Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-43-2023.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/43/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXX, B. D., t.č. na slobode, pre trestný čin prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v neprospech obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06. februára 2023 pod sp. zn. 7T/22/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. januára 2024 v Trenčíne jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
II. Podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku sa odvolanie poškodenej E. F. z a m i e t a, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd prvého stupňa“) pod sp. zn. 7T/22/2021 zo dňa 06. februára 2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod sp. zn. Pv 361/20/3304-19 zo dňa 19. apríla 2021, pre trestný čin prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 11.6.2020 v čase asi 14.50 hod. ako vodič viedol v k. o. Nové Mesto nad Váhom po ceste I/61 v smere od G. F. G. A. k obci Trenčianske Bohuslavice, osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 406, EČV: D., pričom asi v km 102,95 na rovnom úseku cesty v dôsledku nedostatočného sledovania situácie v cestnej premávke uvedeným motorovým vozidlom začal odbočovať vľavo k miestu ležiacemu mimo cesty v čase, keď bol zľava predchádzaný za ním idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia Combi, EČV: G., ktoré viedol vodič H. F. F., čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k zrážke uvedených vozidiel, a to ľavej predno-bočnej časti vozidla zn. Peugeot 406 s pravým predným blatníkom a kolesom vozidla zn. Škoda Octavia Combi, následkom čoho vozidlo zn. Škoda Octavia Combi stratilo smerovú stabilitu, prešlo vpravo mimo vozovku, kde pravou bočnou časťou narazilo do stromu, pri ktorej zrážke poškodený H. F. F. utrpel zlomeninu spodiny lebečnej a krvácanie pod mäkkú blanu mozgovú a do mozgových komôr s pomliaždením mozgu, zlomeniny rebier a ďalšie zranenia, na následky ktorých poškodený H. F. F. na mieste dopravnej nehody zomrel v čase asi 14.55 hod., pretože skutok nie je trestným činom.
V rámci adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody potom súd prvého stupňa obligatórne rozhodol podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku tak, že sa poškodení:
- E. F., nar. XX.XX.XXXX v Plzni, trvale bytom G. I., J. G. K. XX/XX,
- D. F., nar. XX.XX.XXXX v L., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., N. XXX/XX,
- K. F., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom M., N. XXX/XX,
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35942436, odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, ktoré písomne odôvodnil podaním zo dňa 06. apríla 2023, doručeného súdu prvého stupňa 11. apríla 2023, v rámci ktorého uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom, keď okresný súd nebral do úvahy závery znaleckého posudku znalcov H. D. D. a H. L. F. D., z ktorých vyplýva, že jazdu vodiča vozidla Peugeot, t.j. obžalovaného, je z technického hľadiska možné považovať za nesprávnu a odbočovanie obžalovaného motorovým vozidlom v danom časovom okamihu za nesprávny prvok jazdy, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. Je toho názoru, že nie je relevantné, či odbočujúce vozidlo malo v tom čase zapnuté smerové svetlo, ale či v danom momente či už bolo predchádzané, alebo nie. Vodič odbočujúceho vozidla je povinný sa pred začatím odbočovania presvedčiť o tom, či nie je predchádzaný. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že potrebná miera opatrnosti zo strany obžalovaného dodržaná nebola, čím obžalovaný použil nesprávnu techniku jazdy a porušil pravidlá cestnej premávky, pričom následne došlo k predmetnej dopravnej nehode. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.
Proti napadnutému rozsudku podala v neprospech obžalovaného odvolanie prostredníctvom splnomocnenca aj poškodená E. F. dňa 09. februára 2023 (doručené okresnému súdu 13. februára 2023), ktoré bližšie písomne odôvodnila podaním zo dňa 10. apríla 2023. V uvedenom podaní poukázala na využitie práva nevypovedať obžalovaným na hlavnom pojednávaní a obdobne aj svedkom E. O. (vzhľadom na jeho príbuzenský vzťah s obžalovaným), ktoré poškodenú vedú k presvedčeniu, že obžalovaný nemá čisté svedomie. Taktiež namietala, že súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, že z výpovede svedka O. z prípravného konania vyplýva, že obžalovaný už v minulosti porušil pravidlá cestnej premávky odbočením vľavo cez plnú čiaru. Je toho názoru, že nebohý H. F. F. predmetnú dopravnú nehodu nezavinil. Poškodená je toho názoru, že samotný priebeh dopravnej nehody a jej príčina nebola v priebehu konania dôsledne objasnená a za neobjasnenú považuje aj nemožnosť použitia kamerového záznamu z vozidla nebohého z titulu údajného poškodenia pamäťovej karty, keď súd sa týmto dôkazom vôbec nezaoberal a nepokúsil sa obnoviť dáta erudovaným odborníkom. V súvislosti so znaleckým dokazovaním sa poškodená pozastavuje na tým, že napriek odlišným posudkom znalci v rámci hlavného pojednávania došli k spoločnej verzii, že k následkom na strane nebohého došlo jeho zavinením, s ktorým záverom sa poškodená nevie stotožniť. S poukazom na uvedené v časti nároku na náhradu škody navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží primeraný trest a poškodeným prizná náhradu škody v požadovanej výške.
V písomnom podaní zo dňa 02. júna 2023 (vyjadrenie k odolaniu prokurátora a poškodenej) obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa plne stotožňuje so všetkými výrokmi rozsudku súdu prvého stupňa a tiež s odôvodnením tohto rozsudku. Uviedol, že už v rámci hlavného pojednávania znalec Ing. Bc. Holéci podstatným spôsobom modifikoval závery svojho znaleckého posudku, pričom následne sa znalci v rámci výsluchov na hlavnom pojednávaní zhodli, že obžalovaný ako vodič vozidla Peugeot začal odbočovať skôr, ako ho poškodený začal predchádzať a preto pri odbočovaní doľava nemohol rozpoznať, že bude predchádzaný (nakoľko vozidlo poškodeného sa v tom čase stále nachádzalo v pravom jazdnom pruhu) a naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený mohol vidieť zapnuté ľavé smerové svetlo na vozidle Peugeot, ktoré viedol obžalovaný, aby mohol bezpečne zastaviť, alebo obžalovaného obísť a tak zabrániť zrážke. Obžalovaný je toho názoru, že prokurátor v rámci odvolania na výsluchy znalcov, z ktorých tieto skutočnosti vyplynuli, neprihliadol. Ďalej konštatoval, že v rámci výsluchov uvedených znalcov pred súdom títo zhodne uviedli, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy nebohého poškodeného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd odvolania prokurátora a poškodenej voči napadnutému rozsudku zamietol ako nedôvodné.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za splnenia všetkých procesných (v neprítomnosti poškodených, či ich zástupcov okrem splnomocnenca poškodenej E. F.) v rámci konečného návrhu uviedol, že sa i naďalej stotožňuje s odvolaním
podriadeného prokurátora i s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení a navrhuje rozhodnúť tam spôsobom uvedeným.
Splnomocnenec poškodenej E. F. navrhol v rámci konečného návrhu, aby krajský súd rozhodol v zmysle konečného návrhu prokurátora krajskej prokuratúry a teda aj v súlade s ich písomným odvolaním.
Obhajca obžalovaného právom konečného návrhu navrhol obe odvolania ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť a dodal, že prokuratúra vychádzala iba z dôkaznej situácie z prípravného konania a odignorovala výsledky dokazovania z konania pred súdom prvého stupňa.
Obžalovaný právom konečného návrhu uviedol, že sa necíti byť vinným zo spôsobenia dopravnej nehody. Na druhej strane mu je však veľmi ľúto následkov, ktoré nastali, a to smrť poškodeného a navrhol obe odvolania zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne, na podklade podaných odvolaní prokurátora a poškodenej E. F. v neprospech obvineného, najprv skúmal, či v posudzovanom prípade nejde o niektorý z prípadov uvedených v § 316 odsek 1 Tr. poriadku, pričom krajský súd takto zistil, že poškodená E. F. podala odvolanie voči výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby ako aj výroku, ktorým bola podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku odkázaná so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Ak napriek tomu podá poškodený odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bol podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou (tiež rozhodnutie R 43/1967). Vyššie uvedené odvolanie poškodenej E. F. bolo preto potrebné považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou a krajský súd jej odvolanie v neprospech obžalovaného preto podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku z uvedeného dôvodu zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 09. januára 2024, na podklade v zákonnej lehote podaného odvolania prokurátora preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku o vine (oslobodení obžalovaného spod predmetnej obžaloby), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Na základe výsledkov svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora, ktoré je prípustným, bolo inak podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je ale dôvodné.
Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, krajský súd nezistil žiadne pochybenia v konaní, t. j. v postupe a rozhodnutí prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom krajský súd poznamenáva, že odvolanie prokurátora je výslovne zamerané na hodnotenie dôkazov. Nie je v ňom pritom žiadna zmienka o tom, že by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. V tejto súvislosti pripomína krajský súd ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku, z ktorého vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní a osobitne súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vstupovať však do tohto jeho hodnotenia, s poukazom na už citované ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. zákona, možno len skutočne výnimočne, a to len ak by toto hodnotenie bolo v príkrom rozpore s ustanovením, ktoré dôsledne zaväzuje súd prvého stupňa pri uvedenom procesnom postupe, prípadne ak by jeho hodnotenie dôkazov bolo v zásadnom rozpore s princípmi elementárnej logiky, čomu ale v posudzovanom prípade tomu rozhodne nie je (práve naopak), pretože okresný súd zrozumiteľne, presvedčivo a akceptovateľne zákonným spôsobom vyhodnotil dôkazy.
Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa mal dopustiť žalovaného skutku, ktorý má byť právne kvalifikovaný ako žalovaný predmetný trestný čin, výsledky dokazovania vykonaného pred prvostupňovým okresným súdom na hlavnom pojednávaní netvoria relevantný podklad pre nepochybný záver o tom, že skutok je trestným činom. Výsledky dokazovania v tomto smere preukazujú, že skutkový dej uvedený v obžalobe (až na okolnosť týkajúcu sa časovej súslednosti začatím manévru odbočovania obžalovaným a manévru predbiehania nebohým poškodeným) sa síce stal, avšak nenapĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu spočíva hlavne v tom, že z pohľadu objektívnej stránky trestného činu chýba naplnenie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného (resp. opomenutím konania, ktoré bol povinný uskutočniť) a vznikom následkov uvedených v obžalobe (kauzalita).
V preskúmavanej trestnej veci po podaní obžaloby a vykonaní dokazovania na súde prvého stupňa vyplynulo, že obžalovaný v čase tesne pred zrážkou s vozidlom Peugeot stál pri stredovej čiare a signalizoval zapnutou smerovkou (ktorá, ako to vyplýva z výpovede svedkov fungovala) svoju vôľu odbočiť smerom vľavo na miesto mimo vozovky. Nebohý poškodený, ktorý v tom čase viedol motorové vozidlo Škoda mohol na dostatočnú vzdialenosť tento jeho úmysel obžalovaného zistiť (už zo vzdialenosti cca 130 metrov). Za týchto okolností bolo povinnosťou zosnulého poškodeného prispôsobiť sa tejto dopravnej situácii. Z výsluchov znalcov Ing. Lukáčika a Ing. Bc. Holéciho súčasne vyplynulo, že zosnulý poškodený mal, vzhľadom na vzdialenosť, na ktorú mohol zistiť úmysel obžalovaného odbočovať, možnosť na nenáhle zabrzdenie vozidla, čím by úplne zabránil vzniku kolíznej situácie. Navyše z výsluchu znalca Ing. Martina Lukáčika, PhD. vyplynulo, že v čase cca 3 sekundy pred zrážkou, kedy obžalovaný vyhodnocoval situáciu v ľavom spätnom zrkadle sa vozidlo zosnulého poškodeného s vysokou pravdepodobnosťou ešte nachádzalo v pravom jazdnom pruhu a nemožno tak bez pochybností konštatovať, že obžalovaný by vôbec mal možnosť zistiť, že zosnulý poškodený má v úmysle ho z ľavej strany obiehať. Krajský súd ďalej poukazuje aj na výpoveď znalca Ing. Martina Lukáčika, PhD. v časti týkajúcej sa časovej súslednosti momentu začatia odbočovania obžalovaným a predbiehania zosnulým poškodeným, z ktorej vyplynulo, že je technicky možné, resp. pravdepodobné, že poškodený začal predbiehací manéver až po začatí odbočovacieho manévru obžalovaným. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo nielen to, že zosnulý poškodený mal a mohol v dostatočnom predstihu reagovať na vzniknutú dopravnú situáciu a práve naopak vyplynulo, že obžalovaný pred začatím odbočovania s vysokou pravdepodobnosťou nielen nemohol rozpoznať, že zosnulý poškodený ho chce so svojím motorovým vozidlom predchádzať (ako to správne uviedol súd prvého stupňa vo vzťahu k subjektívnej stránke trestného činu), ale nielen signalizoval odbočovací manéver, ale ho aj pravdepodobne začal skôr ako zosnulý poškodený začal manéver predbiehací / realizácia ktorého miesto pribrzdenia vozidla - vzhľadom na zjavne prezentovaný úmysel obžalovaného odbočiť bola nesprávnym rozhodnutím nebohého poškodeného, ale aj porušením zákazu predbiehania za takýchto okolnosti vyplývajúceho z § 15 odsek 5 písm. d) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke/, čo následne viedlo ku kolízii medzi vozidlami zosnulého poškodeného a obžalovaného, v spojitosti s ktorou vozidlo zosnulého poškodeného stratilo smerovú stabilitu, prešlo vpravo mimo vozovku, kde pravou bočnou časťou narazilo do stromu, pri ktorej zrážke poškodený H. F. F. utrpel zranenia, na následky ktorých na mieste dopravnej nehody zomrel.
Vzniknutá dôkazná situácia, jednoznačne umožňuje urobiť záver, že k zrážke vozidiel Peugeot vedeného obžalovaným a Škoda vedeného zosnulým poškodeným nedošlo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy obžalovaného, ale v spojitosti so spôsobom akým viedol motorové vozidlo zosnulý poškodený. Závažné následky, ktoré vznikli v dôsledku tejto zrážky tak nie sú v príčinnej súvislosti s konaním (omisívnym konaním) na strane obžalovaného.
Záverom je potrebné pripomenúť, že z procesného postupu vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že nebolo preukázané, že by sa žalovaný skutok nestal, keď až na časovú súslednosť vykonania manévrov odbočovania obžalovaným a predbiehania nebohým poškodeným k skutku došlo spôsobom uvedeným v obžalobe, a to vrátane vzniku mimoriadne závažného následku. Avšak práve nepreukázanie tejto skutočnosti (resp. vysoká pravdepodobnosť, že časová súslednosť bola opačná) neumožňuje konštatovanie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a vznikom v obžalobe uvedených následkov. Napriek závažnému následku, a to úmrtiu zosnulého poškodeného nie je možné tak následok pričítať konaniu obžalovaného, nakoľko nedošlo ich vzniku v spojitosti s porušením povinností obžalovaného.
Súd prvého stupňa tak za zistenej dôkaznej situácie dospel k správnemu aj k zákonnému záveru, keď obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku, teda z dôvodu, že nebolo (nepochybne) dokázané, že skutok je trestným činom, oslobodil. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že okrem absencie subjektívnej stránky konania obžalovaného vo forme zavinenia, konštatovanej súdom prvého stupňa, krajský súd za nepreukázanú považoval aj objektívnu stránku žalovaného trestného činu, vzhľadom na absenciu nepochybného preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a vznikom v obžalobe uvádzaných následkov.
Pokiaľ ide o výrok adhézneho konania, t.j. konania o náhrade škody, tento nebol predmetom prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu, keďže nebol odvolaním prokurátora napadnutý, pritom ale takýto výrok má úplnú podporu v obligatórnom postupe súdu podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku.
Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.