Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/2118/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164 , proti povinnému: 1.) KOMPAKT REAL s.r.o., so sídlom Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 36 287 270, 2.) AUDOV spol. s r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 19, 911 01 Trenčín, IČO: 36 800 619, 3.) clamoris s.r.o., so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 47 418 729, 4.) CONCEPT CLINIC MEDICAL s.r.o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 112 829, 5.) CONCEPT CLINIC PLUS s.r.o., so sídlom Nad plážou 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 006 534, 6.) KOMBIT Komárno s.r.o., so sídlom Bojnická ulica 3, 831 04 Bratislava, IČO: 36 840 548, 7.) Levice invest, s. r. o., so sídlom Stromová 13, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 859 805, 8.) SAMPRO, spol. s r.o., so sídlom Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 17 322 995, 9.) A. B. C., D.: X.XX.XXXX, trvale bytom E. F. E. XXX/XX, XXX XX G. H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom Exekútorského úradu Ružová dolina 8, 82109 Bratislava, pod sp. zn. 387 EX 363/2023, o vymoženie 104.815,55 EUR s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinných, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie.

III. Povinní nemajú nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.08.2023 domáhal od povinných vymoženia sumy vo výške 104.815,55 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice sp. zn. N 203/2023 zo dňa 04.07.2023, ktorú spísal Notársky úrad JUDr. Martina Košťáliková ( ďalej len „exekučný titul“ ), pričom predmetný exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 11.08.2023.

2. Konajúci súd následne vo veci , IČS.: 6123390701, vydal dňa 19.09.2023, Poverenie č. ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123390701.2, ktorým dňa 09.04.2019 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom Exekútorského úradu Ružová dolina 8, 82109 Bratislava.

3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Povinný 1.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 2.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 27.09.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 3.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023,

povinný 4.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 26.09.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 5.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 6.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 7.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 8.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 9.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 09.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie povinný 2.), povinný 4.) a povinný 9.) podali po uplynutí zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a povinný 1.), povinný 3.), povinný 5.), povinný 6.), povinný 7.), povinný 8.) podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

4. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie spoločne prostredníctvom svojho konateľa (povinného 9.)) uviedli, nasledovné: „Povinný zásadne namieta, že podpisy na Dohode ani podpisy na originály notárskej zápisnice, ktoré sú pripojené v časti Povinných 1-9 nie sú podpísané osobou A. B. C., ktorý týmto popiera, že by uskutočnil u notárky akýkoľvek podpis spojený do listiny v obsahu notárskej zápisnice obsahujúcej dohodu, ktorá mala vzniknúť totožný deň. Z podpisov na Dohode aj originály notárskej zápisnice je zrejmé, že tieto nevyhotovovala jedna a tá istá osoba za účastníkov daného úkonu v rovnakom čase. Povinná pripúšťa, že sa na vylákanie oprávneného mal nachádzať u notárky, ale za účelom podpísania prehlásenia pre banku s overením jedného podpisu tak ako sa v knihe osvedčovania podpisov tento podpisy aj nachádza a tento je iný ako podpisy na dokumentoch. Na nepravosť svojich podpisov si dal Povinný vypracovať znalecký posudok, ktorý preložíme súdu aj s trestným postupom voči osobám, ktoré prispôsobovaním dokumentov a podpísaním za iného sledovali cieľ poškodiť povinného s cieľom získať obohatenie právnym zástupcom povinného.„ V návrhu na zastavenie povinní ďalej uvádzajú: „Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Banská Bystrica. V rámci návrhu si uplatnil istinu vo výške 104.815,55 Eur, úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 104.815,55 Eur, trovy právneho zastúpenia a trovy oprávneného. Obe ústne zmluvy o pôžičke boli dojednané bezúročne. Ani v Dohode o uznaní dlhu a ani v samotnej notárskej zápisnici nie je spomenutý ani úrok, ani úrok z omeškania, resp. akékoľvek príslušenstvo istiny. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie bez existencie riadneho exekučného titulu uplatnil úrok z omeškania.“ Konateľ povinných ďalej namieta, že „ Všetky vyššie uvedené listiny (notárska zápisnica, Zmluvy o pôžičke a Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 04.07.2020) boli povinnými aj oprávneným podpísané spolu v jeden deň, a malo sa tak stať dňa 04.07.2023. Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 04.07.2023 bola formulačne vyhotovená oprávneným, ktorý nebol účastníkom právneho úkonu uznania a preto Notárska zápisnica bola spísaná na podnet a podľa požiadavky oprávneného bez prejavu vôle povinného notárkou JUDr. Martinou Košťálikovou. Povinný považoval a považuje obe Zmluvy o pôžičke za absolútne neplatné právne úkony, nakoľko zo strany oprávneného, veriteľa, nikdy nedošlo k plneniu na základe ani jednej zo Zmlúv o pôžičke, t.j. oprávnený nikdy povinnému reálne neodovzdal finančnú pôžičku spolu vo výške 5500 Eur. Povinný považuje aj Dohodu o uznaní Dlhu za absolútne neplatný právny úkon. Rovnako považuje za absolútne neplatný právny úkon aj uznanie dlhu v samotnej notárskej zápisnici. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorú A. B. C. za povinných 1-9 nepodpisoval, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.“ V závere návrhu na zastavenie exekúcie povinní uviedli „Povinný zastáva názor, že súd mal už pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie postupovať v zmysle §53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Vzhľadom na skutkový a právny stav povinný navrhuje, aby súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a zároveň mu priznal náhradu trov exekúcie.“

5. Súdny exekútor zároveň predložil konajúcemu súdu, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený okrem iného uviedol: „Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj exekučným titulom. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len ako „Exekučný poriadok“), možno vykonať

exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Právnym záväzkom je súkromnoprávny záväzok, ktorý v čase spísania zápisnice už existuje, a povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom pre exekúciu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou je náležitosťou notárskej zápisnice, na základe ktorej sa zápisnica stáva exekučným titulom. Ide pritom o jednostranný právny úkon povinného, ktorý nemôže byť dodatočne odvolaný. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak okrem formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Uznanie záväzku je zabezpečovací právny inštitút súkromného práva, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo záväzkov. Uznanie je jednostranný právny úkon dlžníka (dlžníkov) adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník (dlžníci) vyhlasujú, že uznávajú ich určitý záväzok. Dlžník je tak svoju procesnú obranu nútený viesť v negativistickom smere, a teda vyvrátiť samotnú existenciu záväzku a zároveň vyvrátiť svoj prísľub, tento záväzok splniť. Nestačí len spochybnenie tohto úkonu, ale musí dôjsť k preukázaniu absencie niektorej zo všeobecných náležitostí právneho úkonu ako takého, resp. absencie niektorej z osobitných náležitostí potrebných pre platné uznanie záväzku. Prílohou Notárskej zápisnice je Dohoda o uznaní záväzku o pristúpení k záväzku a o splátkovom kalendári zo dňa 04.07.2023 (ďalej aj len ako „Dohoda o uznaní“). Dohoda o uznaní pre platnosť vyžaduje určenie (zmluvných) strán dohody, určité vymedzenie záväzku čo do právneho dôvodu vzniku a čo do výšky záväzku a vyhlásenie osôb uznávajúcich nárok Oprávneného z takto vymedzených záväzkov. Splnenie predpokladu „čo do dôvodu“ Dohoda o uznaní spĺňa, nakoľko a) čl. 7.1.1 v spojení s čl. 3.3.26 a s odkazom na ust. čl. 4.1 odkazuje na existenciu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.06.2017 (ďalej aj len ako „Zmluva o poskytovaní právnych služieb“) a súčasne b) čl. 7.1.2 a 7.1.3 odkazuje na existenciu dvoch zmlúv o pôžičke a to zo dňa 27.01.2023 (ďalej aj len ako „Zmluva o pôžičke 1“) a zo dňa 18.01.2023 (ďalej aj len ako „Zmluva o pôžičke 2“; Zmluva o pôžičke 1 a Zmluva o pôžičke 2 spoločne ďalej aj len ako „Zmluvy o pôžičke“). Splnenie predpokladu „čo do výšky“ vyplýva rovnako z vyššie uvedených ustanovení Dohody o uznaní, kde je jednoznačne uvedená istina a aj dátum pôvodnej splatnosti týchto záväzkov Povinných. S ohľadom na skutočnosť, že Povinný k Návrhu na zastavenie Exekúcie nepriložili žiaden dôkaz svedčiaci o opaku, platí (Povinnými nevyvrátená) domnienka existencie záväzku tak, ako je uvedený v Dohode o uznaní, v Notárskej zápisnici, v návrhu na vykonanie exekúcie. Povinní uvádzajú: „V zmysle Dohody zo dňa 04.07.2023 obligačný dlžník mal v prvej časti právneho úkonu uznať čo do dôvodu a čo do výšky dlhy bez špecifikácie ich číselného vyjadrenia konkrétneho záväzku voči svojmu veriteľovi ako oprávnenému.“ Uvedené tvrdenie Povinných nie je pravdivé nakoľko z ust. bodu 7.1 až 7.1.4 Dohody o uznaní vyplýva: „Záväzok, ktorý Dlžník uznáva čo do dôvodu a čo do výšky spočíva v nároku Veriteľa na peňažnú odmenu v celkovej výške 99.315,55 Eur (...), nároku Veriteľa na peňažnú sumu v celkovej výške 3.500,00 Eur, (...) nároku Veriteľa na peňažnú sumu v celkovej výške 2.000,00 Eur, (...) nároku Veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 15% (...)“, pričom ust. čl. 7.1.1 obsahuje aj presnú špecifikáciu jednotlivých faktúr vystavených Oprávneným Povinnému1). Povinní ďalej popierajú, že by podpisy na Notárskej zápisnici a Dohode o uznaní boli ich podpismi. Uvedené tvrdenie však nijako nepreukazujú. Oprávnený preto považuje uvedené tvrdenia za bezpredmetné. Súčasne posledná strana Notárskej zápisnice obsahuje ustanovenie s nasledovným obsahom: „O tomto som notársku zápisnicu spísala, účastníci si ju prečítali, jej obsah som im vysvetlila, poučila ich o povahe tejto zápisnice a o spôsobe a dôsledkoch jej použitia, na čo ju ako úplnú a správnu schválili a na znak svojho súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísali.“ Oprávnený má preto aj vo vzťahu k tomuto tvrdeniu Povinných za to, že sa jedná o nepravdivé tvrdenie. Povinní ďalej uviedli, že mali dať spracovať znalecký posudok preukazujúci nepravosť podpisov, pričom v ďalšom konaní majú záujem tento znalecký posudok predložiť civilným súdom ako aj orgánom činným v trestnom konaní. V tomto ohľade Oprávnený uzatvára, že rešpektuje právo Povinných dať spracovať akýkoľvek znalecký posudok. Nakoľko však Povinní nepredložili ani len objednávku znaleckého posudku, je toto tvrdenie bez právnej relevancie. Ak by aj predložili objednávku znaleckého posudku, aj takáto objednávka je bez právnej relevancie. Záverom k tejto časti Oprávnený uvádza, že plne rešpektuje právo Povinných uplatniť ich práva tak v rámci procesov civilného súdnictva ako aj v procesoch predpokladaných predpismi trestného práva; to sú však samostatné konania, ktoré k dnešnému dňu, podľa vedomostí Oprávneného žiaden z Povinných neinicioval. Pasivita v týchto konania zaťažuje Povinných a nemôže byť na ujmu Oprávneného. Nad rozsah uvedeného prikladá Oprávnený aj časť e-mailovej komunikácie s Povinným 9), ktorá nasledovala po podaní návrhu na vykonanie Exekúcie. Z tejto komunikácie je zrejmé, že Povinný 9) podpísal uvedené dokumenty (Dohodu o uznaní a aj Notársku zápisnicu), keď v ním uvádzaných vyjadreniach potvrdzuje, že podpísal „osobnú garanciu“, keďže prejav pristúpenia k záväzku bol realizovaný len a práve Dohodou o uznaní a Notárskou

zápisnicou. Konkrétne sa jedná o e-mail zo dňa 27.09.2023, kde Povinný 9) uviedol: „Ja ti podpíšem že ti ako osoba skutočne budem garantovať tvoje faktúry...“ a ďalej o e-mail zo dňa 28.09.2023, kde Povinný 9) uviedol: „Ja ti ešte v dobrej viere pre teba podpíšem osobnú garanciu, že to garantujem, aby si mal istotu.“ Vo vzťahu k tvrdenému premlčaniu Oprávnený uvádza, že vznesenie námietky premlčania musí byť kvalifikované, t.j. nemôže byť abstraktné ale musí taktiež spĺňať požiadavku určitosti. Ak Povinní vznášajú námietku premlčania, musia minimálne konkretizovať, ktorá pohľadávka má byť konkrétne premlčaná. Oprávnený pre úplnosť má za to, že žiadna z pohľadávok však nebola v čase uzavretia Dohody o uznaní a v čase spísania Notárskej zápisnice premlčaná. Pri uvedenom tvrdení Oprávnený vychádza z toho, že pôžičky boli poskytnuté v roku 2023, čiže k premlčaniu dôjsť nemohlo. Vo vzťahu k faktúram vystaveným Oprávneným Povinnému 1) existuje okrem Dohody o uznaní a Notárskej zápisnice aj ďalšie uznanie záväzku a to zo dňa 27.02.2023 (ďalej aj len ako „Prvotné uznanie“). Najstarší záväzok bol splatný ku dňu 15.04.2019. Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „ObchZ“) platí: „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.“ Súčasne sa aplikuje ust. ObchZ, podľa ktorého: „Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.“ pri chronologicky najstaršej pohľadávke) mohlo nastať až 15.04.2023 ale pred touto lehotou (dňa 27.02.2023) podpísal Povinný 1 Prvotné uznanie čím začala plynúť nová premlčacia lehota pre všetky uznané záväzky (tie sú následne obsiahnuté identicky v Dohode o uznaní a v Notárskej zápisnici). K námietkam povinných ohľadne úrokov z omeškania oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol: „Toto tvrdenie je taktiež nepravdivé, nakoľko ust. bodu 7.1.4 Dohody o uznaní a súčasne predposledný odsek na štvrtej strane Notárskej zápisnice obsahuje záväzok Povinných zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 15% ročne.“ K námietke povinných, kde uvádzajú, že Zmluva o pôžičke, Dohoda o uznaní a Notárska zápisnica vznikli v ten istý deň, t.j. 04.07.2023 oprávnený uvádza „podľa tvrdenia Povinných dôjsť k vykonaniu uvedených právnych úkonov (04.07.2020 a 04.07.2023) a bude prezumovať, chybu v písaní na strane Povinných a rovnako bude prezumovať, že Povinní mienili tvrdiť, že k vykonaniu spomínaných úkonov malo dôjsť 04.07.2023. Uvedené tvrdenie ale nie je pravdivé, nakoľko tak z obsahu Dohody o uznaní ako aj z Obsahu Notárskej zápisnice je nepochybné, že k uzavretiu Zmluvy o pôžičke 1 a Zmluvy o pôžičke 2 došlo v mesiaci január 2023. Len okrajom je na mieste poukázať na to, že ak by boli realizované všetky úkony v jeden deň (tak ako tvrdia Povinný v tejto časti Návrhu na zastavenie), tak by nemohli byť premlčané (tak ako to namietajú Povinní v inej časti Návrhu na zastavenie); uvedená argumentácia Povinných je teda opätovne vnútorne rozporná.“ V závere svojho vyjadrenia si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov konania.

6. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa ust. 61k ods.5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

13. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považovala nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.

14. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.

15. Súd sa teda ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že Povinný 1.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 2.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 27.09.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 3.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 4.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 26.09.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 5.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 6.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 7.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 8.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023, povinný 9.) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 09.10.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.10.2023. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie povinný 2.), povinný 4.) a povinný 9.) podali po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môžu povinní uplatniť len právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Právna skutočnosť (dôvod zastavenia exekúcie) je uplatnená včas, ak ju povinní bez vlastnej ujmy nemohli uplatniť skôr. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, Exekučný súd na ňu neprihliadne, ide o vyjadrenie koncentračnej zásady. Súd práve z dôvodu koncentračnej zásady neprihliadol na túto právnu skutočnosť, nakoľko povinný 2.), povinný 4.) a povinný 9.) podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.

16. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a

nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

17. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj exekučným titulom. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017 podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku), možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Právnym záväzkom je súkromnoprávny záväzok, ktorý v čase spísania zápisnice už existuje, a povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom pre exekúciu. Právnym dôvodom sa rozumie právny titul, na základe ktorého existuje právny záväzok. Najčastejšie je ním zmluva. Oprávnená a povinná osoba musí byť vyznačená spôsobom zodpovedajúcim označeniu podľa Exekučného poriadku a podľa o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Predmet plnenia, ktorým je predmet záväzkovo-právneho vzťahu, musí byť presne vyznačený. V notárskej zápisnici môže byť uvedený čas plnenia, ktorý už uplynul, alebo ešte len nastane v budúcnosti. S tým súvisí vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou je náležitosťou notárskej zápisnice, na základe ktorej sa zápisnica stáva exekučným titulom. Ide o jednostranný právny úkon povinného, ktorý nemôže byť dodatočne odvolaný.

18.„Notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právneho úkonu účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva tak, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu. V prípade, ak dôjde k porušeniu cit. zák. ust. a notárska zápisnica obsahuje nedovolený predmet plnenia, prípadne časť plnenia, ktorá je oddeliteľná od ostatnej časti, súd v zmysle zásady favor actio zamietne žiadosť o udelenie poverenia len čiastočne.“ (Uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 27.01.2016, sp. zn. ).

19. Súd preskúmal exekučný titul a dospel k záveru, že notárska zápisnica, ktorá v tomto exekučnom konaní predstavuje exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd považuje notársku zápisnicu predloženú v tomto konaní za spôsobilý exekučný titul, nakoľko boli splnené predpoklady po stránke jej materiálnej a formálnej vykonateľnosti a zároveň nezistil dôvody, pre ktoré by záväzok v nej obsiahnutý odporoval zákonu, príp. dobrým mravom (hmotnoprávna rovina). Predmetná notárska zápisnica obsahuje vymedzenie právneho záväzku, ktorým je povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému finančný záväzok vyplývajúci z Dohody o uznaní záväzku zo dňa 04.07.2023, obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas plnenia a teda presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ako aj vyhlásenie osoby povinnej, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí. Súd zároveň nezistil, že uznanie dlhu povinného ako jednostranný právny úkon adresovaný oprávnenému by nespĺňal požiadavky uvedené v ustanovení a , a preto mal za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia na vymoženie pohľadávky vo výške 104.815,55 Eur zastavená. Sa predpokladá, že záväzok v čase uznania dlhu existoval v stave ako ho uznal povinný, keďže nepreukázal opak.

20. Uznanie dlhu je zabezpečovací právny inštitút podľa , prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo záväzkov. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník vyhlasuje, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Aby bol právny úkon uznania dlhu perfektný, tak sa vyžaduje splnenie všeobecných náležitostí podľa a nasl. , ale aj osobitných náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub dlh zaplatiť a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky a v prípade ak je dlh premlčaný, tak uznanie tejto skutočnosti dlžníkom. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine, ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka a posilnenie postavenie veriteľa. Z procesného hľadiska tak nastáva výmena úloh procesných strán (žalobcu a žalovaného), na základe ktorej sa dôkazné bremeno presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný je tak svoju procesnú obranu nútený viesť v negativistickom smere, a teda vyvrátiť samotnú existenciu dlhu a zároveň vyvrátiť svoj prísľub, tento dlh splniť. Ustanovenie ustanovuje, že akákoľvek skutočnosť, ktorá zakladá domnienku a pripúšťa dôkaz opaku, sa má za preukázanú, a to až do momentu, kedy sa nepreukáže opak. Nestačí len spochybnenie tohto úkonu, ale musí dôjsť k preukázaniu absencie niektorej zo všeobecných náležitostí

právneho úkonu ako takého ( ), resp. absencie niektorej z osobitných náležitostí potrebných pre platné uznanie dlhu podľa . V konaní môžu nastať dve situácie- buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka za preukázanú alebo vyšiel v konaní najavo jej opak, t.j. obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku. Teda ak chce byť dlžník v konaní úspešný, tak musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval. Ak založilo uznanie dlhu vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania dlhu trval, potom v konaní, v ktorom veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno vzťahujúce sa na neexistenciu záväzku na dlžníkovi (žalovanom). (Pozri Najvyšší súd ČR, sp. zn. ).

21. Súd sa ako prvou zaoberal námietkou povinných ohľadne nepravosti podpisov na exekučnom titule. K tomuto súd uvádza, že aj napriek tomu, že povinní uviedli, že si nechali vyhotoviť znalecký posudok, tento nebol k návrhu na vykonanie exekúcie priložený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, resp. označiť dôkazné návrhy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, tak zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Ide o tzv. koncentračnú zásadu exekučného konania, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, a to v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol povinný uplatniť skôr. V exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V nadväznosti na uvedené tak možno prijať záver, že povinný v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že tu existuje dôvod pre zastavenie exekúcie. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou exekučného súdu nie je každé tvrdenie účastníka exekučného konania preverovať a opätovne účastníka dopytovať na preukázanie ním tvrdených skutočností, pretože exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacou zásadou a za úspešné uplatňovanie resp. bránenie práva v konaní je zodpovedný sám účastník.

22. K námietke povinných ohľadne neexistencie exekučného titulu na vymáhanie úrokov z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 104.815,55 Eur dáva súd do pozornosti Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 04.07.2023, ktorá tvorí prílohu exekučného titulu, a v ktorej v bode 7.1.4. uvedené, že záväzok ktorý dlžník uznáva čo do výšky a dôvodu spočíva v: „nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 15% ročne odo dňa omeškania...“, čo bolo následne premietnuté do exekučného titulu a následne na to aj poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Povinní vo svojom návrhu ďalej vzniesli námietku premlčania úrokov z omeškania. K tejto námietke súd uvádza, že v zmysle ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „ObchZ“) „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.“ Najstarší záväzok vyplývajúci z faktúry č. 20190067 bol splatný ku dňu 15.04.2019 a k jeho premlčaniu by došlo dňa 15.04.2023, avšak dňa 27.02.2023 došlo k podpisu Prvotného uznania čím začala plynúť nová premlčacia lehota pre všetky uznané záväzky, ktoré sú následne obsiahnuté identicky v Dohode o uznaní a v Notárskej zápisnici. Podľa. ObchZ, „Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.“

24. Tunajší súd ešte pre úplnosť uvádza, že nakoľko je exekučným titulom notárska zápisnica, neexistuje tu štandardný opravný prostriedok ako je tomu napr. pri súdnych rozhodnutiach, avšak povinní

mali možnosť brániť sa prostredníctvom určovacej žaloby. Preukázanie opaku skutočností uvedených v notárskej zápisnici nepatrí do právomoci exekučného súdu. Na spochybnenie správnosti notárskej zápisnice ako verejnej listiny slúži konanie o určovacej žalobe, pričom výsledok takéhoto konania má charakter prejudiciálnej otázky vo vzťahu k prípustnosti či neprípustnosti exekúcie.

25. Konajúci exekučný súd k ďalším námietkam povinných uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že tieto námietky povinných nie sú pre účely prebiehajúcej exekúcie opodstatnené a pre súd nezakladajú povinnosť o nich konať a rozhodovať pretože, nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Povinní vo svojom návrh na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete daného rozhodnutia.

27. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

31. Obidve strany si vo svojich podaniach uplatnili nárok na náhradu trov spojených s ich vypracovaním, avšak nakoľko ani oprávnený ani povinní nemajú v konaní právneho zástupcu, nemajú nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie (výrok I. a III.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.