Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-174-2012.pdf
PDF · 74.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/174/2012
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti povinnému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Ľ. XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 115,58 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, so sídlom Exekútorského úradu: Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 410/12, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.02.2012, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.02.2012, domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 115,58 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Lučenec, č. XXX-XXXXXXXXXX-O. zo dňa 30.05.2006, ktoré sa stalo právoplatným dňa 06.07.2006 a vykonateľným dňa 21.07.2006.
2. Poverením č. 5606 101136 zo dňa 17.02.2012 tunajší súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 410/12.
3. Dňa 31.05.2019 súdny exekútor doručil do elektronickej schránky súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie, na úhradu ktorých zaviaže oprávneného.
4. V Obchodnom vestníku bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystria sp. zn. XOdK/ XXX/XXXX zo dňa 15.05.2019 bol na majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz, za správcu bol ustanovený Správcovská a poradenská, k.s., so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 143 448. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. XX/ XXXX, E. dňa 21.05.2019.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.02.2012, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
10. Súd kontrolou exekučného spisu vedeného Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 14Er/174/2012 zistil, že v predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k zániku práva priznaného exekučným titulom, a to uplynutím prekluzívnej lehoty s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko exekučným titulom, ktorý je podkladom na vedenie predmetnej exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré bolo možné vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, t.j. v danom prípade do 06.07.2016.
11. Inštitút preklúzie je osobitným inštitútom občianskeho práva, ktorý má za následok zánik práva. Uplynutie prekluzívnej doby má bezprostredný vplyv na samotnú existenciu subjektívneho práva. Ak sa právo neuplatní v stanovenej dobe zaniká a nezostáva ani v podobe naturálnej obligácie, to znamená, že dlžník nemôže po uplynutí prekluzívnej doby dlh už dobrovoľne plniť, nakoľko by išlo o plnenie už neexistujúceho dlhu, ktoré plnenie by malo za následok vznik povinnosti u veriteľa vrátiť takto prijaté plnenie ako bezdôvodné obohatenie.
12. Nakoľko pohľadávka oprávneného vo výške 115,58 Eur (4.711,- Sk) priznaná exekučným titulom
- rozhodnutím Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Lučenec, č. 700-2210145506- GC04/06 zo dňa 30.05.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2006 a vykonateľnosť dňa 21.07.2006, nebola núteným výkonom rozhodnutia uspokojená a dňom 06.07.2016 došlo k zániku exekučným titulom priznaného práva, nemožno v exekúcii pokračovať. Nakoľko k preklúzii exekučného titulu došlo skôr ako bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zo dňa 15.05.2019 na majetok povinného vyhlásený konkurz, súd podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 exekúciu zastavil.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
17. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
18. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie posudzoval predovšetkým skutočnosti, či sú splnené podmienky ustanovené v § 203 Exekučného poriadku na to, aby niektorému z účastníkov konania uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
19. V tejto súvislosti rešpektujúc právny názor, že v prípade, ak oprávnený včas podal návrh na vykonanie exekúcie (čo v danom prípade podal, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal po necelých šiestich rokoch od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, pričom prekluzívna lehota je v predmetnom exekučnom konaní desaťročná) neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 1EMCdo/1/2013 z 23.10.2014). Preto aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 o uložení povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora neprichádza do úvahy.
20. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty k náhrade trov exekúcie súdneho exekútora by mal súd zaviazať povinného. Nakoľko však na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zo dňa 15.05.2019 vyhlásený konkurz, súd dospel k záveru, že k náhrade trov exekúcie nebude možné objektívne zaviazať ani povinného. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie č.k. II. ÚS 619/2016 zo dňa 10.08.2016, v ktorom konštatoval, že „v prípade konštatovania nenaplnenia žiadnej z hypotéz právnych noriem ustanovených v § 203 Exekučného poriadku súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie neprizná. Aj takéto rozhodnutie o práve na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora je ústavne súladné, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR zákonná úprava trov exekúcie účinná do 31.03.2017 negarantuje bezpodmienečne súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov konania, keď nemožno dobre vylúčiť prípad, keď na náhradu trov exekúcie objektívne nebude možné zaviazať ani povinného, ale ani oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.