Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1211-2011.pdf
PDF · 77.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/1211/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ( pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave), proti povinnému: Š. L., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Vladimír Usačev, Exekútorský úrad so sídlom Lehotského 4, 811 06 Bratislava, pod č. EX 1628/11, o vymoženie uloženej povinnosti 10,00 € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor písomným podaním, doručeným dňa 02.11.2011, požiadal tunajší súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Samotné exekučné konanie sa začalo návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.10.2011. Keďže tunajší súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril dňa 11.11.2011 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. 2. Súdny exekútor dňa 09.02.2018 postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podnet oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom podaní uvádza, že dňom 31.12.2012 bola rozhodnutím zriaďovateľa (MV SR) č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 po predchádzajúcom súhlase MF SR zrušená rozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave bez právneho nástupcu. Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. prešli všetky práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01.01.2013 na zriaďovateľa, t. j. na Ministerstvo vnútra SR. Dňom 01.01.2015 na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácii KR PZ, ktoré prešli na MV SR, vo výške do 35,- EUR (suma primeraných nákladov na vymoženie obdobných pohľadávok stanovená MV SR). Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má za to, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. 3. Podľa ustanovenia § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180/20170601> alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. 4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
6. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 7. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 8. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Pôvodný oprávnený bol dňom 31.12.2012 na základe rozhodnutia zriaďovateľa zrušený. Všetky jeho práva a povinnosti prešli dňom 01.01.2013 na zriaďovateľa. Nakoľko výška predmetnej pohľadávky je nižšia ako primerané náklady na vymoženie obdobných pohľadávok, t. j. nižšia ako 35,- EUR, došlo dňom 01.01.2015 podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. k zániku predmetnej pohľadávky. Vzhľadom na túto skutočnosť súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 zastavil. Tunajší súd zo súdneho spisu tiež zistil, že povinný zomrel dňa 02.10.2017 a dedičské konanie bolo uznesením č.k. 14D/120/2017 právoplatne zastavené v zmysle § 187 ods. 1 CMP - povinný nezanechal žiadny majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2018. 9. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 10. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR. 11. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 12. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 13. Podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 14. Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že exekúcia bola v tomto prípade zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a podľa § 197 hradí trovy exekúcie povinný, no v danom prípade povinný stratil procesnú subjektivitu počas konania. Keďže oprávnený, resp. súd zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný zomrel počas exekúcie, hoci ako nemajetný, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému, resp. súdu. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. 15. Ďalej súd poukazuje na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn III. ÚS 351/07-11, IV. ÚS 236/08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie,
respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal. 16. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 17. Podľa § 357 písm. a) C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach /§ 357 písm. a) C.s.p./.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné /§ 355, § 357 C.s.p./.