Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/20/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.06.2019, v trestnej veci obžalovaného K. N. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 01.04.2019, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolania okresného p r o k u r á t o r a a obžalovaného K. N..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného K. N. za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- od začiatku mesiaca september 2018, v rodinnom dome na ulici U. č. XXX/XX v obci H., okres J., sa pred spoločnými deťmi opakovane vyhrážal svojej manželke A. N., že ju zabije, pričom uvedené správanie sa stupňovalo až do dňa 14.9.2018, kedy sa jej opätovne s nožom v ruke vyhrážal zabitím, na čo poškodená A. N. spolu s deťmi musela odísť z domu preč, čím vzbudil u poškodenej A. N. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a to aj s poukázaním na skutočnosť, že už v minulosti sa dopustil voči svojej manželke A. N. násilného konania, za čo bol právoplatne odsúdený,

- dňa 14.09.2018 v čase okolo 23:00 hod., v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru na ul. Južnej č. 2 v Kežmarku, opakovane vulgárne nadával a vyhrážal sa svojej manželke A. N., že ju zabije, čím vzbudil u poškodenej A. N. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a to aj s poukázaním na skutočnosť, že už v minulosti sa dopustil voči svojej manželke A. N. násilného konania, za čo bol právoplatne odsúdený.

Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na dva roky.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podali obžalovaný a okresný prokurátor, avšak len čo do výroku o treste a obžalovaný aj čo do výroku a ochrannom opatrení, odvolania.

V písomných dôvodoch podaného odvolania po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku, prostredníctvom svojho obhajcu, obžalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny v časti výroku, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože je, podľa jeho názoru, neprimeraný. Namietal, že po jeho vyhlásení viny mu bolo možné uložiť vzhľadom k okolnostiam celého prípadu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Poukázal na znenie ust. , podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa v odôvodnení rozsudku zo dňa 16.04.2013 sp. zn. podrobne zaoberal primeranosťou trestu a uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňujú princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, respektíve požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňujú aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Ďalej namietal, že aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor na individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu; trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia; vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu; teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním, spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie; moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa; cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy, v takom prípade je dobré, že páchateľ považuje trest za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním; v trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám o sebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin; v zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode a následkom, ktoré páchateľ trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy; trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa; z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania; trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutnej mier; trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi; páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu; primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť; pri ukladaní trestu je možné zohľadniť aj skutočnosť, že obžalovaný bol vo väzbe, počas výkonu ktorej mal možnosť si uvedomiť, že jeho konanie bolo nesprávne a nezákonné a je len na ňom, aby sa v budúcnosti takého konanie vyvaroval. Z uvedených dôvodov uloženie nepodmienečného trestu vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov považoval odvolateľ za neodôvodnené a neprimerane prísne, spravodlivejším a postačujúcim by bol v danom prípade, podľa jeho názoru, podmienečný trest odňatia slobody, respektíve nepodmienečný trest odňatia slobody v kratšej dĺžke. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov preto žiadal odvolací súd, aby jeho odvolaniu vyhovel, zrušil rozsudok Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. zo dňa 01.04.2019 v napadnutej časti a uložil mu (obžalovanému) trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom, alternatívne nižší nepodmienečný trest odňatia slobody.

Okresný prokurátor v dôvodoch ním podaného odvolania po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že s výrokom o vine obžalovaného je možné vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a na vyhlásenie viny v plnom rozsahu súhlasiť. Nie je však možné, podľa názoru odvolateľa, súhlasiť s rozhodnutím prvostupňového súdu o uložení vyššie uvedeného trestu, pretože s prihliadnutím na zásady ukladania trestov uvedené najmä v § 34 ods. 4 Tr. zákona mal byť obžalovanému uložený trest odňatia slobody pri hornej hranici zákonnej trestnej sadzby, čo predstavuje 36 mesiacov. Citujúc ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. zdôraznil, že pri ukladaní trestu je dôležité hodnotiť osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, a to najmä preto, aby trest, ktorý je páchateľovi ukladaný, odrážal v sebe najmä jeho minulosť z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, jeho povinností, ale najmä jeho vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti. V nadväznosti na uvedené považoval za potrebné zohľadniť predovšetkým to, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 12.09.2011, a to za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , účinného do 31.12.2005, trestný čin znásilnenia podľa , účinného do 31.12.2005 a trestný čin sexuálneho násilia podľa , účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, pritom všetky predchádzajúce odsúdenia boli za úmyselnú trestnú činnosť s tým, že prevažovala uňho násilná trestná činnosť. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že po vykonaní trestu odňatia slobody sa obžalovaný vrátil do spoločnej domácnosti k manželke A. N. a skutku sa dopustil takmer ihneď po návrate z výkonu trestu, opätovne voči nej, čo svedčí o tom, že vykonaný trest absolútne neviedol k náprave obžalovaného a k zmene jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem a jeho povinností. Namietal, že v prípade obžalovaného ide o recidivistu, s absolútnou intoleranciou voči právnym normám a právam ostatných, pričom v páchaní trestnej činnosti v druhom skutku ho neodradila ani prítomnosť spoločných detí a príslušníkov PZ v priestoroch obvodného oddelenia PZ, čo taktiež svedčí o jeho pohŕdavom prístupe k vyššie uvedeným hodnotám. Za dôležité pri ukladaní trestu v prejednávanej veci považoval odvolateľ aj hodnotenie a posúdenie páchateľa z hľadiska jeho pôsobenia v spoločnosti, a to vo všetkých súvislostiach a so zreteľom na zabránenie odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale aj s dôrazom na vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Vyjadril názor, že pri uplatnení zásady individualizácie trestu na základe uvedeného bolo potrebné pri ukladaní trestu tento uložiť pri hornej hranici zákonnej trestnej sadzby, čo predstavuje 36 mesiacov, uložený trest 30 mesiacov považoval odvolateľ za neprimerane nízky. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. -267 zo dňa 01.04.2019 vo výroku o treste a podľa sám rozhodol o treste, zároveň, aby odvolanie obžalovaného zamietol.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Vzhľadom na to, že obžalovaný v prejednávanej veci urobil vyhlásenie o vine, súd prvého stupňa toto jeho vyhlásenie prijal, pričom zároveň obžalovaného poučil o neodvolateľnosti takéhoto vyhlásenia, krajský súd preskúmaval len napadnuté výroky rozsudku, teda výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Prvostupňový súd správne zistil, že obžalovanému poľahčovalo, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), súčasne zistil existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Z odpisu registra trestov totiž plynie, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, pričom v prípade jeho posledného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 12.09.2011 bol právoplatne odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pričom bol posudzovaný ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody k odsúdeniu pod sp. zn. vo výmere 12 rokov so zaradením na jeho výkon do III. NVS a ochranný dohľad. Súčasne bol zrušený aj výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 10.11.2008, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s ust. § 138 písm. a/, písm. j/ Tr. zák. účinného od 01.01.2006.

Správne súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený pre závažnú násilnú trestnú činnosť. Správne poukázal na jeho odsúdenie Okresným súdom Poprad rozsudkom sp. zn. zo dňa 20.09.1984 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov nepodmienečne. Tiež je neprehliadnuteľným faktom skutočnosť, že obžalovaný vykonával aj trest za inú trestnú činnosť, ktorý (trest) mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 08.12.2003 za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (tohto skutku sa mal dopustiť so zbraňou, keď nožom v ruke mal bodnúť svoju manželku Drahomíru Polhošovú), taktiež pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa , Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (čo je totožný trestný čin, pre ktorý bol odsúdený v posudzovanej trestnej veci, keďže tento sa podľa účinného od 01.01.2016 kvalifikuje ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zák.) a tiež pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa , Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin krádeže podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005, a to súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Ako je ďalej zrejmé, z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 01.02.2005 rozhodnutím Okresného súdu Košice I. pod sp. zn. , pričom mu bola určená skúšobná doba na 3 roky. V čase plynutia skúšobnej doby sa však neosvedčil, preto bol nariadený výkon zvyšku trestu dňa 16.03.2009, a to v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, tento trest vykonal dňa 28.02.2017. Rovnako tak podstatnou je skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 23.02.2004 bol obžalovaný odsúdený za trestný čin násilia proti skupine obyvateľstva a jednotlivcovi podľa , Tr. zák. účinného do 31.12.2005, čo je, ako už bolo konštatované, podľa „nového“ () kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zák., pričom trest v danej veci mu nebol uložený vzhľadom na odsúdenie pod sp. zn. .

U obžalovaného bol teda zistený rovnomerný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že predmetnej trestnej činnosti (v prejednávanej veci) sa obžalovaný dopustil ani nie tri mesiace po tom, čo bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. , a to opätovne voči svojej manželke A.j.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

U obžalovaného ide o recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti aj napriek tomu, že bol po dlhú dobu vo výkone trestu odňatia slobody, nie je teda schopný sa poučiť a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život. Po príchode z výkonu trestu odňatia slobody sa obžalovaný správal k poškodenej agresívne, čo potom vyústilo v mesiaci september 2018, k nebezpečným vyhrážkam, dokonca aj s nožom v ruke. Tieto skutočnosti viedli krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, k záveru, že prognóza možnej nápravy obžalovaného do budúcna je negatívna.

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu vrátane nepriaznivej prognózy nápravy obžalovaného dospel krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným trestom trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov.

Krajský súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj v smere uloženia ochranného dohľadu na dva roky postupom podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák., teda z dôvodu naplnenia podmienok uvedených v týchto ustanoveniach, keďže obžalovaný sa v minulosti dopustil, ako to bolo konštatované, opakovane úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorú mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý aj vykonával a s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, prostredie, v ktorom žije, povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného, odvolávajúc sa na už vyššie uvedenú argumentáciu, dospel krajský súd k záveru, že tieto neobstoja a je potrebné ich považovať za zjavne nedôvodné. Skutočne v danom prípade ide o opakujúce sa násilné konanie zo strany obžalovaného voči totožnej osobe - manželke, pričom ani predchádzajúce uložené tresty za násilnú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil aj voči manželke, neviedli k jeho náprave, preto niet takých okolností, ktoré by mohli viesť k zmierneniu trestu, ukladaniu trestu v nižšej výmere, ako bol uložený súdom prvého stupňa a už vôbec nie, aby v danom prípade súd zvažoval ukladanie trestu podmienečného s odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Takémuto postupu bráni predovšetkým samotná osoba obžalovaného a s ňou spojená jeho trestnoprávna minulosť.

Krajský súd v reakcii na odvolacie námietky okresného prokurátora sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel už súd prvého stupňa, že trest na samej hornej hranici ani za vyššie popísaných okolností nie je v prejednávane veci namieste, pretože obžalovaný a k spáchaniu stíhaného skutku od samého počiatku priznal, jeho spáchanie ľutoval, pričom skutočnosť, že by malo ísť o ľútosť neúprimnú v konaní preukázaná nebola, pritom priznanie je významná poľahčujúca okolnosť, ktorá je zohľadňovaná pri určovaní druhu a výmery trestu, obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, čím sa vzdal práva na verejné prejednanie jeho veci, konanie pred súdom urýchlil a zjednodušil, čo nepochybne by malo v porovnaní s páchateľmi trestných činov, ktorí sa k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti nepriznajú, teda im neprospieva už spomínaná významná poľahčujúca okolnosť, nájsť svoj odraz vo výmere, či druhu trestu.

Krajský súd nezistil pochybenie ani pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu vo výkonu trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin už bol.

Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia krajský súd odvolania obžalovaného a okresného prokurátora ako nedôvodné postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.