Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-7-2019.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4Pc/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci navrhovateľa - manžela Ľ.V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. O. D. S., Š. X. XXXX/XX, štátny občan SR, proti manželke I. A., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. O. D. S., Š. X. XXXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou, so sídlom Kočovce, Beckovská Vieska 623, o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 29.04.2019 domáhal voči svojej manželke určenia manželského výživného vo výške 200 Eur mesačne počnúc 01.05.2019.
2. Uviedol, že je čiastočne invalidný, pričom je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 219 Eur. Okrem toho je poberateľom príspevku na opatrovanie svojej ťažko zdravotne postihnutej matky, o ktorú sa stará, a to vo výške 360,34 Eur. Manželka je zamestnaná ako učiteľka v materskej škole s príjmom, ktorý odhadoval na sumu 1.100 - 1.200 Eur v hrubom. Navrhovateľ tvrdil, že manželka riadne neprispieva na chod domácnosti. Okrem platenia elektriny z jej účtu mu v rokoch 2014 - 2017 prispela na byt sumou cca 1.200 Eur, pričom skutočné náklady boli 5.520 Eur. V roku 2018 prispela sumou 480 Eur pri reálnych nákladoch 1.380 Eur. Navrhovateľ ďalej poukazoval na to, že manželka v roku 2016 svojvoľne vybrala účet v stavebnej sporiteľni, kde bolo našetrených cca 8.000 Eur z prostriedkov navrhovateľa. Navrhovateľ mal za to, že manželka neprispieva na domácnosť pravidelne a podľa svojich možností, kvôli čomu jemu nezostávajú žiadne prostriedky na primeraný život, čím mienil okrem iného termálne kúpele, rehabilitáciu a v neposlednom rade i vlastný pohreb.
3. Manželka v písomnom vyjadrení s podaným návrhom nesúhlasila. Mesačný príjem manžela pozostávajúci z čiastočného invalidného dôchodku a príspevku na opatrovanie jeho matky činí 579,34 Eur. Poukázala na to, že manžel je schopný sám sa živiť, pričom o matku sa nestará nepretržite, ale iba jeden mesiac v kvartáli, keďže si matku po mesiaci striedajú so sestrou v N. a v H.. V období, keď navrhovateľ nemá matku u seba, nič mu nebráni aspoň brigádne si privyrobiť. Manželka pracuje ako učiteľka v materskej škôlke s priemerným čistým mesačným príjmom 819 Eur, ktorý dosahuje výhradne kvôli tomu, že si neustále zvyšuje kvalifikáciu. V minulosti si kvôli synom vzala úvery v celkovej výške 45.000 Eur, ktoré t.č. sama spláca v splátkach po 340 Eur a 278 Eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, za spoločný byt platia 119 Eur mesačne, na čo navrhovateľovi prispieva sumou 60 Eur mesačne a uhrádza elektrinu vo výške 22 Eur mesačne, internet cca 11 Eur mesačne a manželovi poistku vo výške 1 Eur mesačne. Navrhovateľ okrem poplatku za byt uhrádza káblovú televíziu. Pokiaľ ide o stravu
a ostatné výdavky, hospodária každý samostatne. Vo vzťahu k finančnej situácii navrhovateľa poukázala na to, že pred časom navrhovateľ a jeho sestry predali byt ich matky, pričom sa domnieva, že získané prostriedky si so sestrami rozdelili. Okrem toho mal pred časom navrhovateľ na stavebnom sporení nasporenú sumu cca 20.000 Eur. Navrhovateľ v roku 2018 absolvoval dve týždenné letecké dovolenky na O. a X., v roku 2019 bol na týždeň letecky v O.. Pokiaľ ide o ich vzájomné spolužitie v spoločnej domácnosti, každý z nich obýva inú miestnosť bytu, z dôvodu, že ju pred časom manžel fyzicky napadol a zbil. Navrhovateľ ju neustále ponižuje, vulgárne jej nadáva, núti ju do mnohých vecí, ktoré ona robiť nechce, alebo ani nevládze. Posledným incidentom bolo, že jej navrhovateľ priložil pištoľ k hlave, pričom ona sa začala báť o svoj život vzhľadom na ich konfliktné vzájomné spolužitie. Až neskôr zistila, že išlo o plynovú pištoľ, ktorú má navrhovateľ t.č. neustále pri sebe. Na základe uvedeného mala za to, že v danom prípade nie sú predpoklady pre určenie manželského výživného.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom a oboznámením nasledovných listinných dôkazov: sobášny list účastníkov, rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa, rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na opatrovane fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, potvrdenia o príjme manželky, výpismi z úverových účtov, splátkovým kalendárom, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. O. D. S., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A., ukážkami písomných odkazov navrhovateľa adresovanými manželke (čl. 27-29), výpisom z účtu stavebného sporenia navrhovateľa k 31.12.2016 (čl. 30-32), fotografiou plynovej pištole navrhovateľa, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav:
5. Účastníci tohto konania sú manželia, majú 2 zaopatrených synov.
6. Žijú v spoločnom dvojizbovom byte v D. O. D. S., s mesačnými nákladmi vo výške cca 163 Eur (119 Eur poplatok spojený s užívaním bytu, 22 Eur elektrina, 11 Eur internet + káblová televízia), z čoho manželka mesačne platí cca 93 Eur (60 Eur na byt + 22 Eur elektrina + 11 Eur internet).
7. K spoločnému majetku účastníkov patria aj nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX pre k.ú A. - rodinný dom súp. č. XXX spolu s pozemkami parc. č. XXX/X o výmere XXXX - záhrada, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie. Ide o rodičovský dom manželky, ktorý počas manželstva účastníci nadobudli do vlastníctva.
8. Navrhovateľ nie je zamestnaný, je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 219 Eur. Okrem toho je mu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácaný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkých zdravotným postihnutím vo výške 360,34 Eur, z dôvodu vykonávania osobnej starostlivosti o jeho 88 ročnú matku V. A.. Celodenne sa navrhovateľ o matku stará len každý tretí mesiac, nakoľko sa v starostlivosti strieda so svojimi dvoma sestrami žijúcimi v N. a H.. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že opatrovateľský príspevok za mesiace, kedy je matka u sestier, vypláca sestre v N. v plnom rozsahu, sestre v H. len v rozsahu 120 Eur, nakoľko jej chodí so starostlivosťou o matku vypomáhať.
9. Navrhovateľ na pojednávaní najskôr uviedol, že prácu si nehľadal, pretože sa stará o matku a starostlivosť o ňu je veľmi vyčerpávajúca, avšak neskôr sám priznal, že „do práce nešiel preto, aby nemusel prispievať synovi Ľ.X. a nebol nimi (čím myslel manželku a syna) vydierateľný“.
10. Okrem toho navrhovateľ v roku 2014 inkasoval sumu 12.000 Eur ako podiel z predaja bytu ich matky v A., pričom tieto prostriedky má uložené u jeho sestry W., údajne pre prípad potreby umiestnenia matky do špecializovaného sociálneho zariadenia. Ďalej ku dňu 31.12.2016 vlastnil úspory na stavebnom sporení vo výške 21.393,13 Eur, pričom súdu tvrdil, že tieto prostriedky už nemá, lebo ich použil na úhradu svojich dlhov a pôžičiek u kamarátov a sumu 12.000 Eur odložil u sestry W., ako náhradu za jeho podiel na cene z predaja bytu, ktorý pôvodne poskytol synom.
11. Manželka je zamestnaná ako učiteľka v Materskej škole na A. X. XX S. D. O. D. S., s priemernou čistou mesačnou mzdou (za obdobie od mája 2018 do apríla 2019) vo výške 819,13 Eur. Bolo preukázané, že spláca úver poskytnutý A. N., V..Z.. Č.. XXXXXXXXXX s mesačnou splátkou vo výške 278 Eur a aktuálnym zostatkom úveru 12.837,29 Eur, ku dňu 29.05.2019.
12. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo aj to, že vzájomné medziľudské vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo vážne narušené a účastníci majú medzi sebou dlhoročné partnerské problémy, ktoré v ostatnom čase začali gradovať do takej miery, že správanie navrhovateľa voči manželke vykazuje znaky násilia, hraničiaceho s týraním.
13. V októbri 2018 došlo v ich spoločnom byte k vážnejšiemu rodinnému konfliktu, do ktorého bol zainteresovaný aj ich syn Ľ., pričom navrhovateľ vtedy popri vulgarizmoch mal manželku fyzicky napadnúť, dokopať a pľuť na ňu. Po tejto udalosti začala manželka obývať v ich spoločnom byte samostatnú izbu, na čo v konaní poukazoval aj samotný navrhovateľ.
14. V marci 2019 im niekto na byte rozbil okno vhodením kusu asfaltu, čo navrhovateľ doposiaľ vníma ako úmyselný útok na jeho osobu a doposiaľ z toho (bez dostatočných dôkazov) obviňuje ich syna Ľ.. V daný večer, po odchode privolanej polície, navrhovateľ pristúpil k ležiacej manželke a priložil jej k hlave pištoľ, o ktorej ona vôbec nevedela, že ju majú doma. Následne ju zbil rúčkou od metly tak, že ju mesiac boleli rebrá. Ona vtedy neskoro večer ušla z bytu k synovi Ľ.. Neskôr zistila, že išlo o plynovú pištoľ (s ktorou navrhovateľ z dôvodu ním pociťovanej obavy o svoj život aktuálne spáva), avšak v danom momente ju daná situácia dôvodne vystrašila.
15. Sám navrhovateľ súdu uviedol, že manželke neumožňuje vstup na balkón (odmontoval kľučku balkónových dverí) preto, že tam chodievala fajčiť a častým otváraním a zatváraním balkónových dverí sa kľučka ničí a ona na opravu dverí neprispela. V súvislosti s tým, jej v byte nalepil písomný odkaz, ktorého originál súdu navrhovateľ predložil (čl. 27).
16. Ďalej uviedol, že manželke dlhodobo po byte lepí rôzne odkazy, v zásade s urážlivým obsahom, pričom sa stalo, že jej takýto odkaz nalepil aj na vchodové dvere bytu zvonka. Tento spôsob komunikácie navrhovateľ vôbec nepovažuje za nenormálny, resp. krajne nevhodný a sám súdu predložil originály týchto odkazov (čl. 27-29).
17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 75 ods. 2 zák. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nie je možné návrhu na priznanie manželského výživného vyhovieť z viacerých dôvodov.
22. V rade prvom, súd nezistil žiaden rozdiel v životnej úrovni navrhovateľa a jeho manželky. Obaja žijú v jednom byte a na úhrade nákladov spojených s bývaním sa podieľajú rovnakým dielom. Stravu a osobné výdavky si hradí každý z nich sám. Manželka nemá v porovnaním s navrhovateľom žiadne nadštandardné záujmy alebo potreby, ba práve naopak, ona spláca úvery, ktoré si vzala kvôli deťom. Navrhovateľ naproti tomu nikde nepracuje, hoci nie je plne invalidný a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, disponuje niekoľkotisícovými úsporami, ktoré má uložené u svojej sestry. Priznal, že v roku 2018 absolvoval dve letecké dovolenky a v roku 2019 jednu, i keď tieto mu boli údajne darované synovcom vlastniacim cestovnú kanceláriu.
23. Skutočnosť, že manželka dosahuje vyšší mesačný príjem než navrhovateľ, sama o sebe nestačí pre záver o nižšej životnej úrovni navrhovateľa. Nižší príjem navrhovateľa je totiž spôsobený viac jeho nevôľou pracovať, než čiastočným znížením jeho pracovnej schopnosti. Navrhovateľ sa sám vyjadril, že „do práce nešiel preto, aby nemusel prispievať synovi Ľ. a nebol nimi vydierateľný“. Navyše, podľa názoru súdu, u navrhovateľa neexistuje objektívna prekážka brániaca mu nájsť si vhodné zamestnanie, a to aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a časové možnosti (limitované starostlivosťou o matku). Len pre ilustráciu súd uvádza, že účastníci zhodne uviedli, že navrhovateľ je vášnivým zberačom húb, ktoré sušené predáva, pričom manželka sa sťažovala na to, že musela navrhovateľom nazbierané veľké množstvá húb čistiť dlho do noci. Pokiaľ je navrhovateľ schopný intenzívneho hľadania húb, a tým spojeného pohybu po prírode, nemôže byť na tom tak fyzicky zle, aby si nemohol nájsť aj nejaké primerané zamestnanie.
24. V rade druhom, na základe vykonaného dokazovania súd nadobudol presvedčenie, že priznanie výživného navrhovateľovi by jednoznačne bolo v rozpore s dobrými mravmi. Správanie navrhovateľa k manželke v domácom prostredí vykazuje znaky dešpektu, ponižovania, nenávisti, psychického a fyzického násilia, a to v miere hraničiacej s týraním, čo si manžel podľa názoru súdu dostatočne neuvedomuje.
25. Aj na pojednávaniach bolo celkom zjavné, že k manželke ako aj synovi Ľ. prechováva výrazne negatívne emócie až nenávisť, pričom aj samotné podanie návrhu na priznanie manželského výživného bolo skôr vedené snahou manželke ešte viac ublížiť, ponížiť ju a uraziť, než odôvodnenou potrebou, resp. materiálnym nedostatkom na strane navrhovateľa.
26. Vzhľadom k tomu, že súd z výsluchov účastníkov, ako aj predložených listinných dôkazov mal dostatočne preukázané skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, nevykonal manželkou navrhovaný dôkaz - výsluch syna Ľ.V. A., nakoľko ho považoval za nadbytočný.
27. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné výživné priznať pre nenaplnenie podmienok vyžadovaných § 71 ods. 1 zákona o rodine, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rodine.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( CMP), tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).