Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/96/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne C. K., N.. XX.XX.XXXX, B. XXX, zast. JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému W. K., N.. XX.X.XXXX, K., S. X, zast. JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, Košice, Pražská 4, o zaplatenie 8 798,04 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku -76 z 26.9.2018 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie sumy 0,04 eur zastavuje, žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 10.1.2017 domáhala a ako ju skutkovo a právne odôvodnila. konštatoval, že vydal vo veci 15.8.2017 platobný rozkaz (PR), proti ktorému podal žalovaný odpor a ako ho odôvodnil. Uznesením z 23.7.2018 pripustil zmenu žaloby v jej petite podľa návrhu žalobkyne tak, že žalovaný má zaplatiť sumu 8 798,- eur a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 8 798,- eur od 10.1.2017 do zaplatenia. Žalovaný v podaní z 12.9.2018 vzniesol námietku premlčania. Sporové strany zotrvali na svojich tvrdeniach, pričom žalobkyňa považovala vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú. Prehlásenie žalovaného z 19.5.2013 je podľa nej uznaním dlhu v zmysle § 558 O. z., rovnako nepovažovala za pravdivé tvrdenie žalovaného, že nikdy žiadne peniaze od žalobkyne neprevzal, čo sa overí vyžiadaním potvrdení od sociálnej a zdravotnej poisťovne, ak by aj nebolo možné preukázať odovzdanie finančných prostriedkov v časti osobne do rúk žalovanému. Žalovaný trval na tom, že prehlásenie z 19.5.2013 nemožno považovať za uznanie dlhu, keďže z neho nie je jasné, koľko vlastne finančných prostriedkov žalobkyňa mu požičala a taktiež v čase podpísania tohto prehlásenia v r. 2013 bol už dlh z r. 2008 premlčaný a pokiaľ by aj išlo o uznanie dlhu, dlžník má prehlásiť v uznaní dlhu, že si je vedomý toho, že ide o premlčanú pohľadávku, čo sa však v danom prípade nestalo. Právne súd posúdil uplatnený nárok podľa § 657, § 558, § 100 ods.1, § 101, § 110 ods.1 O. z., ktorých znenie citoval a uzavrel, že podľa § 657 O. z. vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je predovšetkým určenie predmetu pôžičky a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V danom prípade došlo podľa názoru súdu k ústnej dohode o pôžičke peňazí medzi stranami sporu, pretože požičanie peňazí žalovaným v septembri 2008 na splatenie dlhov od žalobkyne je zrejmé a potvrdil ho žalovaný nesporne v písomnom prehlásení z 19.5.2013, aj keď tvrdil vo vyjadrení z 10.9.2018, že žiadna pôžička medzi žalobkyňou a ním uzatvorená nebola. Žalobkyňa sa však ocitla v dôkaznej núdzi, pokiaľ ide o preukázanie výšky poskytnutej pôžičky. Kľúčovým zostalo posúdenie obsahu prehlásenia z 19.5.2013, ktoré považovala žalobkyňa za uznanie dlhu žalovaným a námietky premlčania. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods.1).Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval. Ďalej sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku a s ohľadom na obsah prehlásenia z 19.5.2013 a posúdil, že táto námietka bola dôvodná a z toho dôvodu premlčané právo nemožno veriteľovi t.j. žalobkyni priznať. Pri svojom rozhodnutí vychádzal z úvahy, že ak došlo k uzavretiu ústnej dohody o pôžičke medzi sporovými stranami v septembri 2008 a pôžičku žalovaný nesplácal podľa dohody, keď splatil (podľa obsahu prehlásenia z 19.5.2013) len tri splátky, žalobkyňa mohla si uplatniť nárok z poskytnutej pôžičky na súde v objektívnej 3 ročnej premlčacej lehote, plynúcej od jej poskytnutia, čo sa preukázateľne nestalo (do septembra 2011 žalobu na súd nepodala). Takmer po 5 rokoch od poskytnutia peňazí podpísali obe sporové strany prehlásenie 19.5.2013, v ktorom žalovaný síce prehlásil, že si požičal od žalobkyne peniaze na splatenie dlhu na jeho nezaplatenom sociálnom, nemocenskom a zdravotnom poistení, jeho nezaplatených telefónnych poplatkoch a časti jeho nezaplatených pôžičiek, aby na neho nebola uvalená exekúcia, lebo nemal by z čoho živiť svoju 4 člennú rodinu. Prehlásil aj to, že žalobkyňa si z toho dôvodu vzala úver v hodnote 200 000,- Sk v septembri 2008 a uvedené podlžnosti splatila z úveru, že mesačné splátky na úver boli dohodnuté v sume 4 650,- Sk po dobu 5 rokov (60 mesiacov), že sa dohodli na jeho splátkach, ale k 31.12.2012 splatil žalobkyni len 3 splátky a keďže jeho finančná situácia nebola veľmi dobrá, zaviazal sa tieto podlžnosti splácať v 2. polroku roku 2013 mesačne minimálne 155,- eur. Vychádzajúc z výkladu obsahu tohto prehlásenia z 19.5.2013, ktoré považoval za rozhodujúce na posúdenie otázky, či došlo k uznaniu premlčaného dlhu zo strany žalovaného voči žalobkyni a dospel k záveru, že uvedené prehlásenie nespĺňa zákonné náležitosti uznania dlhu, pretože v ňom nie je určená presná výška pohľadávky. Aj keď žalovaný prehlásil písomne, že si požičal od žalobkyne peniaze, vzala si z toho dôvodu žalobkyňa úver v hodnote 200 000,- Sk v septembri 2008 a jeho podlžnosti (bližšie ich nešpecifikoval) splatila z úveru, nie je v prehlásení uvedená presná výška poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, teda absentuje v prehlásení zákonná náležitosť, a to výška faktickej pôžičky žalovanému. V prehlásení je aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, má aj písomnú formu a je v ňom uvedený aj dôvod vzniku pohľadávky, avšak nie je v ňom určená suma (výška) pohľadávky dlžníka a z toho dôvodu nemožno toto prehlásenie považovať za uznanie dlhu. Keďže nedošlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, nezačala plynúť nová desaťročná premlčacia doba ( O. z.). Žaloba bola podaná na súde 10.1.2017. Z uvedeného je zrejmé, že bola podaná po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty, plynúcej od poskytnutia peňazí žalovanému v septembri 2008. rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny (podporný) charakter. Platí v prípade, keď pre konkrétne právo nie je ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci treba vychádzať zo všeobecnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( O. z.). Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súdu, ktorý zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné. Na základe uvedených dôvodov považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným v konaní za dôvodnú, žalobu v prevyšujúcom rozsahu (nad zastavenú časť konania) zamietol, nakoľko premlčaný nárok nemohol za týchto okolností žalobkyni priznať. Citoval znenie , ,,, a na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou v sume istiny 0,04 eur, keď podaním doručeným súdu 20.6.2018 si uplatnila istinu 8 798 eur namiesto istiny 8 798,04 eur v žalobe, konanie v tejto časti zastavil, pričom nezisťoval súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, pretože k nemu došlo pred začatím pojednávania, preto ani na prípadný nesúhlas žalovaného by neprihliadal. O trovách konania vo vzťahu medzi stranami rozhodol v zmysle a žalovanému, ktorý mal neúspech (procesný) len v nepatrnej časti nároku (zastavenie konania v časti o zaplatenie 0,04 eur - nie z dôvodu na strane žalobkyne), súd priznal v súlade s nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník. ( ). 3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové dokazovanie a rozhodnutie. 2. Žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila v súlade s . V bodoch 3. - 5. odvolania popísala žalobný návrh, skutkové okolnosti a priebeh konania na súde. 6. Ďalej uviedla, že na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol s poukazom na právne závery uvedené v odôvodnení rozsudku pod bodmi 10. - 20. Základom pre nepriznanie nároku bola skutočnosť, že súd dospel k názoru, že pohľadávka je premlčaná a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd predmetnú žalobu zamietol. 7. S takýmto právnym záverom jednoznačne nemôže súhlasiť. Citovala znenie O. z.. V tomto prípade podľa jej názoru jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný s ňou uzatvoril zmluvu o pôžičke a to v októbri r. 2008. Táto zmluva bola dohodnutá presne na sumu 200 000,- Sk a bolo aj dohodnuté, že táto suma bude splatená zo strany žalovaného po dobu 60 mesiacov počnúc 25.10.2008 v mesačných splátkach 4 650,- SK. Z vykonaného dokazovania je zároveň preukázané, že žalovaný zaplatil žalobkyni takto dohodnuté splátky v počte 3 a teda v januári r. 2009 zaplatil zo svojho dlhu poslednú splátku. Jednoznačne bolo preukázané, že ďalšie splátky nevykonával a preto sa ona so žalovaným dohodli na nových splátkových podmienkach a to 19.5.2013 (prehlásenie) podľa ktorých dlh, ktorý tu existoval sa žalovaný zaväzuje a ona s týmto spôsobom splácania dlhu aj súhlasí, že svoj dlh ďalej splácať bude počnúc 2. polrokom 2013 (od 1.7.2013). V tejto časti je nutné povedať, že aj keď ona sa domnievala, že predmetné prehlásenie je uznanie dlhu, jeho obsah nezodpovedá uznaniu dlhu, ale rozhodne zodpovedá upresneným podmienkam spôsobu splácania zostatku dlhu, ktorý vznikol v r. 2008. V tejto časti sa javí jednoznačne nutné uviesť, že predmet dlhu v čase prehlásenia žalovaného jednoznačne nebol premlčaný, nakoľko neuplynula doba 60 mesiacov odkedy mal začať splácať žalovaný svoju pôžičku poskytnutú z jej strany. 8. Citovala znenie a uviedla, že v danom prípade, keďže boli dohodnuté nové podmienky, za ktorých mal žalovaný poskytnúť plnenie zo svojej strany premlčacia lehota na jednotlivé splátky teda začala plynúť pre jednotlivé splátky samostatne a takto podľa názoru žalobkyne by mohlo prichádzať do úvahy, že mesačné splátky za mesiac júl - december 2013 sú premlčané t. j., že sa jedná o sumu 900,- € nie však o celú pôžičku a to vzhľadom na podanú žalobu 10.1.2017. Už len záverom považovala za potrebné uviesť, že zákon neupravuje akým spôsobom sa majú účastníci zmluvy o pôžičke dohodnúť o spôsobe splatenia dlhu a rovnako zákon nezakazuje, aby účastníci zmluvy o pôžičke v čase platnosti zmluvy o pôžičke nemohli meniť podmienky spôsobu splácania pôžičky. Túto možnosť využili aj účastníci konania a dokonca tento prejav vôle mal aj písomnú podobu formou prehlásenia z 19.5.2013. Na základe vyššie uvedeného má zato, že žaloba bola dôvodne podaná a námietka premlčania zo strany žalovaného zákonne neobstojí a navrhla, aby súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel. 4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňa v konaní preukázala tú skutočnosť, že ona si požičala finančnú hotovosť z Poštovej banky a. s. v sume 200 000,-Sk a to v splátkach na dobu 60 mesiacov v roku 2008. Žalobkyňa nepreukázala, že túto sumu poskytla jemu a popiera, že by prevzal od žalobkyne takúto hotovosť v takejto výške. Považuje nárok žalobkyne za sporný a nepreukázaný. Poukázal v konaní aj na to, že prehlásenie z 19.5.2013 nieje písomným uznaním dlhu a vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že boli dohodnuté splátky medzi nim a žalobkyňou v prípade určenia výšky pôžičky, keďže naposledy plnil v januári v roku 2009. Tiež poukázal na to, že aj v prehlásení z 19.5.2013 je uvedená minimálna splátka 155,- € mesačne, pričom podlžnosti mali byť splatené do druhého polroka 2013, čo je do 31.12.2013. Z vyššie uvedených dôvodov považuje nárok žalobkyne za neurčitý, premlčaný v celom rozsahu a považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. 5.Rozsudok, vo výroku, ktorým bolo konania v časti o zaplatenie 0,04 eur zastavené, nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (s.1,3 ), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 7.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 9.Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné: 10.Podľa § 657 O. z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 11.Podľa § 516 ods.1 O. z. účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. 12.Podľa § 516 ods.2 O. z. ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti. 13.Podľa § 558 O. z. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 14.Podľa § 570 ods.1 O. z. ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. 15.Podľa § 570 ods.2 O. z. ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok. 16.Podľa § 571 O. z. doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku. 17.Žalobkyňa tvrdí, že žalovanému požičala na základe ústnej dohody finančné prostriedky a že za účelom pôžičky sama musela v banke zobrať úver 200 000,- Sk na dobu 60 mesiacov, ktorý platila vo výške 4 650,00 Sk mesačne. 18.V prvom rade je nutné zdôrazniť, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. 19.Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. 20.Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka (rozhodnutie NS SR z ). 21.Ako už bolo uvedené, pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality. Zmluva o pôžičke je odplatná, len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. 22.V súlade s § 657 O. z. a uvedeným je teda evidentné, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke (v žiadnej forme), lebo nepreukázala koľko, v akej výške požičala a reálne odovzdala peňaze žalovanému resp. na účet a rovnako nepreukázala, že žalovaný sa zaviazal jej poskytnuté prostriedky v určitom čase vrátiť. Zmluvou o úvere - pôžička na bývanie (č. l. 5-6) je zrejmé, že si žalobkyňa požičala z Poštovej banky 200 000 Sk avšak to nepreukazuje, že všetky požičané prostriedky ďalej požičala žalovanému. Táto skutočnosť nevyplynula ani z prehlásenia z 19.5.2013 (č. l. 7). 23.V prejednávanej veci žalobkyňa predložila ako dôkaz o poskytnutej pôžičke, listinu označenú ako „Prehlásenie“. Túto je potrebné vyhodnotiť z obsahového hľadiska ako jednostranný právny úkon, ktorým žalovaný potvrdzuje, že si od žalobkyne požičal peniaze, neuvádza však výšku pôžičky v čase vzniku záväzkového vzťahu (zmluvy o pôžičke), ani v čase spísania prehlásenia (19.5.2013). Ďalej z jeho obsahu vyplýva, účel použitia pôžičky ako aj to, že túto mal žalovaný splatiť mesačne a že zaplatil len 3 splátky, ktorých výška tiež nie je uvedená. Prehlásenie obsahuje záväzok žalovaného zaplatiť tieto pozdĺžnosti v druhom polroku 2013 mesačne minimálne 155,00 eur. Tento záväzok je maximálne vo výške 155 € x 6 mes., čo predstavuje 930 eur, teda nie žalobkyňou požadovanú sumu 8 798 eur. 24.Podľa § 37 ods.1 O. z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 25.Toto prehlásenie je absolútne neplatný právny úkon, lebo je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné. Je možné podľa neho predpokladať, že žalobkyňa žalovanému v septembri 2008 poskytla nejaké finančné prostriedky, ktorých výška nie je známa. 26.Vychádzajúc z uvedeného nie je možné predloženú listinu právne posudzovať ako uznanie záväzku (§ 588 O. z.), alebo ako dohodu o zmene obsahu pôvodného záväzku (§ 516 O. z.), či nováciu záväzku (§ 570, § 571 O. z.), ale ani ako dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu. 27.Podľa 454 O. z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 28.Žalobkyňa výpismi z účtu (č. l. 57,57) preukázala, že za žalovaného zaplatila platby do Sociálnej poisťovne, Zdravotnej poisťovne, nedoplatky za telefón a ďalšie pôžičky a žalovaný aj túto skutočnosť v prehlásení potvrdil. Je zrejmé, že plnila za žalovaného, pričom ten mal plniť sám, takže žalobkyni vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. 29.Podľa § 107 ods.1 O. z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 30.Podľa § 107 ods.2 O. z. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 31.Žalobkyňa plnila za žalovaného v septembri 2008, teda subjektívna premlčacia doba uplynula v septembri 2010. Prehlásením z dôvodov uvedených v bodoch 23.,25.,26. nedošlo k uznaniu premlčaného dlhu., ktoré okrem už uvedeného nepreukazuje vedomosť dlžníka o premlčaní, čo by malo mať priamu textovú súvislosť v listine, aby nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o tejto vedomosti. 32.Odvolací súd zastáva názor, že listina o uznaní dlhu je neplatná, žalovaný neuznal dlh tak, ako to predpokladá § 558 O. z., ktorý vyžaduje, aby uznanie dlhu v písomnej forme malo, také textové vyjadrenie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o tom, že dlžník vie o premlčaní záväzku a pokiaľ súd prvej inštancie prehláseniu, nepriznal právne účinky uznaniu dlhu a dospel k záveru o účinnom vznesení námietky premlčania, rozhodol vecne správne. 33.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 34.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37.Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto náhrada jeho trov bola priznaná žalovanému v plnom rozsahu. 38.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.