Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ek/737/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JuMark s.r.o., IČO: 44 334 087, so sídlom Národná trieda 204/63, 040 01 Košice, zast.: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 861 561, so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, proti povinnej: U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXX/X, XXX XX J.-U., o vymoženie 12 702,42 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraj Koči, so sídlom exekútorského úradu Okružná 3, 071 01 Michalovce, pod sp. zn.: 253EX 250/18, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. apríla 2019 zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnej priznáva nárok na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 21,72 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. apríla 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému voči povinnej priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 21,01 eur.

2. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.04.2018 domáhal od povinnej vymoženia 12 702,42 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.12.2016, sp. zn.: (ktorým bol zmenený II. výrok rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 01.10.2015, sp zn.: ) a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2017 a vykonateľnosť dňa 10.05.2017 (II. výrok). Súd vydal dňa 04.07.2018 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 253EX 250/18. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 06.09.2018 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 31.07.2018. K návrhu priložil vyjadrenie oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a potvrdenie o zrealizovaní platby (vkladu v hotovosti) vo výške 12 785,42 eur na účet oprávneného zo dňa 13.06.2018. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že exekučný titul sa stal nevykonateľným, keďže povinná proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica podala „odvolanie“ v zákonnej lehote. Uviedla, že „odvolanie“ podala z dôvodu, že dňa 13.06.2018 vykonala vklad v hotovosti na bankový účet oprávneného s popisom dlhu - vyrovnanie dlhu -403. Popis je zhodný s číslom sp. zn. rozsudku krajského súdu zo dňa 15.12.2016. Na základe uvedeného povinná navrhla, aby súd exekučné konanie zastavil, nakoľko splnila svoj dlh ešte pred začatím exekúcie, čo oprávnený zamlčal. Oprávnený k tvrdeniam povinnej o úhrade dlhu uviedol, že pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie oznámil dňa 18.07.2018 konajúcemu súdnemu exekútorovi, že odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie do dňa podania tohto oznámenia vykonala povinná v prospech oprávneného ďalšie úhrady, a to v nasledovných sumách: dňa 14.05.2018 sumu vo výške 10,- eur a dňa 13.06.2018 sumu vo výške 12 782,42 eur. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučné konanie bolo začaté dôvodne dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu, t. j. dňa 27.04.2018, pričom povinná uhradila v prospech oprávneného sumu vo výške 12 782,42 eur až dňa 13.06.2018. Oprávnený ďalej uviedol, že napriek čiastočným úhradám, ktoré špecifikoval už v návrhu na vykonanie exekúcie a neskôr aj v oznámení (vrátane uhradenej sumy 12 782,42 eur) povinná nesplnila svoj záväzok voči oprávnenému v plnom rozsahu, ako sa mylne domnieva, nakoľko s prihliadnutím na povinnosť vyplývajúcu povinnej z exekučného titulu je zrejmé, že povinná do dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie ako ani v priebehu exekučného konania oprávnenému neuhradila v plnom rozsahu finančné prostriedky zodpovedajúce príslušenstvu pohľadávky priznanej oprávnenému exekučným titulom, t. j. neuhradila v plnom rozsahu úroky z omeškania a ani trovy konania vyčíslené v návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 383,17 eur. Súd mal na podklade obsahu spisu a vyjadrení účastníkov za preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňa 27.04.2018, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 06.07.2018, kedy v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia. Je nesporné, že povinná po začatí exekučného konania uhradila oprávnenému časť vymáhanej pohľadávky (dňa 14.05.2018 sumu vo výške 10,- Eur a dňa 13.06.2018 sumu vo výške 12 782,42 eur) čím došlo k uhradeniu istiny vo výške 12 702,42 eur a časti príslušenstva (úrokov z omeškania) vo výške 90,- eur, čo potvrdil aj oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak ku plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd mal za preukázané, že k čiastočnému splneniu pohľadávky povinnou došlo po začatí exekučného konania, ide tak o čiastočné vymoženie pohľadávky a teda exekúcia bez ďalšieho v tejto časti končí a súd rozhodnutie nevydáva. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom, prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu (alebo jeho časti), ktoré je exekútor na požiadanie povinného povinný vystaviť (§ 29 ods. 10 Exekučného poriadku). Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Z výkazu súdneho exekútora o vymožených plneniach doručeného súdu dňa 16.08.2018 za sledované obdobie od 06.07.2018 do 31.07.2018 však vyplýva, že súdny exekútor čiastočné plnenia povinnej zohľadnil, keďže stav vymáhaného nároku na začiatku, ako aj na konci sledovaného obdobia v časti istiny je 0,00 eur. Povinná však nijako nepreukázala uhradenie zvyšnej časti vymáhanej pohľadávky, t. j. nepreukázala uhradenie zvyšnej časti úrokov z omeškania a trov exekúcie v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 383,17 eur, pričom v zmysle konštantnej judikatúry platí, že dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 30. júla 2002). K námietke povinnej, že exekučný titul sa stal nevykonateľným, keďže proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica podala odvolanie, súd uviedol, že v danej veci nie je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, ale rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.12.2016, sp. zn.: (ktorým bol zmenený II. výrok rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 01.10.2015, sp zn.: ) a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2017 a vykonateľnosť dňa 10.05.2017 (II. výrok). Námietka povinnej je tak nedôvodná. Súd doplnil, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd na podklade zistených skutočností dospel k záveru, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia a preto podľa záveru súdu neboli splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku.

3. Voči tomuto rozhodnutiu podľa povinná „odvolanie“, ktorým sa domáhala zastavenia exekúcie. V jeho odôvodnení uviedla, že nadobudla pocit právnej neistoty a má za to, že jej právna ochrana bola porušená a to z dôvodu, že súd jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol a rozhodol až po roku. Podľa názoru povinnej súdny exekútor vymáha istinu v sume 12 872,42 eur, ktorej zaplatenie požadoval súdny exekútor aj napriek jeho vedomosti, že táto suma až bola z jej strany uhradená. Ďalej doplnila, že ani jedno z predložených rozhodnutí súdov ako exekučných titulov (rozsudok Okresného súdu Košice II. sp. zn. zo dňa 01. 10. 2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa

15. 12. 2016) neobsahuje výrok, na podklade ktorého sa začala exekúcia. Súdny exekútor a povinný podľa jej názoru pravdepodobne spojili dva rôzne výroky, čím vznikol fiktívny výrok, čo je v rozpore s exekučným poriadkom. Takýto nedostatok exekučného titulu je dôvodom na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu jej priebehu. Spolu s „odvolaním“ bol súdu doručené aj podanie označené ako „návrh povinného na zastavenie exekučného konania“ zo dňa 11. 04. 2019, v ktorom povinná navrhla, aby súd exekučné konanie proti nej zastavil, pretože exekučný titul sa nestal vykonateľným, keďže proti rozsudku Okresného súdu Košice II. bolo podané v zákonnej lehote odvolanie. Odvolací súd zmenil II. výrok v rozsudku - splatnosť istiny 12 782,42 eur aj s príslušenstvom v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Exekúcia bola začatá v rozpore s vyznačením právoplatnosti rozsudku Krajského súdu sp. zn. - 403 (II. výrok).

4. Oprávnený navrhol sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že napadnuté uznesenie považuje za správne a zákonné, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a preto podľa názoru oprávneného nemôžu obstáť dôvody vedúce k zastaveniu exekúcie uvádzané povinnou v podanej sťažnosti. Tvrdenie povinnej o duplicitne vymáhanej istine vo výške 12 782,42 eur označil za nepravdivé, ktoré nekorešponduje so skutkovým stavom. Poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného dňa 27. 04. 2018, pričom povinná uhradila v prospech oprávneného sumu 12 782,42 eur až dňa 13. 06. 2018. Oprávnený súdnemu exekútorovi oznámil, že odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie mu povinná uhradila dňa 14. 05. 2018 sumu 10,- eur a dňa 13. 06. 2018 12 782,42 eur. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že podľa výkazu súdneho exekútora tieto úhrady boli zohľadnené. Z uvedených dôvodov považoval túto námietku povinnej za nedôvodnú. Tvrdenia povinnej o tom, že predložený exekučný titul neobsahuje výrok, na podklade ktorého sa začala exekúcia, označil za nepravdivé, až zmätočné, keďže v exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 12 782,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 12 782,42 eur od 22. 02. 2015 do zaplatenia v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok exekučného titulu nadobudol vykonateľnosť dňa 10. 05. 2017. Opätovne poukázal na skutočnosť, že povinná oprávnenému neuhradila v plnom rozsahu príslušenstvo judikovanej pohľadávky, a to úroky z omeškania a ani trovy exekúcie oprávneného v sume 383,17 eur. Voči povinnej si oprávnený zároveň uplatnil trovy konania o sťažnosti v sume 21,72 eur. Ďalej doplnil, že aj dôvody uvádzané povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 04. 2019 sú neopodstatnené a nezakladajú dôvod pre zastavenie exekúcie. Povinná v ňom zhodne ako v predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že exekučný titul sa nestal vykonateľným, keďže proti rozsudku Okresného súdu Košice II. bolo podané odvolanie. Oprávnený dôvodil, že podanie odvolania v posudzovanom prípade nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, pričom mu nie je ani zrejmé, aké odvolanie mohla vôbec povinná v tejto veci podať. V prípade, ak by súd tento návrh povinnej posúdil ako nový návrh na zastavenie exekúcie, žiadal od povinnej aj náhradu trov tohto konania v sume 21,72 eur.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Súd dospel k záveru, že podanie označené ako „odvolanie“ a podanie označené ako „návrh na zastavenie exekučného konania“ je potrebné spoločne posúdiť podľa ich obsahu ako sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. apríla 2019 s tým, že o podaní označenom ako „návrh na zastavenie exekučného konania“ nie je potrebné rozhodovať samostatne. Obe podania boli súdu doručené dňa 24. 04. 2019, obidve podania sú povinnou datované ku dňu 11. 04. 2019 a povinná v nich namieta rovnaké skutočnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie ust. § 61k ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorých povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Súd akcentuje, že aj prípadné rozhodovanie súdu o návrhu povinnej na zastavenie konania (z tých istých dôvodov) v samostatnom konaní, teda mimo konania o sťažnosti, by nemohlo privodiť iné rozhodnutie vo veci, keďže povinná v ňom nenamietala nové skutočnosti, ale skutočnosti, ktoré povinná mala a mohla uplatniť už pri prvom návrhu na zastavenie exekúcie. S obranou povinnej proti exekúcii prezentovanou v obidvoch podaniach sa tak súd s konečnou platnosťou vysporiada v tomto konaní spravujúc sa najmä zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania ( ).

12. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinnou uplatnené dôvody sťažnosti. Písomné vyhotovenie uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

13. Na zdôraznenie správnosti záverov preskúmavaného rozhodnutia súd dodáva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.04.2018 domáhal od povinnej vymoženia 12 702,42 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 01.10.2015, sp zn. a rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.12.2016, sp. zn. .

14. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.: zo dňa 01. 10. 2015 súd v druhom výroku tohto rozhodnutia rozhodol, že navrhovateľka (povinná) je povinná zaplatiť odporcovi (oprávnenému) sumu 12 782,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 22. 02. 2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 15. 12. 2016 odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 01. 10. 2015 vo výroku o splatnosti sumy 12 782,42 eur aj s príslušenstvom tak, že navrhovateľka (povinná) je povinná zaplatiť odporcovi (oprávnenému) 12 782,42 eur aj s príslušenstvom v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Z predložených rozhodnutí súdov vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.: zo dňa 01. 10. 2015 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v dotknutom výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 15. 12. 2016, a to dňa 10. 05. 2017, pričom obidve tieto rozhodnutia boli súdu predložené ako podklad pre výkon exekúcie (exekučný titul). Súd v tejto súvislosti pripomína, že rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. V odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ako je zákonná trojdňová lehota, a to podľa okolností daného prípadu, ako je tomu aj v prípade predloženého rozsudku odvolacieho súdu, kde tento súd zmenil pôvodnú trojdňovú lehotu na plnenie a určil povinnej novú lehotu na plnenie (zaplatenie sumy 12 782,42 eur s príslušenstvom oprávnenému) v trvaní 90 dní. Lehota na plnenie, v procesnej teórii nazývaná i paričná lehota, začína plynúť od momentu právoplatnosti rozhodnutia ( ). Keďže je to lehota stanovená podľa dní, uplatní sa pravidlo počítania času podľa a lehota na plnenie začína plynúť deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku na plnenie. V posudzovanom prípade rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom krajského súdu dňa 08. 02. 2018, pričom uplynutím deväťdesiatdňovej lehoty na plnenie sa dňa 10. 05. 2017 stal aj vykonateľným. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Pod vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme takú vlastnosť súdneho rozhodnutia, pri ktorej existencii je možné vynútiť splnenie povinnosti i proti vôli povinného subjektu autoritatívnou mocou štátu. Rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, je spôsobilým exekučným titulom a podkladom na vykonanie exekúcie. Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená zo strany súdu, v určenej lehote na plnenie, oprávnený sa môže domáhať proti povinnému núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Neobstojí preto tvrdenie povinnej, že oprávnený spojil dva výroky, čím vznikol fiktívny tretí výrok, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie. Odvolací súd zmenil (predĺžil) v prvostupňovom rozhodnutí len lehotu na plnenie, t.j. splatnosť sumy 12 782,42 eur aj s príslušenstvom, a to v prospech povinnej. Rozsudok súdu prvého stupňa ako aj rozsudok druhostupňového súdu nie je možné vnímať izolovane, ako sa to snaží prezentovať povinná, ale je potrebné ich vnímať ako súčasť toho istého celku tvoriaci právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a tým aj zákonný podklad pre vedenie exekúcie. O vykonateľnosti exekučného titulu na podklade predložených rozhodnutí súdov v základnom konaní exekučný súd nemá žiadnu pochybnosť a návrh na vykonanie exekúcie podaný oprávneným je v absolútnej obsahovej zhode s povinnosťou, ktorá bola povinnej konštatovanými rozhodnutiami uložená. Oprávnený sa tak v tomto exekučnom konaní preukázateľne domáha len toho, čo mu priznávajú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov.

15. K námietkám povinnej, že súdny exekútor od nej duplicitne vymáha sumu zaplatenej istiny, súd uvádza, že oprávnený si splnil svoju povinnosť v zmysle § 61f ods. 2 Exekučného poriadku a oznámil súdnemu exekútorovi všetky uskutočnené plnenia, ktoré exekútor aj následne zohľadnil pri vyčísľovaní zostatku neuhradených plnení. Súd pre úplnosť zdôrazňuje, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po práve, keď v čase podania návrhu zo strany oprávneného celá vymáhaná istina zo strany povinnej uhradená nebola. Súd ďalej pripomína, že exekúcia môže byť ukončená podľa § 61o Exekučného poriadku vydaním upovedomenia o ukončení exekúcie súdnym exekútorom v prípade, ak povinný splní celý vymáhaný nárok, vrátane trov exekúcie. Splnenie vymáhaného nároku sa považuje zo strany povinného za relevantné len v prípade, ak popri vymáhanom nároku, ktorý je vymedzený v poverení na vykonanie exekúcie, vrátane trov exekúcie oprávneného, uhradí aj trovy súdneho exekútora. Pokiaľ mieni povinná docieliť ukončenie exekúcie, bude musieť prostredníctvom súdneho exekútora (§ 61 f ods. 1 Exekučného poriadku) uhradiť nielen celé príslušenstvo judikovanej pohľadávky, ale aj trovy exekučného konania oprávneného a trovy súdneho exekútora. Keďže z vykonaných úhrad nevyplýva, že by povinná uhradila celé príslušenstvo pohľadávky a trovy exekúcie, zastavením exekúcie v danom štádiu konania by súd neodôvodnenie zbavil povinnú jej záväzkov, a to na úkor oprávneného a súdneho exekútora, čo je v príkrom rozpore s účelom exekučného konania.

16. Účelu a zmyslu konania o výkon o rozhodnutia zodpovedá aj skutočnosť, že v tomto konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinná netvrdila žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

17. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinná ani v konaní o sťažnosti neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

18. Oprávnený si voči povinnej uplatnil nárok na náhradu trov konania o sťažnosti spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 21,72 eur.

19. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

20. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinnej zamietol), voči povinnej mu tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Trovy oprávneného pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 21,72 eur s DPH za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti po 8,30 eur, k tomu režijný paušál vo výške 9,80 eur a 20% DPH v sume 3,62 eur (20% zo sumy 18,10 eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola oprávnenému priznaná v ním uplatnenej výške podľa , , , per analogiam, a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).