Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1250-2013.pdf
PDF · 71.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3Er/1250/2013
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, sídlom Bratislava, Karadžičova 10, proti povinnému U. U., (O.. XX.XX.XXXX), C.: XXXXXXXX, F. U. P. P. P., X. XXX/XX, o vymoženie povinnosti zaplatiť 414,64 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,22 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. XXXX XXXXXX * zo dňa XX.XX.XXXX bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom.
2. Súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.03.2017 z dôvodu nemajetnosti povinného. Náhradu trov exekúcie si uplatnil vo výške 58,22 Eur (z toho: odmena 33,19 Eur plus hotové výdavky 15,33 Eur plus DPH 20 %).
3. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety, Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
7. Podľa § 30 Vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
9. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
10. V citovanom ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
11. Nemajetnosť povinného má vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“ Su´dny exeku´tor je tak povinny´ zistˇovatˇ za ´konom upraveny´m spo^sobom v priebehu exeku´cie vsˇetky podmienky pre vedenie exekúcie a mozˇnosti uspokojenia pohlˇada´vky opra´vnene´ho a v prípade, ak na za´klade zisteny´ch skutocˇnosti ´ nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (medzi inými aj nemajetnosť povinného), je povinný bezodkladne vec predložiť súdu na rozhodnutie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). Pokiaľ teda v predmetnej exekučnej veci podľa súdneho exekútora, ktorý vykonáva podrobné šetrenie majetku povinného, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je toto oznámenie pre exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora dostatočným „dôkazom“ o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania.
12. Z obsahu podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a predloženého exekútorského spisu mal súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Lustráciou bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného či hnuteľného majetku, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky a ktorý by bol exekučne postihnuteľný. Nemá vedený účet v banke. Aktuálne vykonáva živnostenské oprávnenie, avšak bez zisteného príjmu z tejto činnosti, ktorý by mohol byť exekučne postihnuteľný. Je voči nemu vedených viacero exekúcie, čo taktiež znižuje reálnu vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania.
13. Súd na základe vyššie uvedených skutočností preto rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil, keď povinný nedisponuje žiadnym majetkom ani príjmami, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie.
14. Pretože súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a v danom prípade sa nejedná o pohľadávku na výživnom, súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 na náhradu trov exekúcie oprávneného. Pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom a exekútorského spisu s tým, že v zmysle ustanovení vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie pozostávajúcich:
- z odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky;
- z hotových výdavkov vo výške 15,33 Eur (poštovné) podľa § 22 ods. 1 vyhlášky;
- z DPH v sume 9,70 Eur, t.j. 20 % z priznanej odmeny 48,52 Eur.
15. Súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 58,22 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Brezno (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia n i e j e prípustné odvolanie.