Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Sa-6-2019.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Subarea
25Sa/6/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: P. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Z. XX, XX-XXX G. Z., Poľská republika, právne zast. V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 14850-7/2018-BA zo dňa 25.01.2018, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím č. 38718-1/2015-CA zo dňa 15. januára 2015 rozhodla, že žalobcovi (zamestnancovi) nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa WERPAL, s.r.o., IČO: 47 237 236 (zamestnávateľ) od 1. januára 2014 do 10. decembra 2014 podľa slovenskej legislatívy. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote žalobca a jeho zamestnávateľ odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 27428-3/2015-BA zo dňa 19. októbra 2015 podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konanie o odvolaniach (žalobcu a zamestnávateľa) prerušila odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia zamestnancovi a zamestnávateľovi do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, pokračovala v konaní, preskúmala odvolaniami napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 15. januára 2015 v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa, ústredie predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca v rámci odvolacieho konania potvrdila rozhodnutím č. 14850-7/2018-BA zo dňa 25. januára 2018 a odvolania zamestnanca a zamestnávateľa v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (žalovanej) č. 14850-7/2018-BA zo dňa 25. januára 2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 29. marca 2018.
2. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 25. januára 2018 podal žalobca (zamestnanec) správnu žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom pred Sociálnou poisťovňou, ústredie došlo k procesnej vade spočívajúcej v tom, že žalovaná nedoručila svoje rozhodnutie č. 14850-7/2018-BA zo dňa 25.01.2018 žalobcovi. V dôsledku toho bola žalobcovi odňatá možnosť uplatniť si svoje právo - podať včas žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej súdom v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP, pretože o rozhodnutí žalovanej zo dňa 25.01.2018 sa nedozvedel v zákonom stanovenej lehote a tak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe uvedeného podáva žalobca proti postupu žalovanej správnu žalobu opomenutého účastníka v zmysle § 179 SSP, ktorú aj odôvodnil tým, že v jeho prípade išlo o porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na § 212 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení. Po preskúmaní podpisu osoby, ktorá prevzala zásielku na potvrdení o prevzatí zásielky (doručenka) - uloženej v spise Sociálnej poisťovne, ústredie je jednoznačne zrejmé, že daný podpis nekorešponduje s menom a priezviskom žalobcu, a teda je nesporné, že rozhodnutie nebolo riadne doručené žalobcovi. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je rozhodnutím o poistnom, ktoré sa podľa § 212 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení doručuje účastníkom konania do vlastných rúk. Pri tomto doručovaní je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku môže prevziať len adresát. V súdnej praxi existuje judikát (R19/1968), ktorý vyjadruje zásadu, že písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia, ak bola odovzdaná inej osobe, aj keby sa jej prostredníctvom dostala do rúk účastníka. Žalobca zastáva názor, že tento princíp platí aj v tomto osobitnom správnom konaní. Z doručenky, ktorá sa nachádza v administratívnom spise žalovanej jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že predmetné rozhodnutie žalovanej neprevzal žalobca, ale rodinný príslušník žalobcu, v dôsledku čoho postupom žalovanej došlo k porušeniu § 212 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo účastníkovi konania účinne a zákonným spôsobom doručené do vlastných rúk. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nutné posudzovať v zmysle § 212 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, pričom nesúhlasí s tvrdením, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poistnom je potrebné striktne vykladať v tom zmysle, že ide o rozhodnutie výlučne o predpísaní dlžnej čiastky poistného podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobca má za to, že sporné zákonné ustanovenie s ohľadom na charakter vydaného rozhodnutia, ale predovšetkým aj s ohľadom na právne následky, ktoré vydané rozhodnutie môže mať na právne postavenie účastníka osobitného správneho konania, resp. akým spôsobom sa môže dotknúť práv a oprávnených záujmov dotknutého účastníka konania, je nutné vykladať širšie vzhľadom aj na ustálenú prax Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej: „II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, podobne aj I. ÚS 252/07 - napr.: „Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd...“. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 142/2015 z 10. marca 2015 - „Interpretácia zákona nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu.“ K doručovaniu do vlastných rúk sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí č. 3Sžo/13/2011 zo dňa 20.09.2011, pričom uviedol, že ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný, ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán spravidla doručenkami. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že sa na jeho situáciu vzťahuje úprava inštitútu tzv. „opomenutého účastníka“ v zmysle § 179 SSP. V zmysle ustálenej judikatúry ust. § 179 SSP prelamuje dôsledky § 181 ods. 1 SSP v tom, že priznáva procesné právo podať správnu žalobu aj tomu, s kým orgán verejnej správy ako s účastníkom konania nekonal (aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Nakoľko od vydania rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. januára 2018, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov podľa § 179 ods. 1 SSP, žalobca podanou správnou žalobou žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým ukladá žalovanej povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 14850-7/2018-BA zo dňa 25.01.2018 v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
3. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že ust. § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení taxatívnym výpočtom určuje, na ktoré prípady sa vzťahuje doručovanie rozhodnutí do vlastných rúk. Rozhodnutím o vzniku/zániku a nevzniku povinného sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa deklaruje skutočnosť, že účastníkovi konania vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Zákon o sociálnom poistení doručovanie rozhodnutí o vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia osobitným spôsobom neupravuje a uvedený typ rozhodnutia nie je súčasťou taxatívneho vymedzenia rozhodnutí doručovaných do vlastných rúk podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa postupuje na základe a v medziach zákona o sociálnom poistení a nemôže konať nad jeho rámec. Rozhodnutia vo veci predpísania poistného, penále a uložení pokuty ustanovujú účastníkovi konania povinnosti vyplývajúce z poistného pomeru, t.j. povinnosť zaplatiť predpísané poistné, penále alebo uloženú pokutu. Z tohto dôvodu je potrebné tieto rozhodnutia v zmysle zákona o sociálnom poistení doručovať do vlastných rúk. Žalovaná má za to, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré sa má doručovať do vlastných rúk. Ide o rozhodnutie v tzv. nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistní, a preto nepatrí medzi rozhodnutia uvedené v § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktoré sa majú doručovať do vlastných rúk. Zhodný názor v otázke doručovania zaujal aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn. 9Sžso/56/2011 zo dňa 28. septembra 2011. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručované na jeho adresu v Poľskej republike, ktorú sám uviedol a ktorá bola zaevidovaná v registri Sociálnej poisťovne (G. Z. XX, XX-XXX G., Poľská republika), a to doručenkou pre medzinárodný styk. Toto rozhodnutie, ako vyplýva z návratky doručenky, bolo prevzaté dňa 29. marca 2018 osobou žijúcou so žalobcom v spoločnej domácnosti. Rovnaký názor v obdobnom prípade, ako žalovaná, zaujal Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Sa/3/2016-41 zo dňa 2. decembra 2016, ktorým žalobu odmietol a konštatoval: „...žalovaný nebol povinný doručovať spornú zásielku žalobcovi do vlastných rúk, aj keď ju doručoval, pretože nešlo o rozhodnutie o poistnom, a teda nešlo o dávkový vzťah, ale išlo o rozhodovanie o nedávkovom právnom vzťahu... .“ K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 9Sžsk/54/2017 zo dňa 27. septembra 2017, v ktorom konštatoval, že v prípade rozhodnutí o poistnom a rozhodnutí o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia ide o zjavne odlišné právne inštitúty, čo je zrejmé nielen zo systematického členenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik, resp. zánik povinného sociálneho poistenia, pričom právnou otázkou, ktorú takéto rozhodnutie záväzne rieši, je existencia či neexistencia samotného poistného vzťahu. Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného a právnou otázkou, o ktorej sa takýmto rozhodnutím rozhoduje, je výška poistného, ktoré je subjekt povinný platiť a odvádzať. Najvyšší súd SR v predmetnej veci zároveň uviedol, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevyžaduje pri rozhodnutiach o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia doručovanie do vlastných rúk. S právnym názorom v otázke doručovania žalovaného sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 1Sžso/48/2015 zo dňa 22. augusta 2017, v ktorom uviedol: „Ustanovenie o doručovaní do vlastných rúk však pojednáva len o doručovaní rozhodnutia o poistnom (napr. určenie jeho výšky) do vlastných rúk a nie o rozhodnutí o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia. Porovnaním týchto ustanovení je nutné uzavrieť, že ak by bolo povinnosťou prvostupňového orgánu a žalovanej doručovať aj rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia do vlastných rúk, musela by byť táto povinnosť v zákone priamo zakotvená. Vo svetle uvedeného považuje odvolací súd preukázateľné doručenie rozhodnutia doporučene za účinné.“ Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk. Žalovaná nesúhlasí s označením žaloby ako „žaloba opomenutého účastníka“ žalobcom, nakoľko sa s ním riadne konalo a napadnuté rozhodnutie žalovanej mu bolo riadne doručené v súlade s platnými právnymi predpismi. Podaná žaloba, doručená na Krajský súd v Žiline dňa 17. augusta 2018 bola podaná zjavne oneskorene, pretože žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie oznámené dňa 29. marca 2017. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná oneskorene, žalovaná žiadala, aby súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol.
4. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 179 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre prejednávanú vec rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále,
d) o prerušení konania,
e) o zastavení konania.
Podľa § 178 ods. 1 citovaného zákona do pôsobnosti pobočky patrí a) rozhodovať v prvom stupni 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ... 8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 9. o uložení pokuty a penále, ... .
5. Z administratívneho spisu žalovanej mal súd preukázané, že rozhodnutie žalovanej č. 14850-7/2018-BA zo dňa 25. januára 2018, ktorým žalovaná odvolanie zamestnanca (žalobcu) a zamestnávateľa WERPAL, s.r.o. zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, bolo doručené žalobcovi. Túto doporučenú zásielku prevzal brat žalobcu L. Z. dňa 29.03.2018.
6. Z citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že zákon rozlišuje v rámci vecnej pôsobnosti pobočky pojmy rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, čo bolo aj predmetom prvostupňového a aj napadnutého rozhodnutia a ďalej rozhodovanie o poistnom a príspevku na starobné dôchodkové poistenie a rozhodovanie o uložení pokuty a penále. Ustanovenie o doručovaní do vlastných rúk však pojednáva len o doručovaní rozhodnutia o poistnom (napr. o určení jeho výšky) do vlastných rúk a nie o rozhodnutí o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia. Porovnaním týchto ustanovení je nutné uzavrieť, že ak by bolo povinnosťou prvostupňového orgánu a žalovanej doručovať aj rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia do vlastných rúk, musela by byť táto povinnosť v zákone priamo zakotvená. Vo svetle uvedeného považuje správny súd preukázateľné doručenie rozhodnutia doporučene za účinné.
7. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že v prípade rozhodnutí o zániku, resp. nevzniku sociálneho poistenia zamestnancov nie je doručovanie do vlastných rúk povinné. Aj podanie správnej žaloby v tomto konaní dňa 17.08.2018 svedčí o tom, že žalobca o existencii napadnutého rozhodnutia vedel (pravdepodobne mu bolo odovzdané bratom).
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. Správny súd skúmal, či bola podaná správna žaloba v lehote stanovenej v § 181 ods. 1 SSP. Lehota na podanie správnej žaloby je dvojmesačná, pričom udalosťou, od ktorej táto lehota plynie, je oznámenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje. V danom prípade bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 25.01.2018 doručené do sféry žalobcu dňa 29.03.2018 (teda dňa, kedy predmetné rozhodnutie prevzal brat žalobcu). Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 25. januára 2018 mohol žalobca podať správu žalobu v sociálnych veciach do 29. mája 2018. Právny zástupca žalobcu však žalobu podal osobne na Krajskom súde v Žiline dňa 17. augusta 2018.
9. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že správna žaloba žalobcu bola podaná oneskorene, bolo nevyhnuté túto podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietnuť, a to bez toho, aby správny súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej.
10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.