Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-45-2019.pdf
PDF · 106.25 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, proti žalovanej: J. H., T.. XX.XX.XXXX, S. XXX, 969 01 , štátny občan SR, o zaplatenie 948,34 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 23.04.2019 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 948,34 € titulom splnenia záväzku v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2015 a zmluvnej pokuty vo výške 180,00 €. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a zaplatenom súdnom poplatku.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2015 uzatvorenej ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 1 000,00 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške 968,00€. Žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku t. j. 1 968,00 € do 23.04.2016. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. Keďže Žalovaný ku dňu vyhotovenia tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil pohľadávku len v časti poskytnutého úveru a odmeny, a teda neuhradil príslušenstvo, žalobca sa domáha zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 948,34 €, ktorá predstavuje súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania znížený o platby vykonané ku dňu podania návrhu.
3. Súd žalovanú uznesením č.k. 24Csp/45/2019-29 zo dňa 16.05.2019 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.
4. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Keďže na prejednanie veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.06.2019.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou zo dňa 23.04.2019, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2015, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom žalobcu z obchodného registra, Výzvou na úhradu zo dňa 24.10.2008, odpoveďou na lustráciu žalovanej v registri obyvateľov, Plnomocenstvom právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 01.04.2019, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalovaná, ako dlžník, uzatvorila dňa 23.04.2019 so žalobcom, ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2015, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 1 000,00 € a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splácania úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 968,00 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1 968,00 €. Odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov bola vo výške 280,00 €, čo predstavovalo RPMN vo výške 28 %. Úrok bol vo výške 68,80 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu vo výške 688,00 €. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastkou 1 968,00 € do 23.04.2016, na kedy bol stanovený aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Priemerná hodnota RPMN bola 21,35 %. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,00 €, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2015 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2015 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 23.04.2019 platne uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu tejto zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1 000,00 € a žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky a poplatky.
10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: písm. d) meno, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; písm. j) odplatu podľa osobitných predpisov; písm. k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
11. Právna úprava spotrebiteľských úverov vyžaduje, aby boli jednotlivé zmluvné strany uzatvárajúce takéto zmluvy presne a nezameniteľne identifikované. Z uvedeného dôvodu zákon č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm. d) vyžaduje aby bol spotrebiteľ identifikovaný menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom a adresou trvalého pobytu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluvy neobsahuje údaj o dátume narodenia spotrebiteľa má za to, že uvedená zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť vyžadovanú v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.
12. Doplnenie odplaty k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere do § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. nadväzuje na ustanovenie odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Uvedené ustanovenie bolo zavedené z požiadavky zosúladenia potreby súdov zjednodušene verifikovať uvádzanie celkovej odplaty podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z.z. sa odplata podľa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, čo má uľahčiť posúdenie jej výšky a pre spotrebiteľa aj výhodnosti poskytovaného spotrebiteľského úveru, v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je v rozpore s týmto ustanovením vyjadrená nepresnou sumou 280,00 €, ktorá ani nezohľadňuje spotrebiteľom platený úrok vo výške 68,80 % ročne (t.j. 688,00 € ročne). Takéto určenie odplaty je podľa názoru súdu nesprávne, v rozpore so zákonom a teda neplatné.
13. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí v zmysle do § 9 ods. 2 písm. k) aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov, ktorý vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Žalobca ako veriteľ, pri výpočte RPMN vo výške 28 % nezohľadnil spotrebiteľom platený úrok vo výške 68,80 % ročne a RPMN počítal len zo odplaty vo výšky 280,00 € a nie z celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 1 968,00 €. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je v neprospech spotrebiteľa nesprávne uvedená nižšia RPMN.
14. Nakoľko Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. d), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje sa na základe nej poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) toho istého zákona za bezúročný a bez poplatkov.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sa stala aj predmetom súdnej kontroly z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Dojednanie povinnosti žalovaného, ako úroky vo výške 68,80 %, t.j. vo výške niekoľkonásobne vyššej ako priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov bánk poskytnutých v roku 2015 (ktorá činila celkom 7,09 % ročne pre spotrebiteľské úvery so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka, v apríli 2015 činila 7,66 % ročne) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je vzhľadom na neprimeranú výšku úroku v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
18. Žalobca ako veriteľ porušil ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v príslušnom rozhodnom znení, pretože odplata v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 968,00 €, t.j. 96,8 % (tvorená úrokom vo výške 68,80 % ročne a odplatou vo výške 28 % ročne), prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty (t.j. dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, ktorá pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou nad 6 do 12 mesiacov vrátane v 1. štvrťroku 2015 činila 16,91 %), a preto sa uvedená odplata považuje pre rozpor so zákonom za neplatne dojednanú.
19. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa čl. 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa čl. 188 ods. 1 CSP, s vykonáva dôkazy na pojednávaní.
Podľa čl. 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
20. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe, ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky vo veci, ktorá je predmetom konania. Dokazovanie v sporovom konanie je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda aj pri vykonávaní dôkazov. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dôkaznú povinnosť a ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v konaní niečo tvrdí. V rámci dokazovania platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, a teda musí preukázať to čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre túto sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Žalobcu zaťažuje dôkazové bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. V danom konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdené nesplácanie úveru zo strany žalovanej, zosplatnenie úveru (stratu výhody splátok) a ani rozsah úhrad žalovanej na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, pričom nesporné je že žalovaná uhradila pohľadávku v časti poskytnutého úveru a odmeny. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (II. ÚS 38/2015). Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe o omeškaní žalovanej s plnením jej zmluvných povinností.
21. V dôsledku absolútnej neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v časti dohodnutej odplaty a konštatovanej bezúročnosti a bezpoplakovosti úveru poskytnutého na základe tejto zmluvy a kvôli neuneseniu dôkazného bremena žalobcom súd dospel k záveru, že žalobca nemá právo na zaplatenie sumy 948,34 €, ktorá má predstavovať súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania znížený o platby vykonané ku dňu podania návrhu, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
23. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie pokuty za upomienky vo výške 180,00 €, pričom v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sa žalovaná, ako spotrebiteľ sa zaviazala uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,00 €. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne či použijú priamo termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody (Najvyšší súd SR spis. zn. 2MObdo/3/2009). Platná právna úprava zmluvnej pokuty vyžaduje pre jej platné dojednanie okrem písomnej formy aj vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty resp. spôsobu jej určenia (Najvyšší súd SR spis. zn. 5 Obo/11/2008). Ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka je kogentnej povahy, ktoré umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti (Najvyšší súd ČR pis. Zn. 3 Cdon 1398/1996). Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta dojednaná v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nesankcionuje porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej ale spoplatňuje úkon žalobcu - zaslanú upomienku, nejedná sa o platné dojednanie zmluvnej pokuty. Navyše žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred žalobcom formulovaného dojednania o zmluvnej pokute, prípadne dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvné pokuty alebo jej vypustenie z formulárovej zmluvy, a preto predmetné zmluvné dojednanie nemožno považovať za individuálne dohodnuté. Platba poplatku za upomienky nemá oporu v Občianskom zákonníku, pretože právo požadovať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je možné len vo vzťahoch podriadených režimu Obchodného zákonníka a nie vo vzťahoch spotrebiteľských. Ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka za príslušenstvo pohľadávky považuje len skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky a nie paušálne určenú sumu poplatku. V zmysle uvedeného výška poplatku za upomienky musí zodpovedať jednak povahe spoplatneného úkonu a zároveň skutočným nákladom veriteľa na jeho vykonanie, v opačnom prípade umožňuje veriteľovi získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky veriteľa. Tu súd považuje opätovne za potrebné uviesť že ani v otázke zaslania upomienok a ich počtu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a zaslanie upomienok žalovanej v súdnom konaní nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie pokuty za upomienky vo výške 180,00 €. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Celkový úspech vo veci mala žalovaná a v plnom rozsahu jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli, nárok na ich zaplatenie si neuplatnila, a preto súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.