Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/58/2019

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s., Pivovarská 9, 082 21 Veľký Šariš, právne zastúpený: JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., advokátska kancelária, Slnečná 33, 044 24 Poproč, proti dlžníkovi v 1. rade: H. P., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX U., v 2. rade: O.. A. P., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX U., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Dlžníkovi v 1. a v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 01.06.2019 bol súdu doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhovateľ žiada zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa na nehnuteľnostiach dlžníkov: rodinný dom so súpisným číslom XXX, stojaci na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere 212 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorý sa nachádza v katastrálnom území U., obec U., okres U., a ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom U., katastrálny odbor, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníkov v I. a II. rade v podiele 1/1; ďalej pozemku s parcelným č. XXXX o výmere 212 m2 a pozemku s parcelným č. XXXX o výmere 295 m2, parcely registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území U., obec U., okres U., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom U., katastrálny odbor, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníkov v I. a II. rade v podiele 1/1 (ďalej len „nehnuteľnosti“); a to za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vo výške 9.566,53 Eur s príslušenstvom vyplývajúcej zo Zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni zo dňa 28.02.2017 v spojení s Dohodou o ručení - vyhlásenie ručiteľa zo dňa 28.02.2017.

2. Návrh navrhovateľ odôvodnil existenciou pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi v 1. rade v celkovej výške 9.566,53 Eur s príslušenstvom vyplývajúcej zo Zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni zo dňa 28.02.2017 v spojení s Dohodou o ručení - vyhlásenie ručiteľa zo dňa 28.02.2017. Medzi navrhovateľom a spoločnosťou Šoni, s.r.o., so sídlom Hurbanova 588/23, 920 01 Hlohovec, IČO: 46 833 081, došlo dňa 28.02 2017 k uzavretiu Zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni (ďalej len „Zmluva“). Zmluva v článku IV ods. 4.1. ustanovila, že navrhovateľ prenecháva do nájmu časť plochy vymedzenej v prevádzke, ktorú navrhovateľ mal využiť na umiestnenie reklamných a propagačných materiálov. Navrhovateľ sa zaviazal podľa bodu 4.2. Zmluvy zaplatiť nájomné spoločnosti Šoni, s.r.o. vo výške 14.000,00 Eur bez DPH po dobu nájmu, t.j. trvania Zmluvy, ktorá bola určená na 5 rokov (60 mesiacov). Túto sumu navrhovateľ zaplatil už v prvom roku nájmu prevodom na účet. Podľa článku III vodu 3.2.5. Zmluvy sa Šoni, s.r.o. zaviazal zabezpečiť, aby zariadenia navrhovateľa bolo umiestnené v prevádzke Šoni, s.r.o. po celú dobu nájmu. Z výpisu živnostenského registra Šoni, s.r.o. vyplýva, že tento ukončil podnikateľskú činnosť v prevádzke „ŠONI“ nachádzajúcej sa na Dukelskej ulici 10, Hlohovec, a to ku dňu 06.02.2018. Uvedená prevádzkareň Šoni, s.r.o. bola dohodnutým miestom vyplývajúcim zo Zmluvy, v ktorom malo byť po celú dobu nájmu zabezpečené umiestnenie zariadení navrhovateľa. V dôsledku porušenia týchto povinností Šoni, s.r.o. došlo k Odstúpeniu od Zmluvy navrhovateľom listom doručeným Šoni, s.r.o. dňa 14.12.2018. Podľa článku IV ods. 4.7 Zmluvy je Šoni, s.r.o. povinný vrátiť navrhovateľovi príslušnú čiastku nájomného, ktoré bolo vopred zaplatené a uhradiť náklady vzniknuté s montážou a demontážou zariadení v prípadoch predčasného skončenia. Tento nárok je splatný dňom, v ktorom došlo ku skončeniu Zmluvy, resp. posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k predčasnému ukončeniu Zmluvy. Alikvotná časť sa vypočíta tak, že časť nájomného pripadajúca na kalendárny mesiac sa vynásobí počtom kalendárnych mesiacov, o ktoré sa Zmluva predčasne skončila. Podľa bodu 4.2. Zmluvy je táto suma navýšený o DPH. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ vznikol zmluvný nárok vo výške minimálne 9.566,53 Eur s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie pomernej časti vopred zaplatenej odplaty za zostávajúcich 41 mesiacov (od. 01.12.2018 do 30.04.2022). Navrhovateľ listom doručeným Šoni, s.r.o. dňa 15.02.2019 a dňa 11.03.2019 vyzval Šoni, s.r.o. na zaplatenie dlžnej sumy, pričom dlh do dnešného dňa neuhradil. Dňa 28.02.2017 uzavrel navrhovateľ a dlžník v 1. rade Dohodu o ručení - vyhlásenie ručiteľa, na základe ktorej sa dlžník v 1. rade zaviazal zaplatiť budúcu pohľadávku navrhovateľa vzniknutej titulom nároku navrhovateľa na vrátenie príslušnej časti nájomného, v prípade, že Šoni, s.r.o. tak neurobí v lehote splatnosti. Pohľadávka sa stala splatnou dňa 14.12.2018, pričom dlžník v 1. rade bol výzvou navrhovateľa vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky. Výzva bola dlžníkovi doručená dňa 24.04.2019, na základe ktorej dlžnú čiastku neuhradil. Navrhovateľ ďalej uvádza, že vo veci samej je vedené upomínacie konanie na Okresnom súde Banská Bystrica.

3. Dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie navrhovateľ v návrhu odôvodnil tým, že Šoni, s.r.o. ani dlžník v 1. rade s navrhovateľom nekomunikujú, nereagujú na výzvy zasielané navrhovateľom a neprejavili snahu riešiť svoj dlh vysporiadať akýmkoľvek spôsobom. Zároveň navrhovateľ uviedol, že na liste vlastníctva č. 10410 je k nehnuteľnosti, ktoré bezpodielovými spoluvlastníkmi sú dlžníci v 1. a v 2. rade, evidovaný vznik záložného práva v prospech Československej obchodnej banky, a.s.

4. Spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ predložil plnomocenstvo, Zmluvu o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni s prílohami, zálohovú faktúru, výpis z účtu z banky o prevode nájomného, Odstúpenie od zmluvy, doručenku odstúpeniu od Zmluvy, Výzva na zaplatenie I s doručenkou, Výzva na zaplatenie II s doručenkou, Výzva na zaplatenie adresovaná dlžníkovi v 1. rade s potvrdením o doručení, Dohoda o ručení, Výpis zo živnostenského registra Šoni,s r.o., Výpis z Obchodného registra navrhovateľa, Osvedčenie k DPH, výpis z A. z č. XXXXX, Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní.

5. Podľa (ďalej len „“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

15. Podľa , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

16. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Toto ohrozenie musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávneným navrhovateľom aspoň osvedčené. V súvislosti s nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia dôvodnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

17. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádza najmä zo vzájomného pomeriavania, a to tak, že na pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem jednej strany sporu, ktorej sa má prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, a na druhú stranu záujem druhej strany sporu, ktorú môže konkrétne zabezpečovacie opatrenie poškodiť. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie takejto skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé, ale existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. Nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd preto starostlivo zvažuje, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv dlžníka s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá by týmto obmedzením vznikla a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.

18. Súd ohľadom podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a po preskúmaní podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že v prejednávanej veci navrhovateľ neosvedčil dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie. Dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie navrhovateľ v návrhu odôvodnil tým, že Šoni, s.r.o. ako dlžník ani dlžník v 1. rade ako ručiteľ s navrhovateľom nekomunikujú, nereagujú na výzvy zasielané navrhovateľom a neprejavili snahu riešiť svoj dlh vysporiadať akýmkoľvek spôsobom. Zároveň navrhovateľ uviedol, že na liste vlastníctva č. XXXXX je k nehnuteľnosti, ktoré bezpodielovými spoluvlastníkmi sú dlžníci v 1. a v 2. rade, evidovaný vznik záložného práva v prospech M. Z., a.s. Súd k týmto tvrdeniam uvádza, že nereagovanie na výzvy a nekomunikovanie s navrhovateľom nemá za následok osvedčenie dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko navrhovateľ nepoukázal na žiadne úkony dlžníkov, ktoré by viedli k zmenšovaniu ich majetku, resp. k takému nakladaniu so svojím majetkom, ktorým by znižovali jeho hodnotu. V prípade, ak by nereagovanie na výzvy veriteľa malo zakladať osvedčenie dôvodnej obavy z ohrozenie exekúcie tak, ako to vyžaduje , výkladom ad absurdum tohto tvrdenia navrhovateľa by malo za následok, že súd by mohol každému veriteľovi (žalobcovi) v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky priznať ochranu formou vydania zabezpečovacieho opatrenia, ak by považoval pohľadávka za osvedčenú. Na vyhovenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje skutočnosť, že žalovaný neuhradil svoje dlhy. Dôvodom je ďalej hodnoverné osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. U žalovaného môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri exekúcii, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (pozri: rozhodnutie Najvyššieho súd SR, sp. zn. ; R 20/1998).

19. Skutočnosť, na ktorú poukázal navrhovateľ, že na liste vlastníctva č. XXXXX, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, ku ktorým navrhovateľ žiada zriadiť záložné právo, je už zapísaný záložný veriteľ, súd nepovažuje za skutočnosť takej intenzity, ktorá by mohla vzbudzovať obavu, že exekúcia bude zmarená. Súd je názoru, že zriadenie záložného práva by bolo neprimerané vo vzťahu hodnoty zabezpečovaných nehnuteľností, ktorou je novostavba rodinného domu a pozemky k výške pohľadávky, ktorú by mali nehnuteľnosti zabezpečovať. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer (viď. KOTRECOVÁ, Alexandra. . In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. . 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 1153.). Z charakteru zapísaného záložného práva k nehnuteľnostiam vyplýva, že ide o nevyhnutný, a v praxi „bežný“ právny úkon pri zabezpečovaní vlastného bývania dlžníkov. Navrhovateľ ani neuviedol v návrhu, či ide o jediný majetok dlžníka v 1. rade ako ručiteľa, resp. či len z tohto majetku bude uspokojovaný v prípade exekučného konania, čo by mohlo posilniť jeho argumentáciu vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnej obavy (i keď potenciálne tvrdenie navrhovateľa, že ide o jediný majetok dlžníkov by sám o sebe na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačoval). Z návrhu a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti a správanie sa dlžníka v 1. rade ako ručiteľa alebo jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu - nakladaniu a zbavovaniu sa majetku dlžníkom reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Navrhovateľ nepoukázal na žiadne úkony dlžníka, ktoré by mali potenciál vzbudiť dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ netvrdil a ani nepoukázal na také skutočnosti a úkony dlžníkov, ktoré by osvedčili obavu, že exekúcia na ich majetok bude zmarená, v prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní o zaplatenie pohľadávky. Naliehavosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a dôvodná obava zo zmarenia exekúcie by mala vyplývať z konania dlžníka, že nedisponuje väčšími finančnými prostriedkami, má dlhodobé finančné problémy s uhrádzaním svojich záväzkov, negatívna finančná situácia dlžníka, atď. Súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal existenciu všetkých podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

20. Účelom nariadenej dočasnej úpravy je zabrániť spôsobeniu značnej a ťažko odstrániteľnej ujmy navrhovateľa spočívajúcej v nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Súd má za to, že navrhovateľ nepoukázal na také skutočnosti na strane dlžníkov, ktoré by mohli spôsobiť vznik ujmy navrhovateľovi, ktorú neskôr nebude možné napraviť.

21. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny )

24. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 , (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

25. Podľa článku 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

26. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením a zásadou úspechu. Súd by tak úspešným dlžníkom v 1. a v 2. rade mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia dlžníkom žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Uvedené závery vychádzajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. ). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov konania 0,00 Eur.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a za použitia citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).