Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-112-2019.pdf
PDF · 62.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/112/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného J. G., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.04.2019 sp. zn. 1PP/31/2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.06.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písm. b/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 03.11.2016 sp. zn. 2T/76/2016.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd I. stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil predovšetkým ustanovením § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona vecne zistením, že odsúdený vykonaním potrebnej časti z výmery uloženého trestu splnil formálnu podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie v zmysle § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona avšak súčasne nemal preukázané splnenie ďalších dvoch materiálnych podmienok spočívajúcich v tom, že vo výkone trestu odňatia slobody odsúdený preukázal polepšenie a tiež v možnosti očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tejto súvislosti poukázal na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu, z ktorého vyvodil, že odsúdený sa zrejme len pasívne prispôsobil podmienkam výkonu trestu. Tiež poukázal na trestnú minulosť odsúdeného a charakter jeho trestnej činnosti s tým, že riziko recidívy je u neho veľmi vysoké.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú do času rozhodovania sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil.
Okresný prokurátor sa vzdal sťažnosti.
Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti, a na to oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/76/2016 zo dňa 03.11.2016 pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona.
Okresný súd správne posudzoval splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie v zmysle § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého, ak ide o osobu odsúdenú za zločin, je možné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu. Túto podmienku odsúdený splnil dňa 22.03.2019.
Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že odsúdený sa nachádza v predmetnej trestnej veci vo výkone trestu od 18.11.2016, kde bol dodaný z väzby, ktorú vykonával odo dňa 13.02.2016. Aj podľa názoru krajského súdu nemožno na základe hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu jednoznačne vyvodiť, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie, preto v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Rovnako mal aj krajský súd za to, že nemožno u odsúdeného dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, keď rovnako ako súd I. stupňa vyhodnotil trestnú minulosť odsúdeného, prihliadol na to, že sa jedná o osobu so sklonmi prevažne k majetkovej a násilnej trestnej činnosti, u ktorej ani predchádzajúce výchovné tresty nesplnili svoj účel, čomu nasvedčuje opakovanie trestnej činnosti a tiež prihliadol na to, že v minulosti už bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, pričom sa v skúšobnej dobe neosvedčil a bolo mu nariadené zvyšok trestu vykonať.
Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov považoval napadnuté uznesenie súdu I. stupňa za správne a zákonné, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.