Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu PORYSTAV, s.r.o., so sídlom Záborské č. 40, 082 53 Záborské, IČO: 36 710 725, zastúpeného konateľom spoločnosti E. J., trvale bytom B. č. XX, právne zastúpeného Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Advokátska kancelária, Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. mája 2018 č. PO/L./XXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. mája 2018 č.: PO/L./XXXX/XXXX a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 12. marca 2018 č: XXX/XX/O-X a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ako príslušný odvolací orgán dňa 30.05.2018 pod č. PO/L./XXXX/ XXXX odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. XXX/XX/O-X zo dňa 12.03.2018 potvrdil.

2. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu v dňoch 30.05.2014, 02.06.2014 a 04.06.2014 bola u účastníka konania vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone inšpekcie práce prvostupňový správny orgán zistil, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu právnych predpisov tým, že dňa 30.05.2014 o 11:25 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby V. J., ktorá vykonávala stavebné práce na pracovisku stavby ul. V. Y. v H. nad L., mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu v znení neskorších predpisov. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že účastník konania si splnil povinnosť až o 11:48 hod. dňa 30.05.2014, t. j. po začiatku výkonu práce. Zistené porušenie bolo zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce A.-XXX-XX-X.X-P-AXX-XX zo dňa 06.06.2014. Obsah protokolu bol toho istého dňa prerokovaný so štatutárnym zástupcom, ktorý uviedol v protokole, že berie na vedomie uvedené skutočnosti. Ďalej poukázal žalovaný na skutočnosti, ktoré nadväzovali na uvedený protokol s tým, že oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 16.07.2014 bolo účastníkovi konania doručené 18.07.2014 a tento sa vyjadril listom doručeným prvostupňovému správnemu orgánu 25.07.2014.

3. Následne prvostupňový správny orgán vydal 15.08.2014 rozhodnutie, ktorým bola uložená pokuta vo výške 2000 Eur za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Voči predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, pričom odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, odvolanie účastníka zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Účastník konania podal dňa 18.12.2014 na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia zo dňa 14.10.2014. O žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 16.11.2015 tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že námietky účastníka konania považoval za účelové. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal účastník konania odvolanie, pričom NS SR rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 16.08.2017 rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. - 34 zo dňa 06.11.2015 zrušil a vec mu vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

4. Vo veci opätovne začal konať prvostupňový správny orgán Inšpektorát práce Košice a to na základe listu zo dňa 22.01.2018, v ktorom oznámil účastníkovi konania pokračovanie v správnom konaní. Dňa 19.02.2018 sa vo veci účastníka konania uskutočnilo ústne pojednávanie, o ktorom bol účastník konania informovaný a z dôvodu práceneschopnosti konateľa sa nezúčastnil ústneho pojednávania, na ktorom ako svedok bol vypočutý V. J.. Tento uviedol, nakoľko sa to stalo už dávno nepamätá si, o čo tam šlo, kópia zápisnice z ústneho pojednávania bola účastníkovi konania zaslaná listom zo dňa 19.02.2018. Účastník konania listom 26.02.2018 oznámil, že s ohľadom na obsah zápisnice zo dňa 19.02.2018 netrvá na výsluchu svedka za jeho prítomnosti a požiadal, aby správne orgány vo veci rozhodli. Následne inšpektorát práce vydal rozhodnutie zo dňa 12.03.2018 pod č. XXX/XX/O-X, ktorým bola uložená účastníkovi konania pokuta vo výške 2 000 Eur za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Voči predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, v ktorom sú uvedené rovnaké námietky, ako sú uvedené v predmetnej žalobe. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím dňa 30.05.2018 pod č. PO/./XXXX/XXXX, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní.

5. Zároveň žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval príslušné ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako aj ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. K námietkam účastníka konania uviedol, že prvostupňový správny orgán sa opätovne zaoberal skutkovým stavom celého prípadu, jeho právnym posúdením, jeho sankciou, ako aj výškou. Podľa žalovaného skutkový stav bol správnym orgánom náležite zistený a správne posúdený, preto správny orgán považuje za jednoznačne preukázané, že zamestnanec začal vykonávať prácu 30.05.2014 o 09:00 hod., čo uviedol vo svojej výpovedi, podpísanú dohodu ešte nemal, odmena bola 15 Eur a platí ho firma PORYSTAV. Žalovaný pritom poukázal na to, že prvotné výpovede sú spontánne, majú svoju výpovednú hodnotu a vykazujú vierohodnosť. Skutočnosť, že V. J. začal pracovať 30.05.2014 potvrdil aj účastník konania vo vyjadrení z 23.07.2014, do registra poistencov Sociálnej poisťovne bol prihlásený až o 11:48 hod., resp. o 12:15 hod. z dôvodu, že nastala objektívna prekážka pri prihlasovaní zamestnanca do registra poistencov (porucha), inak by svoju povinnosť prihlásiť zamestnanca V. J. splnil včas, t. j. pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

6. Zároveň poukázal na Čestné vyhlásenie H. H. zo dňa 21.07.2014, z ktorého vyplynulo, že V.. bol upovedomený, že do práce má nastúpiť 30.05.2014 o 09:00 hod. Vo vyhlásení uviedla, že nemohla sa pripojiť na stránku sociálnej poisťovne a prihlásiť sa jej podarilo pracovníka až o 11:48 hod., pričom dotknutému zamestnancovi uviedla v registračnom liste zlé priezvisko a následne odoslala nový registračný list so správnym priezviskom, takže prihlásenie bolo zrealizované o 12:15 hod. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na to, že Zákon o sociálnom poistení ráta aj s takouto situáciou, ktorú uviedol účastník konania a dáva zamestnávateľovi možnosť takúto situáciu riešiť bez ohrozenia nárokov zamestnanca, keďže podľa ustanovenia § 231 zákona, lehota na splnenie povinnosti podľa ods. 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom, alebo elektronickou poštou, alebo ak bola informácia podľa ods. 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy sms. Žalovaný poukázal na to, že zamestnávateľ nesmie bez prihlásenia v sociálnej poisťovni začať výkon práce, pričom má povinnosť túto skutočnosť overiť a výkon práce neumožniť najviac v prípade, ak sa vykonávajú stavebné práce na lešení, kde je značné riziko pracovného úrazu.

7. Ďalej poukázal žalovaný na to, že Zákon o sociálnom poistení žiadnu toleranciu prihlásenia zamestnanca do registra sociálnej poisťovne nepozná. Na základe námietky účastníka konania v odvolaní, že po 01.01.2017 nadobudol účinnosť žalovaný uviedol, že ak podnikateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra dopúšťa sa porušenia zákona. Národný inšpektorát práce mal za to, že postup správneho orgánu nie je možné označiť za šikanózny a pri kontrole nelegálneho zamestnávania je vždy nevyhnutné sledovať presne čas, kedy bol začatý výkon práce a kedy došlo k prihláseniu do sociálnej poisťovne. Žalovaný poukázal zároveň na to, že zamestnávateľ má vždy časový priestor na to, aby splnil povinnosť podľa Zákona o sociálnom poistení, keďže v záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať udeľovať práce a pracovné úlohy zamestnancov až po založení pracovnoprávneho vzťahu a splnení povinností podľa osobitného predpisu, t. j. Zákona o sociálnom poistení.

8. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po vecnej a právnej stránke spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinností, navyše účastník konania nespochybňoval skutkový stav tak, ako bol zistený a uvedený v protokole. Čo sa týka doby uplynutia od času spáchania správneho deliktu odvolací orgán uviedol, že podľa § 19 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce pokuty podľa ods. 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť, pritom poukázal na to, že podľa § 71 ods. 1 Správneho poriadku upravujúci priestupky, karné a disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, pričom tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú.

9. Žalovaný po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu má za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Takisto pri určovaní výšky prihliadal správny orgán na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia a Zákona o inšpekcii práce. Žalovaný pritom poukázal na SR, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe , v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Správny orgán musí rešpektovať a presadzovať existujúce normy, v opačnom prípade by došlo k zníženiu, resp. strate právnej istoty. V závere pritom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. . Konštatoval zároveň, že sankcia vo výške 2 000 Eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Poukázal pritom na to, že správny orgán prvého stupňa uložil pokutu v minimálnej výške zákonnej sadzby. Nemohol pritom prvostupňový správny orgán upustiť od uloženia pokuty, pretože ide o naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, nelegálneho zamestnávania a sankcionovanie ukladá výslovne povinnosť uložiť pokutu v minimálnej sume 2 000 Eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb. Súčasne najmenej 5 000 Eur, pričom neumožňuje prihliadať na motív, následky, ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak, ako pri stanovovaní výšky pokuty. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom Inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení.

II.

Žalobné dôvody

10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom dôvodil tým, že podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Rozhodnutie žalovaného je nevyhnutné posudzovať pri výkone nelegálneho zamestnávania a sledovať presne čas, kedy bol začatý výkon práce a kedy došlo k prihláseniu do sociálnej poisťovne. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.11.2015 pod sp. zn. -34, ako aj na rozhodnutie NS SR, ktorý dňa 16.08.2017 pod sp. zn. zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny názor, ktorým boli správne orgány viazané.

11. Žalobca argumentoval tým, že NS SR zdôraznil, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania vychádzali výlučne z dramatického výkladu uvedených právnych noriem a žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistení skutočných s následkami takého to konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. NS SR poukázal podľa žalobcu aj na to, že pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov sociálnej poisťovne, pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania je zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. Uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ustanovenia v spojení s ustanovením a že musí správny orgán vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy. Žalobca poukázal pritom aj na svedeckú výpoveď V. J., z ktorej vyplynulo, že svedok si na nič nepamätá. Inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 12.03.2018 opätovne uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000 Eur za porušenie povinností tak, ako to vyplývalo z pôvodného rozhodnutia z roku 2014 dospel k totožnému záveru ako v predchádzajúcom rozhodnutí, pričom ide o objektívnu zodpovednosť účastníka konania, teda žalobcu ako zamestnávateľa, že je jednoznačne preukázané, že zamestnanec vykonával prácu bez prihlásenia v sociálnej poisťovni a že zamestnávateľ si splnil svoju povinnosť prihlásenia až o 11:48 hod. dňa 30.05.2014.

12. Žalobca dôvodil poukazom na to, že žalovaný odmietol dôvody, ktoré uvádzal žalobca v odvolaní a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil bez toho, aby vychádzal z uvedených skutočností a dospel k záveru, že skutkový stav zistený správnym orgánom po zrušení napadnutých rozhodnutí sa nezmenil, ba práve na vzhľadom na výpoveď svedka spochybnil uvedené skutočnosti a skutkový stav nebol doplnený o iné rozhodujúce skutkové zistenia a napriek tomuto odvolací orgán rozhodol bez toho, aby sa riadil právnym názorom NS SR. Žalobca ďalej uviedol v žalobe, že zdôrazňuje svoju argumentáciu a poukazuje na dôvody uvedené v žalobe, pričom zo žiadnych listinných dôkazov, z ktorých prvostupňový správny orgán vychádzal pri stanovení skutkového stavu a ktoré prevzal aj žalovaný ako odvolací orgán nevyplýva, či zamestnanec V. J. skutočne dňa 30.05.2014 o 09:00 hod. reálne začal výkon svojej činnosti, resp. kedy začal výkon svojej činnosti s poukazom na Podľa žalobcu povinnosťou správnych orgánov bolo dostatočne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné dôkazy o tom, či naozaj resp. kedy začal pán V. J. skutočne výkon svojej činnosti.

13. Žalobca ďalej poukázal na to, že z Protokolu spísaného dňa 06.06.2014 nevyplýva, či pán V. J. skutočne aj začal vykonávať dohodnutú činnosť a žalobca svojim podpisom na protokole iba zobral na vedomie, že má zabezpečiť, aby zistený nedostatok sa v budúcnosti neopakoval. Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 06.06.2014, zápisnicu o podaní informácie V. J. a výpis z registra Sociálnej poisťovne, či stanoviská inšpektorov tak nemožno považovať podľa žalobcu za dostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom. K námietke žalovaného, že čestné vyhlásenie pani H. nie je spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejší výsledok, podľa žalobcu je potrebné uviesť, že z uvedeného čestného prehlásenia vyplýva iba tá skutočnosť, že pani H. mala technický problém súvisiaci s poruchou prihlasovania zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Nie je dôkazom toho, kedy zamestnanec pán V. J. skutočne začal výkon svojej činnosti. Ďalej poukázal žalobca na paragrafové znenie Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom poukázal aj na to, že žalobca ako zamestnávateľ sa nedopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby, jeho konanie, resp. opomenutie nenaplnilo skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania, pričom žalobca zdôraznil aj tú skutočnosť, že nie je zodpovedný za správny delikt nelegálneho zamestnávania, pretože sa ho nedopustil. V posudzovanej veci bezozmeny v rozhodujúcich skutkových zisteniach nie je možné akceptovať rozhodnutie správnych orgánov, ktorým bola uložená žalobcovi opätovne pokuta.

14. Žalobca v žalobe poukázal na to, že ide o zásadný odklon od právneho názoru vysloveného v rozsudku NS SR aj v tom smere, že povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní bolo postupovať podľa právnej úpravy ustanovujúcej porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovenia , ktorým bol novelizovaný , v zmysle ktorého sa porušenie právnej povinnosti žalobcu posudzuje pre žalobcu priaznivejšie. Pre úplnosť možno uviesť, ako žalobca v závere konštatoval, že správny orgán nebol viazaný iba právnym názorom súdu zaujatým v zrušujúcom rozhodnutí, ak po zrušujúcom napadnutom rozhodnutie správnych orgánov by sa skutkový základ zmenil natoľko, že by bola vylúčená aplikácia právneho názoru súdu na nový skutkový základ. V posudzovanej veci tomu tak nie je. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, ktorý subjekt podľa mal žalobca neprihlásiť. Uvedené ustanovenie Zákona o sociálnom poistení obsahovalo až sedem bodov, pričom správny orgán nešpecifikuje, o akého zamestnanca resp. fyzickú osobu v posudzovanej veci ide. Žalobca dáva do pozornosti súčasnú právnu ústavu a teda znenie ustanovenia v platnom znení, ktoré je priaznivejšie v tom smere, že aj keď ide o povinnosť zamestnávateľa odhlásiť zamestnanca z registra poistencov, možno tak urobiť do 8 dní od zániku týchto poistení, pričom predchádzajúca úprava určovala povinnosť odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Žalovaný vo svojom rozhodnutím konštatoval sám, že zamestnávateľ je oprávnený začať udeľovať práce, úlohy zamestnancov až po založení pracovnoprávneho vzťahu a splnením povinností podľa Zákona o sociálnom poistení prihlásiť zamestnancov do registra poistencov. 15. Žalobca v závere žaloby zdôraznil, že pred prihlásením zamestnanca do registra poistencov tomuto nepridelil žiadnu prácu, alebo pracovnú úlohu s tým, že správne orgány nepreukázali, kedy zamestnanec skutočne začal vykonávať pracovnú činnosť. S poukazom na ustanovenie a , S.s.p., ako aj ustanovenie a , , Správneho poriadku, podľa ktorých správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, je potrebné uvedené rozhodnutie zrušiť a ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov navrhol rozhodnutia zrušiť.

III.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

16. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným stanoviskom zo dňa 17.09.2018, v ktorom s poukazom na skutkové a právne okolnosti uvádzané v rozhodnutiach správnych orgánov navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 04.10.2018 zdôraznil, že NS SR v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 16.08.2017, ktorým boli zrušené predchádzajúce rozhodnutie tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zaujal názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa v spojení s Poukázal pritom na posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a žalobca ďalej pripomína, že po vrátení veci žalovanému správny orgán nevykonal žiadne dôkazy okrem svedeckej výpovede V. J. a tak nedošlo k zmene skutkového stavu veci, čo je neakceptovateľné, aby uvedené bolo považované v súlade s právnym názorom NS SR vysloveným v rozsudku zo dňa 16.08.2017. Podľa žalobcu správne orgány neustálili záver, že žalobca sa mal dopustiť zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby bez akýchkoľvek pochybností. Opätovne poukázal na závery a právny názor NS SR pod sp. zn. .

IV.

Závery správneho súdu

18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť , podľa ktorého správny súd v predmetnom konaním postupoval a podľa ktorého ustanovení vychádzal pri posúdení konania žalobcu, ktorému správne orgány kladú za vinu porušenie v nadväznosti na tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutia žalovaného.

19. Z ustanovenia vyplýva, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. V druhej hlave v , je upravené správne trestanie, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, v správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 195 S.s.p. súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

24. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia ako aj podanej žaloby predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré v zmysle príslušných ustanovení v znení neskorších predpisov, ako aj o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní rozhodli a ktorými správne orgány uložili žalobcovi pokutu vo výške 2 000 Eur podľa za porušenie ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na základe tých skutočností, že dňa 30.05.2014 sa mal dopustiť porušenia uvedených ustanovení z dôvodu, že využíval závislú prácu fyzickej osoby V. J., ktorý vykonával stavebné práce na pracovisku stavby ul. V. Y. v H. nad L., pričom mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu konkrétne o sociálnom poistení, keď svoju povinnosť splnil 30.05.2014 až o 11.48 hod. t. j. po začiatku výkonu práce a po začiatku výkonu kontroly.

25. Podľa ustanovenia v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje a) inšpekciu práce, ktorej a) prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone podľa osobitného predpisu, „(ďalej len „“) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

26. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 citovaného zákona, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

27. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 Eur do 200 000 Eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 Eur.

28. Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

29. Podľa ustanovenia o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

30. Podľa . nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu ().

31. Podľa ustanovenia , nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu ( o sociálnom poistení).

32. Podľa ustanovenia , , fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

33. Podľa účinného od 01.01.2008, porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa účinného do 31. decembra 2017 právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, sa na účely vedenia centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitných predpisov na základe ich písomnej žiadosti podanej Národnému inšpektorátu práce nepovažuje za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uplynutím 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ak táto právnická osoba alebo táto fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ktoré využívali závislú prácu fyzickej osoby, prihlásili túto fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

34. Ako vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade , podľa pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

35. Podľa veta prvá , dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná.

36. Podľa veta prvá , dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

37. Ako vyplýva z ustanovenia je zamestnávateľ povinný prihlásiť aj zamestnanca v právom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účel úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce.

38. Podľa zákona č, , na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

39. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1, ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

40. S poukazom na uvedené citované ustanovenia príslušných zákonov tieto skutočnosti prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v súvislosti s ustanovením v nadväznosti na ustanovenie vyhodnotil ako porušenie zákona. V dôsledku toho uložil žalobcovi podľa ustanovenia za uvedené porušenie povinností vyplývajúce z predpisov uvedených v sankciu pokutu vo výške 2 000 Eur. S poukazom na zistený skutkový stav z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom, teda dohody o vykonaní práce zo dňa 29.05.2014 uzatvorenej medzi zamestnávateľom

- žalobcom a V. J., ako aj z evidencie dochádzky tohto zamestnanca, ktorú žalobca poskytol mal správny súd bezpochyby za to, že nebolo správnymi orgánmi preukázané, že v danom prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce.

41. Podľa správneho súdu správne orgány v danom prípade zo zisteného skutkového stavu vyvodili nesprávny právny záver a postupovali nielen v rozpore s právnym názorom vysloveným NS SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16.08.2017, ale aj v rozpore s judikatúrou NS SR, ktorý vo svojom rozsudku pod sp. zn. zo dňa 21.02.2018 argumentoval tým, že nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, hoci by bolo i preukázateľne zistené inšpektorátom práce v čase výkonu inšpekcie, ako aj v čase rozhodovania správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt, avšak ak v čase rozhodovania správneho súdu už nie je konanie sťažovateľa deliktuálnym konaní, a to vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre sťažovateľa, ako páchateľa, ktorá dekriminalizovala jeho deliktuálne správanie, musí na túto skutočnosť správny súd prihliadnuť ex lege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ vôbec nenamieta. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikáciu inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré v skutočnosti vyplývajú z SR, ako aj z príslušných medzinárodných dokumentov.

42. S poukazom na argumenty, ktorými namietal v žalobe žalobca, ako aj s poukazom na právny názor vyslovený NS SR v citovanom rozsudku z 16.08.2017, ako aj s poukazom na publikované rozhodnutie v zbierke rozhodnutí uverejnených ako č.52/2018, ktorými je správny súd bezpochyby viazaný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj s poukazom prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 12.03.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

43. S dôrazom na rozsudok NS SR z 21.02.2018 a s poukazom na novelizované ustanovenie v spojení s ustanovením o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré ustanovenie bod b) účinného od 01.01.2018 stanovilo lehotu na prihlásenie do registra sociálnej poisťovne 7 dní, správny súd považuje rozhodnutia správnych orgánov za vydané v rozpore s uvedenou novelizáciou právnych ustanovení zákona a vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. S dôrazom na SR správny súd zdôrazňuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovením zákon. Podľa článku 152 SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

44. Na základe týchto skutočností preto správny súd predmetné rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v zmysl ustanovenia § 191 ods. 12 písm. c), d) S.s.p., pretože rozhodnutia boli vydané na základe nesprávneho právneho záveru a z dôvodu, že neboli dostatočne a presvedčivo odôvodnené boli nepreskúmateľné.

45. Na základe vysloveného právneho názoru súdu, ktorým sú bezpochyby správne orgány viazané, je ich povinnosťou v budúcnosti v zmysle uvedeného právneho názoru postupovať a v konaní o uložení pokuty žalobcovi spoločnosti PORYSTAV, s.r.o. so sídlom v Záborskom aj rozhodnúť.

46. V súlade s ustanovením § 167 S.s.p. správny súd rozhodol aj o trovách konania, pričom na základe úspešnosti žalobcu rozhodol tak, že úplnú náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému priznal. O jej výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením vyšší súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.