Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-3022-2023.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Subarea
27Ek/3022/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. B., nar: 3.6.1970, zomr.: XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX D., IČO: 50 681 974, o vymoženie 591,11 EUR s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 97401 Banská Bystrica, IČO: 37 894 561, pod sp. zn. 255Ex 968/23, takto
rozhodol:
I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 97401 Banská Bystrica, IČO: 37 894 561 trovy exekúcie vo výške 36,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 15.12.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 591,11 eur s prísl. na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1890001870 zo dňa 28.02.2018 (ďalej len ako „exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.12.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 97401 Banská Bystrica, IČO: 37 894 561 (ďalej len ako „súdny exekútor“) vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor emailovým podaním doručeným na súd oznámil, že povinný zomrel, a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, resp. pred začatím exekučného konania samotného. Z uvedeného dôvodu nemalo byť podľa súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie vydané.
3. Exekučný súd z úradnej činnosti a opätovnej lustrácii povinného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX.
4. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
7. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
8. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
9. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
10. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Podľa § 62 CSP, ak sa strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
16. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu, a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania, pričom predpokladom pre vydanie poverenia v konaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, je splnenie uvedených predpokladov v čase podania návrhu oprávneného.
18. Súd počas celého konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto podmienky, pre ktoré je zavedený pojem „procesné podmienky“ nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Ide napr. o právomoc a príslušnosť súdu (§§ 3, 12 a nasl. CSP) prekážka začatého konania (litispendencia podľa § 159 CSP), prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae podľa § 230 CSP), procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP) a iné. Nedostatok niektorej z procesných podmienok môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný, pričom ak ide o taký nedostatok podmienky, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Procesná subjektivita, ako jedna z procesných podmienok sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti, ktorá pri fyzických osobách vzniká narodením a zaniká smrťou. Vo všeobecnosti možno povedať, že smrť fyzickej osoby je právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov týkajúcich sa zomretého, pričom smrť osoby sa preukazuje predpísaným spôsobom
podľa § 43 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak smrť fyzickej osoby nie je možné zistiť v zmysle uvedeného ustanovenia predpísaným spôsobom, t.j. úmrtným listom vydaným na základe prehliadky mŕtveho tela, úmrtný list sa v týchto prípadoch nahrádza súdnym rozhodnutím vydaným v konaní o vyhlásení za mŕtveho, v ktorom súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu a zároveň v rozhodnutí určí aj deň jej smrti.
20. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 15.12.2023, kedy bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu. Nakoľko povinný stratil právnu subjektivitu dňom 11.12.2023 a teda dňom jeho úmrtia, nemôže byť v konaní spornou tá skutočnosť, že týmto dňom stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže sa exekučné konanie v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 15.12.2023, je nevyhnutné v týchto súvislostiach konštatovať, že návrh oprávneného mal byť v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietnutý. Exekučný súd pre úplnosť dodáva, že v čase posudzovania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie však nemal tú vedomosť, že povinný zomrel pred podaním návrhu, nakoľko v tom čase táto skutočnosť v registri obyvateľov SR nebola evidovaná a keďže v konaní nezistil žiadne dôvody podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktoré by bol povinný návrh zamietnuť, v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Keďže exekučný súd až v priebehu exekúcie zistil, že povinný zomrel ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pričom nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania majúci za následok zastavenie konania v ktoromkoľvek jeho štádiu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
21. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
26. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) (v znení platnom do 31.12.2023), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
27. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý ma podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
28. Podľa § 30b Vyhlášky, V exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
29. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur. Ak sa však vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý ma podľa zákona odkladný účinok (lehota 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému), alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy s prihliadnutím na dôvod zastavenia exekúcie, pričom má za to, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať oprávnenému, keďže oprávnený je ten, kto nesie objektívnu zodpovednosť za to, že návrh na vykonanie exekúcie spĺňa zákonom predpokladané podmienky pre jeho podanie. V rámci exekučného konania je to teda oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za dôvodnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené preto súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a na zaplatenie trov zaviazal oprávneného.
30. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 50%, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie. Uvedené ustanovenie vyhlášky limituje odmenu, resp. náhradu paušálnych výdavkov exekútora v situáciách, kedy je potreba vynaloženia úsilia exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného v exekúcii značne obmedzená. Z povahy veci totiž vyplýva, že súdny exekútor de facto okrem počiatočných úkonov potrebných na zabezpečenie vymáhanej pohľadávky a vyhotovenia upovedomenia o začatí exekúcie spolu s jeho doručením v prípade uhradenia vymáhanej pohľadávky do uplynutia lehoty 15 dní od doručenia samotného upovedomenia o začatí exekúcie či vzniku inej skutočnosti odôvodňujúcej jej zastavenie ďalej nekoná. Ergo aktivita súdneho exekútora je menšia, čomu zodpovedá aj priznanie menšej náhrady paušálnych výdavkov. Ak máme teda za to, že exekútorovi patrí len polovičná náhrada paušálnych výdavkov v situácii, keď dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodov, ktoré nastali do uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, bolo by absurdné, aby sme dospeli k inému právnemu záveru v situácii, kedy dôjde k zastaveniu exekúcie pre dôvod, ktorý nastal pred začatím plynutia 15 dňovej lehoty (a maiori ad minus). Stricto sensu sa tak vyššie citované ustanovenie nepoužije len pre dôvody na zastavenia exekúcie, ktoré nastali v rámci jej plynutia, ale per analogiam aj na dôvody, ktoré nastali, resp. existovali predo dňom začiatku jej plynutia za predpokladu, že sa exekútor o týchto dôvodoch dozvedel do uplynutia lehoty samotnej. Inými slovami, súdny exekútor svoj ďalší postup v exekúcii obmedzí v rozsahu nevyhnutnom na oznámenie relevantných skutočností súdu. V tomto univerze úvahy tak treba vnímať úkony podniknuté súdnym exekútorom na vymoženie pohľadávky za nie viac náročnejšie ako v prípade, o ktorom priamo pojednáva ustanovenie § 22 ods. 2 vyhlášky. Nakoľko dôvod zastavenia exekúcie v tomto prípade nastal ešte pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 36,- eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 v spojení s ust. § 30b a 22 ods. 2 vyhlášky (vo výške 30,- eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal z vyššie uvedených dôvodov oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.