Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/166/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava 1, IČO: 00585 441, adresa na doručovanie: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Agentúra Košice Mäsiarska 11, Košice, proti žalovanému: Q.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.É. XX, A., občan B. v konaní o zaplatenie 78,94 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 235,10 €, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2378,- Sk (78,94 €) s 13% úrokom z omeškania od 1.7.2003 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že medzi účastníkmi bola uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX s účinnosťou od 1.1.2002 na neurčito a v nej bola zakotvená povinnosť žalovaného zaplatiť ročné poistné vo výške 5707,- Sk ( 189,44,- € ). Uviedol, že poistná zmluva zanikla dňa 1.11.2003 nezaplatením poistného podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nezaplatením poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Poisťovňa má nárok v zmysle cit. zákona na poistné do 30.11.2003. Napriek výzve zo dňa 15.12.2003 žalovaný uvedenú sumu neuhradil.

2.Súd vo veci vydal platobný rozkaz , proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Uviedol, že podľa zmluvy o lízingu z júla 1996 bol splnomocnený vlastníkom vozidla TRANSECO, a.s. Žilina ku všetkým úkonom spojeným s užívaním tohto vozidla. Na vozidle sa vyskytli závady, ktoré predajca neodstránil, podal žalobu na výmenu vozidla. Rozsudkom SNV mi priznal právo na výmenu vozidla. Rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným začiatkom novembra 1998. Vlastník vozidla TRANSECO, a.s. však v rozpore s lízingovou zmluvou zrušil zmluvu o prenájme - lízingu tohto vozidla z dôvodu, že žalovaný údajne sám vozidlo zničil. Následne podal ďalšiu žalobu na vlastníka vozidla TRANSECO, a.s. Žilina, na Okresný súd Žilina o zaplatenie 835 400,- Sk s prísl., kde sa konanie vedie pod sp. zn. . Konanie bolo istý čas prerušené do vyriešenia predbežnej otázky, a to rozhodnutia OS SNV o návrhu na výkon súdneho rozhodnutia. Koncom roku 2002 OS SNV rozhodol tak, že výkon rozhodnutia zamietol z dôvodu, že vlastník vozidla TRANSECO, a.s. mu dňa 15.1.1999 predčasne zrušil zmluvu o lízingu, a teda už nie je oprávneným. Podľa rozhodnutia OS SNV poistnú zmluvu uzavrel ako neoprávnená osoba. Ak teda stratil nárok na výmenu vozidla, logicky po 15.1.1999 nebol ani oprávneným na iné úkony s vozidlom a aj uzavretú poistnú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú. Žiadal, aby súd ako predbežnú otázku vyriešil platnosť poistnej zmluvy, pričom je viazaný rozhodnutím OS SNV.

3.Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2005 podal žalovaný protinávrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalobcu uhradiť mu 8025,- Sk ( 266,39 € ) s 13 % úrokom z omeškania od 10.10.2005 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že podľa rozhodnutia OS Spišská Nová Ves bol od 15.1.1999 neoprávnenou osobou vo vzťahu k úkonom týkajúcim sa vozidla ŠPZ SNV 91-36, a teda bol aj osobou neoprávnenou na uzavretie poistnej zmluvy ohľadom tohto vozidla, a preto je táto poistná zmluva od začiatku neplatná. Poukázal na , podľa ktorého môže poisťovňa uzavrieť poistnú zmluvu iba s vlastníkom vozidla a to je TRANSECO, a.s. Žilina, resp. s oprávneným nájomcom, čím on od 15.1.1999 už nebol. Suma uplatňovaná protinávrhom predstavuje žalovaným uhradené poistné bez právneho dôvodu.

4.Žalobca sa vyjadril k odporu písomne. Uviedol, že žalovaný nepopiera uzavretie poistnej zmluvy. K rozsudkom OS SNV sa vyjadriť nevedel, neboli mu doručené, avšak tvrdenia žalovaného, že poistnú zmluvu uzatvoril ako osoba neoprávnená, v dôsledku čoho je predmetná zmluva neplatná a žalovanému tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, považoval za ničím nepodložené a účelové. Poukázal na ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, konkrétne na , , s tým, že v zmysle týchto ustanovení zákon rozlišuje pojmovo medzi poistníkom a poisteným, t. j. osobou na ktorú sa poistenie zodpovednosti za škodu vzťahuje. Poistnú zmluvu nemusí uzavrieť držiteľ, vlastník alebo prevádzkovateľ vozidla osobne. Ustanovenie umožňuje, aby sa poistná zmluva uzavrela v prospech inej osoby, preto tvrdenie žalovaného, že poistnú zmluvu môže uzavrieť len oprávnený držiteľ, nie je pravdivé. Navyše mal za to, že žalovaným tvrdený zánik leasingovej zmluvy nemá sám o sebe vplyv na platnosť poistnej zmluvy, ktorú žalovaný ako poistník uzavrel so žalobcom. V ďalšom poukázal na ustanovenia , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že žalovaný síce podal dňa 14.11.2003 u žalobcu výpoveď poistnej zmluvy, avšak poistenie zaniklo už skôr pre nezaplatenie, pričom žalobcovi vznikol v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na pomernú časť poistného ku dňu zániku poistnej zmluvy, t. j. do 30.11.2003 vo výške 78,94 €.

5.Na pojednávaní pred prvým rozhodnutím súdu žalovaný uviedol, že snaha žalobcu poukazovať na nejaké rozsudky OS SNV je preňho nepochopiteľná, pretože tento súd síce rozhodol o povinnosti predajcu vozidla so sídlom v SNV, že je povinný mu vozidlo Hyundai vymeniť v dôsledku výrobných vád, ale tento súd sa otázkou platnosti leasingovej zmluvy a jeho vzťahu s vlastníkom vozidla, ktorým bol TRANSECO, a.s. Žilina, Hlinská ul., vôbec nezaoberal. Potom ako vysúdil právo na výmenu vozidla mu spol. TRANSECO koncom roku 1999 zrušila leasingovú zmluvu hoci mu zostala iba jedna splátka v sume asi 11.000,- Sk. Nastalo súdne konanie v ktorom žaloval leasingovú spoločnosť na OS Žilina, ktorý súd jeho návrh po mnohých rokoch zamietol a tvrdil, že zmluva o leasingu vozidla skončila koncom roku 1999. Tvrdil, že bol v konaní poškodený, ale je nútený rešpektovať platné rozhodnutie, že vlastník vozidla TRANSECO, a.s. Žilina mu odňal akékoľvek oprávnenie disponovať vozidlom Hyundai Akcent a teda nemohol byť oprávnený držiteľ. Nemal k dispozícii veľký technický preukaz, kde bol zapísaný ako vlastník TRANSECO a ako nájomca, ale mal som malý technický preukaz. Vzhľadom k tomu, že prebiehal súdny spor o okolnosti skončenia leasingovej zmluvy a nechcel vystaviť vozidlo, ktoré mal uskladnené vo svojej stodole v Slovenskej Vsi, a prebiehal viac rokov súdny spor ohľadom leasingovej zmluvy, tak v obave aby nedošlo k zničeniu vozidla alebo k škode, sa zastavil v decembri r. 2001 v pobočke navrhovateľa v Kežmarku. Pracovníčka navrhovateľa v kancelárii v Kežmarku na jeho otázku či môže uzavrieť poistnú zmluvu ak nemá veľký technický preukaz a leasingová spoločnosť mu zrušila zmluvu, dostal odpoveď, že môžu s ním uzavrieť zmluvu na základe malého technického preukazu. Tak došlo k uzavretiu zmluvy medzi navrhovateľom a ním v omyle, ktorý vyvolal výlučne navrhovateľ tým, že ho prostredníctvom svojej pracovníčky v Kežmarku ubezpečil, že môže uzavrieť platnú zmluvu a v prípade škody mu poisťovňa KOOPERATIVA škodu uhradí. Tvrdil, že podmienkou pre uzavretie platnej zmluvy medzi navrhovateľom a ním je nevyhnutne skutočnosť spočívajúca v oprávnenej držbe vozidla nájomcom. Keďže nebol oprávnený držiteľ, čo výslovne pred uzavretím zmluvy navrhovateľovi povedal, nemal by v zmysle zákona a zmluvných podmienok navrhovateľa v prípade poistnej udalosti nárok na úhradu škody zo strany navrhovateľa. Poistná zmluva bola zavinením navrhovateľa od počiatku neplatná, lebo jednak odporuje zákonu, keďže nebol oprávnený držiteľ, a na druhej strane ho navrhovateľ uviedol do omylu, keď výslovne tvrdil, že môže uzavrieť poistnú zmluvu. Poukázal na to, že nevyhnutnou podmienkou pre platnosť poistnej zmluvy je to, aby osoba ktorá s poisťovňou uzatvára zmluvu pred jej uzavretím predložila veľký technický preukaz. O tejto skutočnosti v čase uzavretia zmluvy nemal vedomosť, ale pracovníčka navrhovateľa v Kežmarku to vedieť musela, a napriek tomu ho uviedla do omylu a uzavrela s ním zmluvu, ktorá je evidentne neplatná. Žiadal, aby súd otázku platnosti vzniku takejto zmluvy posúdil ako predbežnú otázku, pričom poukázal na to, že na vyriešení tejto otázky má naliehavý právny záujem. Z jeho strany navrhovateľovi platil bez právneho titulu poistné a to napriek tomu, že by mu nikdy nebolo vzniklo právo na vyplatenie poistnej sumy a nepochybne by navrhovateľ, ktorý dnes tvrdí v písomnom podaní, ktoré mu doručené, že nie je podstatné či bol alebo nebol oprávnený uzatvárať poistnú zmluvu, by odmietol plniť poistnú náhradu. Žiadal súd, aby za účelom oboznámenia sa objektívne so stavom veci, vyžiadal od OO PZ Sp. Belá spis. materiál týkajúci sa môjho oznámenia pre trestný čin poškodzovania cudzej veci a to predmetného motorového vozidla Hyundai Akcent, ktoré oznámenie urobil na jar roku 2012 alebo 2013, z dôvodu, že neznámi páchatelia toto vozidlo rozsekali na šrot a v stodole zostali iba kusy plechu. Trestné stíhanie je prerušené a nie je vylúčené že sa páchateľ neskôr nájde, ale zo spisu polície si súd môže zistiť všetky skutočnosti, ktoré uvádzal od počiatku v tejto veci a to že mu TRANSECO zrušilo ešte pred uzavretím poistnej zmluvy leasingovú zmluvu, a teda nebol oprávnený držiteľ vozidla. Tvrdil, že zo strany navrhovateľa došlo nielen k uzavretiu neplatnej poistnej zmluvy, a to jeho vinou, ale aj získaniu neoprávneného obohatenia ním zaplatených splátok poistného. Dodal, že bol v právnej neistote, či bude zrušenie leasingovej zmluvy platné z decembra 1999 alebo nie, v obave o znehodnotenie vozidla ho chcel poistiť, ale navrhovateľ prostredníctvom svojej pracovníčky o situácii vedel a mal rešpektovať právo ktoré vyžaduje, aby ten kto uzatvára poistnú zmluvu mal veľký technický prekaz a bol oprávneným držiteľom vozidla. Žiadam aby súd pripojil spis OS Žilina . K otázke zaplatených čiastok poistného uviedol, že od roku 2004 bol vo väzbe do júna 2006 a v tom čase mu jeho manželka T. V. zničila dom, okradla ho a zobrala mu aj množstvo listín týkajúcich sa jednak domu, ale aj iné písomnosti. Nebol si istý, či nájde v dome poukážky o zaplatení poistného. Pokiaľ v protinávrhu presne špecifikoval zaplatené čiastky, bolo to pred desiatimi rokmi, keď všetky skutočnosti ešte poznal a pamätal, mal taký pocit, že je to správne, ak si vyčíslil viac, berie žalobu v tejto časti späť. Navrhol súdu, aby požiadal navrhovateľa, aby z úradnej povinnosti predložil výpisy z účtu na ktorý posielal platby na poistné od roku 2001 až do uplatnenia jeho nároku.

6.Súd vyžiadal žalobcom navrhované spisy a žiadal tiež od žalobcu výpisy z účtov, na ktoré žalovaný posielal platby poistného od roku 2001, avšak napriek žiadosti žalobcu z oddelenia inkasa, takéto výpisy sa mu nepodarilo zabezpečiť, dostali len odpoveď, že posledná platba bola realizovaná 1.4.2003 s tým, že skúmali, či takéto doklady sú vzhľadom na odstup rokov ešte v externom archíve, ak áno, predložia ich súdu, k čomu však nedošlo a čo je vzhľadom na odstup času aj pochopiteľné.

7.Na uvedenom skutkovom základe súd rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol, zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 235,10 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, protinávrh žalovaného zo dňa 10.10.2005 nad sumu 235,10 €, vo výške 31,29 € s 13 % úrokom z omeškania od 10.10.2005 do zaplatenia a v časti 13 % - ného úroku z omeškania zo sumy 235,10 € od 10.10.2005 do zaplatenia zamietol a trovy konania účastníkom nepriznal.

8.Krajský súd v Prešove na základe odvolania podaného žalobcom (okrem tretieho výroku) rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby, o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 235,10 Eur a o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9.Žalobca v odvolaní uviedol, že súd rozhodnutie postavil na úplne nových skutočnostiach, než ktoré mohol namietať žalovaný. Naviac žalobca sa nemohol vyjadriť k určitým tvrdeniam, pretože o nich sa dozvedel až z rozhodnutia vo veci samej. Naviac závery okresného súdu nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Čo sa týka tvrdených námietok, že neboli doručené všeobecné poistné podmienky, tak žalovaný sa na ne vo svojich vyjadreniach viackrát odvolal. Podľa zákona číslo spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky, pričom poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Poistné obdobie môže byť na dobu neurčitú, pričom poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok od 1.1. do 31.12., a ďalším poistným obdobím je nasledujúci kalendárny rok. Aj v tomto prípade bolo dojednané poistné na neurčitú dobu, ale poistným obdobím bol jeden kalendárny rok. Čo sa týka splatnosti, splátky boli stanovené k 1.1., k 1.4., k 1.7. a k 1.10.. V prípade rozloženia poistného na splátky nedochádza k zmene poistného obdobia, a tým naďalej zostáva ročné obdobie. Posledná splátka bola k 1.10.2003 a tak nastala splatnosť celého poistného za príslušné poistné obdobie. Keď poistné nebolo zaplatené, potom poistenie zaniklo zo zákona do jedného mesiaca odo dňa jeho splatnosti, t. j. 1.11.2003. Tým aj vznikol nárok žalobcovi na preplatenie dlžného poistného. Preto závery súdu prvej inštancie o zániku poistného k 31.7.2003 sú nesprávne. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby pracovníčka žalovaného ho mala uviesť do omylu, naopak, bol to práve žalovaný, ktorý zrejme nepravdivo uvádzal skutočností pri dojednávaní poistenia. Bol to práve žalovaný, ktorý v zmluve vyhlásil, že podal úplné a pravdivé odpovede na všetky písomné otázky týkajúce sa dojednania poistenia. Pri dojednaní poistného je povinnosť dokladať tzv. veľký technický preukaz. Nemá to vplyv na platnosť poistnej zmluvy. Čo sa týka protinávrhu žalovaného, tak žalobca vzniesol námietku premlčania. Zmluvu o poistení mal uzavrieť podľa rozhodnutia okresného súdu koncom roka 2002 ako neoprávnená osoba. Ak bol podaný protinávrh 12.10.2005, tak bol podaný po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. V prípade úspechu si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť. Poukázal na to, že bolo síce proti nemu vedené trestné konanie, preto v tom čase nemal k dispozícii všetky potrebné doklady. Trval na tom, že nemal k dispozícii zmluvné podmienky, ktoré upravujú zmluvný vzťah účastníkov. Poistné zmluvy sú spotrebiteľské zmluvy, pričom trvá na tom, že všeobecné poistné podmienky nikdy nedostal a neboli ním podpísané. Žalobca zavádza, keď uvádza, že nemožno uzavrieť poistné zmluvy v prospech iného, ako vlastníka vozidla. Išlo by o poistný podvod. Čo sa týka námietky premlčania nárokov žalovaného, tak žalovaný bol vo väzbe od 15.7.2004 do 15.6.2006 a začala mu plynúť lehota na protinávrh v dňoch, keď bol vo väzbe. Nárok žalovaného nie je premlčaný, pričom námietku premlčania mohol žalobca uplatniť pri prvom pojednávaní. Preto sa ani súd už nemal s takouto námietkou premlčania zo strany žalobcu zaoberať.

11.Súd druhej inštancie odkázal na to, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že predmetom povinného zmluvného poistenia bolo motorové vozidlo Hyundai Accent, ku ktorému žalovaný 17.12.2001 uzavrel poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa textu zmluvy (číslo listu 5 spisu), je jasné, že sa dojednáva poistenie motorového vozidla s evidenčným číslom B. XX-XX so začiatkom poistenia 1.1.2002. Poistné obdobie je stanovené na neurčito, pričom v časti C údajov o platení, sa dojednáva platenie štvrťročne. Ročné poistenie je 4.227,- Sk, pričom prvé jednorazové poistenie 1.036,- Sk je za obdobie od 1.1.2002 do 31.3.2002. Ak došlo k dohode o platení poistného v štvrťročných splátkach, potom žalobca správne v odvolaní uviedol termíny platenia štvrťročných splátok k 1.1., k 1.4., k 1.7. a k 1.10.2003. Podľa zákona číslo , poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebolo v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zaniká uplynutím tejto lehoty. 1.10.2003 nastala splatnosť celého ročného poistného za príslušné poistné obdobie. Ak poistený neuhradil celé poistné, potom zo zákona do jedného mesiaca odo dňa splatnosti, t. j. ku dňu 1.11.2003 došlo k zániku poistného vzťahu. Preto závery súdu prvej inštancie o tom, že došlo k zániku poistenia k 31.7.2003, sú nesprávne. Je nesporné, že účastníci si dojednali platenie ročného poistného v štvrťročných splátkach, v takomto prípade ide o predĺženie lehoty na zaplatenie poistného a lehota pre zánik poistenia začína plynúť až od nezaplatenia celého ročného poistného, teda od poslednej štvrťročnej splátky. Nemá sa počítať od nezaplatenia hociktorej z predchádzajúcich 3 splátok ročného poistného. Právne posúdenie nároku na dlžné poistné zo strany súdu prvej inštancie nie je správne. Odvolací súd poukázal aj na to, že bolo poistené motorové vozidlo, kde vlastníkom tohto motorového vozidla nebol žalovaný. Ten mal uzavretú zmluvu o finančnom leasingu so spoločnosťou TRANSECO a.s. Žilina (č. l. 130 spisu), pričom táto spoločnosť so žalovaným prípisom z 15.1.1999 mimoriadne zrušila zmluvu o finančnom leasingu č. XXXX, čo súviselo aj s predchádzajúcim rozhodnutím Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi vo veci , kde žalobca žiadal vymeniť motorové vozidlo značky Hyundai Accent. Rozsudok okresného súdu je právoplatný vo výroku o povinnosti vymeniť žalovanému Q.. Y. V. (bol v pozícii žalobcu v konaní ) dňom 3.11.1998. Z hľadiska ukončenia leasingovej zmluvy v čase uzavretia povinného zmluvného poistenia, žalobca už nebol nájomcom, ani vlastníkom motorového vozidla, ale podľa zákona číslo , povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla, alebo jeho prevádzkovateľom, pričom podľa všeobecných ustanovení , a to , poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby. V danom prípade, vychádzajúc z odporu proti platobnému rozkazu a protinávrhu odporcu, sám žalovaný uviedol, že bol si vedomý toho, že už nebol oprávneným nájomcom, ale napriek tomu nechcel vystaviť vozidlo a seba v prípade poškodenia motorového vozidla, aby motorové vozidlo nebolo poistené a on, ako užívateľ motorového vozidla, tak uzavrel zmluvu so žalobcom (vyjadrenie žalovaného na pojednávaní 30.3.2015 číslo listu 110 spisu). Podľa žalovaného, pri uzavretí zmluvy bol uvedený do omylu informáciou pracovníčky žalobcu, že môže uzavrieť poistenie vozidla aj bez veľkého technického preukazu, ale nič to nemení na tom, že žalovaný vedome uzavrel poistnú zmluvu na motorové vozidlo so žalobcom, pričom z platne uzavretej zmluvy žalovanou vznikla povinnosť platenia poistného. Naviac, podľa , neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. Konaním žalovaného došlo k uzavretiu poistnej zmluvy so žalobcom. Okresný súd ale skutkový stav vyhodnotil celkom ináč, skonštatoval, že k zániku poistného vzťahu došlo predčasne k 31.7.2003, pričom považoval výkon práva žalobcu za šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a súd na neplatnosť zmluvy musel prihliadať z úradnej povinnosti. Podľa odvolacieho súdu však tieto okolnosti v konaní neboli preukázané, pričom došlo k riadnemu uzavretiu poistnej zmluvy, a tým aj povinnosti žalovaného platiť dlžné poistné. Keď okresný súd nesprávne ustálil dobu ukončenia zmluvného vzťahu, aby bola zachovaná dvojinštančnosť, bolo potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie v naznačenom smere. Okresný súd musí vychádzať striktne z uplatnenej žaloby, kde vymedzenie ukončenia poistného vzťahu je zo strany súdu prvej inštancie správne, pretože došlo k zániku poistného vzťahu až nezaplatením poslednej štvrtej štvrťročnej splátky v roku 2003. Preto okresný súd musí ustáliť výšku dlžného poistného, na ktoré má žalobca právo.

12.Po zrušení a vrátení veci sa žalobca nariadených pojednávaní s ospravedlnením nezúčastnil a v písomných vyjadreniach trval na svojich predchádzajúcich stanoviskách s tým, že žalovaný ním tvrdené skutočnosti žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a z uvedeného dôvodu ich žalobca považuje za účelové.

13. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplývajú dve zásadné skutočnosti. Prvá: že odvolací súd si osvojil stanovisko žalobcu, že došlo z jeho strany k vypovedaniu zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Odvolací súd však v spise nemal k dispozícii rovnako ako pôvodne okresný súd, jeho podanie z r. 2003, ktorým žalobkyňa argumentovala a nie je mu ani známe, že by takého podanie žalobca do spisu po zrušení rozsudku predložil, lebo súd mu zaslal doklady, ktoré žiadal zabezpečiť od žalobcu, ale toto jeho podanie zrejme nebolo súdu zaslané. Zopakoval, že v r. 2003 zaslal niekedy v prvej polovici roka, dátum si nepamätal, písomné podanie, ktoré mohlo byť, ale nemuselo označené ako vypovedanie, ale mohlo byť aj označené ako dovolanie neplatnosti zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Vzhľadom k tomu, že bol od júla 2004 až do júna 2006 vo väzbe a jeho trestná vec trvala 13 rokov, kým bol 7.7.2017 právoplatné oslobodený spod obžaloby, z toho bol 2 roky vo väzbe, kedy jeho bývalá manželka zavinila neobývateľnosť jeho domu, aj ho okradla o veci, ktoré patrili do jeho výlučného vlastníctva a po návrate z väzby mu chýbali fascikle s dokladmi aj o úvere na dom, ale aj doklady týkajúce sa žalobcu, teda z objektívnych dôvodov, ktoré spôsobila Slovenská republika nezákonným stíhaním, nemôže predložiť súdu toto jeho podanie, ale tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a krajský súd mu nedôvodne uveril, že vypovedal zmluvu, a teda má právo na úhradu za celú dobu výpovednej lehoty. V obsahu svojho podania v r. 2003 napísal, že zmluva, ktorú s ním žalobca uzavrel, je od počiatku neplatná. Druhý argument odvolacie súdu na zrušenie pôvodného rozsudku spočíva v tom, že ak by aj bola zmluva o povinnom zmluvnom poistení absolútne neplatná, tak jej neplatnosť zavinil on sám. Odvolací súd uvádza iba to, že naňho bolo vozidlo na polícii zapísané, preto bola jeho povinnosti uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Dodal ešte to, že zmluvu uzavrel a povedal, že nemá veľký technický preukaz. Žalobca až po zrušení pôvodného rozsudku po jeho viacnásobných žiadostiach a výzvach tunajšieho súdu, zaslal všeobecné poistné podmienky o povinnom zmluvnom poistení (ďalej VPPZ), pričom nie sú podpísané z jeho strany. Pokiaľ žalobca argumentuje poistnou zmluvou zo dňa 17.12.2001, osvojil si správnosť 1.stupňového rozsudku v tom, že záverečné ustanovenia úplne naspodu poistnej zmluvy sú písané absolútne nečitateľným písmom, značne menším ako je samotný text zmluvy a aj teraz na pojednávaní, keď má kľud a dostatok času na prečítanie si tejto zmluvy, musí vynaložiť značné úsilie, aby prečítal zo strany žalobcu podstatné tvrdenia, ktorými osvedčuje svoju žalobu. Uznal, že pod malým písm. a/ je malým písmom uvedené, že sa oboznámil s VPPZ, avšak tvrdil, že tieto VPPZ majú 5 strán. Stojac za pultom v prítomnosti pracovníčky žalobcu v pobočke Kežmarok, ak by aj dostal do ruky tieto VPPZ, za ním stáli ďalší občania, nemal čas na prečítanie si VPPZ . Ak by aj študoval 1 hod. u žalobcu tieto všeobecné podmienky, aj tak ho uviedol do omylu. Poukázal na čl. 4 ods. 6 VPPZ, kde sa odvoláva žalobca na , a aj zákona, neuvádza akého. Čo je zásadná a podstatná chyba. Vďaka jeho právnickým znalostiam po obdržaní týchto VPPZ keď mu sudkyňa zaslala v tomto roku, zistil, že má ísť o , ale to pochopil preto, že tento spor trvá 12 rokov a získal značné znalosti v tejto problematike. Už v písomnom podaní súdu odcitoval zákona, na ktorý sa odvoláva žalobca a z neho jasne vyplýva, v ods. 1 písm. g/, že poistná zmluva o povinnom zmluvnom poistení zaniká okamihom zmeny nájomcu, ak je uzavretá zmluva o nájme vozidla s právom kúpy prenajatej veci (leasingová zmluva), čo bol práve jeho prípad. Domnieva sa, že každý právnik bude so ním súhlasiť, aj keď netvrdí, že je neomylný, aj keď zmluva zanikne pri zmene nájomcu leasingu, teda už nebude oprávnený nájomca, ale v čase uzavretia povinného zmluvného poistenia so žalobcom by bol platný nájomca, tak zmluva so žalobcom by platne vznikla, ale okamihom zrušenia jeho leasingovej zmluvy, ako to urobila firma TRANSECO, už by nebol oprávnený nájomca, de facto by došlo k zmene a nájomcom by nebola žiadna iná fyzická osoba, ale tie práva by prevzal vlastník vozidla f. Transeco, tak týmto okamihom ak by to oznámil, alebo by sa to dozvedel žalobca, by zanikla zmluva o povinnom zmluvnom poistení, ako uvádza zákon. Upriamil pozornosť na ods. 4 čl. 6, že neexistuje ani jeden bod, ktorý by takýto dôvod zániku zmluvy uvádzal, čo zo strany žalobcu je konanie v rozpore s dobrými mravmi, ale aj obídenie . Poukázal na vzorové všeobecné podmienky inej poisťovne, ktoré súdu zaslal, pričom Allianz mala podmienky v súlade s zák. zákona o povinnom zmluvnom poistení, čo znamená, že iné poisťovne dodržujú , kde uvádza, že cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácii a účelových komunikácii - ďalej iba cesta, vodičmi vozidiel a chodcami. Z dokazovania bolo už pred okresným súdom preukázané, že vozidlo HUYNDAY po zrušení leasingovej zmluvy Transcecom bolo odstavené v jeho stodole. Vozidlo nikdy z dvora po zrušení leasingovej zmluvy po rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorý rozhodol, že vadné vozidlo mu musí predajca vymeniť, nikdy ani na miestnu komunikáciu nevytiahol. 2x do roka ho umyl a povysával, o čom predložil súdu 3 fotografie, na ktorých je záber na jeho stodolu, kde vnútri je vozidlo, iba SPZ vidieť a matne kufor a pred ním je odstavené vozidlo červenej farby SEAT IBIZA. Na týchto fotografiách je vozidlo ohľadne ktorého prebieha spor ohľadne povinného zmluvného poistenia dokonale očistené a vyzerá ako nové. Tvrdil, že ak súd rozhodol, že vozidlo Huynday, na ktoré už nebol v r. 2001 oprávnený nájomca, je nespôsobilé a predajca mu ho musí vymeniť, naviac na vozidlo urobil znalecký posudok znalec z W. J.. D., ktorý výslovne v posudku uviedol, že vozidlo neudrží priamy smer a vozidlo nesmie byť využívané v cestnej premávke, nemohol si ako právnik dovoliť vozidlo z dvora ani vytiahnuť, pretože by zodpovedal za ťažký následok, a to porušenie dôležitej povinnosti, a to používať iba spôsobilé vozidlo na jazdu. Pripustil, že aj rozhodnutie okresného súdu bolo predčasné alebo nebolo objasnené všetko na 1.stupňovom súde, to zavinil výlučne žalobca, ktorý bol povinný k návrhu predložiť VPPZ, pretože zmluva bez VPPZ je nulitný dokument, resp. nepreskúmateľný. VPPZ v čl 12 písm. h/ vylučujú uňho možnosť, že by bol v deň 17.12.2001 prevádzkovateľom motorového vozidla Huynday. Zmluva je dvojstranný právny úkon, aj keď sa v rozhodnutí krajského súdu uvádza na str. 4, že zavinil jej neplatnosť tým, že zmluvu uzavrel, tak je to absolútny právny lapsus, lebo on sám uzavrieť zmluvu nemohol, musel mu žalobca poskytnúť text zmluvy, a to že ho podpísal, aj pracovníčka P. za žalobcu, išlo o dvojstranný právny úkon. Jeho leasingová zmluvy s Transecom skončila jej vypovedaním v r. 1999, takmer 3 roky pred uzavretím poistnej zmluvy so žalobcom. Teda chýbala právna možnosť, aby bol prevádzkovateľ motorového vozidla. Právne nemohol vozidlom disponovať, nemal plnú moc na jeho odhlásenie, pretože plnú moc mal iba pri evidencii vozidla v r. 1996, keď mu spoločnosť Transeco vystavila plnú moc, bez ktorej by vozidlo v Spišskej Novej Vsi naňho nebolo zaevidované. Ak argumentuje krajský súd na str. 4 svojho rozhodnutia, že je zapísaný v dokladoch ako držiteľ vozidla, tak je aj oprávnený uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení a povinný uzavrieť, teda nemohlo ísť o neplatnú zmluvu, tak uviedol, že krajský súd tak evidentne konal, lebo nemal k dispozícii VPPZ, čl. 12, a zrejme, by také niečo v rozhodnutí nenapísal. Právne nemal možnosť byť prevádzkovateľ vozidla Huynday, z dôvodu, že zrušením leasingovej zmluvy a použitím takého vozidla v cestnej premávke podľa zák. č. Z.z. by spáchal trestný čin podľa a Tr. zák. t. j. neoprávnené používanie motorového vozidla. Tým, že vozidlo mal uzavreté v stodole, nespáchal žiadny trestný čin. Poukázal, na to, že žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by v čase od 1.1.2001 do leta 2003 s vozidlom niekedy jazdil po cestných komunikáciách. Ani polícia nikdy také niečo neuviedla, nebolo to spochybnené ani krajským súdom, čo je rozhodujúca skutočnosť. Súdu je známe, že je ťažko zdravotne postihnutý, má právo na sprievodcu a z dôvodu sťaženej orientácie mu v r. 2001 bolo priznané právoplatne právo na peňažný príspevok na zakúpenie motorového vozidla v sume 230.000 Sk. Túto sumu mu koncom mája poukázal Okresný úrad Kežmarok a doložil spolu s manželkou 100000 Sk a zakúpil na seba vozidlo Ibiza za sumu 335.000 Sk. Týmto argumentoval, že príspevok od štátu dostal jedine preto, že zdokumentoval, to čo tvrdí v tomto konaní, že vozidlo Hyunday nie je spôsobilé na premávku a prevádzku na cestných komunikáciách, nie je jeho oprávnený nájomca a táto skutočnosť viedla okresný úrad k tomu, že mohol dostať príspevok. Poukázal na o cestnej premávke, kde sa uvádza: Tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Toto ustanovenia odvolací súd absolútne nezohľadnil. Zrušením leasingovej zmluvy nedisponoval plnou mocou na odhlásenie vozidla z evidencie, čo mal urobiť vlastník vozidla Transeco, k čomu nepotreboval ani jeho súhlas, pretože mal veľký technický preukaz a rozhodnutie súdu, že vozidlo je nespôsobilé na premávku a teda sám sa dopustil podľa cit. zák. o cestnej premávke správneho deliktu, keď zrejme dodnes, vozidlo je naňho evidované. To nevedel. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. Z. ak došlo v rozhodovacej praxi súdov k riešeniu určitej matérie a k judikatúrnemu ustáleniu právneho názoru, je z povahy veci nevyhnutné, aby súdy nižších stupňov tento posun vo svojej rozhodovacej praxi rešpektovali a jasným spôsobom ( V dôvodoch písomného rozhodnutia) vyložili, resp. uviedli z akého dôvodu nebolo možné sa vo veci s obdobným skutkovým, či právnym základom s predmetným judikátom stotožniť. Mal za to, že tento judikát je použiteľný aj vo vzťahu k odvolaciemu súdu v Prešove. Tým viac, že sa po zrušení pôvodného rozsudku podarilo preukázať iný skutkový stav a iné okolnosti, ktoré neboli ani odvolaciemu súdu známe. K otázke dobrých mravov uviedol viacero judikátov, na ktoré súd poukáže ďalej v odôvodnení tohto rozsudku.

14.Z výsledkov vykonaného dokazovania, zo žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrení žalovaného, z poistnej zmluvy, z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy, z oznámenia o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienky, zo spisu Okresného súdu Žilina , zo spisov OO PZ Spišská Belá, zo všeobecné poistné podmienky o povinnom zmluvnom poistení, ktoré žalobca súdu predložil po zrušení a vrátení veci krajským súdom, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 17.12.2001 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo začiatkom poistenia dňa 1.1.2002 na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla HYUNDAI ACCENT 1,3, ev. č. B.-XX-XX.

15.Poistné v zmysle zmluvy mal žalovaný uhrádzať bankovými zloženkami štvrťročne s lehotným poistným 1056,- Sk a výsledným ročným poistným 4227,-Sk, nie ako v žalobe žalobca nesprávne uvádza sumu za ročné poistné 5707,- Sk (189,44 €). Správna výška ročného poistného je 4227,- Sk, teda 4 x 1056,- Sk. Žalobca nepreukázal dokladom o doručení alebo doručovaní žalovanému, že malo dôjsť k zvýšeniu poistného, ako to uvádzal v odvolaní a ani list, ktorý žalobca súdu doručil dňa 28.3.2018, teda po vrátení veci krajským súdom, túto skutočnosť nepreukazuje, nie je k nemu pripojená ani doručenka, ani závada v doručení, ani podací hárok. Prvá platba poistného vo výške 1056,- Sk mala byť uhradená bankovou zloženkou za obdobie od 1.1.2002 do 31.3.2002. Bola uhradená dňa 17.12.2001.

16.Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie, avšak tu treba zároveň povedať, že v čase svojho rozhodovania súd druhej inštancie nemal k dispozícii napr. VPPZ, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie vo veci tiež podstatné. Tieto žalobca súdu predložil až po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie. V súvislosti s platením poistného súd považoval zmluvu za neurčitú a nejasnú, bez rozhodujúcich údajov v tejto súvislosti, čo ju robí neplatnou, čo aj v svojom skoršom rozhodnutí uviedol a odôvodnil, berúc však za záväzný právny názor krajského súdu, prehodnotil toto svoje stanovisko a uvádza, že skutočne podľa textu zmluvy je zrejmé, že poistné obdobie je stanovené na neurčito, pričom v časti C údajov o platení, sa dojednáva platenie štvrťročne. Ročné poistenie je 4.227,- Sk, pričom prvé jednorazové poistenie 1.036,- Sk je za obdobie od 1.1.2002 do 31.3.2002. Ak došlo k dohode o platení poistného v štvrťročných splátkach, potom žalobca správne uvádzal termíny platenia štvrťročných splátok k 1.1., k 1.4., k 1.7. a k 1.10.2003. Podľa zákona číslo , poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebolo v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zaniká uplynutím tejto lehoty. 1.10.2003 nastala splatnosť celého ročného poistného za príslušné poistné obdobie. Ak poistený neuhradil celé poistné, potom zo zákona do jedného mesiaca odo dňa splatnosti, t. j. ku dňu 1.11.2003 došlo k zániku poistného vzťahu. Toto všetko by bolo právne relevantné, ak by poistná zmluva bola uzavretá platne, čo podľa názoru súdu nebola, čomu sa súd venuje aj ďalej vo svojom odôvodnení.

17.Poistná zmluva nemá však náležitosti vyžadované o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vtedy platnom znení - musí obsahovať okrem údajov vyžadovaných . , podľa ktorého - , s poukazom na vyhlášku č. - , v zmluve tak chýba pridelené evidenčné číslo, evidenčné číslo technického preukazu, továrenská značka, typ ( osobné ), výrobné číslo podvozku a motora vozidla. Časť týchto údajov je síce uvedená v oddeliteľnej časti zmluvy, tzv. bielej karte, ale to podľa súdu nie je súčasťou zmluvy, lebo sa táto časť odstrihne a nachádza sa vo vozidle pre prípad kontroly.

18.Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy sú ale súčasťou poistnej zmluvy aj všeobecné zmluvné podmienky schválené Úradom pre finančný trh, s nevyhnutnými, zákonom vyžadovanými údajmi. V konaní nikdy relevantným spôsobom nebolo preukázané, že poistné podmienky boli súčasťou poistnej zmluvy, tie, ktoré žalobca súdu na opakovanú výzvu po vrátení veci súdom druhej inštancie predložil, nie sú žalovaným podpísané, ten popiera, že by mal možnosť sa s nimi oboznámiť, a keď poukazoval v skorších vyjadreniach na poistné podmienky, hovoril o podmienkach poisťovne Allianz, a.s.. V zmluve sa uvádza maličkým písmom, oveľa menším ako ostatný text, že poistník sa pred uzavretím zmluvy oboznámil s VPPZ č. XXX, čo by mohli byť tieto podmienky, ale bez vysvetliviek je možné vôbec takú skratku - VPPZ č. XXX považovať za Všeobecné zmluvné podmienky? Zrejme nie... No keby tomu aj skutočne bolo, takéto prehlásenie a takýmto spôsobom v spotrebiteľskej zmluve, je nutné považovať, ako to aj doterajšia súdna prax aj považuje, za neprijateľnú ( neprimeranú ) zmluvnú podmienku. A teda, akoby to zmluva neobsahovala. / takže zákon bol porušený. / Pritom nič nebránilo predávajúcemu technicky spojiť text všeobecných zmluvných podmienok , ak vôbec v rozhodnom čase existovali, s písomným textom samotnej zmluvy. Keďže zmluva vôbec neobsahuje tieto podmienky, ktoré by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a nemožno ich od zmluvy oddeliť, treba mať za to, že žalovaný s nimi ani nebol oboznámený a zmluva je preto neplatná aj z tohto dôvodu. 19.Keďže neplatnosť zmluvy spôsobil predávajúci / žalobca /, konaním žalovaného došlo k uzavretiu poistnej zmluvy so žalobcom, údaje v zmluve treba vykladať v jeho neprospech. Aj nálezom ústavného súdu bolo potvrdené pravidlo, podľa ktorého sa má nejasný pojem vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho použila (nejasná formulácia v zmluve sa má vykladať v neprospech strany, ktorá zmluvu formulovala) a treba ho, hoci je uvedené iba v a aplikovať ako všeobecnú metódu výkladu právnych úkonov. Tento mechanizmus je nazývaný aj výklad contra proferentem. Ten, kto formuluje zmluvu (ten, kto si na seba zobral tú výhodu, že môže zmluvu formulovať) má urobiť to, čo je v jeho moci, aby odstránil prípadné nezrovnalosti / formulačné nepresnosti. Ak ich neodstráni, následky má znášať primárne on... Daný mechanizmus pozná väčšina právnych poriadkov, či už v podobe legislatívnej, alebo inej. v legislatívnej podobe je u nás uvedený iba ako špeciálne výkladové pravidlo. „ Samotná skutočnosť, že predmetná zmluva bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou a sťažovateľ ku nej len pristúpil“ jej podpísaním s akceptáciou obsahu , predstavuje ďalší zásadný argument proti interpretácii zmluvy podanej všeobecnými súdmi. Ústavný súd v tomto smere odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak“. Aj v súlade s týmto nálezom ústavného súdu má súd za to, že neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy spôsobil žalobca. 20.Na absolútnu neplatnosť zmluvy súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ex offo ), a to viac pri spotrebiteľských zmluvách. Súd takto urobil aj v tomto prípade a uzavretú zmluvu považuje za neplatnú. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ust. , ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo).

21.Z neplatnej zmluvy sú si účastníci povinní navzájom vrátiť poskytnuté plnenia, pričom v tomto konkrétnom prípade plnil len žalovaný. Keďže výpisy z účtov, na ktoré poistné plnil, súd k dispozícii nemal, nepredložil ich ani jeden z účastníkov, vychádzal z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 1.1.2002 do 19.9.2005 z ktorého mal preukázané, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 235,10 € a k zaplateniu tejto sumy žalobcu žalovanému zaviazal. V rámci riešenia predbežnej otázky súd vyslovil, že zmluva je absolútne, od počiatku neplatná a z tohto dôvodu sú si účastníci povinní v zmysle vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, teda žalobca dostal od žalovaného platby spolu vo výške 235,10 €, a tie je povinný žalovanému vrátiť.

22.Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

23.Súd má za to, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy nebol subjektom, ktorý by takúto zmluvu mohol uzavrieť. Aj keď bol de facto a aj de iure držiteľom motorového vozidla, po vysvetlení situácie v pobočke žalobcu v Kežmarku tak, ako je opísaná aj v odôvodnení tohto rozsudku, nemal pracovník žalobcu s ním poistnú zmluvu uzavrieť. Uzavrieť takúto poistnú zmluvu je v zmysle zákona predsa aj zákonnou povinnosťou, a v danom prípade, vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves a vzhľadom na skutočnosť zrušenia leasingovej zmluvy k predmetnému motorovému vozidlu ešte dňa 15.1.1999 spoločnosťou TRANSECO, a.s., nikto takúto povinnosť žalovanému uložiť nemôže. To, že nedošlo k odhláseniu evidencie vozidla zo žalovaného nemôže byť na jeho ťarchu, ten na to už ani nemal oprávnenie, toto mal urobiť vlastník vozidla, teda spoločnosť TRANSECO, a.s. Žilina. Čo bolo dôvodom jeho obavy o vozidlo a dôvodom, že sa išiel informovať o možnosti uzavrieť aj za týchto podmienok poistnú zmluvu vysvetlil, a nakoniec k poškodeniu vozidla v sodole žalovaného konaním neznámeho páchateľa aj došlo. Žalovaný mal teda uzavretú zmluvu o finančnom leasingu so spoločnosťou TRANSECO a.s. Žilina pričom táto spoločnosť so žalovaným prípisom z 15.1.1999 mimoriadne zrušila zmluvu o finančnom leasingu č. XXXX, čo súviselo aj s predchádzajúcim rozhodnutím Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi vo veci , kde žalobca žiadal vymeniť motorové vozidlo značky Hyundai Accent. Rozsudok okresného súdu je právoplatný vo výroku o povinnosti vymeniť žalovanému Q.. Y. V. (bol v pozícii žalobcu v konaní ) dňom 3.11.1998. Z hľadiska ukončenia leasingovej zmluvy v čase uzavretia povinného zmluvného poistenia, žalobca už nebol nájomcom, ani vlastníkom motorového vozidla, ani jeho oprávneným držiteľom. Právne nemal možnosť byť prevádzkovateľom, či oprávneným držiteľom vozidla Huynday, z dôvodu, že zrušením leasingovej zmluvy a použitím takého vozidla v cestnej premávke podľa zák. č. Z. z. by spáchal trestný čin podľa §249a ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. t. j. neoprávnené používanie motorového vozidla. Ako uviedol aj žalovaný, žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by v čase od 1.1.2001 do leta 2003 s vozidlom niekedy jazdil po cestných komunikáciách. Ani polícia nikdy také niečo neuviedla, nebolo to spochybnené ani krajským súdom, čo je rozhodujúca skutočnosť. Z dôvodu sťaženej orientácie žalovaného (súd má vedomosť o sluchovom postihnutí žalovaného) mu v r. 2001 bolo priznané právoplatne právo na peňažný príspevok na zakúpenie motorového vozidla v sume 230.000 Sk. Túto sumu mu koncom mája poukázal Okresný úrad Kežmarok a doložil spolu s manželkou 100000 Sk a zakúpil na seba vozidlo Seat Ibiza (ktoré vidno aj na fotografiách predložených žalovaným) za sumu 335.000 Sk. Príspevok od štátu by na ďalšie vozidlo nedostal, keby nezdokumentoval to, čo tvrdil v tomto konaní, že vozidlo Hyunday nie je spôsobilé na premávku a prevádzku na cestných komunikáciách, že nie je jeho oprávnený nájomca. Žalovaný poukázal na o cestnej premávke, kde sa uvádza: Tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Zrušením leasingovej zmluvy už nedisponoval plnou mocou na odhlásenie vozidla z evidencie, čo mal urobiť vlastník vozidla Transeco, a.s., k čomu nepotreboval ani jeho súhlas, pretože mal veľký technický preukaz a rozhodnutie súdu, že vozidlo je nespôsobilé na premávku.

24.Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu /9/ obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu /10/ alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze.

25.Podľa Z. z poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

26.V danej veci neprichádzalo do úvahy spôsobenie škody prevádzkou predmetného motorového vozidla, pretože toto vozidlo nebolo spôsobilé na jazdu, čo je evidentné z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorým bol tam žalovaný, spoločnosť TRANSECO, a.s. zaviazaný vymeniť toto vozidlo tam žalobcovi, teda žalovanému v prebiehajúcom konaní, žalovaný poukázal aj na znalecký posudok J.. D. o nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku, a tiež po mimoriadnom vypovedaní leasingovej zmluvy žalovaný nemal žiadne oprávnenie s vozidlom jazdiť, aj keby nebolo vadné. Nasledujúce citované ustanovenie jednoznačne dokazuje, že v prípade spôsobenia škody týmto vozidlom, by poisťovňa túto neuhradila, práve z dôvodu jeho nespôsobilosti jazdiť na cestných komunikáciách, resp. by ju uhradila, ale poistné plnenie by si od poistníka vymáhala. Takýmto vozidlom, s takými vadami, aké malo, by nepochybne mohol spôsobiť nejakú škodu.

27.Podľa Z. z poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v cestnej premávke podľa osobitného predpisu 17) a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou.

28.Podľa Z. z poisťovateľ je na návrh poistníka povinný uzavrieť poistnú zmluvu, ak nie je v rozpore s týmto zákonom. Ak poisťovateľ odmietne uzavrieť s poistníkom poistnú zmluvu, určí úrad na žiadosť poistníka poisťovateľa, ktorý je povinný s ním poistnú zmluvu uzavrieť.

29.Súd má za to, že v danom prípade uzavretie poistnej zmluvy vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo v rozpore so zákonom, neboli naplnené zákonné predpoklady pre uzavretie takejto zmluvy, žalovaný nebol ani legitimovaný na jej uzavretie.

30.Podľa poistenie zodpovednosti zanikne aj zánikom motorového vozidla.

31.Aj keď v danom prípade nemôžeme hovoriť o zániku motorového vozidla v pravom slova zmysle, určite jeho nespôsobilosť jazdiť po cestných komunikáciách ho vylučuje z cestnej premávky.

32.Podľa poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

33.Podľa ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

34.Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

35.Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36.Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

37.Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa nálezu US ČR sp. zn. z 21.10.2007 zásada súladu práv s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. z 27.11.2011 nie je vylúčené, že po zvážení okolností prípadu aj takýto výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a že preto súdom odopretá ochrana, pritom stačí, že výkon práva je (objektívne posudzované) v rozpore s dobrými mravmi, bez toho, že by bolo relevantné zavinenie konajúceho, resp. uvedomenie si takého rozporu s dobrými mravmi. Podľa nálezu ÚS ČR sp. zn. z 23.10.2007 použitie ust. O.z. nemožno vylúčiť na základe úvahy, že taký výkon práv, ktorý zodpovedá zákonu, je automaticky vždy v súlade s dobrými mravmi. Podľa uznesenia ÚS SR z 24.02.2011 sú dobrými mravmi pravidlá správania sa, ktoré sú prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa rozsudku NS SR sp. zn.5 Cdo 26/2011 z 26.04.2012 sa dobrými mravmi v občiansko - právnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktoré je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského správania a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľateľné rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem ( to isté aj rozsudok KS Žilina sp. Zn. zo 7.7.2010 a uzn. NS ČR sp. Zn. z 31.08.2004).

38.Podľa o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

39.Podľa o ochrane spotrebiteľa typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

40.Podľa nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.

41.Podľa s. 1 predávajúci je povinný riadne informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaných výrobkov alebo charaktere poskytovaných služieb, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie boli obsiahnuté v priloženom písomnom návode a aby boli zrozumiteľné.

42.Podľa Zb predávajúci je povinný jednoznačne informovať spotrebiteľa o cene predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb platnej v okamihu ponuky. 11) Za tým účelom je povinný najmä zreteľne označiť výrobky cenou alebo informáciu o cene výrobkov alebo služieb inak vhodne sprístupniť. Podrobnosti o spôsobe označovania cien môže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky upraviť všeobecne záväzným predpisom.

43.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia už zaoberal VPPZ, ktoré neboli riadnou súčasťou poistnej zmluvy, ale na záver chce ešte poukázať aj na ich článok XII. písm. h) - výklad pojmov, podľa ktorého prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Žalovaný takúto možnosť, ako je vyššie uvedené nemal, a to je skutočnosť, ktorá vylučuje, aby bol prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy dňa 17.12.2001, aby mal subjektivitu byť účastníkom poistnej zmluvy.

44.Trovy konania súd stranám nepriznal. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, neúspešný bol len v nepatrnej časti (tá sa stala právoplatnou ešte pri skoršom rozhodnutí súdu prvej inštancie, nakoľko nebola napadnutá odvolaním), avšak v konaní bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a iné trovy si neuplatnil.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).