Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-73-2019.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. X., B.. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka - neb. Y. X., B.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Komárno, zomr. 23.4.2017 a otec - G. B., B.. XX.X.XXXX, trvale bytom Komárno, za účasti náhradného rodiča: H. W., B.. XX.X.XXXX, X. P. W. XXX, o návrhu navrhovateľky: N. W., B.. XX.XX.XXXX, X. P. C. XX/XX, W., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd maloletú Y. X., B.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti N. W., B.. XX.XX.XXXX, X.: W., P. C. XX/XX, ktorá j e p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a má právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd z a v ä z u j e otca mal. dieťaťa prispievať na jeho výživu mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred priamo na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Týmto sa z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 12P/47/2017-69 zo dňa 5.10.2017. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 9.4.2019 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že má záujem o výlučnú náhradnú osobnú starostlivosť nad maloletým dieťaťom. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/47/2017 zo dňa 5.10.2017, ktorým maloleté dieťa bolo zverené do jej a manželovej náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka uviedla, že maloletá je dcérou jej nebohej sestry. Podľa jej udania otec maloletého dieťaťa toho času je pravdepodobne na ulici, maloletú nenavštevuje. Ďalej poznamenala, že sa rozišla s manželom. Mala za to, že pred rozvodom manželstva je potrebné doriešiť zverenie maloletej do jej výlučnej náhradnej osobnej starostlivosti. Tvrdila, že je občianka Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenska, pričom súdne trestaná nikdy nebola. Navrhovateľka uviedla, že s maloletou a so svojou matkou býva v podnájme v dvojizbovom byte, za ktoré mesačne platí 380,- eur. Tvrdila, že pracuje ako opatrovateľka s čistým mesačným príjmom 380,- eur. Okrem toho dostáva 180,- eur za náhradnú osobnú starostlivosť. Navrhovateľka na záver poznamenala, že po smrti matky mala s maloletou problémy, maloletá jej klamala a v noci sa pomočovala, teraz je však už všetko v poriadku. Preto žiadala, aby súd maloletú zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
2. Náhradný rodič H. W. súhlasil so zrušením spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko sa s navrhovateľkou rozišli. Uviedol, že súhlasí aj s tým, aby maloletá bola zverená do výlučnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože vie, že maloletá je u navrhovateľky na dobrom mieste, je o ňu riadne postarané. Náhradný rodič nežiadal upraviť jeho styk s maloletým dieťaťom, nakoľko sa s navrhovateľkou vedia dohodnúť ohľadne styku. Navrhovateľka a náhradný rodič uviedli, že v stretávaní sa s maloletým dieťaťom si navzájom nebudú brániť.
3. Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané prostredníctvom mesta Komárno, kde má evidovaný trvalý pobyt. Preto súd s poukazom na ust. § 180 CSP pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa uviedla, že nemá námietky voči tomu, aby bola zrušená spoločná náhradná osobná starostlivosť a aby maloletá bola zverená do výlučnej starostlivosti navrhovateľky. Podľa jej udania navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú. Kolízna opatrovníčka tvrdila, že maloletá sa vyjadrila, že chce naďalej zostať v starostlivosti navrhovateľky. S poukazom na uvedené skutočnosti doporučila návrhu vyhovieť a otca maloletého dieťaťa zaviazať na platenie výživného v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa priamo na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, nakoľko otec maloletej je bezdomovec a je bez príjmov.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, náhradného rodiča, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s rodným listom maloletého dieťaťa, správou zo šetrenia pomerov zo dňa 17.6.2019 a zo dňa 10.4.2019, správou Mestského úradu Komárno zo dňa 15.5.2019, spisom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/47/2017, najmä s úmrtným listom matky maloletého dieťaťa, potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľky, s jej výpisom z registra trestov a s ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka maloletého dieťaťa zomrela, pričom otec maloletého dieťaťa je bezdomovec a v súčasnosti neprejavuje žiadny záujem o maloleté dieťa. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 12P/47/2017-69 zo dňa 5.10.2017 maloleté dieťa bolo zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov W.. Súd zároveň zaviazal otca maloletého dieťaťa na platenie výživného mesačne vo výške 32,- eur počnúc od právoplatnosti rozsudku, a to vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Súd ďalej zistil, že v súčasnosti náhradní rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa rozišli a sú v rozvodovom konaní.
7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
8. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
9. Podľa § 45 ods. 8 prvej vety zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
10. Podľa § 47 ods. 1 písm. f) zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
11. Podľa § 47 ods. 3 zákona o rodine, ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
12. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné vyhovieť. V súčasnosti maloleté dieťa je zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a jej manžela, ktorí však už nežijú v spoločnej domácnosti. Na Okresnom súde Komárno prebieha ich rozvodové konanie. To znamená, že fakticky osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje sama navrhovateľka. Náhradný rodič H.G. W. súhlasil so zrušením spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a zverením maloletej do výlučnej starostlivosti navrhovateľky. Maloletá úradu uviedla, že by chcela ostať v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Čo sa týka rodičov maloletého dieťaťa súd zistil, že matka maloletého dieťaťa zomrela. Otec maloletého dieťaťa je v súčasnosti bezdomovec a vôbec neprejavuje záujem o maloleté dieťa. Preto súd má za to, že nemá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletú. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže navrhovateľka spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do jej výlučnej náhradnej osobnej starostlivosti, súd prihliadajúc na najlepší záujem maloletého dieťaťa rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozsudku.
18. Súd ďalej rozhodol o vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa, nakoľko každá povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov a existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Aj keď v danom prípade otec maloletého dieťaťa je bezdomovec, súd s poukazom na zákonné ustanovenie § 62 ods. 3 zákona o rodine bez ohľadu na majetkové pomery rodiča určil výživné v minimálnej výške, t. j. vo výške 30 % základného životného minima. Otec maloletého dieťaťa je povinný súdom stanovené výživné platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).