Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-36-2017.pdf
PDF · 212.54 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-3Cb/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Emília Rešetková Romi plus, s miestom podnikania Bánovce nad Bebravou, Jána Bottu 379/3, IČO:44 000 791, zast. JUDr. Pavol Trnka, advokát, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, IČO: 31 142 371, v konaní o zaplatenie 11.746,45 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 16.10.2017 domáhal zaplatenia 11.746,45 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu na území SR. Žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste v Partizánskom na adrese Víťazná 394/44 (ďalej len ako „odberné miesto“). Dňa 03.11.2015 bola na odbernom mieste vykonaná kontrola počas ktorej poverení zamestnanci nadobudli podozrenie z neoprávnenej manipulácie s meradlom, čím malo dôjsť k poškodeniu meradla. Z tohto dôvodu meradlo zdemontovali a bolo zaslané na posúdenie znalcovi. Znalec Ing. Peter Liška (ďalej len ako „znalec“) v znaleckom posudku uviedol, že zabezpečenie meradla
- plomba, ako aj kryt číselníka meradla boli poškodené. Vzhľadom na uvedené zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému odberu plynu v období od 11.12.2014 do 02.11.2015 (327 dní). Pri výpočte škody nemožno brať do úvahy stav spotreby plynu nameraný počítadlom. Preto žalobca škodu vyčíslil v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Ministerstva Hospodárstva SR (ďalej len ako „vyhláška“).
3. Ako dôkazy navrhol vykonať: zápis zo dňa 03.11.2015 o vykonanej kontrole; fotografie z kontroly; montážny list meradla zo dňa 03.11.2015; znalecký posudok; vyúčtovanie škody a výpočet škody + cenník externých služieb. 4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 3Cb/36/2017-34 zo dňa 23.01.2018, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
5. Žalovaná dňa 05.02.2018 doručila tunajšiemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu. Odpor zdôvodnila tým, že na odbernom mieste sa rozhodla začať s vykurovaním dňa 31.10.2015, pričom manžel sa snažil uviesť do prevádzky plynový kotol, na druhý deň po vyhorení plynu v potrubí zistil, že objekt vykurovaný nie je a v domnení, že je vadný kotol, objednal jeho opravu u firmy Rekos spol. s r.o., Partizánske, ktorej pracovníci kotol aj rozobrali a zistili, že je v poriadku. Z tohto dôvodu manžel oznámil poruchu dodávateľovi plynu, pričom ešte dňa 01.11.2015 prišiel poruchu odstrániť jeho pracovník, ktorý najskôr konštatoval, že plynové hodiny sú v poriadku, po telefonickej konzultácii s S. U. z firmy Rekos, spol. s.r.o. a následnej niekoľko minútovej pracovnej činnosti v mieste meradla plynu konštatoval poruchu s tým, že meradlo treba vymeniť. Aj keď podľa zistenia manžela mal v motorovom vozidle náhradné meradlo, výmenu sám nevykonal, ale k tejto došlo až dňa 02.11.2015 už iným pracovníkom dodávateľa plynu. Ten výmenu vykonal bez toho, aby nás upozornil na akýkoľvek neoprávnený zásah do zabezpečenia meradla a o údajnom neoprávnenom zásahu sa dozvedela až po doručení vyúčtovania škody a výzvy na jej úhradu. Aj keď s určitosťou nemôže tvrdiť, že plomba na meradle bola poškodená práve dňa 01.11.2015 pracovníkom dodávateľa plynu, ktorý po nahlásení poruchy prišiel problém riešiť ako prvý. je absurdné predpokladať neoprávnenú manipuláciu zo strany odberateľa plynu (žalovanej), keďže tento sám poruchu nahlásil a inicioval tak aktivitu zo strany žalobcu, pri ktorej tento zistil poškodenie zabezpečenia meradla. K vyššie uvedeným skutočnostiam navrhuje vypočuť manžela. Odhliadnuc od okolností Ing. K. Leškom v jeho znaleckom posudku č. 664/PL-2015 zo dňa 22.11.2015 zisteného poškodenia plomby plynomeru na vyššie označenom odbernom mieste žalovaného opísaných vyššie, je presvedčená, že žalobca nemôže uniesť dôkazné bremeno ohľadne vzniku žalobou uplatnenej škody z titulu neoprávneného odboru plynu. Z vyššie citovaných ust. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike je totiž zjavné, že nárok na náhradu škody by žalobcovi mohol vzniknúť len za predpokladu preukázania, že škoda skutočne vznikla. To, že k žiadnemu vzniku škody nedošlo, potvrdzujú údaje o spotrebe plynu za predchádzajúce roky. Za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 bol zaznamenaný odber plynu v množstve 1.146 m3 a za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 v množstve 1.228 m3 je podľa stavu meradla v čase jeho výmeny za obdobie od 01.01.2015 do 03.11.2015 zaznamenaný odber v množstve 1.333 m3 . Tieto skutočnosti iba potvrdzujú, že plynomer na uvedenom odbernom mieste zaznamenával skutočný odber plynu, keď v kritickom období dochádza dokonca k zaznamenaniu zvýšeného odberu. Podotýka, že žalobcom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. vypočítaná škoda vychádza z odberu v objeme viac ako 20- násobne vyššieho, než bol reálny odber v obdobiach, kedy bol odber nespochybniteľne vykazovaný presne. Zároveň namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže plyn jej na základe uzavretej zmluvy dodával subjekt rozdielny od žalobu a škoda, preto ak by v teoretickej rovine vznikla, nemohla vzniknúť v majetkovej sfére žalobcu.
6. Ako dôkazy navrhol vykonať: svedecká výpoveď manžela žalovanej; faktúra č. 7451041762 zo dňa 20.03.2013; faktúra č. 7449159327 zo dňa 21.03.2014 a faktúra č. 7426191436 zo dňa 12.01.2015.
7. Súd uznesením č.k. 3Cb/36/2017-54 zo dňa 21.02.2018 zrušil platobný rozkaz a po právoplatnosti tohto uznesenia pokračoval ďalej v konaní. 8. Dňa 08.03.2018 doručil žalobca vyjadrenie k odporu žalovanej. Uviedol, že určujúcim kritériom pre posúdenie, či došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike zistenie a preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom a tiež preukázanie, že došlo k odberu zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením. Obe skutočnosti žalobca v žalobe preukázal, a to znaleckým posudkom, v ktorom znalec jednoznačne potvrdil poškodenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, a tiež rozdielnym stavom spotreby na meradle, keďže na fotografii meradla zo dňa kontroly 03.11.2015 bol stav spotreby vyšší než pri poslednom fyzickom odpočte dňa 10.12.2014. Nižší stav spotreby dňa 10.12.2014 (7.063 m3) oproti spotrebe dňa 03.11.2015 (8.543 m3) potvrdzuje navyše aj faktúra č. 7426191436 za obdobie 19.03.2014
- 31.02.2014, ktorú žalovaná priložila k odporu. Ide o objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, čo vyplýva aj zo samotnej formulácie, že je to odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V tomto prípade preto odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, i keď porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Uvedená argumentácia vychádza, okrem iného, aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009. K vzniknutej škode a príčinnej súvislosti ďalej uvádza, že žalobca prevádzkuje distribučnú sieť ktorou sa dopravuje zemný plyn do odberného miesta žalovanej. Za dodané a spotrebované množstvo zemného plynu však žalovaná neplatí žalobcovi, pretože žalobca s odberateľmi zemného plynu nevstupuje do zmluvných vzťahov. Žalovaná za dodaný a spotrebovaný zemný plyn platí na základe zmluvy o dodávke zemného plynu svojmu dodávateľovi zemného plynu, a to na základe údajov o spotrebe, ktoré dodávateľovi poskytuje žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Plynomer, ktorý žalovaná na svojom odbernom mieste používala, sa v zmysle zákona o metrológii považuje za určené meradlo. Podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d) zákona o metrológii (v znení účinnom ku 03.11.2015) platí, že poškodenie, pozmenenie, odstránenie alebo iné poškodenia overovacej, alebo zabezpečovacej značky plynomera, t.j. plomby, spôsobuje zánik platnosti overenia určeného meradla. Takéto meradlo následne nie je možné v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o metrológii ďalej používať a súčasne nie je možné prihliadať ani na údaje o spotrebe uvedené na číselníku meradla. Žalobca preto na účely určenia žalovaného odobratého množstva plynu v rozhodnom období nemohol použiť údaj o spotrebovanom množstve plynu z plynomeru zdemontovaného u žalovanej dňa 03.11.2015. Nakoľko podmienka podľa vyššie uvedeného písm. b) nebola splnená (meradlo nemalo platné overenie), plyn, ktorý žalovaná odobrala po 10.12.2014 nepatril jej dodávateľovi, ale žalobcovi. Od svojho dodávateľa zemného plynu preto žalovaná odobrala v rozhodnom období zemný plyn v objeme 0 m3 čo dodávateľ zohľadnil vo vyúčtovacej faktúre pokrývajúcej obdobie od 11.12.2014 - 03.11.2015, resp. v k nej opravnej faktúre. Navrhol predložiť opravnú faktúru od dodávateľa žalovanej. S ohľadom na to, že v čase trvania neoprávneného odberu žalovaná odoberala zemný plyn patriaci žalobcovi z ním prevádzkovanej distribučnej siete, žalobca má nepochybne za to, že v tomto prípade boli naplnené aj všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu - neoprávnený odber zemného plynu, vznik škody - škoda spočíva v zmenšení majetkovej sféry žalobcu o sumu predstavujúcu cenu žalovanou odobratého množstva plynu a nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s neoprávneným odberom, ktoré by žalobca v prípade, ak by k neoprávnenému odberu u žalovanej nedošlo, nemusel vynaložiť. Príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou - odberom zemného plynu, ktorý sa klasifikuje ako neoprávnený, vznikla žalobcovi škoda tým, že takýto odber plynu nebol zo strany dodávateľa zemného plynu fakturovaný a zo strany žalovanej uhradený, čím došlo k úbytku zemného plynu z distribučnej siete žalobcu, avšak bez úhrady spotrebovaného množstva. A contrario -ak by nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, nedošlo by k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu. V prípade odberu plynu, ktorý ZoE nepovažuje za neoprávnený, by žalovaná odoberala plyn patriaci jej dodávateľovi zemného plynu.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne Ing. Z. A., výsluchom svedkyne F.. V. X., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav:
10. Na pojednávaní dňa 04.09.2018 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a svojom vyjadrení k odporu žalovanej.
11. Na pojednávaní dňa 04.09.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore, neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu vznikla škoda a z procesných, ale aj dôkazných dôvodov namieta tiež tvrdenie, že poškodenie zabezpečenia je zároveň jeho porušením tak, ako to má na mysli § 82 ods. 1 písm. d) Zák. o energetike. K otázke aktívnej legitimácie: žalovaná mala uzavretú zmluvu o odbere plynu s rozdielnym subjektom od žalobcu, so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. (ďalej len ako „dodávateľ“). Ten jej, ako to vyplýva čiastočne z predložených dokladov a ako to vyplynie z dodatočne predložených dokladov, tak ako ich predloženie žiadal aj žalobca v žalobe, v čase od 01.01.2013 až do 12.09.2016 dodával žalovanej plyn, ktorý jej fakturoval zálohovo a následne potom, či už jedenkrát ročne, alebo viackrát za rok zúčtovával. Z tvrdenia uvedeného v žalobe by malo vyplynúť, že za kritické obdobie zmluvný partner žalovanej vykazuje nulovú dodávku plynu a pokiaľ aj plyn za toto obdobie fakturoval, domnieva sa žalobca, že táto faktúra bola stornovaná. Žalovaná neeviduje žiadnu storno faktúru a aj keď zúčtovacie obdobia sú čiastočne rozdielne od obdobia žalovaného, celé toto obdobie tak, ako je kryté jednotlivými zúčtovaniami bolo SPP žalovanej vykryté fakturáciou a z hľadiska zistených preplatkov aj nedoplatkov, riadne zúčtované. Žalované obdobie kryje predovšetkým faktúra vystavená za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, kedy zmluvný dodávateľ plynu vyúčtoval žalovanej spolu 2.261 m3 dodaného plynu zodpovedajúcich 24.375 kwh a fakturovanej sume 1.419,34 €. Keďže na poskytnutých zálohách vznikol žalovanej nedoplatok vo výške 543,34 €, tento nedoplatok jej zmluvný dodávateľ vyfakturoval a ona ho aj 18.01.2016 zaplatila. Aj následné obdobie od 01.01.2016 do 12.09.2016 bolo riadne fakturované a v tomto prípade vzhľadom na vzniknutý preplatok na zálohách, bol tento preplatok zmluvným dodávateľom vo výške 559,69 € dňa 04.11.2016 vrátený. Keďže žalované obdobie zasahuje aj do predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia, ktoré bolo zúčtované za obdobie od 19.03.2014 do 31.12.2014, aj v tomto prípade došlo k riadnej fakturácii a po zistení preplatku k vráteniu sumy zmluvným dodávateľom vo výške 325,97 € dňa 18.12.2015. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z už predložených dokladov. Je teda absolútne vylúčené, aby za rovnaké obdobie, za ktoré je realizovaná fakturácia aj platby zmluvným dodávateľom, uplatňoval nároky z titulu náhrady škody tretí subjekt. Z predložených dokladov zároveň vyplýva skutočnosť, že práve v kritickom období bol žalovanej fakturovaný najvyšší odber plynu a teda predpoklad, že došlo k zásahu, ktorý mohol ovplyvniť výšku spotreby pozitívnym spôsobom pre žalovanú žiadny neexistuje. Uvedomuje si, že škoda, pokaľ by vznikla, má objektívny charakter, zodpovednosť za ňu nie je založená na zavinení, žalobca však aj v tomto prípade musí uniesť dôkazné bremeno, že škoda vznikla. Z ust. § 82 ods. 2 Zák. o energetike pritom vyplýva, že nie v prípade každého neoprávneného odberu automaticky vzniká škoda. Pokiaľ aj zákon predpokladá porušenie zabezpečenia, naväzuje naň povinnosť uhradiť škodu len za predpokladu, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia, ak táto vznikla. Jej vznik žalobca žiadnymi spôsobom nepreukázal. Nesúhlasí ani s tvrdením, že v prípade zistenia neoprávneného odberu v dôsledku porušenia zabezpečenia meradla odberu plynu sa stáva aktívnym pre uplatnenie nároku škody žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Z citácie ust. § 82 ods. 2 Zák. o energetike totiž vyplýva, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť škodu nielen prevádzkovateľovi distribučnej siete, ale aj, podľa konkrétnych okolností, dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. Čiže samotné porušenie zabezpečenia, aj za predpokladu, že by viedlo k vzniku škody, nestavia žalobcu do polohy subjektu, ktorý má aktívnu legitimáciu v tejto veci. Zákon o energetike v ust. § 82 ods. 1 písm. d) nehovorí o poškodení zabezpečenia, ale o jeho porušení. Tak, ako poškodené vchodové dvere nemusia automaticky znamenať porušenie vstupu, neznamená ani poškodenie zabezpečenia jeho porušenie proti neoprávnenej manipulácii. Akýkoľvek iný výklad by bol nezmyselný a čo len drobné poškriabanie, ktoré nijako nemôže umožniť ovplyvňovanie merania odberu preto zákonodarca evidentne nepokladá za naplnenie označenej skutkovej podstaty. Žalobca dokonca ani spochybňovaným znaleckým posudkom nepreukázal, že spomínané poškodenie bolo takého charakteru, že umožnilo alebo mohlo umožniť manipuláciu s meradlom. Vzhľadom na charakter tohto poškodenia, to že bola prasklina iba na jednej vrchnej časti plomby a že aj podľa znalca vykazuje plomba znaky jej vytvorenia originálnym tlačidlom, nie je ničím preukázané také poškodenie, ktoré by umožnilo obísť túto plombu a manipulovať s meradlom. Zo všetkých týchto dôvodov sa preto domnieva, že podaná žaloba je nedôvodná. Navrhuje vypočuť svedkov G., XX., pričom podotýka, že svedkov sú schopní zabezpečiť.
12. Dňa 02.10.2018 doručil žalobca vyjadrenie v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k odporu žalovanej. Je toho názoru, že žalovaná poškodenie meradla a plomby bagatelizuje, a poukazuje na to, že už pri poškodení aké bolo preukázané je možné manipulovať s číselníkom meradla. V zákone o energetike nie je pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu stanovený žiaden konkrétny rozsah ani charakter porušenia zabezpečenia, ale rozhodujúce je to, že zabezpečenie bolo porušené a že nastával odber plynu cez takéto meradlo. Rovnako ani zákon o metrológii č. 142/2000 Z.z. (účinný do 30.06.2018) nestanovuje žiaden konkrétny rozsah ani charakter poškodenia plomby na to, aby meradlo stratilo platné overenie a nebolo možné ho ďalej používať. Takto nastavená právna úprava teda nepochybne reflektuje zámer zákonodarcu, že na preukázanie neoprávneného odberu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a tiež vzniku škody ním spôsobenej nie je charakter a rozsah porušenia zabezpečenia rozhodujúci.
13. Na pojednávaní dňa 23.10.2018 žalobca uviedol, že žalovaná uviedla, že ešte pred dňom zistenia neoprávneného odberu bol pri meracom zariadení prítomný pracovník žalobcu. Dňa 02.11.2015 bol na odbernom mieste vykonať obhliadku plynomera pracovník p. Z. K., ktorý zistil, že plynomer neprepúšťal plyn. Zároveň zistil, že plomba v číselníku meradla bola poškodená, čo bolo viditeľné aj voľným okom. Preto p. K. nevykonal demontáž plynomera, ale postúpil danú informáciu útvaru kontroly neoprávnených odberov. Z tohto dôvodu hneď na druhý deň, 03.11.2015, prišiel na odberné miesto kontrolór p. Z. I. a vykonal demontáž plynomera. Aj z dôvodu, že neprepúšťal plyn, ale aj z dôvodu, že bolo dôvodné podozrenie na poškodenie plomby. Demontovaný plynomer následne zaslali na posúdenie znalcovi, ktorý podozrenie na porušenosť, poškodenosť plomby potvrdil. Ak by to súd považoval za potrebné, tak vie zabezpečiť účasť týchto dvoch pracovníkov na pojednávaní. Ak by súd považoval za sporné zistenia znalca, tak vie zabezpečiť aj účasť znalca. Na otázku právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že P. K. nevykonal s plynomerom žiadne úkony, ani s ním nemanipuloval, dokumentáciu - záznam nevyhotovil a prípad hneď postúpil Útvaru kontroly neoprávnených odberov, ktorí prišli na odberné miesto hneď na druhý deň a dokumentáciu zhotovili kompletne.
14. Na pojednávaní dňa 23.10.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach. Žalobca poukazuje na to, že vyúčtovacia faktúra vystavená SPP za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vykazuje vo vzťahu k žalovanej nulový odber plynu za obdobie od 01.01.2015 do 31.08.2015. Poukazuje však na to, že za ďalšie obdobie od 01.09.2015 až do 02.11.2015, kedy bol vymenený merač, vykazuje celú spotrebu od 01.01.2015 až do 02.11.2015. Ten objem odberu plynu z hľadiska množstva nezodpovedá iba obdobiu od 01.09.2015 do 02.11.2015, naviac, ako bez vykonaného merania dodávateľ plynu vedel, že sa zrazu spotreba obnovila od 01.09.2015, keď predtým 8 mesiacov žiadny plyn odobratý cez predmetný merač nebol. Naviac, z vyúčtovacej faktúry SPP za predchádzajúce obdobie, teda za obdobie od 19.03.2014 do 31.12.2014, je v nej k 31.12.2014 uvedený konečný stav meradla 7.210m3. Ale následne od 01.01.2015 sa dodávateľ vracia k stavu 7.063m3. To spochybňuje aj výpočet škody.
15. Na tvrdenia právneho zástupcu žalovanej žalobca uviedol, že hneď po zistení neoprávneného odberu a jeho potvrdení, žalobca odovzdal túto informáciu dodávateľovi plynu SPP a spotrebu, ktorá bola indikovaná na počítadle k 03.11.2015 stornoval. Dodávateľ teda mal informáciu o tom, že údaje z meradla neboli valídne, že spotrebu nemohol fakturovať a práve preto vystavil odberateľovi opravné faktúry, ktoré žalovaná priložila k odporu. Ak dodávateľ nevykázal vo faktúrach nulovú spotrebu za celé obdobie neoprávneného odberu, má za to, že je to chyba na jeho strane a chcela by, aby sa vyjadril aké množstvo plynu na odberné miesto dodal. K uneseniu dôkazného bremena by chcela uviesť, že predloženými dôkazmi doposiaľ preukázali oba predpoklady neoprávneného odberu plynu podľa písm. d), preukázali, že meradlo malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (znalecký posudok), preukázali a žalovaná to nespochybňuje, že odber fakticky nastával a súčasne preukázali, že dodávateľ spotrebu nefakturoval (faktúry). Je teda zrejmé, že odber nastal, dodávateľ ho nefakturoval a tento plyn niekde niekomu chýba a jeho cena predstavuje škodu, ktorá nastala práve na strane žalobcu.
16. Na pojednávaní dňa 06.12.2018 svedok V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G., M. XXX/XX uviedol, že má v budove nájomníkov a púšťa im kúrenie od 31.10. v roku do 31.03. nasledujúceho roku. Vykuruje len radiátory a nevykuruje teplú vodu. 31.10.2015 zapol kotol, následne dňa 02.11.2015 - v pondelok, prišiel do práce, v kanceláriách bola zima. Zavolal ľudí, ktorí mu robili kúrenie, p. V.z firmy Rekos, títo od 08:00 asi do 12:00 hod. rozobrali celý kotol a povedali mu, aby si zahlásil na plynárni poruchu, že plynomer nie je funkčný. Bol pri tom plynomeri prvý raz od roku 2009. Okolo 13:00 hod. toto nahlásil a trval na tom, aby to prišli urobiť. Poslali takého mladého chlapca, ktorý sa ani nezahlásil, že prišiel a uviedol, že plynomeru nič nie je, že je zlý regulátor. Dal pracovníkovi plynárni p. Y.k telefónu, oni sa dohovárali a výsledok bol taký, že chlapík z plynárni povedal, že on to už v ten deň meniť nebude, ale na druhý deň príde pracovník, ktorý vymení plynomer. Na druhý deň prišiel ďalší pracovník plynární a ten tiež povedal, že plynomer je v poriadku. Tento chlapík namontoval nové hodiny a povedal, že je všetko v poriadku a asi o dva mesiace mu prišla faktúra z plynární. Na otázky právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že prvý pracovník mu nepovedal, že zabezpečenie plynomeru je poškodené a nerobil žiadnu fotodokumentáciu. Druhý pracovník mu povedal, že keď je plynomer poškodený musí ísť na expertízu. Druhý pracovník robil aj fotodokumentáciu. Na otázky žalobcu odpovedal, že vykurované priestory sú sklady a kancelárie. Pri plynomery bol od prvýkrát od roku 2009, pretože sa o neho nezaujímal. Prvý pracovník niečo s plynomerom robil. Druhý pracovník mu povedal, že je všetko v poriadku ale zobral plynomer a uviedol, že keď sa plynomer pokazí, tak sa zoberie na preverenie. Tomuto pracovníkovi podpísal aj zápis.
17. Na pojednávaní dňa 22.01.2019 svedok Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX uviedol, že mu bola cez dispečing nahlásená porucha plynomeru, teda presne, že kolíše tlak. Prišiel na odberné miesto, tiež tam prišiel nejaký pán, ale ten neprišiel so mnou a on tam prišiel pravdepodobne na základe toho, že volal na tel. číslo, ktoré nahlasovalo poruchu. Keď prišiel k plynomeru, tak si všimol, že je tam plomba a bolo z nej kúsok vylomené, ako keby do nej niekto šťúral. Toto nahlásil na kontrolu neoprávnených odberov. Toto nahlásil z toho miesta pri plynomere. Potom spísal poruchový papier a nahlásil to na kontrolu neoprávnených odberov. Poznačil to aj na výjazdový papier. Plomba na plynomeri sa mu zdala porušená, na tom trvá. Už potom ďalej do plynomeru nezasahoval. Celý čas, čo bol pri plynomeri bolo cca 30 minút. Tomu chlapíkovi, čo tam bol spomínal, že ten plynomer musí prísť vymeniť niekto iný. Nikdy nehovorí konkrétne o poškodení plynomeru. Na otázky žalobcu odpovedal, že v prípade ak je plomba porušená nerobí zásahy do plynomeru. Komunikoval iba s pánom čo tam bol, a potom až s pánom z kontroly neoprávnených odberov. Plomba sa náradím ktoré používa nedala poškodiť tak ako bola poškodená. Na otázky právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že mal pri sebe náradie na výmenu plynomera. Nepamätá si, či povolil výstup plynomera. Nevie, či vtedy komunikoval s p. Y.. Telefonoval zo svojho firemného telefónu. E-mail na kontrolu neoprávnených odberov posielal zo súkromného telefónu. Nepamätá si, či volal s treťou osobou z mobilu pána V.. Majú presný postup ako postupovať keď idú k plynomeru. Neriešil spotrebiče cez ktoré sa odoberá plyn.
18. Na pojednávaní dňa 07.03.2019 svedok Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. XXX/X uviedol, že na odberné miesto išiel na kontrolu z dôvodu, že obdržal mail od vtedy jeho nadriadeného, že má ísť na odberné miesto, že je tam podozrenie na poškodenie overovacej značky plynomera - číselníka. Šiel na dané odberné miesto a videl tam fyzicky zásah - vyštrbenie plomby. Odfotil to do fotoaparátu. Plomba bola podľa neho poškodená a či bolo poškodenie len povrchové, alebo celkové, to nevedel posúdiť, preto sa to poslalo znalcovi. Potom šiel do kancelárie firmy, ktorej patrilo odberné miesto, išli s ním ku plynomeru a povedali, že niekto tam to pozeral, ale že bola nahlásená porucha a boli tam ľudia od nás, konkrétne pán K.. Vymenili plynomer kus za kus následne a to bolo z jeho strany všetko a starý plynomer aj s plombou išiel na posúdenie znalcovi, teda starý plynomer s plombou z odberného miesta zobral a potom poslal znalcovi. Na otázky žalobcu odpovedal, že vyhotovil montážny list o výmene meradla a zápis, že meradlo pôjde na posúdenie znalcovi. Boli tam poznačené aj plynové spotrebiče nachádzajúce sa na odbernom mieste. Plynomer neprepúšťal plyn. Bolo vylúpené z plomby, avšak nevie povedať či to spôsobil prvý pracovník, alebo niekto iný. Dokumentáciu podpisoval aj odberateľ. Po potvrdení vzniknutej škody a vyčíslení škody on urobí úkon v systéme (vynuluje), aby obchodník neúčtoval spotrebu odberateľovi a toto urobil aj v tomto prípade. Na otázky právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že u žalobcu pracuje 30 rokov a túto funkciu vykonáva 10 rokov. Chodí na kontroly odberných miest, meradiel a kontroluje celkový stav meradla a robí iný typ kontrol meradla. Nepamätá si, či povedal zástupcovi odberného miesta, že zistil poškodenie. Nevie posúdiť, či bola príčinná súvislosť medzi poškodením plynomeru a neprepúšťaním plynu. Pri kontrole zisťujem aké plynové spotrebiče sa používajú na danom odbernom mieste. On sa nepodieľa na vyčíslení škody, len uvedie spotrebiče a tabuľky. Podľa zákona č. 251/2012 sa určuje aký výpočet škody sa použije.
19. Dňa 21.03.2019 doručil žalobca tunajšiemu súdu vyjadrenie v ktorom zotrval na doterajších tvrdeniach.
20. Na pojednávaní dňa 26.03.2019 svedok S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W., W. XXX/XXX uviedol, že manžel žalovanej mu telefonicky nahlásil, už si nepamätá, presne kedy, že mu nekúri kotol. Po príchode na miesto plynový kotol rozobral, on sa nachádzal v prevádzke žalovanej, kotol rozobral, naštartoval, išiel asi 30 sekúnd, opätovne zhasol, opäť ho rozobral, skontroloval trysky na horáku, naštartoval kotol, zapol a kotol opätovne išiel cca 30 sekúnd a zhasol. Keď si to nevedel vysvetliť, tak si spomenul, že pri prudkom otvorení plynového ventilu spadne regulátor tlaku na plynovom potrubí. Potom šiel až k oploteniu žalovanej, tam si otvoril skrinku, skontroloval si stav regulátora a zistil, že do plynomeru nejde plyn. Ohlásil manžela žalovanej, nech zavolá na infoslužbu žalobcu, že nejde plyn. Následne odišiel. Následne, nevie, či v ten istý, alebo na druhý deň mu volal pán V., že tam bol plynár a ten tvrdí, že je nefunkčný regulátor tlaku. Následne mu aj dal k telefónu plynára p. V. a on mu povedal, že nech si skontroluje regulátor. Plynár mu povedal, že v poriadku a viac nekomunikovali ani netelefonovali. To je celé, čo o tejto udalosti vie. Iba o niekoľko dní mu volal p. V., že niekto tam je a fotí celú kotolňu. On sa nachádzal v blízkosti, tak sa tam zastavil a ten pán, čo to fotil mu povedal, že sa nič nedeje a že on je od plynárov. On fotil štítok na kotly. Až následne mu p. V. povedal, že mu vymenili hodiny. Na otázky právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že plynári mu nič o poškodení zabezpečenia nehovorili. Zdá sa mu, že akoby plynomer niekomu spadol, pretože na displeji a ciferníku sú odtlačky zeminy. Predtým meradlo špinavé nebolo. Na otázky žalobcu odpovedal, že povolil maticu na plynomeri, aby zistil, či je funkčný regulátor plynu. Potom ju zatiahol. Náradie mal kliešte blitzky zn. Knipex. Prácu robí 15 rokov, a nie je si úplne istý že bol plynomer čistý, avšak ak by bol špinavý bol by si to všimol. Keď bol on pri skrinke tak manžel žalovanej tam nebol.
21. Na pojednávaní dňa 23.04.2019 svedok - znalec uviedol, že mu bol predložený plynomer s výr. číslom 8424833, zadokumentoval stav číselníka, následne demontoval plombu číselníka, pričom zistil, že plomba má poškodenú hornú platňu. Toto poškodenie prechádzalo celou hrúbkou hornej platne, ďalej zistil poškodenie - vyštrbenie krytu číselníka v blízkosti poškodenia plomby. Ďalej porovnával označenia na plombe s kontrolnými odtlačkami a zistil, že mohli byť vytvorené jedným a tým istým nástrojom. Na základe tých zistení odpovedal v závere posudku na otázky položené zadávateľom, teda, že znaky nachádzajúce sa na plombe mohli byť vytvorené jedným a tým istým nástrojom, s ktorým boli vytvorené porovnávacie odtlačky a plomba bola mechanicky poškodená, čím bolo porušené zabezpečenie plynomeru proti neoprávnenej manipulácii. Na otázky žalobcu odpovedal, že plomba bola poškodená na nosnej časti, čím mohlo dôjsť k demontáži a manipulácií s číselníkom plynomeru. Číselník je do plynomeru pripojený jednou skrutkou a skrutka je pri plombovaní prekrytá plombou. Bolo páčené nejakým tenkým predmetom do plomby a to medzi plombu a skrutku číselníka. Pádom plynomera by nemalo dôjsť k takémuto poškodeniu. Išlo o skôr amatérsky zásah na plombe. Na otázky právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že zariadenia na posudok mu prichádzajú kuriérnou službou, prípadne pracovníkmi žalobcu. Plynomer mu bol predložený v nepoškodenej papierovej krabici. Nedostal k plynomeru fotodokumentáciu. Nevie porovnať, či je dodaný plynomer v takom stave, ako keď bol odfotený na mieste. Okrem konštatovaných poškodení na plynomeri nebolo nič neobvyklé. Cez poškodenie by sa dalo zastaviť ozubené koleso, ktoré poháňa číselník a ten by ostal stáť.
22. Dňa 04.06.2019 doručil žalobca záverečnú reč v ktorej uviedol, že v predmetnom konaní si uplatňuje nárok odvodený od ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj len „ZoE“), v ktorom zákon pre neoprávnený odber stanovuje dva predpoklady, a to: - faktický odber zemného plynu, - meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (ktorým je overovacia a zabezpečovacia značka = plomba). Iné predpoklady, či už samostatné alebo vo vzájomnej súvislosti s tými vyššie uvedenými, zákon nestanovuje. K predpokladom neoprávneného odberu sa v konaní podrobne vyjadril už vo vyjadrení k odporu zo dňa 05.03.2018, taktiež vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018 k pojednávaniu zo dňa 04.09.2018. V konaní preukázali, že na odbernom mieste v spornom období od 11.12.2014 - 02.11.2015 fakticky dochádzalo k odberu zemného plynu, t.j. plyn bol odoberaný, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Toto tvrdenie potvrdili aj predložené dôkazy, a to fotografie z odpočtu zo dňa pred začatím neoprávneného odberu 10.12.2014 a zo dňa demontáže meradla 03.11.2015. Plyn teda odoberaný bol a meradlo spotrebu zaznamenávalo. V konaní preukázal aj druhý predpoklad neoprávneného odberu, a to porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Poškodenie plomby v konaní preukázal viacerými dôkazmi, a to: - fotografiami plomby zo dňa demontáže plynomera 03.11.2015, z ktorých je zrejmé, že plomba v tento deň bola poškodená;
- znaleckým posudkom priloženým k žalobe, v ktorom znalec jednoznačne potvrdil, že plomba mala poškodenú hornú platňu, pričom poškodenie prechádzalo celou jej hrúbkou + zistil aj poškodenie krytu číselníka, nakoľko časť krytu číselníka bola vyštrbená v blízkosti poškodenia plomby. - výsluchom znalca na pojednávaní dňa 23.04.2019, na ktorom znalec jednoznačne vysvetlil závery vo svojom posudku; znalec podrobne opísal proces skúmania plomby, popísal, v čom spočívalo poškodenie plomby a krytu číselníka, zároveň vyslovil veľkú nepravdepodobnosť toho, že by sa plomba mohla takto poškodiť pádom plynomera na zem a tiež uviedol, že v dôsledku zisteného poškodenia plomby bolo možné manipulovať s číselníkom plynomera tak,že bolo možné vložiť tenký predmet (napr. ihlu) popod poškodenú plombu a zastaviť pohyb ozubených koliesok, otáčaním ktorých sa zaznamenáva spotreba. Na podporu tvrdení znalca o možnom zásahu do ozubených koliesok k podaniu zaslanie plomby zo dňa 07.05.2019 priložili zväčšenú fotografiu uvedenú aj v znaleckom posudku ako č. 2 spolu s fotografiou ozubených koliesok vnútri plynomera a na pojednávanie dňa 21.05.2019 priniesli aj reálny plynomer, na ktorom vysvetlil znalcom predpokladanú možnosť zásahu do ozubených koliesok. Zároveň na pojednávaní dňa 21.05.2019 zdôraznil, že dokazovanie okolností možného zásahu do plynomera, resp. dokazovanie skutočného zásahu, je nad rámec dokazovania na účely ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, pretože ZoE v tomto písmene ako predpoklad neoprávneného odberu nestanovuje povinnosť zásah preukázať. V spomínanom podaní zaslanie plomby zo dňa 07.05.2019 taktiež dodatočne poukázal na to, že plomba bola viditeľne poškodená aj na povrchu, keď pod nápisom „Prema“ chýbal malý trojuholník pod písmenami „P“ a R“, čo umocňuje záver, že plomba bola poškodená. - výsluchom pracovníkov, ktorí sa dostavili na odberné miesto - p.X a p. I., ktorí zhodne potvrdili, že v čase ich prítomnosti na odbernom mieste plomba bola poškodená. S poukazom na všetky predložené dôkazy a výsluchy svedkov má za to, že bremeno tvrdenia o splnení predpokladov neoprávneného odberu uniesli a všetky tvrdenia riadne preukázal náležitými dôkazmi. Je tak nespochybniteľné, že neoprávnený odber plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE skutočne nastal. Zákon o energetike ďalej v ust. § 82 ods. 2 a 3 stanovuje, že odberateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla neoprávneným odberom plynu a v prípade, ak vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe skutočných a objektívnych podkladov, je potrebné ju vyčísliť postupom podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu (ďalej len „Vyhláška MH SR“). V predmetnom prípade neoprávneného odberu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE nebolo možné škodu vyčísliť na základe skutočných a objektívnych podkladov, a preto sme ju vyčíslili podľa Vyhlášky MH SR. Okolnosti vzniku škody a zodpovednosti za škodu vysvetlil v podaniach aj na pojednávaniach, a to: vo Vyjadrení zo dňa 01.10.2018 k pojednávaniu zo dňa 04.09.2018, vo Vyjadrení k odporu zo dňa 05.03.2018, na pojednávaní dňa 23.10.018, na pojednávaní dňa 06.12.2018. Na všetkých doterajších vyjadreniach zotrváva v celom rozsahu a nepovažuje za potrebné ich opäť v tomto podaní uvádzať. V stručnosti by však opäť rád zdôraznil, že v prípade, ak dôjde k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (k poškodeniu plomby), čo znalec v posudku aj pri výsluchu jednoznačne potvrdil, meradlo ex lege stráca platnosť overenia a akékoľvek údaje o spotrebe plynu indikované počítadlom plynomera nie je možné na účely vyhodnotenia spotreby plynu použiť ani na ne prihliadať. Tento záver potvrdzuje okrem § 15 ods. 6 zákona č. 142/2001 Z.z. o metrológii (v znení účinnom ku 03.11.2015) aj Stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, ktoré priložil k Vyjadreniu k odporu zo dňa 05.03.2018. Ak nemožno použiť údaje z meradla a na ich základe spotrebu vyhodnotiť a fakturovať, dodávateľ plynu nemôže spotrebu vyúčtovať faktúrou, resp. ak tak aj urobí, musí vystaviť opravnú faktúru a naúčtovanú spotrebu vynulovať. Je to z dôvodu, že plyn odobratý počas trvania neoprávneného odberu nepatrí jemu, ale práve žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Dodávateľ tak vo vyúčtovacej faktúre má za celé obdobie fakturovať spotrebu 0 m3 a prípadné predtým uhradené preddavkové platby má odberateľovi vrátiť (započítať). Nulovú spotrebu počas neoprávneného odberu dodávateľ plynu potvrdil aj v tomto konaní vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2018 a k nemu priložených faktúrach. Tento stav následne znamená, že nefakturovaný plyn počas trvania neoprávneného odberu nie je zaplatený, a to napriek tomu, že bol zo siete odobratý a spotrebovaný. A práve toto množstvo plynu predstavuje škodu na strane žalobcu, náhradu ktorej požaduje v tomto konaní. Zodpovednosť za škodu nesie práve žalovaná, nakoľko práve ona ako odberateľ plynu odoberala plyn meradlom s porušeným zabezpečením, čím naplnila oba znaky neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. K vzniku škody sme sa podrobne vyjadrili vo vyššie spomínaných podaniach zo dňa 05.03.2018, 01.10.2018 i na pojednávaní dňa 23.10.2018, na ktoré týmto odkazuje. Na základe všetkých vyjadrení aj predložených dôkazov má za to, že sme v konaní dostatočne uniesli aj bremeno tvrdenia o vzniku škody a zodpovednosti za ňu na strane žalovanej. V konaní bola sporná výška spôsobenej škody, t.j. dôvody a mechanizmus jej výpočtu podľa vyhlášky MH SR. K tomu sa taktiež opakovane vyjadrili, a to: vo Vyjadrení zo dňa 20.03.2019 k pojednávaniu zo dňa 07.03.2019, na pojednávaní dňa 21.05.2019. ZoE v ust. § 82 ods. 3 stanovuje, že ak absentujú objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie výšky škody, je potrebné aplikovať Vyhlášku MH SR. Detto stanovuje aj ust. § 1 ods. 1 Vyhlášky MH SR, že v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, škoda sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa príslušných ustanovení Vyhlášky MH SR. Za objektívny a spoľahlivý podklad sa považuje údaj o stave spotreby indikovaný počítadlom plynomera s platným overením, na základe ktorého sa určuje spotrebované množstvo plynu. Ak však meradlo stratí v dôsledku porušenia zabezpečenia (poškodenia plomby takým spôsobom, ako v predmetnom prípade) overenie, údaj o spotrebe už nie je platný, objektívny ani spoľahlivý, a preto ho nemožno použiť pre výpočet škody. V konečnom dôsledku to teda znamená, že na účely výpočtu škody spoľahlivý a objektívny podklad absentuje, preto je potrebné aplikovať pre výpočet samotnú Vyhlášku MH SR. Táto vyhláška určuje vzorec pre výpočet, na základe ktorého s prihliadnutím na príkon spotrebičov nájdených na odbernom mieste (príkon spotrebiča 5,8 m3/h), počet dní trvania neoprávneného odberu (327; na základe ust. § 1 ods. 9 Vyhlášky MH SR) ) a denný počet hodín používania spotrebiča (16; na základe ust. § 1 ods. 5 písm. e) Vyhlášky MH SR = administratívne priestory), vypočítali množstvo neoprávnene odobratého plynu (30.345,60 m3), ktoré prepočítali na kWh (327.398,678 €). Toto množstvo v kWh vynásobil príslušnou referenčnou cenou (platnou v deň zistenia neoprávneného odberu; 0,03522 € / 1 kWh) a k zistenej sume (11.530,98 €) pripočítali náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu v súlade s platným cenníkom (215,47 €). Výsledkom bola suma žalovaná suma. Trvá na tom, že pri výpočte škody postupovali správne. V konaní zároveň predložil niekoľko súdnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdzujú správnosť postupu pri posudzovaní skutkových okolností prípadu, okolností škody, jej výšky a zodpovednosti za ňu. V priebehu konania právny zástupca žalovanej (ďalej aj len „PZ žal“) namietal viacero skutočností, ktoré však, podľa jeho názoru, dostatočne nepreukázal. PZ žalovanej spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu a mal za to, že žalobcom mal byť dodávateľ zemného plynu, s ktorým mala žalovaná uzavretú zmluvu o dodávke plynu, príp. iný subjekt uvedený v ust. § 82 ods. 2 ZoE. Tieto tvrdenia vyvrátili už vo vyjadrení k odporu zo dňa 05.03.2018, následne vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018, na pojednávaní dňa 23.10.2018, s aktívnou vecnou legitimáciou sa stotožnil aj Krajský súd v Trnave (viď rozsudok č. k. 26Co/164/2017) a v neposlednom rade aj Najvyšší súd SR vydaním uvádzaných uznesení. Aktívnu vecnú legitimáciu považuje v tomto konaní za preukázanú a nespochybniteľnú. PZ žalovanej spochybňoval charakter porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (charakter poškodenej plomby) a mal za to, že zistené poškodenie nebolo spôsobilé privodiť vznik škody. Tieto tvrdenia sme vyvrátili vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018. Svedok žalovanej p. S. U., ktorý vypovedal na pojednávaní dňa 26.03.2019, opakovane k poškodeniu plomby uviedol, že keď sa bol pozrieť na meradlo prvý raz (v rámci odstraňovania príčiny možnej poruchy kotla), meradlo na číselníku a na plombe nebolo špinavé, resp. že ak by bolo špinavé, on by si to bol všimol a pamätal. Tieto tvrdenia o tom, že číselník a plomba mali byť pred demontážou plynomera čisté a bez špinavej hliny však spochybňujú fotografie z fyzických odpočtov, ktoré predložil na pojednávaní 06.12.2018. Už zo zmenšených fotografií z odpočtov je zrejmé, že číselník a plomba boli od hliny zašpinené už aj v dňoch 28.02.2014 a 10.12.2014. Tvrdenia p. U. o tom, že v čase jeho obhliadky bola plomba menej špinavá/nebola špinavá vôbec, resp. že také značné zašpinenie by si bol všimol a upozornil na to, sú účelové a v rámci obrany žalovanej nemožno na ne prihliadať ako na pravdivý dôkaz. PZ žalovanej tiež spochybňoval, že v konaní nepreukázali vznik škody. K tomu sa vyjadrili už aj vo Vyjadrení k odporu zo dňa 05.03.2018, vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018 k pojednávaniu zo dňa 04.09.2018, na pojednávaní dňa 06.12.2018. V neposlednom rade vznik škody predstavujúci úbytok v majetkovej sfére žalobcu potvrdili aj faktúry predložené samotnou žalovanou, z ktorých vyplynula nulová dodávka plynu počas trvania neoprávneného odberu, a aj vyjadrenie dodávateľa plynu zo dňa 30.10.2018. So záverom, že odberom plynu meradlom s poškodenou plombou vzniká škoda žalobcovi sa stotožnili aj súdy v rámci svojej rozhodovacej praxe. Má tak za to, že vznik škody a jej predpoklady (vrátane príčinnej súvislosti medzi poškodením plomby a nemožnosťou fakturovať spotrebu) v konaní riadne preukázal relevantnými dôkazmi i súdnymi rozhodnutiami. PZ žalovanej opakovane spochybňoval správnosť výpočtu škody. Mal za to, že pri výpočte sa malo postupovať tak, ako sa postupuje v prípade odberných miest majúcich charakter domácnosti a že množstvo odobratého plynu malo byť vo výpočte určené na základe tzv. typového diagramu dodávky, aký sa využíva v prípadoch neoprávnených odberov v domácnosti. Poukázal na obchodné podmienky dodávateľa plynu prislúchajúce k uzavretej zmluve o dodávke plynu a mal za to, že týmito obchodnými podmienkami dodávateľa plynu má byť viazaný aj žalobca, a to napriek tomu, že žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy, ktorej súčasťou tieto obchodné podmienky sú. K týmto tvrdeniam PZ žalovanej sa podrobne vyjadrili vo Vyjadrení zo dňa 20.03.2019 k pojednávaniu zo dňa 07.03.2019. Trvá na tom, že žalobca nemôže byť viazaný zmluvou, ktorej nie je zmluvnou stranou a tým pádom sa na neho nemôžu vzťahovať ani obchodné podmienky prislúchajúce k zmluve, zvlášť keď tieto obchodné podmienky stanovujú žalobcovi konať v rozpore so ZoE, Prevádzkovým poriadkom (schváleným Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach), či vyhláškou MH SR. Obrana PZ žalovanej preto v tejto časti taktiež nemôže obstáť. Nemožnosť použiť vo výpočte typový diagram dodávky (pretože sa používa iba pre domácnosti) potvrdil aj svedok XX.XX.XXXX.I. pri výsluchu na pojednávaní dňa 07.03.2019. PZ žalovanej mal zároveň za to, že vo výpočte mal byť inak zohľadnený charakter odberného miesta, t.j. že nešlo administratívne priestory, pre ktoré Vyhláška MH SR v ust. § 1 ods. 5 písm. e) určuje 16 hodín dennej prevádzky, ale malo ísť výlučne o skladové priestory, pre ktoré Vyhláška MH SR stanovuje v ust. § 1 ods. 5 písm. c) iba 13 hodín dennej prevádzky. Tvrdenie PZ žalovanej o výlučne skladových priestoroch je však zavádzajúce. Už k žalobe priložili fotografie odberného miesta, z ktorých vyplýva, že nejde iba o skladové priestory. Na prízemí budovy je umiestnená kotolňa, v ktorej náš pracovník zdokumentoval plynový kotol. Na poschodí sú dvere, ktorými sa v tom čase vstupovalo do kancelárií. Ďalšia časť budovy má prízemný charakter a boli v nej sklady. To, že sa v budove nachádzali okrem skladov aj kancelárie, potvrdil aj svedok - manžel žalovanej. Taktiež svedok Z. I. pri výsluchu na pojednávaní dňa 07.03.2019 uviedol, že „potom šiel do kancelárie firmy, ktorej patrilo odberné miesto, išli so mnou k plynomeru a povedali...“. PZ žalovanej na podporu tvrdení o tom, že na neodbernom mieste boli iba sklady, predložil aj tri Zmluvy o podnájme nebytových priestorov. Tieto zmluvy však ako dôkaz jeho tvrdení nemôžu obstáť, a to hneď z niekoľkých dôvodov: 1. Zmluva s Mizbel s.r.o. - v článku V. bod 3 sa uvádza, že v cene nájmu sú zahrnuté náklady v skladových a kancelárskych priestoroch, čo vyvracia tvrdenie o tom, že by sa na odbernom mieste nachádzal výlučne sklad. 2. Zmluva s EuroArmatúry s.r.o - v tejto zmluve v čl. V bod 3 sa uvádza, že v cene nájmu sú zahrnuté náklady na kúrenie a vodu v kancelárskych priestoroch; toto detto vyvracia tvrdenie o tom, že by sa na odbernom mieste nachádzal výlučne sklad, zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.09.2011, dátum jej podpisu v nej nie je uvedený, zároveň, v záhlaví zmluvy je uvedená adresa nájomcu Vodná 27, Nitra, v podpise v pečiatke však je už adresa Víťazná 394/44 (pozn. zmena adresa bola účinná od 28.09.2010) a zmluvu podpísal p. K., ktorý však bol konateľom nájomcu len do 11.02.2011, v čase začiatku účinnosti zmluvy už nie. V týchto údajoch vidí nesúlad, pretože ak zmluvu podpísal p. K., mohol tak ako konateľ urobiť najneskôr do 11.02.2011. Žalovaná nepreukázala, kedy zmluva bola reálne podpísaná, t.j. či pred 11.02.2011, alebo až po tomto dátume. Taktiež je pochybné, z akého dôvodu sa v záhlaví zmluvy nachádza predošlá adresa nájomcu a v podpise je už nová adresa. Z uvedených dôvodov, t.j. prenájom kancelárskych priestorov + rozpor vo formálnych údajoch zmluvy, táto zmluva nemôže byť dostatočne určitý a spôsobilý dôkaz na preukázanie tvrdení žalovaného. 3. Zmluva so Servis Vraník s.r.o. (organizačná zložka) - v tejto zmluve opäť v čl. V bod 3 sa uvádza, že v cene nájmu sú zahrnuté náklady na kúrenie a vodu v kancelárskych priestoroch; toto detto vyvracia tvrdenie o tom, že by sa na odbernom mieste nachádzal výlučne sklad. Z pečiatky pri podpise nájomcu vyplýva, že nájomca Servis Vraník s.r.o. organizačná zložka mal mať najneskôr v čase začiatku účinnosti zmluvy dňa 01.01.2009 IČO: 44 536 411 a adresu Víťazná 902/36C, Partizánske. V záhlaví zmluvy je však v rámci identifikačných údajov nájomcu uvedená úplne iná adresa a navyše aj úplne iné IČO subjektu. Z údajov zo slovenského obchodného registra však vyplýva, že organizačná zložka vznikla až dňa 23.01.2009, t.j. až po dni účinnosti zmluvy. To znamená, že zmluvu s ohľadom na údaje v podpise uzavrel subjekt, ktorý v čase podpisu zmluvy ešte neexistoval. Z uvedených dôvodov, t.j. prenájom kancelárskych priestorov + rozpor vo formálnych údajoch zmluvy + uzavretie zmluvy neexistujúcim subjektom, ani táto zmluva nemôže byť dostatočne určitý a spôsobilý dôkaz na preukázanie tvrdení žalovanej a súd by na ňu nemal prihliadať. K predloženým zmluvám si s ohľadom na rozpor v ich viacerých údajoch dovoľuje vysloviť pochybnosť o tom, či tieto zmluvy boli riadne uzavreté, alebo či skôr boli podpísané iba pro forma na účely dokazovania v tomto konaní. Napriek tomu, že PZ žalovanej nepreukázal, že na odbernom mieste sa nachádzali výlučne sklady, v konaní opakovane namietal, že vo výpočte škody sa mali zohľadniť iba skladové priestory, t.j. výpočet mal byť urobený podľa ust. § 1 ods. 5 písm. c) Vyhlášky MH SR a zohľadňovať iba 13 hodín denného používania spotrebičov (namiesto 16 hodín pre administratívne priestory podľa § 1 ods. 5 písm. e) Vyhlášky MH SR). Ak by bolo vo výpočte zohľadnených iba 13 hodín, výška škody by bola vypočítaná ako: súčin príkonu kotla 5,8m3/ hod x 13 hodín x 327 dní = 24.655,80m3, po zaokrúhlení 24.656 m3, súčin množstva plynu 24.656m3 x spaľovacie teplo 10,789kWh/m3 = 266.013,584kWh, súčin množstva 266.013,584kWh x referenčná cena 0,03522€/kWh = 9.369 €, pripočítanie nákladov 215,47 € = spolu 9.584,47 € výška škody. V záujme ukončenia veci zmierom zároveň žalovanej počas konania ponúkol zníženie istiny o 20% s tým, že úroky z omeškania by boli žalovanej odpustené. V takom prípade by výška škody predstavovala 9.397,16 € bez úrokov z omeškania (t.j. 80% z 11.746,45 € = 9.397,16 €). To znamená, že ak by žalovaná bola prijala návrh na uzavretie zmieru so zníženou istinou na 80% a bez úrokov z omeškania, výsledná výška škody by pre ňu bola ešte nižšia než tá vypočítaná pre skladové priestory so zohľadnením 13 hodín používania kotla. PZ žalovanej však návrh odmietol a rovnako odmietol aj možnosť uzavrieť vec zmierom, hoci by to pre jeho klienta bolo priaznivejšie. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní neuniesla bremeno tvrdenia a nepredložila dôkazy, ktoré by dostatočne spochybnili dôvodnosť uplatneného nároku. Navyše, viaceré jej tvrdenia podporila dôkazmi, ktoré považuje za nedôveryhodné a protirečivé. Má tak za to, že jej obrana v konaní bola nedostatočná.
23. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nepokladá na základe vyhodnotenia vo veci vykonaného rozsiahleho dokazovania za dôvodný, pričom takýto svoj záver opiera o viaceré skutočnosti, z ktorých je jasné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v rozsahu v akom ho v spore zaťažovalo. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v prípade vzniku škody neoprávneným odberom plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je zodpovednosť odberateľa objektívna, žalobca preto nemá dôkazné bremeno v smere preukázania, že zabezpečenie porušil žalovaný ako odberateľ plynu. Vzhľadom na žalobcom v priebehu konania predložené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018 žalovaná netrvá na svojej pôvodnej argumentácii založenej na tvrdení, že vznik škody nie je preukázaný iba samotným faktom, že došlo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Napriek tomu je presvedčený, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno práve preto, že nepreukázal vznik škody a to z dôvodu, že nepreukázal, že žalovaná odoberala plyn neoprávnene tým, že ho odoberala na meradle, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Rozhodujúcim dôkazom, ktorým sa žalobca dôkazné bremeno v naznačenom smere pokúša uniesť, je predovšetkým znalecký posudok znalca a jeho následná výpoveď na pojednávaní. Znalec vo svojom písomnom znaleckom posudku konštatuje, že optickým skúmaním zistil poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza jej celou hrúbkou a zároveň zistil poškodenie - vyštrbenie časti krytu v blízkosti poškodenia plomby. V celom svojom znaleckom posudku hovorí znalec o poškodení zabezpečenia a jedinou výnimkou je jeho odpoveď v časti III. Záver posudku na v poradí štvrtú otázku, kde konštatuje porušenie - mechanické poškodenie pôvodného zabezpečenia proti manipulácii. Podotýka, že už fakt, že znalec pri používaní terminológie v znaleckom posudku nerozlišuje poškodenie a porušenie zabezpečenia, ho z hľadiska odbornosti do značnej miery diskvalifikuje. Nie je otázkou dokazovania, ale logiky, že zakiaľ čo každé mechanické porušenie zabezpečenia proti neoprávnenému odberu je nevyhnutne aj jeho mechanickým poškodením, neplatí to opačne, keďže nie každé mechanické poškodenie zabezpečenia musí byť nevyhnutne jeho porušením. Zákon vo vyššie citovanom ustanovení pritom používa termín porušenie, čo má znovu logické vysvetlenie. Iba také poškodenie zabezpečenia, ktoré umožní neoprávnenú manipuláciu s meradlom odberu plynu, môže totiž mať negatívny dôsledok pre odberateľa spočívajúci v práve uplatniť proti nemu nárok na náhradu škody, prípadne ušlého zisku a teda iba takéto poškodenie môže byť zároveň jeho porušením. Vo svojej výpovedi na pojednávaní znalec síce uviedol, že cez poškodenie plomby, ktoré zistil, by sa dalo zastaviť ozubené koleso, ktoré poháňa číselník a ten by tak ostal stáť, zároveň však pripustil, že to, či takáto možnosť prichádzala do úvahy v konkrétnom prípade nevyskúšal, pretože to nebolo predmetom jeho znaleckého posudku. Znalec tiež uviedol, že v rámci doplnenia posudku by túto možnosť mohol vyskúšať, keďže plombu má dispozícii, použil by ale iný avšak identický číselník. Práve z dôvodu zváženia doplnenia znaleckého dokazovania navrhol konkrétnu plombu spolu s identickým číselníkom zabezpečiť a žalobcom po jej zabezpečení od znalca bola konkrétna plomba (bez číselníka, keďže identický nemá žalobca k dispozícii) súdu predložená. Plomba bola však predložená úplne znehodnotená, z ktorého dôvodu eventuálne doplnenie znaleckého posudku vykonaním skúšky, či je cez poškodenie plomby možné ovplyvniť meranie na číselníku, neprichádza do úvahy. Snaha žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 09.05.2019 označenom ako „Zaslanie plomby“ s odkazom na fotodokumentáciu poukázať na údajné ďalšie v znaleckom posudku vôbec neuvádzané poškodenie plomby (chýbajúca časť trojuholníkového obrazca), nemôže mať absolútne žiadnu relevanciu pre rozhodnutie vo veci, keďže ide o odbornú otázku, vo vzťahu ku ktorej by žalobca mohol uniesť dôkazné bremeno iba za predpokladu, že by svoju laickú úvahu podporil dôkazom odborného charakteru (to isté platí aj ohľadne prinesenia celého plynomeru právnym zástupcom žalobcu na pojednávanie dňa 21.05.2019). Takýto dôkaz pritom žalobca nenavrhol vykonať, pričom nejde o dôkaz, ktorý podľa ust. § 185 CSP súd vykoná aj bez návrhu. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 09.05.2019 označené ako zaslanie plomby v časti kde necháva na zváženie súdu, či opätovne vypočuť znalca a zároveň žiada o informáciu, či má znalca zabezpečiť na pojednávanie na deň 21.05.2019, návrhom na vykonanie dôkazu nie je a súd ani bez relevantného návrhu zákonný dôvod takýto dôkaz vykonať nemal. Pokladá však v tejto súvislosti za potrebné podotknúť, že je vylúčené, že také masívne údajné poškodenie plomby, o akom sa vo svojom podaní pokúša presvedčiť žalobca, mohlo ujsť pozornosti znalca. Zároveň podotýka, že predloženie dôkazu v tom smere, či mohlo alebo nemohlo byť cez poškodenie plomby ovplyvnené meranie odberu plynu na plynomeri (napr. tým, že by tenkým predmetom bolo zamedzené v posunovaní ozubených koliesok), nie je nad rámec dôkaznej povinnosti žalobcu, ako to tento uviedol na pojednávaní dňa 21.05.2019, keďže ide o dôkaz, na základe ktorého možno konštatovať, že plomba nebola iba poškodená ale aj porušená. Aj keď súhlasí, že je bez právneho významu na posúdenie veci to, či k ovplyvneniu merania v príčinnej súvislosti so zisteným poškodením plomby došlo, je práve z dôvodu posúdenia naplnenia znaku „porušené zabezpečenie“ právne významné, či k nemu v dôsledku poškodenia plomby dôjsť reálne mohlo. Aj tento moment však len podčiarkuje viacero ťažko zo strany žalobcu vysvetliteľných skutočností. Medzi tie nepochybne patrí napríklad to, že v poradí prvý pracovník žalobcu, ktorý sa po nahlásení poruchy v odbere plynu manželom žalovanej dostavil dňa 02.11.2015 na odberné miesto, nevyhotovil fotodokumentáciu preukazujúcu stav plynomera a jeho zabezpečenia v čase jeho kontroly a to údajne z dôvodu, že v tom čase mu takáto povinnosť z interných predpisov žalobcu nevyplývala, ďalej to, že údajne vyhotovený poruchový záznam sa žalobcovi nepodarilo dohľadať, to, že ako to vyplýva tak z výpovede svedka - manžela žalovanej, ako aj svedka S. U., pracovník žalobcu ich presvedčoval, že porucha súvisí s nefunkčnosťou regulátora tlaku a iba S. U. ho telefonicky presvedčil, že sa mýli, ďalej to, že tak v montážnom liste meradla zo dňa 03.11.2015 ako aj v zápise zo dňa 03.11.2015 je ako dôvod zaslania plynomeru na expertízu uvedené, že plynomer neprepúšťal plyn a nie podozrenie z poškodenia zabezpečenia a napokon aj svedkom S. U. uvádzané neobvyklé znečistenie plynomera svedčiace podľa neho jeho pádu na zem. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k tvrdeniu, že je vo veci aktívne legitimovaný. Svoju argumentáciu v tomto smere opiera žalobca o tvrdenie, že v prípadoch vzniku škody neoprávneným odberom v dôsledku porušenia zabezpečenia na určenom meradle nie je poškodený Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako zmluvný dodávateľ plynu, ale keďže ide o predpísaným spôsobom nemerateľný odber, je poškodený žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Ku škode totiž došlo neoprávneným odberom plynu, ktorý z dôvodu vyvažovania siete (preto, aby nevznikla v sieti nerovnováha a nedochádzalo k stratám) v nepravidelných intervaloch nakupuje žalobca. Z ustanovenia § 64 ods.1 písm. b) zák. o energetike skutočne vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej siete má právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu na účely zabezpečenia vyvažovania distribučnej siete. Napriek tomu, že žalovaná v spore spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o nákupe plynu (iba za takéhoto predpokladu mu totiž mohla vzniknúť škoda jeho neoprávneným odberom), tvrdí, že žalobca sa v smere preukázania nákupu plynu ani nepokúsil uniesť dôkazné bremeno. Z právneho predpisu síce vyplýva právo žalobcu kupovať plyn, to či ho aj kúpil však zjavne nie je skutočnosť všeobecne známa a je presvedčený, že súdu ani nie je známa z jeho činnosti, pričom dôvodom je zjavne fakt, že napriek tomu, že súd už rozhodoval spory v obdobných veciach, žalovaní sa nebránili spochybňovaním aktívnej legitimácie žalobcu práve poukazom na nepreukázanie nákupu plynu. Ak by sa teda súd nestotožnil s argumentáciou pod bodom 1/ v tomto smere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že škoda vznikla, mal by podanú žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena v tom smere, že škoda v tomto prípade vznikla práve žalobcovi. Pokladá za nutné v tejto súvislosti pripomenúť, že na rozdiel od iných obdobných prípadov dodávateľ plynu zálohové platby uhradené mu žalovanou za obdobie údajného neoprávneného odboru plynu žalovanej nevrátil. To síce žalobca označuje za chybný postup dodávateľa plynu, rovnako ale prichádza do úvahy alternatíva, že k vráteniu nedošlo preto, že dodávateľ nepokladal v danom prípade za splnené podmienky na takýto postup a na to, aby škodu účtoval žalobca. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu však namieta aj jeho tvrdenie, že v prípade vzniku škody neoprávneným odberom plynu určeným meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie, škoda nevzniká dodávateľskej organizácií (v tomto prípade Slovenskému plynárenskému priemyslu), ale vždy distribučnej organizácii (v tomto prípade žalobcovi). Toto tvrdenie žalobcu totiž nemôže byť pravdivé za predpokladu, že súčasne platí ďalší jeho argument uplatnený v rámci procesných tvrdení v spore a to argument, že Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) účinné od 01.01.2014 do 25.05.2018 a teda aj v čase, kedy malo podľa žaloby dôjsť k neoprávnenému odberu plynu žalovanou, sú obchodnými podmienkami, ktoré vo vzťahu k odberateľovi tejto kategórie (takým bola aj žalovaná) zaväzujú iba dodávateľa, teda Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a nie aj distribútora, teda žalobcu. Z ustanovenia čl. 10.1.4. obchodných podmienok vyplýva, že pre účely týchto obchodných podmienok je (rovnako ako podľa § 82 ods.1 písm. d) zák. o energetike) neoprávneným odberom plynu aj odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa ust. čl. 10.2. týchto obchodných podmienok je pri neoprávnenom odbere plynu (teda aj pri neoprávnenom odbere podľa čl. 10.1.4.) odberateľ povinný uhradiť dodávateľovi a PDS (rozumie sa prevádzkovateľ distribučnej siete) škodu, ktorá im neoprávneným odberom vznikla. Pri prvom neoprávnenom odbere plynu odberateľa meraným meradlom umiestnenom na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa výška škody spôsobená neoprávneným odberom plynu určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pri ďalšom neoprávnenom odbere sa výška škody spôsobená neoprávneným odberom plynu určí podľa osobitného predpisu (vyhlášky č. 449/2012 Z.z.). V prípade, že označené obchodné podmienky tak ako to tvrdí žalobca, zaväzujú iba dodávateľa plynu - Slovenský plynárenský priemysel, a.s., nemôže platiť tvrdenie, že škoda neoprávneným odberom plynu meraným určeným meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie, môže vzniknúť výlučne distribútorovi plynu, pretože v tomto prípade by neexistoval dôvod, prečo by Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vydal a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil obchodné podmienky ohľadne spôsobu výpočtu škody aj pre prípad jej vzniku neoprávneným odberom meraným určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie, ktorý prípad podľa žalobcu nastať vôbec nemôže. V prípade tejto alternatívy by platilo, že žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho aktívnej legitimácii v spore neuniesol aj z ďalšieho dôvodu, teda preto, že nepreukázal, že iba on je oprávnený na vymáhanie škody spôsobnej neoprávneným odberom plynu meraným na určenom meradle, na ktorom bolo porušené zabezpečenie. Opačný výklad je ten, že Obchodné podmienky pre opakované dodávky pre odberateľov plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) účinné od 01.01.2014 platia nielen pre Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľa plynu, ale aj pre žalobcu, ako prevádzkovateľa distribučnej siete (PDS). Inak sa nedá logicky vysvetliť, že v týchto obchodných podmienkach a to vo viacerých jej ustanoveniach sú upravené nielen práva PDS ale aj jeho povinnosti (viď napr. čl. 8.1., 8.2, 8.12.) čo opätovne nedáva zmysel, ak platia iba pre dodávateľa plynu. Potom ale aj žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete zaväzuje vo vzťahu k žalovanej aj vyššie citované ust. čl. 10.2. a aj za predpokladu, že škoda vznikla a že je aktívne legitimovaný na jej vymáhanie, môže svoj nárok na nej náhradu vyčísliť iba vo výške ceny odobraného množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Podotýka, že aj vo vzťahu k vyčísleniu takto vypočítanej škody zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu a tým, že ju takto vôbec nevyčíslil, dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky škody neuniesol ani len čiastočne. Posledný okruh námietok uvádza iba pre prípad, ak by súd napriek argumentácii uvedenej vyššie, dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorý vznik by mal za preukázaný a to vo výške vypočítanej podľa osobitného predpisu, teda podľa vyhlášky. Podľa § 1 ods.3 vyhlášky množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d. Podľa § 1 ods.5 písm. a) vyhlášky v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne. Zo žalovanou predložených zmlúv o podnájme nebytových priestorov je zrejmé, že k vykurovaniu prenajatých objektov plynovým kotlom dochádzalo iba čase od 01.11. daného roka do 31.03. nasledujúceho roka a výpočet škody sa mohol preto vzťahovať iba na obdobie od 11.12.2014 do 31.03.2015, keďže v ďalšom období to od 01.04.2015 do 02.11.2015, kedy bolo meradlo kontrolované, k odberu plynu vôbec nedochádzalo. A ak preukázateľne nedochádzalo k odberu plynu v časti žalovaného obdobia, nie je a nemôže byť naplnený znak, že k nemu dochádzalo neoprávnene. Neoprávnene je tiež pri výpočte škody uvažované s denným počtom hodín používania spotrebičov 16, keď vykurovanie prebiehalo iba počas jednozmennej prevádzky. S poukazom na uvedené navrhuje žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho zaplatiť žalovanej náhradu nákladov konania v plnej výške.
24. Súd zo zápisu zo dňa 03.11.2015 č. 4101524896 zistil, že dňa 03.11.2015 bola na odbernom mieste vykonaná kontrola pracovníkom žalobcu. Bola vykonaná výmena meradla a pôvodné meradlo bolo odoslané na expertízu. Plynomer neprepúšťal plyn. K úkonu bola vykonaná aj fotodokumentácia úkonu.
25. Súd z montážneho listu meradla zo dňa 03.11.2015 zistil, že dňa 03.11.2015 bol na odbernom mieste demontovaný pôvodný plynomer a namontovaný plynomer nový.
26. Súd zo znaleckého posudku č. 644/PL-2015 vypracovaného znalcom zistil, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza celou hrúbkou. Zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - mechanicky poškodené. Zároveň zistil aj poškodenie - vyštrbenie časti krytu v blízkosti poškodenia plomby.
27. Súd z vyúčtovania škody č. 9000217206, výpočtu škody a cenníka externých služieb zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 11.746,45 € za neoprávnene odoberaný plyn výpočtom podľa vyhlášky.
28. Súd z faktúry č. 7451041762 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 146,46 € za odber plynu v období od 01.01.2013 do 18.03.2013.
29. Súd z faktúry č. 7449159327 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 1.019,36 € za odber plynu v období od 19.03.2013 do 18.03.2014.
30. Súd z faktúry č. 7426191436 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 554,03 € za odber plynu v období od 19.03.2014 do 31.12.2014.
31. Súd z odpovede Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.03.2017 zistil, že ak je meradlo zaradené podľa prílohy č. 1 k vyhláške úradu č. 210/200 Z.z., tak takéto meradlo možno používať len s platným overením. Meradlo musí byť zabezpečené buď overovacou značkou, alebo zabezpečovacou značkou montážnika. Porušením, poškodením, pozmenením a odstránením týchto značiek zaniká platnosť overenia meradla.
32. Súd z faktúry č. 7433220811 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 1.419,34 € za odber plynu v období od 01.01.2015 do 31.12.2015.
33. Súd z faktúry č. 74155989839 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 727,31 € za odber plynu v období od 01.01.2016 do 12.09.2016.
34. Súd z faktúr č. 7268232438; č. 7144981388; č. 7193370533; č. 7203369882; č. 7243335739; č. 7208411540; č. 7135145647; č. 7208458303; č. 7233452661; č. 7298332717; č. 7323247895; č. 7278447548 zistil, že za každý mesiac roku 2015 vyúčtoval dodávateľ žalovanej sumu 73 €.
35. Súd z výpisov účtov žalovanej zistil, že tá počas celého roka 2015 každý mesiac uhrádzala zálohové platby vo výške 73 €.
36. Súd z odpovede dodávateľa zo dňa 30.10.2018 zistil, že dňa 08.01.2016 na základe dodaných odpočtov od žalobcu vystavili žalovanej vyúčtovaciu spotrebu faktúry za odber zemného plynu za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 s výsledkom nedoplatok 543,44 €. Nedoplatok bol splatný dňa 22.01.2016 a žalovaná ho uhradila dňa 19.01.2016. Súčasťou je aj predmetná faktúra. Stav meradla k 11.12.2014 bol 7.063m3 a stav meradla k 02.11.2015 bol 8.543m3.
37. Súd z prehľadu odpočtov na odbernom mieste žalovanej zistil, že k 02.11.2015 bola hodnota registra 7.063m3.
38. Súd zo zmluvy o pripojení č. 8003030908 zistil, že dodávateľ so žalovanou dňa 05.09.2008 uzatvorili zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bol záväzok dodávateľa dodávať na odberné miesto plyn a záväzok žalovanej za dodaný plyn dodávateľovi zaplatiť. Súd sa oboznámil s dodatkom k zmluve uzavretom dňa 23.10.2014 a zistil, že odberné miesto bolo označené ako M3.
39. Súd z nájomných zmlúv predložených žalovanou zistil, že tá prenajíma priestory (označené ako „sklad“) na odbernom mieste.
40. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
41. Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
42. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
43. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
44. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
45. Podľa § 82 ods. 4 ZoE, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
46. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
47. Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 11.746,45 € s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu neoprávneného odberu plynu žalovanou. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody a nesprávne vyčíslil (v prípade posúdenia súdom, že škoda vznikla) vzniknutú škodu. Súd vzhľadom na uvedené sa najprv zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby.
51. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže v prípade, že by došlo k neoprávnenému odberu plynu zo strany žalovanej, odoberaný plyn by nebol dodaný dodávateľom, ale žalobcom, a v tomto prípade by sa jednalo o škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. V tomto prípade teda súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.
52. Súd sa preto následne zaoberal splnením podmienok na priznanie nároku žalobcovi. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 03.11.2015 došlo k výmene plynomera. Z predložených dôkazov takisto vyplýva, že plynomer bol zaslaný znalcovi na preskúmanie z dôvodu obavy neoprávnenej manipulácie s plynomerom. Znalec vo svojom znaleckom posudku a aj vo výpovedi konštatoval poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza celou hrúbkou, zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií a vyštrbenie časti krytu v blízkosti poškodenia plomby. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že nie každé mechanické poškodenie zabezpečenia musí byť jeho porušením. Znalec síce konštatoval, že je možné v prípade takéhoto poškodenia ovplyvniť meranie odberu (tenkým predmetom zamedziť točeniu sa ozubených koliesok na meradle), avšak toto nebolo žalobcom preukázané.
53. Súd má za to, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje hlavne plomba. Za poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii možno však považovať len také poškodenie plomby, ktoré by porušilo jej ochrannú funkciu. Ak je plomba poškodená (napr. poškriabaná, zafarbená), ale meradlo je stále zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii, takéto poškodenie nemožno považovať za poškodenie zabezpečenia v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Znalec síce potvrdil, že mohlo dôjsť k zastaveniu meradla, avšak takéto dokazovanie vykonané nebolo a na posúdenie bola poskytnutá iná plomba, než tá ktorá mala byť porušená.
54. Súd sa zaoberal predpokladmi zodpovednosti za škodu. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných podmienok: protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu.
Vychádzajúc z rozhodnutia NS SR 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018 v predmetnej veci súd konštatuje, že v prípade odberu plynu definovaného v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je daná objektívna zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ zodpovedá zato, že predmetným meradlom plyn odoberal, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba, alebo aj iný subjekt bez vedomia odberateľa. Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom.
V prípade protiprávneho úkonu by išlo o konanie žalovanej, ktorá neoprávnene odoberala plyn bezodplatne a tým spôsobila škodu žalobcovi. Zo znaleckého posudku a výpovede znalca mal súd za preukázané, že zabezpečenie plynomeru (plomby) bolo poškodené. Znalec zároveň konštatoval, že cez spôsobené poškodenie by bolo možné zastaviť ozubené kolieska meradla, čím by došlo k zastaveniu vyčíslovania odoberaného plynu. Súd teda konštatuje, že z vyššie uvedeného vyplýva, že mohlo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu. Žalobca však zároveň musí preukázať, že k neoprávnenému odberu skutočne došlo. Podľa žalobcu nie je možné presne určiť, v akom množstve došlo k neoprávnenému odberu. Na druhej strane z predložených dôkazov žalovanou má súd za preukázané, že dodávateľ za žalované obdobie od 11.12.2014 do 02.11.2015 poskytol žalovanej plyn v celkovej výške 1.480m3 za ktorý žalovaná riadne dodávateľovi zaplatila, čo má súd jednak preukázané z výpisov účtu žalovanej preukazujúcich splatenie zálohových platieb a takisto z odpovede dodávateľa žalovanej. Nie je preto preukázané, že by dodávateľ žalovanej za uvedené obdobie neevidoval žiadne dodanie plynu. Z predloženého predpisu odpočtov na odbernom mieste žalovanej vyplýva, že žalobca eviduje na odbernom mieste žalovanej rovnaké číslo na meradle k 11.12.2014 a takisto k 02.11.2015. Naopak dodávateľ žalovanej eviduje konečný stav dodaného plynu na odbernom mieste k 02.11.2015 vo výške 8.543m3. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, že žalobcovi nejaká škoda vznikla, mala by vzniknúť voči dodávateľovi, pretože ten potvrdil dodanie plynu žalovanej a tá preukázala riadne zaplatenie za dodaný plyn. Vyššie uvedené podporujú aj faktúry predložené žalovanou za skoršie roky, kedy za rovnaké vykurovacie obdobie, v rovnakých priestoroch odoberala žalovaná v žalovanom období viac plynu ako za iné roky (za obdobie od 19.03.2013 do 18.03.2014 odobratý plyn za celkovú sumu 1.019,36 € v celkovej výške dodanej energie 15.261 kWh. Za obdobie od 19.03.2014 do 31.12.2014 odobratý plyn za celkovú sumu 554,03 € v celkovej výške dodanej energie 5.987 kWh. Za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 bol odobratý plyn za celkovú sumu 1.419,34 € v celkovej výške dodanej energie 24.375 kWh). V prípade neoprávneného odberu je logické, že by žalovaná odoberala menej plynu. Toto podporuje aj fakt, že žalovaná zo svojej iniciatívy prostredníctvom svojho manžela ohlásila pravdepodobnú poruchu plynomeru, ktorej následkom boli vykonané kontroly pracovníkmi žalobcu.
55. Súd mal za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať vznik škody, pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Ustanovenie § 59 ods. 2 ZoE totiž jednoznačne predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody. Je teda povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovanej mu vznikla skutočná škoda.
Vyššie uvedené zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobcom jednoznačne a bez pochýb preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny úkon) ani ku vzniku škody. Napriek tomu, že v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku škody, teda nepreukázal ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd konštatuje, že ak sa žalobca domáha náhrady škody, musí preukázať, že mu škoda skutočne vznikla, pričom nemôže ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži len na určenie výšky), resp. typový diagram, ale musí ako prvú podmienku riadne preukázať vznik škody, čo sa však v tomto konaní nestalo. Vychádzajúc tak z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovanou za neopodstatnený. Žalobca tak v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovanej v rozhodnom období dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu.
56. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech, vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.