Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Saz-12-2019.pdf
PDF · 132.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD. v právnej veci žalobcu: B. J., narodeného XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti G. Z. N., toho času pobytom G. X, XXX XX X., bez cestovného dokladu, zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 19.03.2019, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-256-29/2018-Ž zo 19.02.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-256-29/2018-Ž z 19.02.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že cudzinec B. J., požiadal 06.12.2018 v Ú. J. o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Y. N. z dôvodu obavy o svoj život, pretože má strach z W.. Menovaný bol 09.11.2018 rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Ž. č. PPZ-HCP-BB7-210-027/2018-AV zaistený a umiestnený do ÚPZC J..
3. So žalobcom bol dňa 24.01.2019 spísaný dotazník žiadateľa o udelenie azylu, v ktorom uviedol:
- „v krajine pôvodu chodil v rodnej dedine do školy len dva roky, pretože W. bol proti tomu, aby deti chodili do školy;
- v krajine pôvodu nepracoval, príležitostné pomáhal rodine pri prácach na poli, rodina mala vlastné pozemky, na ktorých pestovali obilie, ale ich rodinu živil otec, ktorý pracoval ako policajt;
- otec M. J. začal pracovať ako policajt už ako 20 ročný a pracoval v polícii skoro 20 rokov, ako policajt pracoval v meste F. a domov dochádzal nepravidelne, aj jeho starší brat Z. J. pracoval ako policajt v nejakej zásahovej jednotke, tiež mimo miesta bydliska. Otec vzhľadom na dlhšiu službu u polície už pracoval ako nižší veliteľ a mal pod sebou asi 20 až 30 policajtov:
- v lete pred dvoma rokmi v noci, keď už spali, sa zobudil na streľbu, do ich domu vtrhlo niekoľko ozbrojených mužov, nastala panika, počas ktorej on s matkou a s ďalším bratom Y. ušli cez okno do Q.. Jeho otca a brata Z., ktorí boli zhodou okolností doma na návšteve rodiny, títo neznámi muži zabili;
- v ich dedine bolo všeobecne známe, že otec a brat pracujú ako policajti, už predtým dostala rodina upozornenie od rady starších dediny, aby otec a brat prestali pracovať pre vládu. Rada starších im oznámila, že niekoľkokrát bolí za nimi členovia W., dohovárali rade starších, aby využila svoj vplyv a presvedčili otca a brata, aby prestali pracovať u G. polícii. Otec a brat na upozornenia ale nereagovali, lebo z ich platu žila celá rodina;
- po úteku z domu odišli do Q., kde boli u matkinho brata. Tu sa zdržali asi len týždeň, matka zostala u strýka a on pokračoval s bratom Y. ďalej do X.. Strýko im vybavil prevádzačov s tým, aby odišli do P., kde dostanú azyl;
- z X. odišli do R., odtiaľ do Z. a do W., cez všetky tieto krajiny prechádzali za pomoci prevádzačov a bez cestovných dokladov;
- po príchode do W. pracoval v Z. asi rok a pol nelegálne aj s bratom v jednej továrni na topánky, pričom peniaze za prácu dostával nepravidelne. Po nejakom čase sa mu telefonicky ozval strýko z Q. a nakontaktoval ich na prevádzača, ktorý ich previedol do E.;
- v samotnom E. bol asi pol roka, tu sa s bratom rozdelili, lebo pri jednej policajnej akcii sa rozutekali a od tej doby nemá o bratovi žiadne informácie;
- z E. potom pokračoval za pomoci prevádzačov ďalej, uviedol aj konkrétne krajiny ako J., Y., U., J.. V týchto krajinách o azyl nežiadal, o azyl požiadal až v R., kde bol R. políciou zadržaný, ale táto ho vrátila na Y.;
- on osobne, okrem tohto prípadu, do styku s členmi W. neprišiel, ale vie o tom, že niektorí členovia W. boli aj z ich dediny, ktorá mala asi 100 domov, túto dedinu G. vláda, ani jej bezpečnostné zložky, nemajú pod kontrolou, ale v poslednej dobe sa v ich dedine objavili aj muži, ktorí si hovoria, že sú z D., ale on sám nevie, aký je rozdiel medzi W. a D.. V prípade, ak by sa vrátil do G., tak by ho W. mohli zabiť už len preto, lebo jeho otec a brat boli policajti.“.
4. Žalobca počas zaistenia v ÚPZC vyhlásil, že je maloletou osobou, a keďže jeho správanie a výzor uvedenému veku nezodpovedal, pristúpil žalovaný k odbornému vyjadreniu vo veci zistenia jeho kostného veku. Na základe odborného vyjadrenia dospel znalecký ústav k záveru, že biologický vek žalovaného je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako 18 rokov. Závery znaleckého dokazovania boli formulované po vzájomných konzultáciách a dohode znalcov znaleckého ústavu a jeho ďalších expertov, a preto migračný úrad o výsledkoch tohto skúmania nemal v konaní najmenšie pochybnosti. Z uvedeného dôvodu bolo základom pre stanovenie veku žalobcu odborné vyjadrenie, z ktorého je zrejmé, že menovaný má viac ako 18 rokov, a teda s najväčšou pravdepodobnosťou sa narodil najneskôr v roku 1999. Na základe uvedenej skutočnosti migračný úrad ustálil jeho totožnosť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uvádza, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že svoju žiadosť o azyl zakladá na obave o svoju bezpečnosť pred príslušníkmi W. v regióne bydliska. Migračný úrad nevylučuje, že žalovaný by sa skutočne mohol stať terčom útoku W., avšak v priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by voči menovanému útočili výlučne z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženského alebo politického presvedčenia. „Pripísať politický názor alebo presvedčenie všetkým takýmto osobám iba preto, lebo sa nepodriaďujú záujmom tejto radikálnej skupiny, však nie je reálne. V takomto prípade, by bolo možné označiť väčšinu obyvateľstva krajiny za politických oponentov W., pretože väčšina obyvateľov krajiny skutočne nesúhlasí s násilím, ktoré tam W. presadzuje. Mnohí bežní obyvatelia krajiny sa odmietajú zapájať do aktivít W. a v mnohých prípadoch podporujú armádne a policajné jednotky vo svojom regióne.“
6. Ďalej žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nevylučuje, že rizikovou skupinou v G. sú ľudia, ktorí nejakou formou spolupracujú so štátnymi orgánmi, resp. medzinárodnými organizáciami, pôsobiacimi na území tohto štátu, ako aj ich rodinní príslušníci. Existujú informácie o tom, že W. takýchto ľudí považuje za zradcov a odpadlíkov, avšak nie je odôvodnené sa domnievať, že všetkých týchto ľudí považuje za svojich politických oponentov, a teda pripisuje im určité politické presvedčenie.
7. Migračný úrad sa v konaní vysporiadal aj so stanoviskom právnej zástupkyne žalobcu, podľa ktorej žalobca žiada o medzinárodnú ochranu na území Y. z dôvodu zastávania určitých politických názorov, keďže jeho otec, aj starší brat, boli príslušníkmi G. polície. Jeho otec, ako aj brat, pracovali ako policajti výslovne len z toho dôvodu, že to bolo na G. pomery dobre platené a nie preto, že by svojou službou vyjadrovali nejaký politický názor, alebo postoj.
I. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
8. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi:
9. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namieta taktiež jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a považuje zistenie skutkového stavu žalovaným za nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.
10. V žalobe právna zástupkyňa stručne uviedla podstatné body z azylového dotazníka a poukázala na vek žalobcu, ktorý podľa znaleckého posudku zo dňa 22.11.2018 sa s veľmi vysokou pravdepodobnosťou pohybuje v intervale medzi 17.5 a 18.5 roka. „Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mohol byť v čas príchodu do Y. maloletou osobou. Ak by aj žalobca v súčasnosti už bol plnoletou osobou, je veľmi blízko veku maloletého, a táto jeho zraniteľnosť mala byť posúdená a zohľadnená Migračným úradom J. Y.“.
11. Právna zástupkyňa žalobcu v žalobe ohľadom nesprávneho právneho posúdenia uvádza, že žalovaný nesprávne vyhodnotil, že žalobcovi v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie zo strany neštátnych aktérov z dôvodov imputovaného zastávania určitých politických názorov, vzhľadom k tomu, že jeho otec, aj starší brat, ako príslušníci miestnej polície, boli z tohto dôvodu zastrašovaní a napokon zavraždení a je reálny predpoklad, že W. posudzuje všetkých členov rodiny za zradcov a sympatizantov vlády a predpokladá, že žalobca by mohol nasledovať rozhodnutie otca a brata a mohol by rovnako začať pracovať pre políciu.
12. Ďalej v žalobe právna zástupkyňa uvádza, že prenasledovanie v prípade žalobcovej rodiny spočívalo v zastrašovaní zo strany W., kedy sa tento opakovane vyhrážal jeho rodine (prostredníctvom starejších v dedine) s tým, aby otec a brat žalobcu prestali pracovať pre políciu (ako to vyplýva zo str. 8 azylového dotazníka) a napokon prenasledovanie vyústilo do použitia fyzického násilia a zavraždenia najbližších členov rodiny žalobcu, pričom žalobca, jeho matka a ďalší brat, sa zachránili len vďaka tomu, že sa im podarilo ujsť, keď išli pešo 3 až 4 hodiny do susednej obce a odtiaľ ich rodina odviezla k strýkovi do Q. (ako vyplýva zo str. 7 azylového dotazníka). V týchto okolnostiach cituje príručku UNHCR o postupoch a kritériách pri posudzovaní priznania štatútu utečenca podľa Ženevského dohovoru (aktualizovaná verzia z roku 2011), body 42 a 43.
13. Ďalej v žalobe právna zástupkyňa žalobcu cituje Usmernenie UNHCR zo dňa 30.08.2018, ktoré predkladá odporúčania pre posudzovanie medzinárodnej ochrany u žiadateľov o azyl z G. a poukazuje na to, že žalobca sám nepracoval pre políciu, pracoval pre ňu jeho otec a tiež starší brat (ako člen špeciálnej zásahovej jednotky), a teda celá rodina bola W. považovaná za kolaborantov vlády. Na podporu svojej argumentácie uvádza rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/52/2014 z 10. februára 2015 a sp. zn. lSžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019.
14. V súvislosti so žalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov právna zástupkyňa žalobcu uvádza: „Nie je vôbec zrozumiteľné z čoho vyplýva, že W. nepovažuje ľudí pracujúcich pre vládu, či konkrétne políciu za politických oponentov? Tiež žalovaný uvádza, že W. nepovažuje všetkých týchto ľudí za politických oponentov. Tu je otázne, ktorých teda považuje, a ktorých nie. Taktiež konštatovanie, že takýto ľudia sú rizikovou skupinou a sú W. považovaní za zradcov, nie ďalej rozvedené a vysvetlené v Rozhodnutí, kedy nevieme, ako W. podľa názoru žalovaného, zaobchádza s takýmito zradcami, a prečo by nemali čeliť prenasledovaniu. Žalovaný prezentuje v Rozhodnutí množstvo všeobecných konštatovaní, avšak ich neaplikuje konkrétne na prípad žalobcu, ani neoznačuje dôkazy (judikatúru, názory EASO, či medzinárodných organizácií, relevantné informácie o krajine pôvodu), o ktoré svoje závery opiera. Takáto nepodložená správna úvaha je nepreskúmateľná.“; respektíve: „Žalovaný nijakým spôsobom nerozvádza, prečo by motivácia žalobcovho otca mala byť relevantná. Opakovane pritom poukazuje na ustanovenie § 19a ods. 6 zákona o azyle, podľa ktorého pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania“.
15. Podobne sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila v žalobe aj k zisteniu skutkového stavu žalovaným, ktoré považuje za nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Uvádza: „Na základe uvedeného si dovoľujem konštatovať, že zistenie skutkového stavu žalovaným pred vydaním Rozhodnutia bolo nedostačujúce na posúdenie veci a z Rozhodnutia nie je zjavné, na základe akých informácií o krajine pôvodu, či iných dôkazov, dospel k záveru, ktorý v napadnutom Rozhodnutí prezentuje.“
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada Krajský súd v Košiciach, aby ako správny súd, preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Na základe výzvy súdu zo dňa 01.04.2019 sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný. K námietkam právnej zástupkyne žalobcu uviedol, že ak by mal byť žalobcov prípad posudzovaný z hľadiska Ženevského dohovoru z roku 1951 a on by mal byť posudzovaný ako utečenec, museli by byť splnené tak subjektívne, ako aj objektívne prvky opodstatnenosti jeho obáv súčasne. V prípade žalobcu je subjektívny prvok naplnený v dôsledku určitej psychickej obavy z prenasledovania príslušníkmi hnutia W., pričom v jeho prípade však absentuje objektívny prvok, t.j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia tohto prvku je z hľadiska udelenia azylu podstatná, čo však v žalobcovom prípade nebolo preukázané. Žalobcovi sa príslušníci W. nikdy priamo nevyhrážali, nikdy ho osobne nekontaktovali, ani nezastrašovali, čo bolo podstatnou skutočnosťou pri skúmaní objektívneho prvku. Ani počas svojho pobytu v krajine pôvodu neprišiel k žiadnej ujme a takisto nevyplýva, že by bol nejakým spôsobom ohrozený. Na podporu svojho tvrdenia uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/18/2016.
18. K námietke právnej zástupkyne týkajúcej sa nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov v napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza, že všetky dôvody, na základe ktorých žalovaný rozhodol, boli riadne zhodnotené, pričom žalovaný vychádzal tak z výpovede menovaného, ako aj zo skutočností zistených Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uvádza, že vychádzal z informácií o krajine pôvodu žalobcu, ktoré boli zadovážené zo všeobecne dostupných zdrojov a boli založené do administratívneho spisu žalovaného. V prípade veku žalobcu žalovaný vychádzal zo znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že je vysoko pravdepodobné, že v prípade menovaného ide o osobu nad osemnásť rokov.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach správnu žalobu zamietol.
II. Replika a duplika
20. Na výzvu súdu sa vyjadrila listom zo dňa 13.05.2019 právna zástupkyňa žalobcu, pričom reagovala na tri skutočnosti: (i) vek žalobcu, (ii) podanie žiadosti o azyl žalobcom v zaistení, (iii) pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorú podľa názoru žalovaného prezentovaného vo vyjadrení, nie je možné ničím preukázať.
21. Ohľadom veku žalobcu právna zástupkyňa žalobcu poukázala na závery výskumu v oblasti zisťovania veku človeka a na tú skutočnosť, že ani samotné RTG vyšetrenie za účelom určenia veku žalobcu, neposkytlo jednoznačný záver o veku žalobcu (čo bolo zrejmé už v čase, keď podal žiadosť o azyl), kedy sa v znaleckom posudku uvádza, že žalobcov vek sa pohybuje v intervale medzi 17,5 a 18,5 roka, teda aj samotné určenie kostného veku „nad 18 rokov“ sa pohybuje len v rovine pravdepodobnosti a nie jednoznačnosti, mal byť zodpovednými orgánmi považovaný za dieťa.
22. V nadväznosti na vyššie uvedené, právna zástupkyňa žalobcu v replike uvádza, „že vzhľadom k tomu, že o určení veku osoby sa v Y. nevydáva žiadne rozhodnutie, proti ktorému by sa mohol žalobca odvolať, iba sa mu oznámi (ústne!) výsledok lekárskeho vyšetrenia, je veľmi dôležité, aby sa súd v prípade preskúmavania správnej žaloby proti neudeleniu azylu k tejto otázke vyjadril, pretože inak hrozí vytvorenie nebezpečného precedensu, kedy aj žiadatelia o azyl, ktorých vek nebude lekárskym vyšetrením jednoznačne určený (určenie veku plnoletosti bude v rovine pravdepodobnosti) budú pre účel azylového konania považovaní za dospelé osoby a ich zraniteľnosť, teda v konaní vôbec nebude zohľadnená ani posúdená.“
23. Ohľadom podania žiadosti o azyl žalobcom v zaistení právna zástupkyňa žalobcu vyslovila názor, že aj keby žalobca z vlastnej vôle podal žiadosť o azyl v zaistení, nič to neznamená, pretože mu to zákon o azyle umožňuje. Uvedený argument zo strany žalovaného naznačuje, že žalobca podal žiadosť o azyl účelovo, čo však nie je prijateľný argument, keďže žalobcova žiadosť o azyl nebola zo strany žalovaného zamietnutá podľa § 12 ods. 2 písm. h/ zákona o azyle a žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana. Je teda zrejmé, že žalobca nepodal žiadosť o azyl účelovo a jej podanie až v zaistení mu nemožno dodatočne vyčítať.
24. K poslednej námietke v replike (pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorú podľa názoru žalovaného prezentovaného vo vyjadrení, nie je možné ničím preukázať), právna zástupkyňa žalobcu poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.2012.
25. Žalovaný správny orgán sa duplikou zo dňa 30.05.2019 vyjadril k replike žalobcu. „Poznamenávame, že k otázke spôsobu tlmočenia Z. tlmočníkom, ktorý mal tlmočiť aj v prípade žalobcu, v jednotlivých prípadoch nie je žalovaný kompetentný sa vyjadrovať. Treba však pripomenúť tvrdenie samotného žalobcu, že by o udelenie azylu na území Y. sám nikdy nepožiadal, keby nebol zadržaný políciou a o udelenie azylu požiadal až po tom, čo bol zaistený a umiestnený do ÚPZ a hrozilo mu administratívne vyhostenie z územia Y.. Žalovaný podotýka, že samotná skutočnosť, či žalobca podal žiadosť o udelenie azylu hneď alebo až po jeho zaistení, nemala žiadny vplyv na samotné rozhodnutie o neudelení azylu.“ Žalovaný naďalej považuje predmetné rozhodnutie za zákonné a vecne správne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach zamietol správnu žalobu.
III. Právny názor správneho súdu
26. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
27. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa 06.12.2018 požiadal o udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-256-29/2018-Ž zo dňa 19.02.2019, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, rozhodol neudeliť žalobcovi azyl.
28. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“), Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
29. Podľa § 8 zákona o azyle, Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
30. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
31. Podľa § 2 písm. e/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1. štát,
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
32. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
33. Podľa § 19a (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona o azyle, Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.
34. Podľa § 19a ods. 4 písm. d/ zákona o azyle, Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.
35. Podľa §19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
36. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:
37. Konanie o udelenie azylu je na území Y. N. upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu.
38. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o neudelení azylu žalobcu, ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle, konkrétne, že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.
39. Zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobcu je teda otázka existencie, resp. neexistencie prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu, a to v tom zmysle, ako ho definuje citované ustanovenie § 2 písm. d/ v kontexte § 19a zákona o azyle.
40. Preukazovanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania tak, ako ich definuje § 8 zákona o azyle, t.j. preukázanie závažného alebo opakovaného konania, ktoré spočíva v použití fyzického alebo psychického násilia voči človeku len preto, že zastáva určité politické názory (v žalobcovom prípade nešlo o uplatňovanie politických práv a slobôd, resp. prenasledovanie z iných dôvodov), je predmetom dokazovania správneho orgánu, ktorý musí vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, aby objektívne zistil skutočný stav vecí. Ak sa v správnom konaní preukáže použitie fyzického alebo psychického násilia voči človeku, ale nepreukáže sa dôvod, ktorý predvída § 8 zákona o azyle, nemôže byť takému utečencovi priznaná medzinárodná ochrana v zmysle citovaného ustanovenia.
41. Opodstatnené obavy, či strach pred prenasledovaním, predstavujú v konkrétnom prípade duševný stav daného žiadateľa. Vyjadrujú vnútornú motiváciu utečenca opustiť svoj domovský štát, čím umožňujú prihliadnuť k špecifikám osobnosti toho ktorého žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany. Pri hodnotení azylových prípadov, teda musia byť vzaté do úvahy špecifické okolnosti každého prípadu bez toho, že by bol prílišný dôraz kladený na jeden, či druhý prvok požiadavky oprávnených obáv pred prenasledovaním (subjektívny, resp. objektívny prvok).
42. Žalobca popísal svoje politicky motivované konanie tak, že ušiel z G. z dôvodu napadnutia rodičovského domu zo strany W., pri ktorom mu zabili otca a brata, ktorí boli policajti. V tejto súvislosti je potrebné špecifikovať a rozlíšiť, z akého dôvodu utiekol žalobca z G.. Právna zástupkyňa v žalobe na str. 4 ods. 4 uvádza, že dôvod jeho odchodu z krajiny bola obava o svoj život v dôsledku prenasledovania zo strany neštátnych pôvodcov prenasledovania - W.. Prenasledovanie v prípade žalobcovej rodiny spočívalo v zastrašovaní zo strany W., kedy sa tento opakovane vyhrážal jeho rodine (prostredníctvom starejších v dedine) s tým, aby otec a brat žalobcu prestali pracovať pre políciu (ako to vyplýva zo str. 8 azylového dotazníka) a napokon prenasledovanie vyústilo do použitia fyzického násilia a zavraždenia najbližších členov rodiny žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené (bod 40, posledná veta rozsudku), nie je relevantné, že žalobca odišiel z krajiny z dôvodu obavy o život, pretože túto by mal aj pri vážnom a individuálnom ohrození života v zmysle § 2 písm. f/ bod 3. azylového zákona. Podstatné v tomto konaní je, že žalobca odišiel preto, že bol prenasledovaný z relevantného dôvodu, t.j. z takého dôvodu, pre ktorý je možné udeliť žalobcovi azyl. 43. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodu úteku žalobcu z G., je otázka vzťahu miestnej polície a W., resp. rodinných príslušníkov policajta a W. a taktiež z akého dôvodu zastrašovali príslušníci W. žalobcových príbuzných, aby prestali pracovať pre políciu.
44. Správny orgán na str. 3 preskúmavaného rozhodnutia uvádza, že „Z dostupných informácií je zrejmé, že W. útočí voči všetkým, ktorí sa nepodriaďujú jeho záujmom, bez ohľadu na to, či ide o mužov alebo ženy, W., I. alebo R., Y. alebo Š., majetných, alebo nemajetných, proste voči všetkým, ktorí nesúhlasia s jeho ideológiou. Pripísať politický názor alebo presvedčenie všetkým takýmto osobám iba preto, lebo sa nepodriaďujú záujmom tejto radikálnej skupiny, však nie je reálne. V takomto prípade, by bolo možné označiť väčšinu obyvateľstva krajiny za politických oponentov W., pretože väčšina obyvateľov krajiny skutočne nesúhlasí s násilím ktoré tam W. presadzuje. Mnohí bežní obyvatelia krajiny sa odmietajú zapájať do aktivít W. a v mnohých prípadoch podporujú armádne a policajné jednotky vo svojom regióne. Pripisovať im však z uvedeného dôvodu umele nejaký politický názor nie je na mieste, pretože bežní G. sa o politiku absolútne nezaujímajú a ich hlavnou túžbou nie je politická angažovanosť, ale túžba po mieri a slobodnom živote, bez násilia a krviprelievania.“ Tieto skutkové zistenia žalovaného neboli sporné a vyplýva z nich fakt, že W. nemá vytipovanú konkrétnu sociálnu skupinu, proti ktorej evidentne bojuje. Z uvedeného je zrejmé, že ani príslušníci polície, resp. ich rodinní príslušníci nie sú prioritným záujmom W.. V prípade žalobcu možno vyriecť, že útok na jeho rodinu nebol politicky (alebo inak v zmysle § 8 zákona o azyle) motivovaný, ale šlo o vydobytie si podriadeného postavenia zo strany W., voči miestnej polícii na danom exponovanom území. Nemožno preto tvrdiť, že útok na žalobcových príbuzných, ktorí boli policajtmi, napĺňa kritéria pre definíciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle. Keďže príbuzní žalobcu, ako príslušníci polície, neboli vnímaní ako politickí oponenti, nemožno hovoriť ani o imputovanom politickom názore u žalobcu.
45. V súvislosti s vyššie uvedeným a v kontexte žalobného bodu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (str. 8 správnej žaloby) súd poznamenáva, že je potrebné rozlišovať medzi vojenskou perzekúciou osôb vo vojnovej krajine, ktorá sa preukazuje existenciou násilia na týchto osobách a politickou perzekúciou (prenasledovaním), kde nestačí preukázať len existenciu násilia, ale aj relevantný dôvod tohto násilia. V konaní bolo preukázané, že k násiliu dochádza všeobecne a vo veľkom rozsahu, čo vyplýva aj zo správ o krajine G., ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, pričom z týchto správ nevyplývajú žiadne priame fakty, že dochádza k politickému (tak, ako to chápe zákon o azyle) prenasledovaniu príslušníkov polície zo strany W..
46. Otázka dôvodu zastrašovania a vyhrážania sa W. žalobcovým príbuzným, aby prestali pracovať pre políciu, sa javí v kontexte odpovede žalobcu na otázku v azylovom dotazníku v bode 39., ako otázka finančného zabezpečenia rodiny, ktorou poukazuje na motiváciu práce pre políciu. Z odpovede žalobcu možno postrehnúť, že na zastrašovanie W. otec žalobcu nereagoval nie preto, že bol presvedčený o určitom politickom postoji, ktorý bol ochotný brániť aj životom, ale z dôvodu jeho nadštandardného finančného ohodnotenia.
47. Ako už bolo spomenuté vyššie, objektívny prvok je predstavovaný oprávnenosťou obáv žiadateľa pred prenasledovaním, čo znamená, že jeho obavy, či strach, musia mať oporu v istej objektívnej situácii v jeho domovskom štáte. Ide o individuálne okolnosti, ktoré konkrétneho žiadateľa obklopujú, ako aj o celkovú situáciu panujúcu v tomto štáte. V prípade žalobcu súd vyhodnotil skutkový stav zistený správnym orgánom, ako aj argumentáciu žalobcu a dospel k záveru, že neexistujú také individuálne okolnosti, ktoré by žalobcovi dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania.
48. V súvislosti s vekom žalobcu, a teda jeho právnym postavením, súd poukazuje na odborné vyjadrenie (č. l. 22-28 administratívneho spisu), na základe ktorého dospel znalecký ústav k záveru, že biologický vek žalovaného je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako 18 rokov. Správny orgán ustálil teda vek žalobcu na viac ako 18 rokov, čo vzhľadom závery obsiahnuté v odbornom vyjadrení a osobu žalobcu (ktorý sám zvládol dvojročnú cestu z G. do Y. N.!) nemožno hodnotiť ako arbitrárne. Vzhľadom na všetky okolnosti (fyzické a psychické) a aj tie, ktoré sám žalobca v dotazníku popísal, bolo u žalobcu preukázané, že jeho vek je vyšší ako 18 rokov, a preto správny orgán nemal dôvod považovať osobu žalobcu za maloletého. S takýmto hodnotením dôkazu sa súd stotožňuje. Námietku právnej zástupkyne žalobcu v bode 22. rozsudku, že „nebude lekárskym vyšetrením jednoznačne určený vek (určenie veku plnoletosti bude v rovine pravdepodobnosti) budú pre účel azylového konania považovaní za dospelé osoby a ich zraniteľnosť, teda v konaní vôbec nebude zohľadnená ani posúdená“, považuje súd za nepodstatnú, pretože v preskúmavanom prípade bol vek určený v súlade so zákonom (voľné hodnotenie dôkazov - § 34 ods. 5 Správneho poriadku) a na základe racionálnych podkladov.
49. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Zároveň však žalovaný postupoval správne, keď priznal žalobcovi doplnkovú ochranu v zmysle § 13a zákona o azyle.
50. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť, aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny a správny záver.
51. K žalobnému dôvodu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd konštatuje, že účelom azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá právna ochrana vo veci azylu, musí byť preukázané že je nositeľom určitého, či už politického, náboženského a podobne, pre ktoré je v krajine, ktorej je občanom, reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Správny súd je však toho názoru, že v predmetnej veci k naplneniu vyššie uvedeného nedošlo.
52. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.
53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.