Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/45/2018

Potvrdené rozhodnutím 14Co/196/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členiek senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: Q.. K. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. 7, E. E., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o určenie, že žalobca bol spolužijúcou osobou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/45/2018 - 104 zo dňa 20. 06. 2019, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/45/2018 - 104 zo dňa 20. 06. 2019 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci žalobcu Q.. K. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. 7, E. E. proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o určenie, že žalobca bol spolužijúcou osobou, takto

rozhodol:

Súd určuje, že žalobca Q.. K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. 7, E. E. bol spolužijúcou osobou s poručiteľom Q.. K. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a staral sa o spoločnú domácnosť.

Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v plnej výške, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca navrhol, aby súd určil, že žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti a staral sa o neho z dôvodu, že bol odkázaný v zmysle uznesenia č. k. na podanie žaloby o určenie, že je zákonným dedičom po poručiteľovi Ing. K., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXX7.

2. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko žalobca mal vlastnú domácnosť a k poručiteľovi chodil len za účelom, aby mu vypomohol a poskytoval potrebnú opateru.

3. Zo skutkového stavu, ktorý uviedol žalobca bolo zistené, že s poručiteľom boli dlhoročný známi. V roku 2014 sa mu zhoršil zdravotný stav, bol mu implantovaný kardiostimulátor, čo spôsobilo jeho nesamostatnosť, pomáhal mu pri bežných činnostiach v domácnosti, so zdravotnou starostlivosťou. Od roku 2015 už zdravotný stav poručiteľa nedovoľoval, aby žil v domácnosti sám. Upadával do bezvedomia, nebol schopný sám zabezpečovať každodenné činnosti - nákup, príprava stravy, upratovanie, hygiena tela a domácnosti, účasť na lekárskych vyšetreniach a ošetreniach a podobne. Žalobca sa rozhodol s ním trvale žiť v domácnosti. Zároveň mal vedomosť, že v prípade, že sa o neho bude starať a opatrovať bol uvedený ako závetný dedič k predmetnému bytu. Žalobca sa od roku 2015 v spoločnej domácnosti zdržiaval nepretržite avšak denne bol nútený odchádzať do svojho bytu za účelom prípravy stravy pre poručiteľa, vyprať, vyžehliť bielizeň, nakoľko spoločná domácnosť bola v nevyhovujúcom stave, bez kuchynského vybavenia, zaprataná odpadom, hygienické nefunkčné zariadenia, bez práčky, žehličky, čo bolo vzhľadom na zdravotný stav poručiteľa nutné. V čase najmenej dva roky pred smrťou poručiteľa žalobcov byt slúžil výlučne ako priestor na pokrývanie bežných potrieb poručiteľa a žalobcu, ktoré nebolo možné reálne vykonávať v spoločnej domácnosti. Žalobca uviedol, že mali veľmi blízky priateľský vzťah. Poručiteľ ho považoval za viac ako svojho rodinného príslušníka, trávili spolu veľmi veľa času. Žalobca mal kľúče od predmetnej domácnosti a od roku 2015 zdravotný stav poručiteľa nedovoľoval, aby sa žalobca vzdialil na viac ako tri hodiny, preto po čiastočnom asanovaní a dovybavení priestorov bytu tu riadne s poručiteľom býval s úmyslom a vedomím poručiteľa o jeho trvalej prítomnosti. Staral sa riadne o spoločnú domácnosť, postupne odstraňoval nanosený odpad, odstránil havarijný stav hygienických zariadení, zabezpečil poručiteľovi štandardné lôžko a dovybavenie domácnosti, zabezpečoval riadny chod domácnosti a starostlivosť o domácnosť. Robil všetky nákupy potravín a drogérie, prípravu a podávanie strany, zabezpečoval ošatenie, náklady na domácnosť v časti nájomného hradil poručiteľ, všetky ostatné výdavky hradil žalobca.

4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca sa domáha určenia, že bol spolužijúcou osobou poručiteľa Q.. K. G., zomr. XX. XX. XXXX v nadväznosti na prebiehajúce dedičské konanie sp. zn. , , kde SR zastúpená OÚ Banská Bystrica neuznala jeho dedičský nárok. Dňa 14. 05. 2018 sa na Notárskom úrade K.. Q. N. G. v E. E. uskutočnilo dedičské konanie vo vyššie uvedenej veci, ktorého sa zúčastnili žalovaní, za diecéznu charitu zástupca a závetní dedičia I. G., N.. B. J., B. J., Q.. K. Z., prítomná bola i dcéra žalobcu.

5. V zmysle ak nededí manžel ani žiadny z rodičov dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní na výživou na poručiteľa. Zákon používa výraz s poručiteľom v spoločnej domácnosti a nie v domácnosti poručiteľa. Z toho možno vyvodiť, že spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia v spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie a podobne. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny (uznesenie NS ČR č. k. zo dňa 16. 01. 2002). Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom musí existovať v čase smrti poručiteľa. Z pojmu domácnosť vyplýva jej trvácny charakter. Na dedičskom pojednávaní žalobca opisoval, akým spôsobom fungoval s poručiteľom v jeho byte, poskytoval mu zdravotnú starostlivosť, robil nákupy, doopatroval ho, ale nebol spolužijúcou osobou v zmysle ustanovení zákona. O poručiteľa sa staral nielen žalobca, ale aj jeho dve dcéry a z jeho rozprávania vyplynulo, že byt nebol uspôsobený na to, aby tam trvale bývali dve osoby. Vo februári 2017 bol žalobca hospitalizovaný a následne sa išiel doliečiť domov na R., nie do bytu poručiteľa. Z dôvodu, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko žalobca mal vlastnú domácnosť a k poručiteľovi chodil za účelom, aby mu vypomohol a poskytoval potrebnú opateru nebola splnená ani časová požiadavka a preto navrhol žalobu zamietnuť.

6. Žalobca zotrval na svojom vyjadrení. Opakovane poukázal, že jeho starostlivosť bola nielen jeden rok pred smrťou poručiteľa, ale podstatne skôr, a to už počnúc rokom 2014 i keď v tom období nie sústavná, ale počnúc rokom 2015 a ďalšie roky bol osobou žijúcou v spoločnej domácnosti, keďže zabezpečoval všetky potreby. Námietka, že sa starali o poručiteľa i jeho dcéry, bolo to v období, keď mal zdravotné problémy. Poukázal na ustanovenie , ktorý pozná aj výnimku prechodného a dočasného pobytu mimo spoločnú domácnosť napríklad v prípade hospitalizácie a nemoci. V priebehu mesiaca apríl už opakovane všetko zabezpečoval sám. Aj v deň pred smrťou mu poskytol všetky hygienické potreby od kúpania až po opratie prádla. Pokiaľ Okresný úrad Banská Bystrica uvádza, že po hospitalizácii bol v domácom liečení uviedol, že kam sa mal ísť liečiť, kto by sa o nich postaral a ako sa on mohol v tom čase postarať o poručiteľa.

7. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku. Mal za to, že tvrdenia žalobcu sú nedostatočne podložené a mal za to, že nespĺňa podmienky definujúce osobu žijúcu v spoločnej domácnosti a tento spor je iba účelový. Skutočnosti nejasného prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v R. ulici v E. E. sú evidentne dôvodom, pre ktorý sa žalobca obrátil na súd za účelom akejsi kompenzácie peňažnej ujmy vzniknutej z dávneho sporu. Vyjadrenie žalobcu, že zakupoval poručiteľovi oblečenie a iné veci z vlastných finančných prostriedkov navádza dojem, že poručiteľ bol insolventný, napriek tomu, že na jeho účtoch sa nachádza značná suma finančných prostriedkov, z čoho vyplýva, že nebol v žiadnej núdzi a mohol disponovať peňažnými prostriedkami za účelom zabezpečenia si dôstojného živobytia.

8. Žalobca i žalovaný na pojednávaní dňa 23. 05. 2019 vo svojich výpovediach zotrvali na skutkovom stave uvedenom v žalobe i v písomných podaniach, iné skutočnosti neuviedli, nenavrhli a nepredložili žiadne iné listinné dôkazy.

9. Podľa ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom na dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

10. Podľa domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

11. Uznesením č. k. , zo dňa 15. 05. 2018 súd odkázal Ing. K. Z., aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na Okresný súd Banská Bystrica o určenie, že je zákonným dedičom po poručiteľovi a dedičské konanie bolo prerušené. Z odôvodnenia uznesenia bolo zistené, že závetná dedička, keďže poručiteľ zomrel so zanechaním závetov, zomrela dňa 26. 12. 2013 a náhradný dedič v závete určený nebol. V zmysle ustanovenia dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Na pojednávaní dňa 14. 05. 2018 boli účastníci oboznámení s listom Q.. K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. 7, E. E., v ktorom žiada o rozšírenie nároku na dedičstvo po poručiteľovi titulom spolužijúcej osoby. Zástupkyňa Okresného úradu Banská Bystrica mala za to, že nie sú splnené podmienky spolužijúcej osoby v zmysle a teda nebolo uznané dedičské právo Ing. K. Z. po poručiteľovi z toho dôvodu bol odkázaný na podanie žaloby.

12. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve sú žalobami o určenie právnej skutočnosti. Ich procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia . Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od posúdenia sporných skutočností odkáže dedičský súd uznesením toho z domnelých dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby podal žalobu na určenie spornej právnej skutočnosti. Žalobný návrh je vymedzený uznesením dedičského súdu, ktoré by podľa malo vymedziť predmet budúceho sporu tak, aby obsahom petitu bola otázka skutková a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci, ktoré sa má vykonať v konaní o dedičstve.

14. Súd mal za to, že uznesením č. k. bol žalobca odkázaný na podanie žaloby o určenie, že je zákonným dedičom po poručiteľovi a teda súd by mal riešiť zákonnú otázku, kto je dedič, čo je však v rozpore s a , keďže obsahom sporu môže byť len skutková otázka, a to v danom prípade bolo potrebné vyriešiť, či žalobca bol spolužijúcou osobou s poručiteľom po dobu jedného roku pred jeho smrťou, t. j. žil s ním v spoločnej domácnosti, staral sa o spoločnú domácnosť alebo bol odkázaný výživou na poručiteľa. Skutočnosť, či je dedičom si vyrieši dedičský súd v konaní o dedičstve.

15. V konaní bola sporná skutočnosť, či žalobca spĺňa podmienky ustanovenia a z dôvodu, že žalovaný mal za to, že tieto skutočnosti v konaní nepreukázal.

16. Ohľadne nároku na dedenie spolužijúcich osôb musí byť splnená jednak podmienka žitia v spoločnej domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou a ďalšia z dvoch podmienok, že sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Podľa spoločnú domácnosť tvoria osoby, ktoré trvale spolu žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Musí ísť o skutočné a faktické spolužitie, nie však v absolútnom ponímaní. Niekto, kto ako člen domácnosti spoločne s iným uhrádza náklady na svoje potreby, tak sa tým stará aj o spoločnú domácnosť. Zákon nevymedzuje čo treba rozumieť starostlivosťou o spoločnú domácnosť, môže to byť spoločné uhrádzanie nákladov na potreby spolužijúcich osôb. Len dočasná príbuzenská alebo občianska výpomoc pri obstaraní domácnosti za situácie, keď osoba, ktorá sa starala o poručiteľa osamelého a nevládneho, nežila s ním v spoločnej domácnosti pre vznik dedičského nároku nestačí. Podmienka žitia v spoločnej domácnosti je splnená i vtedy ak sa člen domácnosti po určitý čas zdržiaval na inom mieste, napríklad v nemocnici alebo služobnej ceste. Zákon bližšie nevymedzuje čo treba rozumieť pod starostlivosťou o domácnosť. Spoločnú domácnosť podľa tvoria aj tí, ktorí spoločne uhradzujú len tú časť osobitných potrieb, ktorá súvisí napríklad s bývaním, stravovaním, kým ďalšie potreby ako ošatenie, kultúru a podobne si obstarávajú a uhradzujú sami. Nie je vylúčené, aby osoby mali vlastné úspory. Spoločná domácnosť predpokladá spravidla spoločné bývanie, avšak výnimočne netreba trvať na spoločnom bývaní, keď napríklad poručiteľ pre svoj zdravotný stav alebo z bytových dôvodov nemohol mať spoločný byt s osobami, s ktorými inak trvale žil spolu a ktoré sa starali z tohto dôvodu o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Pre posúdenie spoločnej domácnosti nie je rozhodujúce bydlisko jej členov podľa evidencie obyvateľov. Toto tzv. evidenčné bydlisko nemusí byť vždy miestom, kde konkrétna osoba skutočne žije a je potrebné skúmať miesto faktického žitia osoby, ktorá si dedičské práva uplatňuje titulom spolužitia v spoločnej domácnosti.

17. Žalobca predložil do konania čestné prehlásenie E. R., X. 8, E. E., ktorá uviedla, že bola svedkom, že žalobca vykonával 24 hodinovú starostlivosť o poručiteľa v jeho domácom prostredí na adrese trvalého pobytu menovaného vykonával nákupy, zabezpečoval stravu, hygienu starostlivosť o domácnosť, zdravotnícku starostlivosť podľa potreby a po konzultácii s lekármi. Takéto isté čestné prehlásenie dal Ing. X. X., X. 8, E. E..

18. V predmetnom konaní žalovaný robil sporným, že žalobca nepreukázal vedenie spoločnej domácnosti tak ako to ukladá , tvrdil, že má dve domácnosti a nebolo preukázané skutočné spolužitie v spoločnej domácnosti. Nespochybnil, že sa staral o poručiteľa tak, že mu zabezpečoval stravu, ošatenie, nebolo preukázané spoločné hospodárenie, nešlo o skutočné spotrebné spoločenstvo, len o zabezpečovanie potrieb poručiteľa. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal, nenavrhol vykonanie dôkazov na podporu týchto tvrdení. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej veci to znamená, že žalobca nemal povinnosť preukazovať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoje dedičské právo ale jeho preukázanie bolo povinnosťou žalovaného.

19. Súd žalobe vyhovel. Mal za to, že žalobca dostatočne preukázal, že viedol spoločnú domácnosť s poručiteľom po dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľa (od roku 2015 sa nepretržite zdržiaval v spoločnej domácnosti s poručiteľom) a že sa spoločne starali o chod domácnosti. Uvedené skutočnosti boli potvrdené i čestnými prehláseniami, ktoré predložil žalobca a ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval a ktorí potvrdili spoločnú domácnosť. Žalobca najmä svojím osobným prístupom splnil zákonnú podmienku spočívajúcu v starostlivosti o spoločnú domácnosť podľa , nakoľko minimálne osobne prispieval k udržiavaniu spoločnej domácnosti s poručiteľom a jej chodu a nebolo preukázané v konaní, že by v rozhodnom čase trvalo nebýval v spoločnej domácnosti s poručiteľom a túto skutočnosť nemôže vyvrátiť ani to, že žalobca vzhľadom na bytové podmienky v byte poručiteľa stravu pripravoval v byte, kde predtým žil s manželkou, kde chodil aj prať a žehliť vzhľadom na uvedené skutočnosti havarijného stavu bytu, či už ohľadne hygienického zariadenia, lôžka, dovybavenia domácnosti a nanoseného odpadu. V konaní nebolo preukázané, že by neboli vynakladané spoločné náklady na domácnosť, keďže žalobca uviedol, že nájomné vo výške 100 Eur hradil poručiteľ, všetky ostatné výdavky ako aj výdavky spojené s asanáciou bytu do obývateľného stavu hradil výlučne žalobca a zdravotný stav poručiteľa nedovoľoval, aby žalobca viac ako tri hodiny denne strávil mimo spoločnej domácnosti. Bol to žalobca, kto zabezpečoval chod domácnosti, osobné potreby poručiteľa, hygienické potreby poručiteľa i jeho zdravotnú starostlivosť. Skutočnosť, že žalobca ochorel, mal zdravotné problémy a bol za čas hospitalizovaný a doliečoval sa mimo spoločnej domácnosti s poručiteľom neznamená, že neboli preukázané skutočnosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie .

20. Žalovaný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, ktorý by vyvracal skutočnosti tvrdené žalobcom a ktoré vyplynuli z čestných prehlásení, ktoré žalobca predložil.

21. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške podľa a ako úspešnej strane sporu, ktoré mu vznikli úhradou súdneho poplatku v konaní.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.