Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-28-2019.pdf
PDF · 101.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému Q. Z., G.. XX.XX.XXXX Z. E., Č. P., U. Č. P., E. K. O. XX, Č. P., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne stíhaného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 20. júna 2019 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: Q. Z., G.. XX.XX.XXXX Z. E., Č., U. Č., E. K. O. XX, Č.. t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e
dňa 20.02.2019 v čase asi o 04,00 hod. v G. M. G. Z. na ul. Q.. A. č. X, na X poschodí obytného domu pristúpil k vstupným vchodovým dverám do bytu č. XX, ktorý oprávnene užíva poškodený M. W. ako nájomca, začal na ne klopať, búchať, a keď mu nikto neotváral, tak do vchodových dverí udieral a kopal, čím poškodil dvere v oblasti zámku a vylomil ich, následne vošiel bez dovolenia M. W. do vnútorných priestorov uvedeného bytu, prešiel do izby bytu, kde sa v tom čase nachádzali M. W. a Q. M., pristúpil k poškodenému M. W., ktorého rukami zovretými v päsť opakovane udieral do oblasti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem, po čom ho obžalovaný opakovane udieral rukami a kopal nohami do oblasti hlavy a iných častí tela, počas čoho sa obžalovaný opakovane vyhrážal poškodenému M. W. zabitím a viackrát mu povedal „Dnes Tě zabiju, zabiju Tě mrdko“, následne obžalovaný pristúpil k Q. M., čo poškodený M. W. využil a z uvedeného bytu zo strachu o svoj život a zdravie ušiel, pričom obžalovaný svojím konaním vzbudil u poškodeného M. W. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že by to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím,
č í m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 41 ods. 1, § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods.2 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený M. W., G.. XX.XX.XXXX Z. E., E. K. G. M. G. Z., C. Č.. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 16.05.2019 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 136/19/3304-28 zo dňa 14.05.2019, na obvineného Q. Z., G.. XX.XX.XXXX pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2019 za účasti obžalovaného, jeho obhajcu a zistil nasledovné:
Obžalovaný Q. Z. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 136/19/3304-28 zo dňa 14.05.2019, doručenej súdu dňa 16.05.2019, právne kvalifikovaného ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazům na § 138 písm. d) Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného Alexandra Vajdu na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere, o náhrade škody príp. ochrannom opatrení.
Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom predmetných trestných činov sú primárne medziľudské vzťahy a právo poškodených nebyť vystavovaný závažným vyhrážkam a ochrana nedotknuteľnosti obydlia. Hmotným predmetom útoku bola osoba poškodeného M. W., ktorý tieto vyhrážky vnímal a bol schopný im porozumieť. Konaním obžalovaného došlo k porušeniu týchto objektov, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaných trestných činov. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazům na § 138 písm. d) Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.
Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to oboznámením znaleckého posudku znalca MUDr. Andrey Žiškovej č. 9/2019 zo dňa 07.04.2019, odborného vyjadrenia, aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, lustrácie v evidencii priestupkov, správ OR PZ NM, správ o povesti, správy ECRIS, správu ÚVV Ilava.
Zo znaleckého posudku MUDr. Andrey Žiškovej, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, č. 9/2019 zo dňa 07.04.2019 vyplýva, že obvinený Q. Z. v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou ani poruchou v zmysle choromyseľnosti. Trpel syndrómom závislosti od alkoholu, obvinený si je vedomý škodlivých následkov pitia, vrátane násilného konania, nepovažoval ich za dostatočné dôvody na to, aby abstinoval, pretože sa necíti byť chorý. Pitím alkoholu si v deň skutku navodil excitačné štádium opilosti s afektom hnevu a zlosti, v intenzite sa postupne stupňujúcim, čo sa prejavilo žiarliveckými obsahmi, ktoré použil ako zámienku pre svoju slovnú a neskôr i telesnú agresivitu voči okoliu. Obvinený je schopný správne vnímať, chápať a reprodukovať udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania. V čase skutku boli ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti obvineného zachované. Obvinený je schopný chápať zmysel trestného konania. V prípade, že obvinený bude aj naďalej požívať alkoholické nápoje je jeho pobyt na slobode nebezpečný pre spoločnosť v tom zmysle, že sa môže zopakovať jeho agresívne konanie voči okoliu. V triezvom stave nie je pre spoločnosť nebezpečný. Znalec odporúča nariadiť probandovi protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktorá by bola pre neho efektívna. V prípade, že bude abstinovať, je jeho prognóza do budúcnosti priaznivá. Je intelektovo dobre vybavený, má rozvinuté pracovné návyky, záujem vytvoriť partnerský vzťah a zotrvať v ňom.
Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného a z európskeho informačného systému registra trestov ECRIS vyplynulo, že obžalovaný má jeden záznam v registri trestov SR. Bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T/71/2016 zo dňa 02.08.2016, právoplatný dňa 01.10.2016, pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 06.04.2017. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov. V Českej republike bol obžalovaný právoplatne odsúdený jedenkrát vo veci vedenej na Okresnom súde Frýdek Místek sp. zn. 3T/51/2015 za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 146 ods. 1 Tr. zák. č. 40/2009 Sb., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, so skúšobnou dobou dva roky, do 9.12.2017.
Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil jedného priestupku na úseku cestnej premávky, a to dňa 18.02.2015, za čo mu bola uložená bloková pokuta 20 eur.
Zo správy ÚVV Ilava zo dňa 31.05.2019 vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného vo výkone väzby je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu rešpektuje, neboli zaznamenaná konflikty, nedovolenej činnosti sa nedopustil, priebeh väzby je bezproblémový.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.
Podľa § 138 písm. d), písm. e) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu, násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy a vlámaním.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného Q. Z. existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k výroku o vine) postupom podľa § 257 Trestného poriadku. Na strane priťažujúcich okolností súd zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia a podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže súd ukladal trest za viac trestných činov. V danej veci súd pristúpil k uloženiu úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona. Trestný zákon ustanovuje v § 194 ods. 2 Trestného zákona za prečin porušovania domovej slobody trest odňatia slobody jeden až päť rokov. Vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd trestnú sadzbu trestného činu najprísnejšie trestného nemodifikoval. Súd tak uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin vo veci vednej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 2T/71/2016. Pri rozhodovaní o výmere trestu senát tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. U obžalovaného bol pritom uložený trest odňatia slobody ako nepodmienečný, nakoľko predchádzajúce podmienečné odsúdenie súdom v Českej republike na Okresnom súde Frýdek Místek sp. zn. 3T/51/2015 nesplnilo účel a obžalovaný sa dopustil ďalších úmyselných trestných činov.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou vzhľadom na výsledky znaleckého posudku znalca MUDr. Andrey Žiškovej č. 9/2019 zo dňa 07.04.2019 s poukazom na preukázanú závislosť na návykových látkach - alkohole. Sociálne správanie u obžalovaného sa podľa vyjadrenia znalca zlepší absolvovaním uvedeného typu ochranného liečenia ústavnou formou.
S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným M. W., tento si ho však ani v priebehu prípravného konania ani v konaní pred súdom nešpecifikoval a dokazovanie ohľadom výšky náhrady škody by tak presahoval potreby trestného konania, preto súd poškodeného v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.