Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20CoE-22-2019.pdf
PDF · 70.56 KB
Case nature
Subarea
20CoE/22/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35776005, proti povinnému: Y. M., W.. X.X.XXXX, F. V. XXX, o vymoženie 398,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 15Er/1210/2008 -23 zo dňa 21.11.2018 takto
rozhodol:
Zrušuje sa uznesenie a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože nie sú napriek návrhu oprávneného splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „priestupkový zákon“) v znení účinnom do 31.8.2008 majúc za to, že neuplynula trojročná prekluzívna lehota určená na výkon rozhodnutia. Oprávnený nepreukázal dôvod, pre ktorý zákon umožňuje zastaviť exekúciu. Súd po preskúmaní veci zistil, že návrh na zastavenie exekúcie vznesený oprávneným nie je dôvodný.
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený dôvodiac ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „priestupkový zákon“) v znení účinnom do 31.8.2008 a že žiada exekučné konanie zastaviť.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
4. Oprávnený v podanom odvolaní namieta nesprávny výklad ustanovenia § 88 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom od 1.9.2008.
5. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej len „Priestupkový zákon“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania, možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
6. Citované ustanovenie bolo novelou č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu Priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do Priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumov účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely
použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.
7. Je dôvodné poukázať na zjednocovacie stanovisko správneho kolégia NS SR Snj 84/02 v znení: „V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami“.
8. Pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.
9. Porušenia zákona sankcionované ukladaním osobitného druhu poplatku, penále alebo pokutami patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad platných pre správne trestanie a plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt treba počítať podľa právneho stavu platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia plynú tieto lehoty podľa práva platného v čase, kedy premlčacie lehoty začali plynúť.
10. Uvedený právny názor je plne akceptovateľný aj na daný prípad, teda pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok v zmysle zákona č 372/1990 Zb. o priestupkoch (porovnaj aj uznesenie NS ČR 20Cdo 1802/2007).
11. V preskúmavanej veci trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia na pokutu uplynula už dňa 30.5.2010. Znamená to, že v prípade, ak povinný do tohto dňa nezaplatil uloženú pokutu, musí byť z úradnej povinnosti rozhodnuté o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Uvedeným záverom sa pri svojom rozhodovaní neriadil súd prvej inštancie, a preto jeho rozhodnutie nie je vecne správne.
12. Pokiaľ prvoinštančtný súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo 12/2012, tak odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie obsahuje záver, že po prijatí novely zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia je potrebné podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku, keďže oproti úprave v zákone o priestupkoch sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Odvolací súd sa k týmto názorom nestotožňuje a prikláňa sa k stanovisku Správneho kolégia NS SR vyššie uvedenému, ktoré považuje za ústavne konformné.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zrušil a vec vrátil súdu l. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).