Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/22/2023

Rozsudok pre uznanie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu A. B., nar. X. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 22, Humenné proti žalovanej A. F. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. XX, D. bytom E. XX, E., zastúpenej Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom, Štúrova 30, Humenné o vydanie hnuteľných vecí takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi koberec z obývačky v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 30. 3. 2023 žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná vydať mu hnuteľné veci a to obývaciu stenu značky SONAS, bicykel, kávovar, koberec v obývačke, zlaté šperky – 3 prstene a retiazku, rýchlovarnú kanvicu, obraz s námetom prírody, vešiakovú stenu chodbovú a sušičku na huby.

Žalobu odôvodnil tým, že počas trvania partnerského vzťahu so žalovanou tejto na základe jej žiadosti zakúpil hnuteľné veci na zariadenie domácnosti na adrese E. XX, E..

Potom, čo žalovaná bez akéhokoľvek zdôvodnenia ukončila partnerský vzťah, vyzval ju na vrátenie vecí, k čomu však nedošlo.

2. Na pojednávaní dňa 19. 9. 2023 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že nárok žalobcu na vydanie hnuteľných vecí uznáva, pretože sa o to snažila už pred začiatkom pojednávania. Poukázala na to, že predložila súdu mailovú komunikáciu, aj písomnú komunikáciu s právnou zástupkyňou žalobcu svedčiacu o tom, že žalovaná má záujem žalobcovi hnuteľné veci vydať. Dokonca oslovila notárske úrady za účelom uloženia vecí do notárskej úschovy, avšak pretože ide o hnuteľné veci, nebolo to možné. Vyjadrila sa tak, že nárok žalobcu nepopiera, uznáva ho, hnuteľné veci chce vydať, avšak nebola jej poskytnutá súčinnosť zo strany žalobcu.

3. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyriešenia sporu mimosúdnym spôsobom, keďže žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobcovi chce hnuteľné veci vydať, avšak potrebuje jeho súčinnosť.

4. Podaním doručeným súdu dňa 19. 11. 2023 žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti a žiadal konanie zastaviť vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom sporu, mimo koberca v obývačke, ktorý žalovaná nevydala.

5. Písomným návrhom na vydanie rozsudku pre uznanie nároku doručeným súdu dňa 30. 12. 2023 žalobca uviedol, že došlo k dobrovoľnému vydaniu časti vecí, ktoré boli predmetom sporu a preto ohľadne týchto vecí zobral žalobu späť. Žalovaná však nevydala koberec umiestnený v obývačke a preto žalobca navrhol, aby súd ohľadom tejto hnuteľnej veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.

6. Na pojednávaní dňa 8. 1. 2024 žalovaná uviedla, že mení svoje vyjadrenie ohľadne vydania koberca tak, že tento nadobudla zo svojich finančných prostriedkov a preto ho žalobcovi nevydá.

Právna zástupkyňa žalobcu, prítomná na pojednávaní, zotrvala na návrhu žalobcu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie.

7. Podľa ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

Podľa ust. ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa .

Podľa ust. ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.

Podľa odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

8. Žalobca podal žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná vydať mu hnuteľné veci označené v žalobe.

Na pojednávaní za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov žalovaná nárok žalobcu uznala v celom rozsahu vo vzťahu k všetkým hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom sporu, vyjadrila sa tak, že hnuteľné veci chce vydať, snažila sa o to aj prostredníctvom komunikácie s právnou zástupkyňou žalobcu, dokonca chcela veci zložiť do notárskej úschovy, ale pre neposkytnutie súčinnosti žalobcu k tomu nedošlo.

Teda priamo na pojednávaní súdu žalovaná vykonala procesný úkon v zmysle ust. a nárok uplatnený žalobcom uznala v celom rozsahu. Na tomto pojednávaní nebol prednesený návrh na rozhodnutie veci rozsudkom pre uznanie zo strany žalobcu, lebo strany sporu sa dohodli na odovzdaní a prevzatí hnuteľných vecí, dôsledkom čoho by bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu.

Až po odovzdaní hnuteľných vecí, mimo koberca, bol súdu doručený písomný návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie z dôvodu, že žalovaná nevydala jednu hnuteľnú vec a to koberec v obývačke a teda žalobca v tejto časti nemohol zobrať žalobu späť.

Súd neprihliadol na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 8. 1. 2024, v zmysle ktorého uviedla, že koberec v obývačke nevydá, lebo ho zakúpila z vlastných finančných prostriedkov. Podľa názoru súdu na toto zmenené stanovisko nebolo možné už prihliadnuť, lebo k uznaniu nároku žalobcu došlo pred súdom a to priamo na pojednávaní dňa 19. 9. 2023. Predchádzalo tomu aj písomné vyjadrenie žalovanej k žalobe, v ktorom uviedla, že reagovala na výzvy žalobcu pred podaním žaloby, aby jej poskytol potrebnú súčinnosť k odovzdaniu vecí, avšak túto svoju povinnosť nemohla splniť, lebo žalobca jej súčinnosť neposkytol.

V uznesení z 10. 5. 2023, ktorým súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe, bola žalovaná poučená o tom, že v lehote 15 dní musí uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.

Na základe tohto uznesenia žalovaná predložila dôkazy o tom, že hnuteľné veci žalobcovi chcela vydať ešte pred podaním žaloby a neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia, že nárok neuznáva. Z predloženého písomného vyjadrenia na základe tohto uznesenia vyplýva, že žalovaná mala záujem

vydať žalobcovi všetky hnuteľné veci. Teda ani na základe výzvy súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, ani na pojednávaní dňa 19. 9. 2023 žalovaná nárok žalobcu nepoprela, naopak vyjadrila sa tak, že hnuteľné veci chce vydať, čo je jednoznačne súhlasný prejav žalovanej s podanou žalobou. Rozsudok pre uznanie patrí medzi osobitné procesné postupy súdu prvej inštancie, založenom na dispozičnom prejave sporovej strany, ktorá nárok uplatnený žalobcom uzná. Uznanie nároku je plne v kompetencii sporovej strany a to bez limitácie na určitý moment konania. Uznávací prejav sporovej strany predstavuje zásadný zásah do ďalšieho priebehu sporu, keďže v prípade splnenia podmienok podľa ust. súd v dôsledku odpadnutia základného predpokladu vedenia súdneho konania, ktorým je spor o právo, rozhodne o predmete konania na základe uznania nároku rozsudkom pre uznanie. Skutkový základ takéhoto rozsudku predpokladá nielen hmotnoprávny úkon sporovej strany k smerom súdu, ktorým uznáva nárok, ale v zmysle princípu kontradiktórnosti konania protistrana musí navrhnúť vydanie rozsudku pre uznanie nároku.

Ak žalobca navrhne rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie, na základe prejavu žalovaného rozsudok sa neopiera o zistený skutkový stav, ale o uznávací prejav žalovaného, ktorý ani nemusí korešpondovať s vykonaným dokazovaním. Súd ani neskúma, na základe akých skutočností žalovaný nárok žalobcu uznal a teda či uznanie nároku zodpovedá doposiaľ známym skutkovým zisteniam súdu. Skutkové zistenia sa obmedzujú len na to, či sú splnené všetky predpoklady pre vydanie rozsudku pre uznanie. Je potrebné zdôrazniť, že rozsudkom vydaným v tomto osobitnom procesnom postupe súd nevyslovuje autoritatívny názor na otázku, ktorá je predmetom konania, ale výrok obsiahnutý v rozsudku pre uznanie deklaruje výlučne skutočnosť, že v priebehu konania k takémuto hmotnoprávnemu prejavu strany sporu došlo a protistrana následne navrhla súdu postup podľa ust. . Súd teda neskúma súlad uznávacieho prejavu žalovaného s hmotnoprávnou úpravou, prípadne s korešpondovaním s doterajším vývojom sporového konania. Možno konštatovať, že ide o prejav princípu formálnej pravdy v jej základnej podobe a skutkový základ predmetného rozsudku sa neopiera o zistený skutkový stav tak ako v prípade rozsudku vydaného po štandardnom priebehu konania. Vzhľadom na hmotnoprávny úkon sporovej strany v kumulácii s návrhom protistrany v zmysle ust. , tieto súhrne vylučujú posúdenie otázky, ktorá je predmetom konania konajúcim súdom a ten sa môže obmedziť len na pozitívny záver o naplnení predpokladov pre vydanie rozsudku pre uznanie bez možnosti posudzovať odôvodnenosť a opodstatnenosť žaloby. Na základe horeuvedených skutočností je možné konštatovať, že v prípade naplnenia predpokladov ust. , súd nemá inú možnosť než rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

V danom prípade súd konštatuje, že boli splnené podmienky ust. , lebo žalovaná pred súdom nárok žalobcu uznala v celom rozsahu a žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Súd nemohol zobrať do úvahy neskoršie stanovisko žalovanej v tom, že koberec nevydá, lebo ho zakúpila z vlastných finančných prostriedkov, keďže k uznávaciemu prejavu z jej strany došlo už na pojednávaní dňa 19. 9. 2023 a teda časť procesnej podmienky potrebnej na aplikáciu ust. zo strany žalovanej tak bola splnená. Následne žalobca splnil aj svoju procesnú podmienku pre aplikáciu tohto ustanovenia, keď písomne navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie. Súdu tak nezostávalo iné, než o nároku žalobcu na vydanie koberca v obývačke rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Súd má za to, že v tejto časti je rozsudok vykonateľný aj vzhľadom na označenie predmetu hnuteľnej veci, ktorá má byť vydaná, lebo je zrejmé, že ide o koberec, ktorý má žalovaná v obývačke (lebo žalobca v žalobe uviedol, že zariadil jej domácnosť) a teda je dostatočne individuálne určený predmet petitu rozsudku na vydanie hnuteľnej veci.

9. Žalobca zobral podanú žalobu čiastočne späť a to ohľadne vydania všetkých hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom konania, lebo žalovaná ich vydala. K späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením prvého pojednávania vo veci.

10. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Keďže žalobca zobral podanú žalobu späť v časti o vydanie hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom sporu, mimo koberca v obývačke, súd konanie v tejto časti zastavil, lebo k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci. Navyše aj prípadný nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby v tejto časti by bol neúčelný a súd by naňho neprihliadol, keďže žalovaná hnuteľné veci žalobcovi vydala a predmet sporu tak odpadol.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatňovaní základného práva zaručeného v a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa však neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa . Toto ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, aj od zásady zodpovednosti za zavinenie.

14. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania a použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z toho dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Zákon to však bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania, alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

15. Pri aplikácii ust. súd prihliada aj na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo nepriznaní čiastočnom a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť aj na postoj účastníkov v konaní (uznesenie NS SR sp. zn. z 25. 2. 2009).

16. Súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi jednak procesnú situáciu, druh sporu aj postoj strán v konaní. Keďže žalobcovi by podľa výsledku konania prináležalo právo na náhradu trov konania vo vzťahu k hnuteľnej veci – kobercu podľa ust. a vo vzťahu k ostatným hnuteľným veciam podľa ust. , lebo žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keďže hnuteľné veci vydala až po začatí konania, súd skúmal, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. a na pojednávaní dňa 8. 1. 2024 vyzval strany sporu, aby sa k tomu vyjadrili.

Žalobca uviedol, že náhradu trov konania si uplatňuje z dôvodu, že žaloba bola podaná dôvodne, lebo žalovaná hnuteľné veci vydala až v priebehu sporu.

Žalovaná sa vyjadrila tak, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, lebo žalovaná reagovala na požiadavku žalobcu komunikáciou s jeho právnou zástupkyňou, hnuteľné veci chcela hneď vydať, avšak nebola jej poskytnutá potrebná súčinnosť.

Súd mal za preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie vecí písomnou výzvou právnej zástupkyne z 10. 3. 2023, ktorú žalovaná prevzala 21. 3. 2023. Už 22. 3. 2023 reagovala žalovaná sms a nasledujúci deň aj telefonicky, že hnuteľné veci chce vydať, avšak žalobca jej neposkytol k tomu súčinnosť. Na 27. 3. 2023 bolo dohodnuté stretnutie za účelom prevzatia vecí zo strany žalobcu, avšak žalobca neprišiel. Naopak žalobca podal dňa 30. 3. 2023 na súd žalobu o vydanie hnuteľných vecí, hoci jeho právna zástupkyňa a teda aj sám žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaná chce hnuteľné veci vydať.

Žalovaná pokračovala v snahe vydať žalobcovi hnuteľné veci aj po podaní žaloby na súd, keď dňa 11. 4. 2023 zaslala právnej zástupkyni žalobcu emailovú správu a v ten istý deň aj list poštou. Následne zaslala aj ďalší list dňa 28. 3. 2023. Teda vzhľadom na postoj strán sporu, ako aj na druh sporu, mal súd za preukázané, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, hoci by na ne mal nárok. Je potrebné konštatovať, že žalobca žiadal vydať hnuteľné veci, ktoré mu žalovaná nemohla odovzdať bez jeho súčinnosti. Aj napriek tomu, že sa pokúšala odovzdať ich do notárskej úschovy, jej bolo oznámené, že Notársky poriadok to neumožňuje. Keďže sa veci nachádzali v jej byte, nemohla ich uložiť na ulicu alebo do iného verejného priestoru, kde by ich žalobca prevzal. Dbala pritom na to, aby sa predmetné veci nepoškodili, resp. neznehodnotili. Až po pojednávaní, na ktorom žalovaná nárok žalobcu uznala v celom rozsahu, poskytol žalobca súčinnosť tak, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom sporu, od žalovanej prevzal a teda došlo k ich vydaniu.

Vzhľadom na postoj žalobcu, ktorý odmietol poskytnúť súčinnosť pred podaním žaloby na súd, ale aj tesne po jej podaní, kedy mu žalovaná veci chcela vydať, súd mu náhradu trov konania ako úspešnej strane sporu nepriznal s poukazom na ust. .

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Voči ostatným bodom výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné a možno ho podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.