Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-7-2019.pdf
PDF · 77.76 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne: W. I., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX, XXX XX S., práv. zast. JUDr. Miloš Kaščák, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom E. M. XXX/X, Y. G., práv. zast. JUDr. Daniel Fink, Valaškovská 21, Humenné, o zaplatení 8000 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 15C/161/2015-183 zo 02. 11. 2018, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 8 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 8 000 Eur od 24.6.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
III. Slovenskej republike p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§43 a) ods.1 OZ a §451 ods.. 1, 2 OZ. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z listinných dôkazov aj z výpovedí na pojednávaní dospel k záveru, že žalovaný nenamietal, že žalovanú sumu od žalobkyne prijal, ako zálohu za nehnuteľnosť, k realizácii kúpy doteraz nedošlo. Naviac žalovaný nehnuteľnosť, ktorá pozostávala aj z domu č. súp. XXX na parc. č. T kat.uz. S. dal odstrániť na základe rozhodnutia mesta S. z XX.XX. XXXX. Predmet kúpy teda zanikol a vlastníkom pozemku zapísaného na LV XXXX je naďalej žalovaný. Keďže nedošlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy a žalovaný žalobkyni sumu, ktorá je predmetom žaloby nevrátil, bezdôvodne sa obohatil a je povinný žalobkyni žalovanú sumu vrátiť. Ak žalovaný namietal, že k dohode ohľadom predaja nehnuteľnosti došlo nie medzi žalobkyňou a ním, ale medzi jej manželom a ním, súd prvej inštancie mal zato, že ak mal námietky voči žalobkyni, nemal od nej prijať túto zálohu. Navyše, ak žalovaný namietal, že má vo vzťahu k jej manželovi ešte vyššiu pohľadávku, nič nebránilo žalovanému, aby si ju uplatnil v konkurznom konaní resp. v civilnom konaní tak, ako žalobkyňa voči nemu. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil ust. §517 OZ a §3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.b. Výrok o trovách konania odôvodnil §255 ods.1, 2 CSP a §262 ods. 1CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote sa odvolal žalovaný. Ten namietal, že žalobkyňa vôbec nepreukázala akúkoľvek dohodu medzi ňou a žalovaným. Doposiaľ nepreukázala, kde sa so žalovaným stretla, o čom jednali, čo malo byť predmetom dohody, konkrétne o akú ústnu zmluvu malo ísť, aké boli jej obsahové náležitosti. V tomto smere je zrejme, že absolútne žiadnym spôsobom neuniesla dôkaznú povinnosť, že došlo k dohode o budúcej kúpnej zmluve. Keďže v podanej žalobe sa uvádza, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, je preto objektívne nemožné, aby svoj nárok preukázala. Je zrejme, že právny poriadok umožňuje prevziať plnenie aj od tretej osoby a teda žalobkyňa vystupovala v mene svojho manžela A. I.. Navyše samotná žalobkyňa, ako aj svedok, manžel žalobkyne, nie sú dôveryhodnými osobami čo sa potvrdilo v priebehu tohto konania. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa doteraz nepreukázala žiaden dôkaz o existencii pôžičky medzi ňou a žalovaným. Ak sa konštatuje nejaká dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným a vypočutým svedkom I., tento záver je v priamom rozpore z výpoveďou samotného svedka, ktorý uvádzal, že v danom čase bol v konkurze a uzatvárať žiadne dohody nemohol. Z týchto dôvodov sa domnieva, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a tiež žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Ďalej tiež žalovaný namieta, že odôvodnenie rozsudku zo strany súdu prvej inštancie nebolo presvedčivé. Poukázal nato, že v zmysle čl.46 ods.1 Ústavy SR je odôvodnenie rozsudku v riadnom rozsahu jeden z dôvodov práva na súdnu ochranu. V danom prípade toto nebolo naplnené. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne resp. rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie pred súd prvej inštancie.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených ust. §378, §379 a §380 CSP a to bez nariadenia pojednávania podľa ust. §385 ods.1 CSP (a contrário) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
5. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že na liste vlastníctve č. XXXX, kat.úz. S. sú zapísané nehnuteľnosti parc.č. XXX/X Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX Záhrady o výmere XXXX m2, parc.č. XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc.č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Zároveň na tomto liste vlastníctva bol zapísaný dom č.súp. XXX na parc.č. XXX/X a priestor na obchodnú činnosť na parc.č. XXX/XX ,súpis.č. XXXX. Z potvrdenia z 13. 01. 2013 vyplýva, že U.. O. X., nar. XX. XX. XXXX prevzal od W. I., rod. G., nar. XX. XX. XXXX sumu 8 000 Euro. Potvrdením z 08. 05. 2013 vyplynulo, že Z. K., teda žalovaný, svojím podpisom potvrdil, že U.. O. X. na základe generálnej plnej moci prevzal od W. I. sumu 8 000 Eur na odkúpenie nehnuteľnosti č. P parc. č. XXX/X a XXX/X pod sp.č. XXX, ktorú odovzdal k rukám žalovaného.
6. Podľa §451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Žalovaný podal odvolanie v ktorom namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore rovnako aktívnu legitimáciu žalobkyne. Namietal, že nikdy neuzavrel žiadnu ústnu ani písomnú dohodu so žalobkyňou, o čom svedčia vykonané dôkazy. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil titul na základe, ktorého by mal žalovaný žalobkyni vyplatiť plnenie v zmysle žaloby, v ktorej bolo uvádzané, že išlo o pôžičku medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorú nikdy neuzavrel a tiež neuzavrel ani dohodu o budúcej kúpnej zmluve so žalovanou. Preto žiadal zmeniť alebo zrušiť toto rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zároveň namietal aj nedostatočné odôvodnenie tohto rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie.
8. Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi v odvolaní uvedenými zo strany žalovaného. Konštatuje, že na základe listinných dôkazov bolo zrejme, že žalovanému bola odovzdaná suma 8 000 Eur. Finančné prostriedky boli odovzdané prostredníctvom U.. X., ktorý túto sumu prevzal od žalobkyne adresovanú žalovanému a to z dôvodu zloženia zálohy na kúpu nehnuteľnosti. Z dôkazov vyplynulo, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nedošlo. Nehnuteľnosť v súčasnej dobe už ani fyzicky neexistuje. Súd prvej inštancie tento nárok odôvodnil správne, ako vydanie bezdôvodného obohatenia, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Napriek stručnému rozhodnutiu je to rozhodnutie správne vo vecnej stránke aj právne posúdenie je správne. Súd prvej inštancie doslova uviedol, že nie je sporné, že žalovaný prijal túto finančnú čiastku. Túto sumu prostredníctvom tretej osoby odovzdala žalobkyňa a to na istý, konkrétny účel, ktorý sa však nenaplnil. Rovnako môže odvolací súd súhlasiť s tým, že akékoľvek nároky medzi žalovaným a manželom žalobkyne titulom, či už obchodnej činnosti alebo občianskoprávnych záväzkov neboli predmetom tohto sporu. Naviac z výpovede svedka, teda manžela žalobkyne, vyplynuli totožné závery. Z toho dôvodu nemožno vyčítať vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V čase odovzdania prostriedkov tieto zabezpečila žalobkyňa a prostredníctvom tretej osoby odovzdala žalovanému. Z potvrdení a listinných dôkazov táto skutočnosť jednoznačne svedčí a nie je možné povedať, že žalobkyňa plnila za svojho manžela. Z výpovede svedka vyplynulo, že v tom čase vlastne došlo k vyhláseniu konkurzu nad majetkom manžela žalobkyne a tým aj zrušenia BSM zo zákona. Preto boli finančné prostriedky zabezpečené zo strany žalobkyne, patrili výlučne žalobkyni a táto ich odovzdala prostredníctvom tretej osoby žalovanému. V texte žaloby zo strany žalobkyne nie je uvádzané, že uplatňuje svoj nárok titulom pôžičky. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd, ako vecne správne potvrdil podľa ust. §387 ods. 1, 2 CSP.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §396 ods.1 a §255 ods.1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úspech v konaní nemal a žalovanej, a žalobkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).