Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/166/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: J. U., bytom B. XXX/X, U., proti žalovanému: U. s.r.o., so sídlom Q., U. XX, I.: XX XXX XXX, zast. JUDr. B. W., advokátkou so sídlom v Q., L. X/A, adresa na doručovanie: U. XX, Q., o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. februára 2018, č. k. -53, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročná a bez poplatkov m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročná a bez poplatkov, výrokom II. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka zo dňa 12.01.2016 a rozhodcovská zmluva zo dňa 12.01.2016, ktoré boli uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné a výrokom III. rozhodol, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Uviedol, že od 01.01.2018 nadobudol účinnosť článok XII. bod 39 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré o spotrebiteľských úveroch dopĺňa v o nový odsek 4, ktorý znie: Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. S poukazom na toto ustanovenie súd neskúmal naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobca domáhal. Preskúmaním jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Uvedené nemôže plniť údaj o výške splátky a počte splátok. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétnym časovým údajom, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Zmluva ďalej neobsahuje zákonnú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splácania. Zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky, pretože nie je postačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o úvere nemá všetky náležitosti vyžadované , , je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle citovaného zákona. Ďalej súd uviedol, že okolnosti uzatvárania dohody o zrážky zo mzdy dlžníka sú podkladom pre záver, že u žalobkyne nebola skutočná vôľa dohodu uzavrieť. Žalobkyňa nemala reálnu predstavu o obsahu a dôsledkoch právneho úkonu, ktorý jej žalovaný predložil za účelom podpisu. Z dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka nie je zistiteľné, pohľadávku akého druhu zabezpečuje a v akej výške. Neurčuje presné pravidlá na určenie výšky takto zabezpečenej pohľadávky. Veriteľ k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú formou zrážok zo mzdy v jeho prospech realizovať. Súd uviedol, že pre tento dôvod je dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka neurčitým právnym úkonom a v zmysle neplatným právnym úkonom. Ako zmluvu akcesorickú uzatvorili účastníci konania dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá je v rozpore s ust. , nakoľko výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, nepodlieha autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobkyne bez toho, aby táto mohla zamedziť žalobcovi zrážky vykonávať, z ktorého hľadiska ju možno vyhodnotiť rovnako ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naviac pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok. Výšku dlhu si určuje veriteľ, zrážky zo mzdy dlžníka sa vykonávajú a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Ďalej súd uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská zmluva je neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a je regulovaná osobitnou právnou úpravou, pričom ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovských inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí, vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah k zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zástupca veriteľa najprv poučil spotrebiteľa a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Formulácia, podľa ktorej všetky spory mali byť riešené na označenom rozhodcovskom súde, alebo na „všeobecnom súde“ v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh, má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože spotrebiteľovi predkladá na výber dve zjavne nerovné možnosti uplatniť žalobu na individuálne označenom rozhodcovskom súde, ktorý je presne označený aj s adresou pre doručenie písomnosti, alebo na „všeobecnom súde“. Spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje právo pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak veriteľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Súd zastával názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy podpísanej súčasne s podpisom úverovej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Za danej situácie nič nemení na skutočnosti fakt, že v podmienkach je umožnené, v prípade vzniknutých sporov obrátiť sa okrem iného aj na príslušný súd SR, pretože túto možnosť nikdy nemôže využiť povinný spotrebiteľ, keďže v prípadoch úverových zmlúv je toto práva zásadne na strane oprávneného, dodávateľa a spotrebiteľ vždy na strane neplatiča. Z tohto pohľadu sa táto možnosť javí len ako formálna. Súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva v danom prípade nie je dojednaná individuálne, nebolo to preukázané žalovaným, ktorý má dôkaznú povinnosť. Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje právo pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou zmluvou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už s nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná neplatná.

Na základe uvedeného súd prvej inštancie určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, ako aj rozhodcovská zmluva, ktoré boli uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné, teda žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, prípadne sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobkyňu k náhrade trov konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa , a . Namietal, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonom stanovené podmienky, keď v odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať o to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Bol toho názoru, že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania a vytvorilo by pevný základ pre budúce právne vzťahy. Vzhľadom k uhradeniu predmetnej zmluvy je určujúca žaloba nedôvodná, keďže samotné konštatovanie, či je úver poskytnutý žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov nemá pre žalobkyňu žiaden praktický význam, v prípade ak je zmluva uhradená. Citoval ust. a v tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 16.03.2016, v zmysle ktorého „určenie neplatnosti úverovej zmluvy by neodstránilo stav právnej neistoty, teda nemohlo by zabrániť veriteľovi z tejto zmluvy domáhať sa vrátania poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, teda vrátenia toho, čo navrhovateľ podľa zmluvy dostal“. Uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 12.01.2016 zmluvu o predmetnom spotrebiteľskom úvere, žalobkyňa pritom uhradila svoj záväzok dňa 24.07.2017 a teda v prípade určenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nezakladal by takýto rozsudok žiadne nové práva a povinnosti, nebol by ani vykonateľným ani aplikovateľným. Samotné rozhodnutie súdu o určení neplatnosti zmluvy alebo určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na to, že zmluva je uhradená a záväzok žalobcu za splnený, nezakladalo by takéto rozhodnutie medzi účastníkmi konania žiadne práva ani povinnosti, resp. žiadny stav by sa nezmenil, nič by takéto rozhodnutie nespôsobilo. Obdobná otázka určujúcej žaloby v prípade uhradenia zmluvy bola posúdená v konaní Okresného súdu Prešov, sp. zn. . Ďalej uviedol, že vychádzajúc zo znenia ust. je možné konštatovať, že v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným právnym predpisom je napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách, . Žalobkyňa sa pritom domáhala určenia neplatnosti právnej skutočnosti (neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy) a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto bola uzatvorená platne podľa . Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvorili na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda bola uzatvorená písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa a nasl. . Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. . Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a žalobkyňa mala možnosť predmetnú dohodu preštudovať až následne na to potvrdiť jej prijatie vlastnoručným podpisom. Podľa jeho názoru neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. Ďalej namietal, že v danom prípade nedošlo k naplneniu dôvodov , pre ktoré by bolo potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa jeho názoru výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tejto vyplýva, že spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 583 eur v 11 mesačných splátkach vo výške 53 eur, vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.01.2016, na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru (VPPSU) alebo v hotovosti mandatárovi. Zmluvné strany sa teda dohodli, že doba trvania zmluva o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 28.11.2016. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o RPMN, táto bola vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvárania zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Priemerná výška RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je vo výške 23,66%, pričom na základe nariadenia odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok hodnoty RPMN, čo v danom prípade je 47,32%, pričom RPMN dohodnutá v zmluve bola vo výške 36,89% , a teda neprekročil zákonnom stanovený limit. Žalobkyňa v prípade, že pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok alebo RPMN je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo však nevyužila. K tvrdeniam žalobkyne ohľadne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-42/15.

3. K odvolaniu žalovaného podala žalobkyňa vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, keďže ho považuje po všetkých stránkach za správny.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zmeniť a v tejto časti žalobu zamietnuť. Vo výroku II. je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo výroku I. o určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov na tom právnom závere, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti požadované , a to údaj o konečnej splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda náležitosti požadované ust. a

6. Žalovaný odvolaním napadol nielen tento záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale namietal aj, že nie je daná naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozsudku.

7. Pokiaľ ide o námietku nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, k tejto odvolací súd uvádza, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR.

8. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil dôvodnosť uvedenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania (strany sporu), ale jeho odôvodnenie musí spĺňať parametre ustanovené v , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom konania, t.j. uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatneniu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatočne uvádza skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné. Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného ohľadne nesplnenia podmienky naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení za dôvodnú. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v danom prípade s poukazom na ust. o spotrebiteľských úveroch nebolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobkyňa domáhala. Ust. umožňuje spotrebiteľovi s účinnosťou od 01.01.2018 domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na ust. je potom potrebné konštatovať, že podmienky prípustnosti žaloby vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru boli splnené a spotrebiteľ sa mohol domáhať uvedeného určenia, a to aj bez preukázania naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že hoci ust. zákona o spotrebiteľských úveroch nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2018, v úprave absentujú prechodné ustanovenia novely, ktorú tak možno aplikovať aj na spory pred nadobudnutím jej účinnosti (v danom prípade bolo konanie začaté pred účinnosťou novely dňa 15.06.2017).

11. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, odvolací súd jeho názor nezdieľa.

12. Ako je zrejmé zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 12.01.2016, žalobkyni bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 500 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 83 eur, teda zaplatiť celkovú čiastku 583 eur v 11 pravidelných mesačných splátkach vo výške 53 eur, vždy k 28. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 28.01.2016.

13. Pokiaľ je teda v danom prípade stanovené, že prvá splátka je splatná dňa 28.01.2016 a ďalšie splátky vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, uvedený údaj je dostatočne určitým vyjadrením konečnej splatnosti úveru a pri známom dni splatnosti mesačnej splátky je úplne jednoznačný aj dátum konečnej splatnosti úveru (pri počte splátok 11). V danom prípade, teda pod pojmom termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno bezvýhradne rozumieť iba konkrétne určený dátum, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky a aj konečnej splatnosti úveru. Preto na rozdiel od súdu prvej inštancie bol odvolací súd toho názoru, že v danom prípade termín konečnej splatnosti úveru je z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednoznačne jasný.

14. Zároveň nebol správny ani záver súdu prvej inštancie o absencii údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K uvedenému údaju prijal záver Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 22.02.2018, sp. zn. , v ktorom uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ustanovenie zákona hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (teda k istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

15. Vzhľadom na uvedené nemala potom zmluva o spotrebiteľskom úvere nedostatky konštatované súdom prvej inštancie, spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa zmenil a v tejto časti žalobu zamietol.

16. V súvislosti s námietkou žalovaného k bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, keď žalobkyňa uhradila svoj záväzok dňa 24.07.2017, odvolací súd iba dodáva, že tvrdenie žalovaného, že záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy je splnený, nie je v spise podložený nijakým dôkazom, ktorý by uvedené preukazoval, pričom uvádzané tvrdenie je zároveň novotou, ktorá je v zmysle v odvolacom konaní neprípustná.

17. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ako je rozhodcovská zmluva, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné, odvolací súd sa v tejto časti plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na toto vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti dodáva nasledovné:

18. Vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné uviesť, že je nepochybné, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi stranami uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide o formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného bez individuálneho dojednania. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka - žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti a žalobkyňa je tak vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čím reálne dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Dôvodom neprijateľnosti tejto dohody je najmä to, že dohoda ponecháva určenie výšky pohľadávky (a teda celkovej výšky zrážok zo mzdy) výlučne na dodávateľovi („dlžník súhlasí s tým, aby veriteľ oznámil jeho zamestnávateľovi aktuálnu výšku zabezpečovanej pohľadávky“). Takto formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok ochrany spotrebiteľa, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Je pritom zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi stranami uzatvorená v rovnaký deň, ako zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva.

19. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na základe týchto skutočností dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako neprijateľnú a preto neplatnú podľa , , tieto závery súdu prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu sú správne.

20. Rovnako správne súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská zmluva je neplatná a nemala založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva bola síce uzatvorená na samostatnej listine a formálne dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, tento výber je však daný len tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. V sporoch zo spotrebiteľských právnych vzťahov to býva veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi, preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len zdanlivé, keďže trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. O neprijateľnú rozhodcovskú zmluvu ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ má byť chránený nielen pred tým, že riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, ale aj pred tým, aby mu takéto riešenie vnútil dodávateľ svojim konaním. Okrem toho rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd bol vopred vybraný veriteľom a spotrebiteľ nemal možnosť jeho výber ani obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť, nakoľko táto bola súčasťou formulárov predkladaných na podpis žalobkyni spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, do obsahu ktorých žalovaná nemohla zasiahnuť a mohla zmluvu buď prijať alebo odmietnuť len ako celom, teda vrátane predmetnej rozhodcovskej zmluvy.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa , ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa , , a a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, keď obe strany mali v spore čiastočný úspech ( žalobkyňa v II. výroku a žalovaný v I. výroku).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).