Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-53-2018.pdf
PDF · 115.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/53/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci účastníkov konania: navrhovateľka V. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. S. Z. č. XX/X, T., zast. JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou, ul. G. Švéniho č. 4/A, Prievidza, manžel T. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. S. Z. č. XX/X, T., zast. JUDr. Jánom Kokindom, advokátom, ul. M. Mišíka č. I. 780/19A, Prievidza, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: X., nar. XX.X.XXXX, V., nar. X.X.XXXX, E., nar. X.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania T. S., nar. X.X.XXXX a V. S., rodenej Y., nar. XX.X.XXXX a uzavreté dňa 25.4.XXXX pred Obecným úradom Nedožery - Brezany a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nedožery - Brezany vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. X, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode maloleté deti X., nar. XX.X.XXXX, V., nar. X.X.XXXX, E., nar. X.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky V. S., nar. XX.X.XXXX, ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec T. S., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú X., nar. XX.X.XXXX, vo výške 200 eur, na maloletú V., nar. X.X.XXXX, vo výške 150 eur, na maloletého E., nar. X.XX.XXXX, vo výške 150 eur a na maloletého T., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 130 eur, mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, k rukám matky V. S., nar. XX.X.XXXX, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvod manželstva.
Styk otca T. S., nar. X.X.XXXX, s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka návrhom zo dňa 31.10.2018, podaným prostredníctvom právnej zástupkyne, domáhala sa rozvodu manželstva s manželom T. S., nar. X.X.XXXX a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: X., nar. XX.X.XXXX, V., nar. X.X.XXXX, E., nar. X.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX.
2. Návrh odôvodnila tým, že po uzavretí manželstva, prvých deväť rokov bývali v manželovom dvojizbovom byte v Prievidzi. Od začiatku trvania spolužitia sa manžel naplno venoval svojej práci a mal menej času na spoločné aktivity a trávenie času. Z narodenia prvého dieťaťa mal radosť, avšak starostlivosť o dieťa a o domácnosť, boli len na nej. Od začiatku spoločného života, vznikali medzi nimi hádky. Najprv to bola jej nespokojnosť s tým, že je neustále sama a neskôr, keď sa im narodili ďalšie deti, to boli manželove výčitky, že je všade neporiadok a rozložené veci. Zo spôsobu života, aký viedli, bola nervózna. Tlačili sa v dvojizbovom byte, kde ani jeden z nich nemal svoj životný priestor a samozrejme sa nedal udržať ani poriadok. Túto situáciu mala záujem riešiť, avšak márne, manžela zaujímalo len podnikanie, zveľaďovanie a rozširovanie firmy. Svedkom hádok medzi nimi boli aj deti, ktoré pod vplyvom tejto atmosféry často plakali a boli smutné. Keď sa situácia stala pre ňu neznesiteľnou, na jeseň roku 2017 odišla aj s deťmi ku svojej matke do Lazian. Asi dva týždne po jej odchode zo spoločnej domácnosti, manžel im zabezpečil možnosť bývania v prenajatom staršom rodinnom dome v Bojniciach, kde sa presťahovali. Tu žili asi pol roka. Rodinný dom museli opustiť, nakoľko jeho majiteľ mal záujem ho zrekonštruovať a využívať pre svoju potrebu. Od mesiaca apríla 2018 bývajú v staršom rodinnom dome manželovho otca v Bojniciach, ktorý však je v horšom technickom stave. Už v minulosti vážne uvažovala o rozvode manželstva. V roku 2016 navštívili PhDr. Dobrovodovú, psychológa a následne štyrikrát psychológa v Banskej Bystrici, avšak bezvýsledne. V roku 2014 sa stalo, že manžel ju fyzicky napadol. Svoje rozhodnutie rozviesť sa, zodpovedne zvážila a vnútorne dospela k presvedčeniu, že už nechce s manželom žiť. Keď mu oznámila svoje rozhodnutie, reagoval slovami, že to mala už dávno urobiť. Podľa jej názoru, rozvod nebude v rozpore so záujmami detí. Nezdravú atmosféru života rodiny a tiež jej skľúčenosť a stres, deti vnímajú. Predpokladom ich zdravého psychického a citového rozvoja, bude život v pokojnej atmosfére.
3. Manžel v písomnom vyjadrení zo dňa 5.12.2018, predloženom prostredníctvom právneho zástupcu, sa k návrhu o rozvod manželstva pripojil. Voči skutkovým okolnostiam popísaným navrhovateľkou v návrhu, a to od zoznámenia sa až po uzavretie manželstva, nemal žiadne výhrady. Uviedol, že po vstupe do manželského zväzku približne po dobu trištvrte roka pracoval v Rakúsku, s cieľom zabezpečiť ich potreby. Následne sa rozhodol vrátiť na Slovensko s tým, že začne podnikať. Podnikateľskú činnosť začal vykonávať v oblasti mäsiarskej výroby a predaja mäsových výrobkov. Začiatky podnikania znamenali mimoriadnu záťaž, a to aj z hľadiska časového. Manželský život plynul normálne, aj keď je pravdou, že vzhľadom na jeho pracovnú zaneprázdnenosť, trávili spolu menej času. Následne sa im narodila dcéra X., dcéra V. a syn E.. Skutočnosť, že z manželstva pochádzali tri maloleté deti, podstatným spôsobom na neho zvyšovala záťaž. Ešte viac musel pracovať, aby ekonomicky zabezpečil potreby členov rodiny. Výčitky navrhovateľky, že je s ňou málo, a že je na všetko sama chápal, avšak na druhej strane, ona musela tiež chápať jeho, že situácia, v ktorej sa nachádzajú nie je jednoduchá. I napriek enormnej záťaži, sa snažil rodine venovať. Nervozita v spolužití sa však prehlbovala a výčitky zo strany navrhovateľky boli čoraz častejšie. Je pravdou, že keď prišiel domov a v byte bol neporiadok, navrhovateľke to vytýkal, čím u nej vyvolal ešte väčšiu nervozitu. Často medzi nimi dochádzalo k hádkam, ktorých svedkom boli aj ich maloleté deti. V roku 2014 dal navrhovateľke facku a to potom, čo našiel v jej telefóne intímnu komunikáciu s iným mužom. Vtedy sa veľmi nahneval, nakoľko sa celý svoj život venoval práci, aby rodinu finančne zabezpečil, a všetky svoje voľné chvíle trávil s navrhovateľkou a s deťmi. Po tejto udalosti sa obaja vážne začali zamýšľať, čo ďalej. Navrhovateľka sa viackrát vyjadrovala, že sa chce rozviesť. U psychologičky PhDr. Dobrovodovej absolvovali konzultáciu, avšak nikde ich to neposunulo. I napriek tomu, sa snažili o zlepšenie vzťahu. Žili aj intímne, pričom navrhovateľka neplánovane otehotnela a dňa 11.11.2016 sa im narodil ďalší syn, T.. V manželskom spolužití, však k podstatnej zmene nedošlo. Stále to bolo o výčitkách, hádkach a nedorozumeniach, do čoho sa pridružila aj nespokojnosť s bývaním. Začali navštevovať aj psychológa v Banskej Bystrici, kde boli asi desaťkrát, avšak k želanému zlepšeniu pomerov nedošlo. Začal riešiť otázku bývania. Do nájmu zabezpečil rodinný dom v meste Bojnice, ktorý museli približne po pol roku opustiť. Následne sa presťahovali do rodinného domu jeho rodičov. I s týmto bývaním, nie je navrhovateľka spokojná. Súhlasil, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a jemu určený rozsah vyživovacej povinnosti sumou 200,- eur, 150,- eur, 150,- eur a 130,- eur mesačne. S maloletou X., V., E. a T. má dobrý vzťah, navzájom sa majú radi, ich potreby mieni zabezpečovať i naďalej, a zároveň sa o ne chce aj starať. Na úprave styku s deťmi ale netrval, pretože sa s navrhovateľkou vedia dohodnúť mimosúdne.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, so sobášnym listom, s rodnými listami detí, s potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, s potvrdením o poberaní prídavku na deti, s výpismi z účtu, s odpoveďou na lustráciu v registri Sociálnej poisťovne, s vyjadrením Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, s výpismi z LV, s vyjadrením Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza, so správou z prešetrenia rodinných pomerov, s potvrdením o príjme, s daňovými priznaniami, so správou z poradensko- psychologického procesu.
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Obecným úradom W.-F.. U oboch ide o manželstvo prvé, účastníci sú národnosti slovenskej. Z ich manželstva pochádzajú štyri maloleté deti, a to X., nar. XX.X.XXXX, V., nar. X.X.XXXX, E., nar. X.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov je ul. H. č. XXXX, H..
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo po trvaní dvojročnej známosti. Zoznámili sa v čase, keď navrhovateľka navštevovala Strednú priemyselnú školu poľnohospodársku v Prievidzi a manžel pracoval v Rakúsku. Počas prvého roku ich známosti, sa stretávali len cez víkendy. Následne sa manžel zamestnal v Nórsku, odkiaľ na Slovensko mohol prichádzať v intenzite jedenkrát za rok. Navrhovateľka do Nórska vycestovala, aj sa tam zamestnala a zostala bývať s manželom po dobu troch mesiacov. Po návrate na Slovensko otehotnela a účastníci sa rozhodli pre vstup do manželského zväzku. V deň svadobného obradu dieťa potratila. Účastníci zostali bývať na Slovensku.
8. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 8.1.2019 vyplýva, že po dobu deväť rokov bývali v dvojizbovom byte ul. S. Z. č. XXX/XX v T.. Od začiatku spolužitia sa manžel venoval naplno svojej práci a ona sa starala o deti a o domácnosť. Dochádzalo medzi nimi k hádkam, príčinou ktorých bola jej nespokojnosť, že je neustále sama a manželove výčitky, že v byte je neporiadok a rozložené veci. Z poskytovania starostlivosti deťom bola unavená a očakávala od neho, ako partnera pochopenie. Manžel však reagoval slovami, že z čoho môže byť unavená. Keď prichádzal domov a počula ho otvárať kľúčmi dvere, snažila sa rýchlo poupratovať, len aby nemal námietky. V podstate desať rokov počúva, že má v domácnosti neporiadok. Manžel sa o jej vnútorne prežívanie, pocity nezaujíma. Témou ich rozhovorov, je jeho podnikanie. Spoločné záujmy, rovnaké názory nemajú. V takomto vzťahu, v ktorom si partneri nerozumejú a neprejavujú úctu, žiť odmieta. Manžel je introvert a jeho vnútorné prežívanie nepozná. Aktuálne bývajú v rodinnom dome jeho otca, ktorý je situovaný v lokalite, ktorá nie je osvetlená. S týmto prostredím nie je spokojná. V roku 2014 jej manžel dal facku. Vtedy nahliadol do jej mobilného telefónu a zistil, že komunikovala s kamarátom z detstva. Tohto kamaráta, keď jej bolo ťažko sa pýtala, či by s ňou nešiel na kávu. Mimomanželský vzťah s ním neudržiavala. V roku 2018 boli s manželom a s deťmi na dovolenke v Chorvátsku. Dovolenkový pobyt vnímala ako katastrofu, škrípalo to medzi nimi, nechcela sa ho zúčastniť, ale manžel ju prehovoril.
9. Z výsluchu manžela na pojednávaní dňa 8.1.2019 vyplýva, že po vstupe do manželského zväzku sa rozhodol, že na Slovensku bude podnikať. Výkon práce začínal o 5.00 hod. a domov sa vracal o 20.00 hod. až 24.00 hod.. V priebehu dňa sa do domácnosti prichádzal najesť. Ak v tejto súvislosti zistil, že v byte je neporiadok, navrhovateľke to vytkol. Na prevádzke, ktorú zriadil pracoval aj v sobotu. Po príchode domov, sa venoval rodine. Navrhovateľke v domácnosti pomáhal v rámci svojich možností. Z dôvodu, aby zabezpečil potreby členov rodiny, však musel veľa pracovať. Potvrdil, že navrhovateľke dal facku, čomu ale predchádzala situácia, keď si navzájom nahliadli do svojich mobilných telefónov. Užívali dvojizbový byt, išlo o malý priestor. Preto sa rozhodol, že zabezpečí iné bývanie, čo sa mu podarilo v rodinnom dome jeho otca. V tomto prostredí, navrhovateľka nie je spokojná.
10. Na pojednávaní dňa 8.12.2018 súd oboznámil správu z prešetrenia rodinných pomerov u účastníkov, podľa ktorej manžel počas šetrenia poukazoval na svoju vysokú pracovnú vyťaženosť, napriek ktorej sa však každú voľnú chvíľu snažil venovať deťom. Navrhovateľku odbremenil tým, že rodinu zabezpečil materiálne. Uviedol, že manželka mala v domácnosti neporiadok, nevenovala sa dostatočne domácim prácam. Počas šetrenia rodinných pomerov, kolízny opatrovník vykonal pohovor s deťmi, pričom maloletá X. a V. uviedli, že rodičia sa niekedy hádajú, ony však majú radi oboch a želajú si, aby to zostalo tak, ako to je doteraz. V správe kolízny opatrovník poukázal na citovú naviazanosť detí na oboch rodičov a veľmi nízky vek. V prípade rozvodu, súhlasil s návrhom zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť rozsah vyživovacej povinnosti a styk s deťmi neupravovať.
11. Na pojednávaní dňa 8.12.2018 manžel uviedol, že napriek tomu, že v písomnom vyjadrení k návrhu s rozvodom súhlasil, chcel by sa ešte pokúsiť o zlepšenie vzťahov s navrhovateľkou. Za týmto účelom bol ochotný absolvovať psychologickú intervenciu. Navrhovateľka s absolvovaním poradenského procesu súhlasila. Kolízny opatrovník prezentoval názor, že je potrebné urobiť všetko, čo sa dá, aby bolo manželstvo zachránené. Súd pojednávanie zo dňa 8.12.2018 odročil s tým, že kolízny opatrovník sprostredkuje manželom konzultácie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Referát poradensko-psychologických služieb.
12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 24.4.2019 vyplýva, že rodičom bolo poskytnuté psychologické poradenstvo a pomoc v čase rozvodu, zamerané na úpravu komunikácie medzi nimi a na úpravu manželských vzťahov a na zachovanie manželstva, v súlade so záujmom maloletých detí. Za sledované obdobie sa uskutočnili tri spoločné párové psychologické intervencie, následne zhodne prezentovali, že už nemajú záujem o psychologické poradenstvo, nakoľko obaja súhlasia s rozvodom. Navrhovateľka počas intervencií sa vyjadrila, že subjektívne nevnímala žiadnu snahu manžela o zachovanie rodiny. Manžel zase uviedol, že mal veľkú snahu o zachovanie manželstva, ale už nechce ďalej bojovať. Podľa záveru správy z poradensko-psychologického procesu, dôvody, ktoré manželia riešia, nie sú natoľko závažné, aby sa ich manželstvo rozpadlo. Podľa názoru psychológa je predpoklad, že rozvod rodičov by v aktuálnej fáze mohol výrazne negatívne ovplyvniť zdravý psychický vývin ich detí.
13. Na pojednávaní dňa 21.6.2019 navrhovateľka uviedla, že od doby posledného pojednávania k zlepšeniu vzťahov, nedošlo. Ako partneri sa v maximálnej možnej miere, jeden druhému vyhýbajú. Ich komunikácia je obmedzená a vzťah hodnotí ako kamarátsky. V prípade rozvodu, manžel zostane bývať v rodinnom dome otca a ona s deťmi sa odsťahuje do bytu v k. ú. Prievidza, ktorý jej pre tieto účely zakúpi. Staršie deti, a to maloletú X. a V. informovala, že sa budú sťahovať do Prievidze. Tešia sa. Tiež im povedala, že otec nebude s nimi bývať, ale že sa s ním budú stretávať. V súvislosti so správou z poradensko-psychologického procesu zo dňa 24.4.2019 uviedla, že maloleté deti sú svedkom hádok a urážok medzi rodičmi, zažívajú negatívne pocity, čo ohrozuje ich zdravý psychický vývin.
14. Na pojednávaní dňa 21.6.2019 manžel uviedol, že nevidí dôvod, pre ktorý by manželstvo malo ďalej právne trvať.
15. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode sa na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.
19. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav, v čase jeho vyhlásenia.
20. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne, preto mu vyhovel.
21. Napriek všestrannej ústavnej ochrane manželstva, ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou (čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), či preferencii tohto inštitútu ako harmonického a predovšetkým trvalého spoločenstva, ktorého primárnym účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí (čl. 1 a čl. 2 Základných zásad Zákona o rodine), zákonodarca v odôvodnených prípadoch vzniknutého kvalifikovaného rozvratu medzi manželmi, umožňuje jeho zánik a netrvá na jeho bezpodmienečnom zachovaní.
22. Ustanovenie hmotnoprávneho predpisu (§ 23 Zák. o rodine) zakotvuje objektívny princíp rozvodu manželstva a zároveň vymedzuje podmienky pre rozvod. Manželstvo je možné rozviesť iba v odôvodnených prípadoch za splnenia podmienok, ktorými sú: a/ vážnosť narušenia vzťahov, b/ trvalosť rozvrátenia vzťahov, c/ pre existenciu tohto vážneho a trvalého rozvrátenia manželských vzťahov, manželstvo nemôže plniť svoj účel, t. j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, d/ od manželov nemôže očakávať obnovenie spolužitia, e/ rozvod nebude v rozpore so záujmami maloletých detí.
23. Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení, a to v závislosti od dĺžky trvania manželstva, veku partnerov a ich detí.
24. V manželstve účastníkov existuje vážny rozvrat, ktorý má intenzitu v trvalosti. Ich manželský zväzok si nie je schopný plniť svoj spoločenský účel, t. j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Manželstvo je udržiavané bez skutočnej vyváženosti vzájomných vzťahov.
25. Účastníci do manželstva vstupovali s tým, že sú si vedomí povinností, ktoré jeho uzavretím, nastali. Manželský vzťah, sa ale neupevňoval. Manžel bol pracovne vyťažený, rodinu zabezpečoval po finančnej stránke. Starostlivosť o deti a o domácnosť zabezpečovala prevažne navrhovateľka. Rodina spoločne len v malom rozsahu, trávila voľné chvíle. Vo vzťahu vznikalo napätie, nervozita, čo viedlo k hádkam. Ako partneri sa nedokázali k sebe správať s dostatočným rešpektom a s úctou tak, aby ocenili to, čo každý z nich pre rodinu robí. V emočnej oblasti, sa tak zraňovali. Komunikácia o ich vnútornom presvedčení a prežívaní, viazla. Východiska z kríz (ako nebezpečenstva z rozpadu), do ktorých sa ich manželstvo dostávalo opakovane hľadali, a to aj s pomocou psychológa. K trvalému zlepšeniu vzťahov, ale nedošlo.
26. Podľa názoru súdu, nie je možné trvať na zachovaní manželstva účastníkov, lebo si dlhodobo neplní svoj spoločenský účel. Nie je možné očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov, len na základe zamietnutia návrhu. Na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch manželov, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Manželstvo je vzájomný zväzok dvoch ľudí. Nie je zrejmé, ako by malo dôjsť k obnoveniu spolužitia, ak obaja už prestali o to bojovať. Ďalšie párové stretnutia u psychológa, odmietajú. Predlžovanie situácie, keď odmietajú obnoviť vzťah, nedáva už reálny podklad k odstráneniu príčin rozvratu a manželstvo je tak, neudržateľné. Ustanovenie § 96 Civilného mimosporového poriadku dáva súdu iba možnosť účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o mediáciu, ale nemôže im to uložiť ako povinnosť.
27. Obaja účastníci sú si vedomí svojej zodpovednosti za zdravý fyzický a psychický vývoj svojich štyroch maloletých detí. Preto aj zotrvávali vo vzťahu, ktorý ale nebol šťastný a uspokojivý pre nich oboch ako partnerov.
28. Ak rodičia zotrvávajú v nešťastnom vzťahu, negatívne to ovplyvňuje sociálnu a emocionálnu pohodu detí.
29. Konflikty (verbálne) rodičov, ku ktorým v priebehu spolužitia dochádzalo, boli emocionálne a ich svedkom boli aj maloleté deti. V súčasnej dobe sú rodičia naďalej v konflikte (neverbálnom) a jeho vonkajší prejav je taký, že sa jeden druhému vyhýbajú.
30. Deti, ktoré pochádzajú z dlho trvajúceho problematického vzťahu rodičov, si môžu niesť negatívne skúsenosti do svojich vlastných vzťahov.
31. Rodičia s pomocou psychológov bojovali o svoj vzťah (keďže z neho pochádzajú štyri maloleté deti), ale napriek tomu sa stále rozpadá. Rešpektom k tomuto stavu potom je, ukončiť ho, ide o rozvrat kvalifikovaný (§ 23 Zákona o rodine).
32. Rozvod nebude v rozpore so záujmami ich maloletých detí. Udržiavanie manželstva bez skutočnej vyváženosti vzťahov, by podľa názoru súdu, deťom spôsobilo väčšiu ujmu, než rozvod. Ak by rodičia ďalej žili v problematickom vzťahu, oberalo by ich to i o energiu potrebnú na to, aby sa svojím deťom dokázali plnohodnotne venovať. Z prednesu oboch rodičov na určených termínoch pojednávaní je možné vyvodiť, že urobia všetko pre to (po rozvode), aby deti cítili, že sú stále s nimi (aj keď ako rodičia už nebudú spolu bývať), a že sú milované.
33. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
34. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
35. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťah maloletých detí s matkou je dostatočne rozvinutý s emočným a citovým sýtením, poskytuje im pocit bezpečia a istoty.
36. Matka vzhľadom na svoj vzťah k deťom, osobnostné predpoklady je naďalej schopná sa o ne zodpovedne starať. Preto súd maloletú X., V., E. a T. zveril do jej osobnej starostlivosti. Otec súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky.
37. Ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine súdu ukladá rozhodnúť i o tom, kto bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.
38. Podľa § 28 ods. 1 písm. b), písm. c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
39. Maloleté dieťa má len takú spôsobilosť na právne úkony, aká je primeraná jeho veku a vôľovej a rozumovej vyspelosti. Preto je nevyhnutné, aby v prípade, ak pre nedostatok spôsobilosti nemôže samo robiť právne úkony, konal za neho jeho zákonný zástupca.
40. Správa majetku predstavuje právo rodiča hospodáriť s majetkom maloletého dieťaťa v súlade s jeho záujmami.
41. Súd rozhodol, že matka, ktorej deti boli zverené do osobnej starostlivosti je oprávnená zastupovať ich a spravovať majetok v bežných veciach. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prípade podstatných vecí, týkajúcich sa detí je potrebná dohoda oboch rodičov. Pri nezhode v podstatnej veci, teda o tom, čo je najlepším záujmom dieťaťa, na návrh niektorého z nich rozhodne súd (§ 35 Zákona o rodine).
42. S poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 druhá časť vety Zákona o rodine, súd styk otca s deťmi neupravoval. Rodičia ho nežiadali upraviť.
43. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
44. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
45. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
46. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
47. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
48. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
49. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane výživou oprávneného dieťaťa, a tiež na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho odôvodnené potreby, s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je oblečenie, obuv, náklady na bývanie, hygienické a kozmetické potreby, rozvoj záujmov.
50. Povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu je základnou povinnosťou rodiča.
51. Maloletá X. v školskom roku 2018/2019 navštevuje 3. ročník základnej školy. Mesačné náklady za stravu v školskej jedálni predstavujú 26,98 eur, za družinu 6,- eur. Navštevuje krúžok hokeja, kde výška poplatkov je 34,- eur mesačne, ďalej ĽŠU - hudobný odbor, kde výška poplatkov je 45,- eur polročne, a chodí aj na balet, kde výška poplatkov je 45,- eur polročne.
52. Maloletá V. v školskom roku 2018/2019 navštevuje 1. ročník základnej školy. Mesačné náklady za stravu v školskej jedálni predstavujú 25,98 eur, za družinu 6,- eur. Navštevuje krúžok hokeja, kde výška poplatkov je 34,- eur mesačne, ďalej ĽŠU - hudobný odbor, kde výška poplatkov je 45,- eur polročne, a chodí aj na balet, kde výška poplatkov je 45,- eur polročne.
XX. Y. E. navštevuje materskú školu, kde mesačný poplatok za stravu predstavuje sumu 29,21 eur a za návštevu zariadenia 17,- eur. Výška poplatku titulom ZRPŠ je 30,- eur polročne.
54. Y. T. v čase rozhodnutia súdu predškolské zariadenie nenavštevuje, je v opatere navrhovateľky. Dieťa už nie je plienkované.
55. Náklady na stravu pre všetky 4 deti (okrem stravy v školskej jedálni) predstavujú sumu 400,- eur mesačne, na oblečenie 140,- eur a na hygienické potreby 80,- eur.
56. Navrhovateľka, z dôvodu starostlivosti o maloletého T., čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok 214,70 eur mesačne, a rodinné prídavky 94,72 eur (na 4 deti).
57. Otec je zamestnancom spoločnosti Mäsiarstvo Fantura, s.r.o. Prievidza, kde dosahuje priemerný mesačný netto príjem 362,15 eur. V uvedenej spoločnosti pôsobí ako konateľ a spoločník. Spoločnosť za rok 2018 dosiahla výnosy 182.038,41 eur a náklady predstavovali 219.972,58 eur. Z výsluchu otca detí na pojednávaní dňa 21.6.2019 vyplýva, že okrem príjmu, ktorý dosahuje ako zamestnanec (362,15 eur), má príjem aj ako konateľ (podiel na zisku). Uviedol, že je v jeho schopnostiach platiť výživné: 200,- eur, 150,- eur, 150,- eur a 130,- eur mesačne.
58. Z vyjadrenia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor vyplýva, že otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, k. ú. Prievidza.
59. Súd určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom X., V., E. a T. sumou: 200,- eur, 150,- eur, 150,- eur a 130,- eur mesačne, ktoré sumy zodpovedajú ich odôvodneným potrebám. Otec nepreukázal, že by nebol schopný platiť výživné v uvedenej výške (celkovo 630,- eur mesačne).
60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie ďalej možno odôvodniť skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku a v § 62 Civilného mimosporového poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).