Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-125-2023.pdf
PDF · 84.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/125/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. januára 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5T/30/2023 zo dňa 24. októbra 2023, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5T/30/2023 zo dňa 24. 10. 2023 vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám
odsudzuje
obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D., trvale bytom E. F. XXXX/X, B. G.,
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5T/30/2023 zo dňa 24. 10. 2023 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 28. 07. 2022 v čase 12:00 h viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, ev. č. B., po ceste II/524 v smere Počúvadlo – Banská Štiavnica tým spôsobom, že v obci Štiavnické Bane v km 26,20 pri prejazde pravotočivej zákruty prešiel do protismeru, kde čelne narazil prednou časťou svojho vozidla do oproti jazdiaceho osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. H., ktorého vodič I. G. vzájomnej zrážke nedokázal zabrániť, následkom ktorej bolo vozidlo zn. Škoda Octavia odrazené a zadnou časťou narazilo do prednej časti za ním jazdiaceho osobného motorového vozidla zn. Subaru Outback, ev. č. B., ktoré viedol vodič I. G. a pri nehode utrpel mal. F. J., nar. XX. XX. XXXX, spolujazdec vo vozidle zn.
Škoda Octavia, zranenia – zlomeninu dolného konca oboch kostí predlaktia s posunom úlomkov, tržnú ranu kútika očných viečok vpravo a otras mozgu, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadali dobu liečenia od 28. 07. 2022 do 10. 10. 2022, pričom dokonca augusta 2022 nevedel jesť pravou rukou, vykonávať hygienu, bol odkázaný na pomoc inej osoby a po nástupe do školy z dôvodu poranenia pravej ruky prvé dva týždne nemohol vôbec písať.
Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 1 rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému – obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., spôsobenú škodu vo výške 13.165,26 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že požaduje revidovať rozhodnutie o uloženom treste, o ktorom sa domnieva, že bude mať zásadné nepriaznivé a škodlivé dôsledky na iné osoby, na rodinu a na schopnosť zabezpečovať vyživovacie povinnosti na odkázané osoby. Nenamieta zistenia o vine, na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie o vine, ale hlavným dôvodom podaného odvolania je uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jedného roka. V tejto súvislosti uviedol, že je živnostník, predmetom činnosti je zhotovovanie brán a vchodových dverí vrátane osadzovania na mieste zákazky. Neoddeliteľnou súčasťou jeho zárobkovej činnosti je používanie motorového vozidla, svoju zárobkovú činnosť bez vozidla nemôže vykonávať. Uloženie trestu zákazu činnosti je vo svojej podstate trestom zákazu výkonu povolania a pracovnej činnosti potrebnej na získanie prostriedkov existencie a výživy celej rodiny. Poukázal na to, že spôsobil dopravnú nehodu v dôsledku bežnej neopatrnosti, vodičský preukaz mu nebol zadržaný, lebo nedošlo k naplneniu kvalifikovanej skutkovej podstaty a nedošlo ani k porušeniu dôležitej povinnosti uloženej zákonom. Zopakoval, že trest zákazu činnosti povedie k strate príjmov, vrátane straty možnosti na náhradu škody, rodina sa prepadne do stavu odkázanosti a on bude odkázaný na pomoc úradu práce. Záverom odvolania uviedol, že riadi motorové vozidlo už rok a pol od dopravnej nehody, od dopravnej nehody sa nedopustil ani žiadnych priestupkov. Ak by mu bol zadržaný vodičský preukaz v čase nehody, tak by mu bol už aj dávno vrátený. Bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý je dostatočný na to, aby bol opatrnejší a aby sa vystríhal rizikám protiprávneho konania. Nie je preto v súlade s poslaním účelu trestu, lebo nemá preventívny účinok vzhľadom na dobu spáchania skutku a ani iný ochranný účinok na bezpečnosť v cestnej premávke, lebo to, že bezpečnosť neohrozuje, preukázal už dobou riadenia vozidla za účelom výkonu svojho povolania od času dopravnej nehody. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd zmenil výrok o treste tak, že mu nebude uložený trest zákazu činnosti, pretože tento trest by nesplnil účel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ale by iba neprimerane zasiahol do sociálnych istôt a príjmov jeho rodiny.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí k uloženému trestu zákazu činnosti uviedol, že tento bol uložený práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, trest bol uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby a preto napadnutý rozsudok považuje za zákonný tak vo výroku o vine, ako aj výroku o treste a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že dôvodom podaného odvolania je záchrana príjmov obžalovaného a jeho vyživovacej povinnosti. Trest zákazu činnosti už v podstate fakticky vykonal, ani pred dopravnou nehodou a ani po nej nemá žiadny záznam o priestupku na úseku cestnej premávky, v tomto prípade nešlo o porušenie dôležitej povinnosti, ale v podstate o bežnú nedbanlivosť spôsobenú zrejme mikrospánkom a preto navrhol, aby súd neukladal obžalovanému trest zákazu činnosti, pretože takýto trest, vzhľadom na okolnosti prípadu, by už mal len zbytočný represívny účinok.
Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že je pravda, že v prípade trestu zákazu činnosti by prišiel o prácu, v rodine šoféruje len on, manželka sa od dopravnej nehody bojí šoférovať a on sa snaží
jazdiť tak, aby bolo všetko v poriadku a nechcel by skončiť na úrade práce. Motorové vozidlo je totiž nevyhnutné pre výkon jeho práce, preto sa pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozsudku. Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré je v zmysle zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto krajský súd v zmysle zákona, ako aj samotného odvolania, preskúmaval len výrok o treste.
Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov. Krajský súd sa s uvedeným odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje.
Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti a k námietkam obžalovaného uvedeným v podanom odvolaní krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal, na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie o vine, no najmä je potrebné poukázať na to, že doposiaľ viedol riadny život, nikdy nebol súdne trestaný, dokonca sa v súvislosti s vedením motorového vozidla nedopustil ani žiadneho priestupku, a to ani pred, ani po spáchaní prejednávaného skutku. V súvislosti s dopravnou nehodou mu nebol zadržaný vodičský preukaz, skutok bol spáchaný v júli 2022, teda po dobu viac ako jeden a pol roka vedie motorové vozidlo v súlade so všetkými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Obžalovaný je živnostník, k výkonu svojho povolania nevyhnutne potrebuje motorové vozidlo, preto s poukazom na všetky uvedené skutočnosti a v súlade s § 34 ods. 3 Trestného zákona krajský súd dospel k záveru, že už nie je potrebné ukladať obžalovanému popri treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti, ktorý by už neplnil žiadnu zo svojich funkcií, bol by uložený v rozpore so zásadami pre
ukladanie trestov a bol by už len odplatou spoločnosti za spáchaný trestný čin. V neposlednom rade, v prípade straty zárobkovej činnosti obžalovaného, by bol zrejme zmarený aj nárok poškodeného na náhradu spôsobenej škody.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom výrok o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu zostal týmto rozhodnutím nedotknutý.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.