inak povedané niveleta, je v prípade, že vznikne rozdiel voči základovej platni 1 mm, pri tiahle vysokom 3 m to robí rozdiel 1 cm. On od kolegu B., aj od konateľa firmy mal vedomosť, že predmetom dodávky od firmy žalobcu mala byť komplet dodávka kovových prvkov na tú vežu, s tým, že on nemá vedomosť o tom, prečo by sa mala dodávka nejakým spôsobom deliť. Keď on tú zákazku prebral po kolegovi, tak si to začal všetko prechádzať a vady zistil on. Potom to posunul konateľovi firmy a s firmou žalobcu to on už neriešil. Fakt, že nebola dodaná kompletná dodávka, už zistil predtým pán B. s pánom konateľom. Následne, keď on prevzal tú zákazku, tak zisťoval tie jednotlivé vady. Tie ďalšie komponenty dodávala iná firma, nie firma žalobcu, ale to riešil konateľ, s tým, že styčníky dodávala ale len firma pána D.. Z výsluchu svedka D. Š. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že s firmou pána Hrčku bol v obchodnom vzťahu, keďže si ich najali, aby namontovali tie veci na tú stavbu, ktorá bola niekde pri Brezovej pod Bradlom. Oni mali len postaviť tú stavbu, s tým, že všetko malo pasovať, ale keď to začali dávať dokopy, tak zistili, že nepasuje nič. Pospájali dve strany a tretia už nepasovala. Takže oni museli v podstate povoľovať tie šrouby hore aj dole a rozťahovať tie oká na styčníkoch, čiže tie masívne spoje, ktoré tam boli, také účka, ktoré mali do toho zapadať, čo bolo veľmi pracné, takže on aj povedal potom pánovi R., že sa buď zbalia, lebo oni mali dohodnutú nejakú cenu, za ktorú to mali postaviť, čo sa ale nedalo zvládnuť alebo mu povedal, že to budú robiť takto, ale budú si účtovať hodiny navyše, ktoré potom vyfakturujú, na čo mu pán R. povedal, že to majú robiť takýmto spôsobom. Muselo sa to teda v podstate rozťahovať oceľovým klinom, v niektorých prípadoch aj krompáčom, aby sa to vôbec podarilo postaviť. To bol podstatný rozdiel od toho, že pôvodne mali len urobiť montáž, teda postaviť tú vežu z jednotlivých dielcov, ktoré mali pospájať dokopy. Svedok po nahliadnutí do fotodokumentácie v spise na č.l.312 a 313 uviedol, že museli povoľovať tie šrouby, ktoré sú tam hore aj dole a rozťahovať tie kovové účky, a tým pádom sa to podarilo napasovať tie kovové platne a následne to museli znovu pozaťahovať všetky šrouby a potom to už sedelo. Podľa neho príčinou toho bolo to, že kovové dielce, ktoré sú na tej platni, tak boli navarené pod zlým uhlom. Tie naviac práce si on každý deň písal, teda tie hodiny navyše, s tým, že keďže tam robili 4 ľudia, asi 10 dní, tak to vynásobil tým počtom hodín a s poukazom na to, koľko vtedy

fakturovali za hodinu práce, tak takýmto spôsobom to vyúčtoval. Bolo im to aj reálne zaplatené, lebo inak by sa zbalili a odišli. Po nahliadnutí do faktúry v spise na č.l.138 svedok potvrdil, že sa jednalo o túto faktúru, ktorá im bola aj zaplatená. Taktiež ešte uviedol, že pre žalovaného robili montáž aj inej veže, a to veže pri Trenčíne minulý rok, s tým, že sa jednalo v podstate o taký istý typ stavby, ale tam už obdobné problémy s montážou neboli. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby potom, čo sa oboznámil s výkresovou dokumentáciou v spise na č.l.234-253, uviedol akých druhov výrobkov sa tie vady mali týkať, resp. v akom počte kusov, svedok uviedol, konkrétne vo vzťahu ku každému výrobku, ktorého sa vady týkali, a to, že to bolo navarené pod zlým uhlom, resp. inak posunuté, ako malo byť a preto to museli rozťahovať, aby ten šroub na obidvoch stranách zapadol do toho spoja, s tým, že keď povolili tie šrouby, tak to tam napasovávali a následne museli tie šrouby zase zaťahovať, s tým, že tie šrouby museli povoľovať niekedy až nejakých 10-15 cm a potom následne znovu doťahovať. V podstate rozťahovali tie oká, ktoré tam boli, čiže menili ich šírku, lebo inak im to nepasovalo a museli teda povoliť aj tie kovové platne a takto prispôsobiť. Takto zhruba to nejako zmontovali, ale keďže to všetko bolo povolené, tak museli potom naťahať špagáty - gurtne a pod určitou uhlopriečkou to znova zmontovávali tak, aby to držalo, a takto museli urobiť každé jedno poschodie. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že hrúbka tých dielcov, ktoré sa mali rozťahovať, bola možno nejakých 2 cm. Spolu s ním to staval aj Juraj Komploši, Štefan Pecho a Jakub Urbanovič. Dve takéto monitorovacie veže už majú postavené a tretia je rozostavaná. Svedok ešte uviedol na otázku žalobcu, že on nemal k dispozícii výkresovú dokumentáciu, ale mal k dispozícii dokumentáciu ohľadne tej stavby, s tým, že on nepotreboval vidieť výrobnú dokumentáciu na to, aby zistil, že je to zle navarené, resp. že to nepasuje, pretože, keď sa dá k sebe jeden styčník a druhý a k tomu má ísť drevo, tak to má do toho zapadnúť v jednej línii, ale v tomto prípade tie oká boli inde, bolo to inak vyosené a preto museli tie šrouby povoľovať a rozťahovať oká. Na upresnenie uviedol, že on mal k dispozícii tzv. montážnu dokumentáciu, čo znamená, že z toho on vedel zistiť, aký styčník má kde ísť, na aké poschodie, resp. kde má ísť aké drevo. Na otázku žalobcu uviedol, že stavbu zakladal pán Hrčka, nie on a na doplňujúcu otázku, či chyba nemohla byť aj v nesprávnom založení stavby, svedok uviedol, že on nevie, ale tam boli tie platne väčšie a tam nerozhodovalo, či ten spodok si posunul o 1 alebo 2 cm. Na doplňujúcu otázku žalobcu, či platne nemohli byť posunuté o 15 cm vedľa, a či teda problém nemohol byť v tom, svedok uviedol, že keby boli platne 15 cm vedľa, tak by vežu nikdy nepostavil. Z výsluchu žalobcu prostredníctvom konateľa V.. H. D. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal ich vyjadrení a skutočností uvedených v podanej žalobe, ako aj ich ďalších písomných vyjadreniach a nad rámec toho k veci uviedol, že potom, čo tie výrobky 02.02. odovzdali, tak mu následne volal žalovaný, konkrétne pán R., že im tam niečo chýba. Potom poslal znovu V.. B., ktorý doniesol dokumentáciu na kľúči, jednalo sa tiež o zvarence, že by to potrebovali naceniť, na základe čoho on robil tú druhú cenovú ponuku. Pred uzavretím zmluvy, keď mu V.. Y. doniesol tú výrobnú dokumentáciu na USB kľúči, tak tam bol súbor označený ako Styčníky a túto časť si on stiahol do počítača, s tým, že konkrétne V.. Y. mu povedal, ktorý súbor si má on stiahnuť a toho 06.02. mu V.. B. doniesol ďalší súbor, ktorý si on tiež stiahol. K tým deklarovaným vadám ešte uviedol, že žalovaný mu zasielal to v emailoch, ale nie fotodokumentáciu a on chcel, aby to doniesli k nim do firmy, aby to mohli zmerať ich meradlami a porovnať s výrobnou dokumentáciou, keďže pán R. hovoril, že časť je už zmontovaná a to sa nedá potom posúdiť. Z výsluchu konateľa žalobcu V.. I. D. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že k veci uviedol, že cenová ponuka bola prílohou k tej zmluve a z ich strany nemohlo dôjsť k omylu v tom zmysle, že by vyrobili resp. nacenili len časť zákazky. Tú cenovú ponuku, kde boli uvedené tie jednotlivé položky, oni považovali za prílohu č.1 k tej zmluve o dielo a v zmysle tohto aj dodali a následne fakturovali, s tým, že zotrval na tom, že túto cenovú ponuku, ktorá je založená v spise na č.l.4, mal žalovaný k dispozícii v čase, keď ešte len rokovali o podmienkach tejto zákazky, určite teda pred podpisom zmluvy. Z výsluchu konateľa žalovaného V.. V. R. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal ich dovtedajších písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že v článku I. ods. 2 predmetnej zmluvy o dielo je odkaz na prílohu č.1 a z toho jednoznačne vyplýva, že sa tým myslela výrobná dokumentácia. To sa inak vysvetliť nedá, s tým, že bolo logické, aby celú túto časť, teda všetky kovové prvky na predmetnú vežu zhotovovali oni, pričom oni s inou firmou, ohľadne dodávky nejakej ďalšej časti týchto výrobkov na túto vežu, ani nerokovali. Oni mali k dispozícii celú výrobnú dokumentáciu od firmy DREVSTAV 16.novembra, keď im dvomi emailami prišiel najprv súbor VZ.zip a následne VD.zip, s tým, že on predtým ešte niekedy 13. alebo 14.novembra si priamo u nich vo firme zobral na USB kľúči ten VK.zip, pričom toho 16.novembra, teda ešte asi v ten istý deň sa to nieslo pánom Y. pánovi D. a vtedy tam boli teda tieto 3 súbory VD.zip., VK.zip, VZ.zip, čiže celá výrobná dokumentácia na USB kľúči, ktorú si sťahoval pán D. do počítača. V.. R. poprel, že by pred uzavretím zmluvy mal k dispozícii

konkrétnu cenovú ponuku v tom zmysle, čo má byť predmetom diela a konkrétne za koľko, len sa dohodli na tom, že celková cena za celú dodávku bude 11.000,- €, čo on potom dal aj do zmluvy. Asi 10 dní po podpise zmluvy mu volal pán D., že by potreboval tú výrobnú dokumentáciu v dwg formáte, čo je formát, do ktorého sa dá vstupovať a práve z toho dôvodu sa tento obvykle nevydáva, pretože sa jedná vlastne o duševné vlastníctvo, kde sa už potom dajú prepisovať aj údaje a môže sa stať, že si to niekto prisvojí ako svoje dielo, po prípadných zmenách, či úpravách. Keďže ale ich tlačil čas a on má dobrý vzťah s pánom R., lebo je to jeho žiak a aj predtým už spolupracovali, tak v podstate vyžobral od neho aspoň tie najdôležitejšie časti, čo boli styčníky a teda výrobnú dokumentáciu v tomto dwg formáte mu poslal, čo on zase poslal pánovi D. tak, aby to mohli dať rovno do toho CNC stroja. Toto všetko sa ale uskutočnilo až po podpise zmluvy a teda nemohlo definovať predmet zmluvy a navyše to ani nebola ich povinnosť im to v takomto formáte zabezpečovať. Potom, čo im vystavili tú faktúru, ktorú prevzala pani Králiková, táto sa ho pýtala následne, či to môže uhradiť, na čo on reagoval tak, že či je už všetko dodané, čo ona nevedela, tak to začal riešiť s pánom B. a ten povedal, že nie je dodané všetko, na základe čoho on volal pánovi D., kedy bude dodaný zvyšok, na čo mu on povedal, že to je všetko. Bola to pre nich zlá situácia, bol v podstate zhrozený, mali zazmluvnený termín, hrozili im penále a na základe toho teda sa on u pána D. informoval, za koľko by dodali aj tie ďalšie časti, s tým, že keby vtedy povedal, že to bude ešte nejakých 2-3 tis. € navyše, tak bol v situácii, že by to aj zaplatil, ale keďže on prišiel s ponukou na sumu 14.000,- €, tak následne on začal obvolávať iné firmy, ktoré sa tým zaoberajú a zháňať na to materiál. Keď potom zistili, že tie veci dodávané zo strany žalobcu boli niekoľkonásobne predražené, tak sa chceli dohodnúť, aby si určili reálne trhové ceny a upravili tú faktúru, s čím ale pán D. nesúhlasil. Oni s firmou pána D. už spolupracovali predtým a vždy mu všetko riadne zaplatili, ako si vyúčtoval. Asi 2 týždne predtým, ako im začali dodávať výrobky na túto vežu, tak im dodali nejakých 16 kusov oceľových platní, kde bola cena 900,- €, čo tiež zaplatili, ale potom si dodatočne zisťovali, že tam mala byť polovičná cena. Podľa neho, keď pán D. videl, že on nemá celkom šajnu koľko čo reálne stojí, tak si asi povedal, že to napasuje iba na ten dwg súbor a že to bude nejakým spôsobom potom z toho vychádzať. Nepamätal si, kedy presne mu bolo oznámené, že už ďalšie nič nebude dodané, ale asi to bolo deň dva predtým, ako mala byť uhradená tá faktúra. Tiež presne nevedel uviesť, kedy začala skúšobná montáž u nich vo firme. Nahliadnuc do svojich poznámok a dokladov uviedol, že s poukazom na to, že 07.04. posielal pánovi D. email, kde hovoril, že je to nepoužiteľné, aby sa na to prišiel pozrieť, tak zrejme to začali robiť začiatkom apríla. Potom, čo zohnali všetky tie súčasti, ktoré potrebovali, a to tak kovové, ako aj drevené, s tým, že pri tej predmontáži montovali k tým dreveným prútom kovové tiahla s kovovými koncovkami a vtedy zistili, že dĺžky dosedacích plôch nesedia, s tým, že rozdiel bol 4-6 mm, čo boli obrovské deformácie. To v podstate znemožňovalo montáž samotnej veže. Chlapi vlastne museli čakanom ohýbať tie uši a museli sa predrážkovať drevené hranoly, aby sa to mohlo vôbec dať montovať. Reakcia žalobcu na reklamáciu bola taká, že to majú rozmontovať a doniesť do ich firmy, aby mohli posúdiť oprávnenosť reklamácie. Avšak najlepšie bolo možné zistiť tieto chyby priamo na tom segmente, keď to bolo už sčasti aj zmontované a videl to v podstate aj neodborník. Zotrval na tom, že výrobky dodané firmou žalobcu boli nekvalitné, nezodpovedali výrobnej dokumentácii a odchýlky hrubo presiahli prípustné odchýlky zámočníckych výrobkov, nehovoriac už o strojárskych výrobkoch. Pokiaľ protistrana namietala zlé založenie stavby, toto poprel, keďže na stavbe bol prítomný aj znalec, ktorý vypracovával posudok pre žalobcu a z toho posudku nevyplýva žiadna takáto skutočnosť ohľadne zle založenej stavby, čo sa dá aj dodatočne odkontrolovať. Čo sa týka hodnoty výrobkov, trval na tom, že ich trhová hodnota je taká, ktorá sa zrealizuje na trhu a preto podľa jeho názoru bolo z ich strany jednoznačne preukázané, koľko zaplatili za takéto výrobky firme DEWEX a z toho by sa malo vychádzať a preto akékoľvek znalecké posudky sú podľa neho bezpredmetné. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej žaloby a ich ďalších písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že podľa ich názoru bolo jasne dohodnuté, čo je predmetom diela, keď v zmysle príslušných zákonných ustanovení sa má vychádzať nielen z obsahu toho ktorého právneho úkonu, ale aj z ďalších okolností, ktoré s ním boli spojené, teda to, čo bolo v rámci rokovaní medzi stranami povedané, resp. čo si medzi sebou odovzdali. Predmet zmluvy je teda podľa ich názoru jednoznačný a určitý. Pre prípad, že by súd vyhodnotil zmluvu ako neplatnú, budú sa domáhať ich nárokov, teda zaplatenia predmetnej sumy na právnom základe bezdôvodného obohatenia. Na záver ešte uviedol k znaleckému posudku V.. W., že výška bezdôvodného obohatenia má zodpovedať obvyklej cene, teda všeobecnej hodnote a nie technickej hodnote tak, ako to určil V.. W., vychádzajúc z kilogramovej ceny, navyše, keď tento posudok neobsahuje postupy a spôsob výpočtu, resp. vzorce a preto spochybnil výpovednú hodnotu tohto znaleckého posudku, aj s poukazom na to, že tam pôvodne absentovalo vyhlásenie znalca v zmysle . Preto trval na tom, aby súd zobral do úvahy ako smerodajný znalecký posudok Ing. Breznianskeho,

organizácie PBT, s.r.o., s tým, že zároveň z tohto posudku vyplýva, že výrobky boli vyhotovené v súlade s výkresovou dokumentáciou vo veľmi dobrej kvalite, čo potvrdili aj svojimi čestnými prehláseniami zamestnanci žalobcu, ktorý tieto výrobky vyhotovovali. Vo vzťahu k svedkovi D. Š. uviedol, že nakoľko si tento nevedel spomenúť na názov stavby a robil pre žalovaného viacero veží, mohlo sa stať, že došlo z jeho strany k ich zámene. Tiež poukázal na obchodnoprávny vzťah, v ktorom je tento svedok so žalovaným a tiež uviedli, že tieto vady nemuseli byť dôsledkom chybného zhotovenia výrobkov, keďže mohla byť chybne založená aj stavba, nemusel byť dodržaný postup pri montáži a pod.. Pokiaľ svedok uvádzal, že jednotlivé časti museli odšroubovávať, uviedol, že je to podľa neho úplne bežná prax pri zmontovávaní konštrukcií takéhoto rozsahu a okrem toho časť výrobkov na túto konkrétnu konštrukcie dodával iný dodávateľ, a teda mohli byť vadné tieto výrobky a nie výrobky žalobca. Tiež namietol, že svedok nemal presnú evidenciu počtu hodín, ktoré robili navyše oproti pôvodným predpokladom, z toho dôvodu namietli jednostranný zápočet žalovaného, uskutočnený listom z 12.apríla 2019. Navyše, keďže znalecký posudok ohodnotil hodnotu výrobkov na sumu 13.592,- € bez DPH a žalobca požaduje len 11.000,- € bez DPH, tak, ak by tam aj nejaké dodatočné práce naviac boli, tak by to stále pokrylo tento rozdiel. Ako nepravdepodobné zároveň označil tvrdenia svedka, že by výrobky bolo vôbec možné krompáčom resp. iným nástrojom ohnúť do požadovaného uhla, s poukazom na ich hrúbku. A k tejto otázke navrhli vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru strojárstva. K znaleckému posudku firmy PBT, s.r.o. ešte uviedol, že znalec tam nebral do úvahy len cenovú ponuku spoločnosti UNICOLOR, s.r.o., ale brali to len ako jeden zo vstupných údajov. Na základe toho žiadali, aby súd žalobe vyhovel a priznal im nárok na náhradu trov konania. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali ich podaných písomných vyjadrení vrátane podaného odporu voči platobnému rozkazu a nad rámec toho k veci uviedol, že podľa ich názoru zmluva o dielo postráda podstatnú náležitosť, a to konkrétne dohodu o predmete plnenia, ktorá mala byť súčasťou prílohy k predmetnej zmluve, v dôsledku čoho je zmluva, s odkazom na ustanovenie , absolútne neplatná a vzájomné nároky je možné vyporiadať si len v súlade s a nasl. . Tiež upresnil ich písomné vyjadrenie zo dňa 11.10.2017 na strane 2 ods. 4, kde je uvedené, že zmluva bola podpísaná bez toho, aby jej prílohou bola cenová kalkulácia, t.j. príloha č.1 zmluvy o dielo, čo upresnil v tom zmysle, že bola podpísaná aj bez výrobnej dokumentácie, ktorá mala byť prílohou č.1 zmluvy o dielo. Na záver uviedol, že žalobu žiadajú v celom rozsahu zamietnuť, a vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia uviedol, že oni trhovú hodnotu poskytnutého plnenia zo strany žalobcu preukázali aj ďalšími dôkazmi, a to listinnými dôkazmi, ohľadne obdobných výrobkov, ktoré im fakturovala firma DEWEX, z čoho možno vyvodiť, aká bola reálna trhová všeobecná hodnota týchto výrobkov dodaných žalobcom, keď celková suma, ktorá bola fakturovaná firmou DEWEX za celú dodávku, nie polovicu dodávky, nepresiahla 16.000,- €. Žalobu žiadali zamietnuť aj vzhľadom na vznesenú kompenzačnú námietku, ktorá konzumovala celý nárok žalobcu a preto žiadali žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa , strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. Podľa , ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa (ďalej len „“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa citovaného nariadenia vlády, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa ods. 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa citovaného nariadenia vlády, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Podľa , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Podľa , vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

15. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradeného doplatku ceny diela v zmysle zmluvy o dielo, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá. To znamená, že žalobcu zaťažovalo bremeno tvrdenia, ako i bremeno dôkazu, ohľadne skutočnosti, že došlo medzi stranami sporu k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, teda jednak, že zmluva o dielo obsahuje podstatné náležitosti tejto zmluvy vyžadované v zmysle ustanovenia a zároveň, že tento právny úkon spĺňa všetky zákonné náležitosti vyžadované pre platnosť právneho úkonu, definované v a nasl. . Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami nedošlo k dojednaniu o jednej z podstatných náležitostí zmluvy o dielo, ktorou je dohoda o predmete plnenia, resp. že tento právny úkon v danej časti nebol urobený určite a zrozumiteľne, v dôsledku čoho je tento právny úkon, t.j. zmluva o dielo uzavretá medzi stranami sporu dňa 06.12.2016, absolútne neplatný. Konkrétne totiž poukazuje súd na ustanovenie článku I., najmä bodu 2 tohto článku, v zmysle ktorého sa predmetné dielo malo vykonať podľa odsúhlasenej výrobnej dokumentácie, pričom predmet zmluvy a rozsah výkonov mal byť špecifikovaný v prílohe č.1. Žalobca však ani so žalobou, ani následne nepredložil žiadny doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že sa jedná o prílohu č.1 k predmetnej zmluve, s tým, že v priebehu konania žalobca prostredníctvom svojich konateľov uvádzal, že oni mali za to, že prílohou č.1 je cenová ponuka, ktorá bola pripojená ako listinný dôkaz k žalobe zo dňa 29.11.2016, v ktorej bola uvádzaná celková cena vo výške 11.139,40 € a kde boli špecifikované jednotlivé výrobky vrátane ich množstva a jednotkovej ceny, a naopak žalovaný prostredníctvom svojho konateľa uvádzal, že jednoznačne prílohou č.1 mala byť výkresová dokumentácia, ktorá bola žalobcovi odovzdaná na USB kľúči pred uzavretím zmluvy o dielo. Žalobca teda v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, čo malo tvoriť prílohu č.1 k predmetnej zmluve o dielo, resp. že ňou mala byť vyššie špecifikovaná cenová ponuka

a rovnako ani nepreukázal, že túto cenovú ponuku odovzdal žalovanému pred podpisom predmetnej zmluvy o dielo, resp. najneskôr pri jej podpise, ako prílohu č.1, keďže k žiadnemu protokolárnemu odovzdaniu takejto prílohy medzi zmluvnými stranami nedošlo, táto netvorila súčasť zmluvy a dokonca v samotnej zmluve o dielo nebol ani odkaz na to, čo má konkrétne tvoriť prílohu č.1 tejto zmluvy. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal, že na predmetnom USB kľúči, ktorý mal priamo konateľovi žalobcu odovzdať zamestnanec žalovaného V.. Y. dňa 16.11.2016, bola len časť predmetnej výkresovej výrobnej dokumentácie, z ktorej mal žalobca vychádzať pri vypracovávaní predmetnej cenovej ponuky, keďže dotyčný svedok poprel v rámci svojho výsluchu, že by on špecifikoval žalobcovi, aký súbor z toho nosiča si má stiahnuť a navyše sa súd prikláňa k názoru, že nebol preukázaný žiaden logický argument, prečo by žalovaný zadával firme žalobcu v rámci predmetnej zákazky len časť dodávky týkajúcej sa kovových komponentov, čo však súd uvádza len na okraj. Následne ďalšie dokazovanie, ktorým sa žalobca snažil preukázať, že po uzavretí zmluvy o dielo bola žalobcovi prostredníctvom emailu, resp. opäť aj na USB kľúči doručená výrobná dokumentácia vo formáte dwg, a to len v predmetnej časti, čo malo potvrdzovať rozsah dojednaného predmetu diela, považoval súd v tejto veci za právne irelevantné, keďže tieto skutočnosti mali nastať až potom, čo bola predmetná zmluva o dielo v písomnej forme medzi stranami už uzavretá. Z tohto dôvodu nepovažoval súd za potrebné vykonať dokazovanie navrhnuté žalobcom v tom zmysle, že by na pojednávaní na prinesenom notebooku žalobcom bolo z predloženého DVD nosiča prehraté, čo bolo obsahom predmetného dwg súboru, keďže vykonanie takéhoto dôkazu by podľa názoru súdu nemalo vplyv na posúdenie otázky platnosti resp. neplatnosti uzavretia predmetnej zmluvy o dielo vo vzťahu k dojednaniu o predmete plnenia. S poukazom na tieto skutočnosti teda súd zastáva názor, že nakoľko nedošlo medzi stranami sporu k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, z dôvodov vyššie uvedených, firma žalobcu plnila v prospech žalovaného z neplatného právneho úkonu, na základe čoho žalovaný získal bezdôvodné obohatenie (v priebehu konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu prekvalifikoval svoj nárok na nárok z titulu bezdôvodného obohatenia), pričom rozsah reálneho plnenia uskutočneného firmou žalobcu v prospech žalovaného nebol medzi stranami sporný, s tým, že bol vymedzený dokladom dodacím listom vrátane dokladu „zvarence“, ktorými boli špecifikované druhy a množstvá dodaných výrobkov a zároveň potvrdené ich prijatie žalovaným. Súd preto v ďalšom zameral pozornosť na určenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný, keďže plnenie spočívalo vo výkonoch, a preto do úvahy prichádzala peňažná náhrada. Na preukázanie tejto skutočnosti si obe strany sporu dali vyhotoviť súkromný znalecký posudok, ktorý v konaní predložili v súlade s , s tým, že vzájomne namietali formálne, ako i obsahové náležitosti znaleckého posudku predloženého protistranou. Pokiaľ žalobca namietal vo vzťahu k znaleckému posudku predloženého žalovaným, že nemá charakter súkromného znaleckého posudku, keďže v pôvodnom vyhotovení neobsahoval vyhlásenie znalca podľa , súd má za to, že nakoľko toto vyhlásenie znalca bolo doručené dodatočne, bolo by príliš formalistické z tohto dôvodu k nemu vôbec neprihliadať, ako k predloženému dôkazu, hoci je pravdou, že toto vyhlásenie netvorilo s predmetným znaleckým posudkom neoddeliteľný celok, avšak s odkazom na číslo posudku a osobu znalca, ktoré boli v ňom uvedené, bolo možné ustáliť, ktorého znaleckého posudku sa toto vyhlásenie týka. Ďalej pokiaľ žalobca vo vzťahu k predmetnému znaleckému posudku V.. W. namietal, že bol vyhotovený znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, teda nebol vyhotovený znalcom z príslušného odboru, nakoľko sa jednalo o zámočnícke výrobky a preto mal tieto oceňovať znalec zo znaleckého odboru strojárstvo, súd v tejto súvislosti odkazuje na znenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.228/2018, ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, konkrétne na prílohu č.2 tejto vyhlášky, v ktorej je uvedené obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví, s tým, že konkrétne pri odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác 371002 je uvedené, že toto odvetvie je zamerané na stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác a materiálov v súvislosti posúdením výšky dohodnutej, prípadne fakturovanej ceny, na posúdenie súladu rozpočtu so zmluvou o dielo a s projektovou dokumentáciou, na posúdenie súladu vykonaných stavebných prác a zabudovaných materiálov s fakturovanými prácami a materiálom (množstvo a cena) a na stanovenie všeobecnej hodnoty odstránenia vád podľa návrhu ich sanácie, čo v zásade zodpovedá zadanej znaleckej úlohe, t.j. určiť trhovú hodnotu zámočníckych výrobkov dodaných firmou žalobcu, keďže sa jednalo o výrobky, ktoré boli následne zabudované do stavby predmetnej monitorovacej veže, ako jej súčasť, a to navyše v spojení so skutočnosťou, že predmetný znalecký posudok č.04/2019 zo dňa 19.03.2019, znalca V.. C. W., vychádzal z toho istého právneho predpisu ako znalecký posudok č.148/2018 zo dňa 15.10.2018 znaleckej organizácie PBT, s.r.o., t.j. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pokiaľ ide o obsahové námietky vo vzťahu k predmetnému znaleckému posudku, a to konkrétne, že tieto znalec

oceňoval v cenách za rok 2016, hoci plnilo sa v roku 2017, je pravdou, že z obsahu tohto znaleckého posudku č.04/2019 vyplýva, že predmetné zámočnícke výrobky oceňoval v cenovej úrovni roku 2016, avšak nakoľko k reálnemu plneniu došlo na prelome mesiacov január - február 2017, je možné pripustiť, že oceňovanie v rámci cenovej úrovne roku 2016 sa viac približuje ku skutočnej všeobecnej hodnote týchto dodaných výrobkov, aj s poukazom na predpokladaný čas nákupu materiálu potrebných na ich zhotovenie. Pokiaľ žalobca tiež namietal, že znalec V.. C. W. v predmetnom znaleckom posudku č.04/2019 ohodnocoval len technickú hodnotu týchto výrobkov a nie ich trhovú hodnotu, súd sa ani s touto námietkou žalobcu nestotožnil, vychádzajúc zo zadanej úlohy znalca, uvedenej aj v predmetnom znaleckom posudku, v zmysle ktorej bolo jeho úlohou určiť trhovú hodnotu predmetných zámočníckych výrobkov v čase ich dodávky, a to opätovne v spojení s použitým právnym predpisom tak, ako to vyplýva z tohto znaleckého posudku, t.j. vyhlášky MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, z ktorého vychádzal aj súkromný znalecký posudok predložený žalobcom. Pokiaľ sa žalobca odvolával na to, že znalec V.. W. stanovoval len technickú hodnotu a nie trhovú, z dôvodu, že v ňom neprihliadol ku koeficientu predajnosti, v tejto súvislosti poukazuje súd na to, že ani zo znaleckého posudku č.148/2018, znaleckej organizácie PBT, s.r.o., nevyplýva, aká mala byť výška technickej hodnoty tohto majetku v porovnaní so všeobecnou hodnotou tzv. stroja a navyše, keď z časti II.B. 6 tohto znaleckého posudku vyplýva, že vzorec pre výpočet všeobecnej hodnoty mal byť technická hodnota x koeficient predajnosti, ktorý mal byť v zmysle vyhlášky MS SR č. stanovený ako 1. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd obidva súkromné znalecké posudky predložené stranami sporu vyhodnotil ako rovnocenné dôkazné prostriedky a nakoľko ani jednou zo strán nebol navrhnutý výsluch niektorého zo znalcov na pojednávaní, v rámci ktorého by bolo možné prípadne odstrániť vzájomné rozpory ohľadne výšky stanovenej všeobecnej hodnoty predmetných výrobkov, s tým, že súd v súlade s nevykoná iné dôkazy, okrem tých, ktoré niektorá zo strán sporu predloží alebo navrhne ho vykonať ako dôkaz, preto súd vypočítal aritmetickým priemerom z oboch týchto znaleckých posudkov všeobecnú trhovú hodnotu predmetných výrobkov, ktoré dodala firma žalobcu žalovanému, a to vo výške 12.702,52 €, keď všeobecná hodnota uvedená v závere znaleckého posudku č.148/2018 zo dňa 15.10.2018, znaleckej organizácie PBT, s.r.o. bola vo výške 16.310,40 € s DPH a v znaleckom posudku zo dňa 19.03.2019, č.4/2019, znalca V.. C. W. bola 9.094,63 € s DPH, v dôsledku čoho súd ustálil túto sumu ako výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný plnením poskytnutým žalobcom z neplatného právneho úkonu, keďže súd mal za to, že rozhodnutie v tejto veci záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Pokiaľ ide o vady, ktoré mali vykazovať predmetné výrobky dodané firmou žalobcu, súd neprihliadol k námietkám žalobcu ohľadne toho, že vady neboli oznámené včas, resp. spôsobom, ktorý vyžadovala zmluva o dielo, resp. sú vyžadované v zmysle príslušných ustanovení upravujúce vady diela, keďže súd vychádzal z názoru, že nakoľko súd vyhodnotil predmetnú zmluvu o dielo ako absolútne neplatný právny úkon, z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu následne vznikať žiadne záväzky, ani práva, resp. absolútne neplatný právny úkon podľa hmotného práva nespôsobuje žiadne právne následky, v dôsledku čoho súd otázku vadnosti výrobkov posudzoval len vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia, a to v tom zmysle, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, z hľadiska rozsahu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce, aká majetková ujma vznikla inému, v tomto prípade žalobcovi vo vzťahu k nákladom, ktoré musel vynaložiť a primeraného zisku, ktorý by získal za dodávku predmetných výrobkov, ale to, aký majetkový prospech reálne získal obohatený, t.j. v tomto prípade žalovaný v okamihu, keď tento prospech získal. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že predmetné výrobky dodané firmou žalobcu neboli bezvadné, resp. vykazovali vady, ktoré musel žalovaný prostredníctvom tretej osoby odstraňovať, nakoľko bez toho by ich nebolo možné vôbec použiť a zmontovať ako súčasť predmetnej protipožiarnej monitorovacej veže. Tieto konkrétne vady, ktoré predmetné výrobky žalobcu vykazovali, opísal nielen žalovaný prostredníctvom svojho konateľa, ale predovšetkým jeho zamestnanec Ing. Králik pri svojom výsluchu na pojednávaní, ktorý za firmu žalovaného zastrešoval kompletizáciu predmetnej veže, a ktorý podrobne opísal v čom tieto vady spočívali, resp. ako sa prejavovali pri stavbe veže a akým spôsobom museli byť tieto kompenzované a rovnako tieto skutočnosti v celom rozsahu boli potvrdené aj svedeckou výpoveďou svedka D. Š., ktorého firma predmetnú vežu stavba, čiže zmontovávala aj jednotlivé diely dodané firmou žalobcu, ktorý tiež podrobne opísal, v čom predmetné vady spočívali, resp. akým spôsobom to ich firma následne pri stavbe veže riešila. Súd tieto skutočnosti považoval, vzhľadom na vykonané dôkazy, za dostatočne preukázané na to, aby mohol vo veci ohľadne tejto skutočnosti rozhodnúť, a preto zamietol návrh na doplnenie dokazovania prednesený zo strany žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na poslednom pojednávaní formou vypracovania odborného vyjadrenia znalcom z odboru strojárstva, vo vzťahu k možnosti úpravy výrobkov dodaných firmou žalobcu

pri ich montáži tak, ako boli popísané svedkom D. Š., keď takýto dôkaz súd považoval za nadbytočný a navyše obdobné skutočnosti už boli uvádzané dotyčným svedkom V. Y. na pojednávaní dňa 05.02.2018 a takýto dôkaz napriek tomu žalobca v konaní skôr nepredložil, ani ho nenavrhol vykonať, keď v tejto súvislosti odkazuje súd aj na ustanovenie , pokiaľ ide o sudcovskú koncentráciu konania. Súd teda primárne s poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti stanovil výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný a ktoré zodpovedá obvyklej cene resp. hodnote za obdobné plnenie vynakladanej v danom čase a mieste na sumu 12.702,52 €, od ktorej súd odpočítal už žalovaným uhradenú čiastku 5.500,- € a následne odpočítal od tejto sumy aj čiastku vo výške 2.595,- €, ktorú súd považoval za preukázanú sumu, o ktorú sa žalovaný neobohatil, keďže v tejto výške plnil v prospech firmy Vladimír Šabo Wal-Mont, v zmysle faktúry č.19/2017, ktorou bola fakturovaná suma za sťaženú montáž, v dôsledku nepresnosti kovových styčníkov na predmetnej protipožiarnej monitorovacej veži v Brezovej pod Bradlom, časť Klenová, keď súd nepovažoval námietky žalobcu, že vadné boli výrobky dodané inou firmou, resp. že problémy súvisiace s montážou veže nespočívali vo vadnosti ich výrobkov, ale v iných okolnostiach, za preukázané a zostali len v rovine tvrdení, keď naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný pred montážou tejto veže predmetné vady u žalobcu reklamoval, avšak žalobca podmieňoval posúdenie vád doručením výrobkov do ich firmy. Navyše V. Y. pri svojom výsluchu tiež jednoznačne potvrdil bez akýchkoľvek pochybností, že predmetné vady sa týkali výrobkov dodaných práve firmou žalobcu, na základe čoho dospel súd k sume 4.607,52 €, na ktorú zaviazal týmto rozsudkom žalovaného voči žalobcovi a v prevyšujúcej časti uplatnenej istiny žalobu zamietol, čím súd kompenzačnú námietku žalovaného, ktorú si uplatnil podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.04.2019, uplatnenej vo výške 4.035,- €, považoval za čiastočne dôvodnú, konkrétne práve v predmetnej sume 2.595,- € a vo zvyšnej časti túto kompenzačnú námietku v sume 1.440,- € považoval súd za nedôvodnú a žalovaným nepreukázanú, keď táto čiastka mala predstavovať náklady vrátane režijných nákladov, ktoré vznikli firme žalovaného, z dôvodu odpracovania 120 hodín ich zamestnancov v súvislosti s úpravou predmetných dielcov v prevádzke Sučany, pri kontrolnej montáži a demontáži jedného segmentu veže, resp. priamo na stavenisku Klenová, keďže žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal výšku tohto nároku, resp. akým spôsobom dospel k výpočtu tejto sumy, resp. že túto sumu skutočne vynaložil na tento účel. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo žalovanej sumy od 17.02.2017 do zaplatenia, keďže nárok na zmluvnú pokutu žalobca opieral o ustanovenia predmetnej zmluvy o dielo, avšak tak, ako už bolo vyššie uvádzané, túto súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého nemohli vzniknúť žiadne práva či záväzky, a preto ani uplatnený nárok na zmluvnú pokutu nemohol obstáť. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal z prisúdenej sumy, a to od 01.04.2017 do zaplatenia, čiže v časti úroku z omeškania ohľadne dátumu, od ktorého tento nárok priznával, tiež žalobu zamietol, keď súd vychádzal z toho, že splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a obvykle nebýva ani dohodnutá, čo bol aj tento prípad, a preto za deň splatnosti sa v zásade považuje deň nasledujúci potom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný k plneniu. K tejto skutočnosti podľa názoru súdu došlo predmetným listom zo dňa 20.03.2017, označený ako Pokus o zmier pred podaním žaloby, keď zároveň súd mal z fotokópie poštovej doručenky preukázané, že zásielka bola doručená žalovanému dňa 28.03.2017, a ktorým právny zástupca žalobcu žiadal žalovaného uhradiť predmetnú sumu vo výške 7.700,- €, najneskôr do 31.03.2017. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal žalobcovi vo výške, ako bol ním uplatnený, keďže sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, s tým, že základná úroková sadzba ECB je od 16.03.2016 vo výške 0 %. Súd žalobcovi priznal aj uplatnený nárok na zaplatenie sumy 40,- € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, na ktorú žalobcovi vznikol nárok v zmysle vyššie citovaných ustanovení v spojení s predmetnou vykonávacou vyhláškou.

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, súd vyhodnotil pomer úspechu strán konania v prospech žalobcu, na základe čoho mu bol priznaný nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 20 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola suma 7.700,- €, žalovaný bol zaviazaný na sumu 4.607,52 €, teda úspech žalobcu bol 60 % a úspech žalovaného 40 %, čiže rozdiel predstavuje 20 % v prospech žalobcu, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.