Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-30-2017.pdf
PDF · 128.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobkyne: N. U. E. L., P..XX.XX.XXXX, Y. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom nám. Sv. Anny 25, 911 01 Trenčín proti žalovanému: G. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. C.Á. H. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenému: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia vlastníckeho práva na tom základe, že dňa 09.05.2014 bola medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným uzatvorená darovacia zmluva, na základe ktorej žalobkyňa zo svojho výlučného vlastníctva do výlučného vlastníctva žalovaného darovala nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Partizánske a to dvojizbový byt č. X nachádzajúci sa na treťom podlaží bytového domu s. č. XXX, vchod XX, postavený na parcele č. XXXX/X a tiež spoluvlastnícky podiel vo výške 6656/136703 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. 976 a na pozemku- parcele č. 4568/3- zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, ako parcela registra "C" evidovaná v katastrálnej mape, umiestnenie pozemku: l, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, pričom vklad vlastníckeho práva do nehnuteľnosti k uvedenému bytu bol právoplatne povolený Okresným úradom Partizánske odborom katastrálnym pod V 927/14-995/14. Žalobkyňa písomne dňa 25.08.2015 žiadala žalovaného písomnou žiadosťou zo dňa 25.08.2015 o vrátenie daru vyššie uvedeného bytu na tom základe, že žila so žalovaným v partnerskom vzťahu ako druh a družka po dobu 23 rokov a z ich vzťahu pochádza jedno dieťa - toho času už plnoletý syn I.. O dôvode vrátenia daru sa žalobkyňa dozvedela koncom roka 2014, kedy zistila, že žalovaný vo Švajčiarsku kde pracuje udržiaval počas posledných piatich rokov obdobný vzťah z inou ženou, pričom tento stav trval dlhodobo. Tiež tvrdila, že žalovaný začal žiť v spoločnej domácnosti s inou ženou práve v období, kedy bolo žalobkyni diagnostikované závažné život ohrozujúce ochorenie, pričom táto skutočnosť zásadným spôsobom zvýrazňuje hrubé porušenie dobrých mravov a existenciu právne relevantného dôvodu na vrátenie daru, pričom žalovaný dar odmietol vrátiť.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka I. D., D. Y., N. H. LV č. XXXX pre kat. úz. Partizánske, č.l.7 spisu, výzvy na vrátenie daru zo dňa 24.08.2015 č.l.9-11 spisu, vyjadrením žalovaného č.l.22-23 spisu, vyjadrením žalobkyne č.l.30-31 spisu, vyjadrením žalovaného č.l.43-45 spisu, fotodokumentáciou č.l.46-52,67-69,82-85,124-128,147-155spisu, komunikácie faktúrou za lieky č.l.53 spisu, kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2000 č.l.65-66 spisu, zmluvy o vydaní a používaní debetných kariet č.l.39spisu,správ o príjmoch účastníkov č.l.103,107,111,117-118, 129,136 spisu, rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/90/2015-43 zo dňa 23.09.2015 č.l.141-146 spisu, elektronickej komunikácie č.l.156-179,188-189 spisu, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
3. Z listu vlastníctva č.3170 pre katastrálne územie Partizánskeč.l.7 spisu vyplýva, že žalobkyňa darovala na základe darovacej zmluvy žalovanému dvojizbový byt č. 7 nachádzajúci sa na treťom podlaží bytového domu s. č. 976, vchod 50, postavený na parcele č. 4568/3 a tiež spoluvlastnícky podiel vo výške 6656/136703 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. 976 a na pozemku- parcele č. 4568/3- zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, ako parcela registra "C" evidovaná v katastrálnej mape, umiestnenie pozemku: l, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. 3170, pričom vklad vlastníckeho práva do nehnuteľnosti k uvedenému bytu bol právoplatne povolený Okresným úradom Partizánske odborom katastrálnym pod V 927/14-995/14, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu nikdy sporná.
4.Z výzvy žalobkyne na vrátenie daru zo dňa 24.08.2015 žalovaným vyplýva, že v roku 2014 zistila, že vo Švajčiarsku, kde žalovaný pracuje počas posledných piatich rokov žil v obdobnom zväzku s inou ženou a tento vzťah trvá dlhodobo doteraz čím došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, pričom žalovaný dar odmietol vrátiť.
5. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe č.l.22-23 spisu vyplýva, že žalovaný namieta, že žalobkyňa neurčito skutkovo vymedzuje hrubé porušenie dobrých mravov spočívajúce v tom, že žalovaný mal udržiavať pomer s inou ženou s nemôže stotožniť, lebo takému konaniu chýba intenzita takého porušenia dobrých mravov, ktoré by boli v hrubom rozpore s určitými morálnymi zásadami spoločnosti a toto jej tvrdenie je nepravdivým, lebo žalovaný mal pomer s inou ženou v roku 2013 o čom žalobkyňa mala preukázateľnú vedomosť, pričom v čase darovania nemal pomer so žiadnou ženou čo môžu potvrdiť svedkovia syn Dávid a otec žalobkyne Michal Belányi, pričom na účinné uplatnenie práva darcu na vrátenie daru sa nemožno dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali či existovali pred darovaním za ktorých bol právny úkon uskutočnený a o ktorých obe zmluvné strany vedeli pred uzavretím darovacej zmluvy, tiež namietal, že správanie obžalovaného nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, pričom treba vychádzať z princípu či aj správanie darcu a zistiť, či aj darca sa nespráva voči obdarovanému a členom jeho rodiny v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný dobrovoľne vstúpil so vzťahu so žalobkyňou a akceptoval skutočnosť, že náklady súvisiace s potrebami žalobkyne a ich spoločného syna Dávida budú prevažne, nie však bez výnimky, na jeho pleciach, prihliadnuc na zdravotný stav žalobkyne, pričom táto žaloba je len reakciou žalobkyne na jeho žalobu o zaplatenie sumy 45000 eur v súdnom konaní pod sp. zn. 3C/189/2016, v ktorom sa domáha vrátenia pôžičiek a investícií do rodinného domu žalobkyne, ktorý je jej výlučným vlastníctvom.
6.Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný začal žiť v spoločnej domácnosti s inou ženou práve v období, kedy žalobkyni bolo diagnostikované život ohrozujúce ochorenie, pričom táto skutočnosť zásadným spôsobom zvýrazňuje hrubé porušenie dobrých mravov. K tvrdeniam žalovaného, že poskytol žalobkyni " nadštandardný" život uviedla, že žalovaný jej mesačne posielal 400 eur čo sotva pokrylo jej mesačné náklady spojené s bývaním a zdravotnou starostlivosťou. Žalobkyňa a žalovaný žili viac ako 20 rokov v spoločnej domácnosti ako partneri / druh a družka/, nešlo o jednorazové konanie žalovaného, ale o dlhotrvajúce viac ako päťročné spolužitie v paralelných vzťahoch s dvoma ženami, čo zvýrazňuje morálne zlyhanie žalovaného., pričom pomoc a podpora žalobkyne bola podpriemerná, nezodpovedajúca vzťahu medzi nimi, pričom došlo k útlmu pomoci práve v období, kedy žalobkyňa očakávala od žalovaného pomoc a podporu, žalovaný začal vzťah s inou ženou.
7.Zo zmluvy o vydaní a používaní debetnej platobnej karty VÚB a.s. zo dňa 13.04.2007, že žalobkyňa mala k dispozícii platobnú kartu žalovaného z ktorej mohla vyberať denne sumu 497,91 eur /15000 Sk/, pričom išlo o platobnú kartu žalovaného.
8. Z rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/90/2015-43 zo dňa 23.09.2015 č.l.141 spisu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2015 vyplýva, že syn účastníkov Dávid Meloun, nar. 24.05.2000 bol zverený do osobnej starostlivosti žalovaného a matka - žalobkyňa bola zaviazaná platením výživného vo výške 27,13 eur mesačne, teda vo výške 30% životného minima, pričom s týmto zverením v tom čase ešte maloletý syn súhlasil.
9. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2000 č.l.65-66 spisu vyplýva, že žalobkyni touto kúpnou zmluvou otec D. Y. previedol do vlastníctva rodinný dom resp. polovicu dvojdomku súp.č. 484 postaveného na parcele č. 3863 v kat. úz. Partizánske, ktorej vklad bol vykonaný Okresným úradom odborom katastrálnym pod V 1056/00dňa 30.10.2000 s tým, že bude v jeho prospech touto zmluvou zriadené doživotné právo v nehnuteľnosti ako vecné bremeno, pričom v článku II druhý odsek zmluvy je dekladované jeho doživotné užívanie len ako záväzok, pričom žalobkyňa svojmu otcovi zrušila trvalý pobyt v tejto nehnuteľnosti čo bolo súdu preukázané preukazom totožnosti z ktorého vyplýva, že jej otec má trvalý pobyt mesto Partizánske.
10. Z príjmov účastníkov konania vyplýva, že žalobkyňa poberá invalidný dôchodok od júla 2010 doposiaľ a od 01.01.2018 vo výške 162,60 eur mesačne, žalovaný pracuje vo Švajčiarsku od roku 2006 doposiaľ s príjmom okolo 55000 švajčiarskych frankov ročne.
11. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že žila so žalovaným v družobnom zväzku po dobu 23 rokov od roku 1992 do roku 2014. V decembri 2013 sa dozvedela, že vzťah žalovaného s inou ženou musel trvať niekoľko rokov, koľko to trvalo nevedela, potom jej žalovaný povedal, že sa od svojej priateľky odsťahoval, udobrili sa preto mu byt prepísala, pokiaľ by bola vedela, že jeho vzťah v zahraničí trvá , nebola by mu byt darovala. Túto skutočnosť sa dozvedela od syna. V roku 2010 onkologicky ochorela a v liečbe je doposiaľ. V decembri 2014 sa dozvedela, že ju žalovaný oklamal a stále žije so svojou známosťou v zahraničí. Vyhrážal sa jej, aby mu prepísala aj rodinný dom.
12.Žalovaný uviedol, že so žalobkyňou začali žiť v roku 1996 do 30.04.2015, kedy ho žalobkyňa vyhodila. Bývali v rodinnom dome, ktorý on prerobil, žalobkyňa ho odsťahovala do bytu, ktorý mu rok predtým darovala a v ktorom žije doteraz a tiež žalobkyňa vyhodila aj ich spoločného syna. Žalobkyňu v čase ochorenia sám vozil do Bratislavy, kde bola 4 krát operovaná, tiež poprel, že by sa žalobkyňa dozvedela o nevere od syna, lebo jej to sám povedal na Vianoce 2013, lebo nemali žiadny intímny vzťah z dôvodu ochorenia žalobkyne, zobral si pracovné voľno a v zahraničí nemal príjem, musel si platiť zdravotné poistenie. Ochorenie žalobkyne trvalo od roku 2010 do roku 2014 a jej zdravotný stav je stabilizovaný. Jeho známosť v zahraničí trvala v roku 2012 do roku 2013 Od roku 2006 doteraz pracuje vo Švajčiarsku. Koncom januára prerábal dom patriaci žalobkyni, odsťahoval sa od žalobkyne 01.05.2015 do bytu kde býva doposiaľ. Ich spoločný syn žije s ním v zahraničí. Žalobkyňa súhlasila s tým, aby mu bol syn zverený do osobnej starostlivosti a bolo to rozhodnutím súdu. Syn musel navštevovať kurzy jazyka, ktoré mu v zahraničí platil, syn sa učí za stolára a pracuje vo veľmi dobrej firme vo Švajčiarsku. Žalobkyni mesačne posielal sumu 600 eur, lebo ich syn do 15 rokov žil u žalobkyne a od roku 2015 žije s ním v zahraničí. Na výživnom mu nič žalobkyňa neuhradila, pričom 24.05.2018 dovŕšil 18 rokov, naučil sa perfektne nemecky a zaklimatizoval sa tam. Predmetný vzťah s inou ženou ukončil, tiež vynaložil vlastné prostriedky na liečenie žalobkyne a investoval peniaze do jej rodinného domu. Nikdy žalobkyňu neudrel, ani jej nič hrubo nepovedal, žalobkyňa mu darovala byt, pričom on o tom ani nevedel, urobila to dobrovoľne, k ničom ju nenútil, len mu to povedala. Mal na starosti prerábanie domu, ktorý chcel dokončiť. V apríli 2015 mu napísala email, že ho z domu vysťahovala, že to bude tak lepšie a bude mať pokoj. V júli 2015 vyhodila aj syna a napísala mu, že si ho môže nechať navždy v zahraničí. On si známosť našiel až potom čo sa so žalobkyňou rozišli od konca roka 2016 a žalobkyňa je vydatá. Po tom čo ho žalobkyňa vyhodila začali tam chodiť cudzí muži čo môže potvrdiť otec žalobkyne.
13. Z výsluchu svedka I. D., syna účastníkov vyplynulo, že o nevere žalovaného sa dozvedel v rokoch 2012 a 2013. V decembri 2013 bol svedkom incidentu medzi účastníkmi konania na l. sviatok vianočný, keď sa rodičia začali hádať a žalobkyňa zistila neveru, odišla z bytu a za ňou išiel žalovaný, on bol vo svojej izbe, potom prišiel dedko, ktorý aj so žalobkyňou a odviezol ju autom domov, potom ležala v spálni v posteli bol tam prítomný aj on a jeho dedko. Od augusta 2015 je vo Švajčiarsku aj so žalovaným a má vedomosť, že žalovaný v roku 2013 tento vzťah ukončil, lebo chodil za ním každé letné prázdniny si privyrábať. Išlo o byt, ktorý mal dve samostatné izby a spoločnú kuchyňu. V roku 2012 stretol túto osobu v byte žalovaného. Bol tam aj v lete 2014 a táto osoba so žalovaným nežila, lebo žalovaný býval v inom byte ako ona. Začali spolu žiť až v roku 2017. Je toho názoru, že žalovaný tento vzťah ukončil a obnovil tento vzťah až keď sa so žalobkyňou rozišiel. Rodičia sa ku sebe správali vždy slušne, nepočul, že by žalovaný bol žalobkyni nadával alebo že by sa ku nej správal neslušne, myslí si, že vzťah medzi rodičmi bol dobrý, škoda, že to tak skončilo. So žalovaným má veľmi dobrý vzťah, k žalobkyni momentálne nemá žiaden vzťah ani si spolu nepíšu, napísala mu k narodeninám na sociálnu sieť a to je všetko, netelefonujú si ani sa nekontaktujú, žije vo Švajčiarsku so žalovaným od augusta 2015, náklady na štúdium a život mu platí žalovaný. Nikdy žalobkyni o nevere nič nepovedal, preto nevedel odkiaľ sa to žalobkyňa dozvedela. Svedok nevidel, že by mal od roku 2014 žalovaný kontakt s inou ženou do roku 2017. Svedok býval v spoločnej domácnosti s účastníkmi konania a dedkom a žalovaný tam žil dovtedy pokiaľ musel odísť zo spoločnej domácnosti, dôvodom bola tá skutočnosť, že žalovaná si myslela, že udržiava vzťah s inou ženou, iný dôvod tam nebol. Svedok išiel cez prázdniny za žalovaným do Švajčiarska zarobiť si peniaze a žalobkyňa napísala email, že môže zostať v zahraničí natrvalo, on o tom nevedel, len sa mal rozhodnúť, či sa chce vrátiť na Slovensko alebo zostať v zahraničí, rozhodol sa pre Švajčiarsko, preto bol zverený súdnym rozhodnutím do starostlivosti otca. V rodinnom dome žalobkyne sa opravovali rýny, preto bol so žalobkyňou kupovať materiál na rýny a zastavili sa v advokátskej kancelárii a žalobkyňa ho prehovárala, aby svedčil v jej prospech, lebo za všetko môže žalovaný, na čo jej povedal, že bude hovoriť pravdu a nebude svedčiť ani proti jednému ani druhému z rodičov. V ťažkom životnom období žalobkyni pomáhali on, žalovaný a dedko, doma urobil všetko čo mu povedali, tiež dedko išiel so žalobkyňou k lekárovi a vždy ju odviezol autom, tiež žalovaný urobil všetko, aby jej v liečbe pomohol a vnímal to tak, že urobí všetko aby sa žalobkyňa vyliečila. Žalobkyňa mu poslala 2x peniaze keď mal 18 rokov a potom ešte 1 krát za dobu čo je vo Švajčiarsku. Zo začiatku mu žalobkyňa pár krát písala, potom vzťah ukončili a teraz ho nekontaktuje. So žalobkyňou nie je v kontakte, okrem toho, že mu napísala k narodeninám je to všetko. Začiatky boli ťažké, študuje ako stolár, má sa veľmi dobre, má tam priateľov, páči sa mu tam so žalobkyňou nie je v kontakte. Žalovaný mu dal na výber, že buď sa obaja vrátia na Slovensko alebo začne vo Švajčiarsku študovať, rozhodol sa sám, mohol si vybrať, nikto ho k ničomu nenútil.
14.Z výsluchu svedka D. Y., otca žalobkyne vyplynulo, že nebýval s účastníkmi konania ale na ul. Moyzesovej a často navštevoval účastníkov konania, preto je pravda, že v roku 2013 vyšlo najavo, že žalovaný má priateľku, keď prišiel k účastníkom konania žalobkyňa bola zronená, zobral ich oboch účastníkov do auta, situácia týkajúca sa tej priateľky sa vyriešila a všetko bolo v poriadku, o žiadnej ďalšej nevere nemal vedomosť. Účastníci konania začali prerábať dom, keď sa dom dokončil žalobkyňa chcela byť bohatá, preto sa zoznámila s bohatým americkým vojakom a tým sa to začalo a z toho dôvodu žalobkyňa aj vyhodila z domu žalovaného, myslela to vážne, lebo chodila do Nitry si vyhliadnuť vilu, ktorú kúpi , ktorú si chce kúpiť so svojim priateľom. Jemu povedala, že bude v dome bývať sám a bude sa voziť v bavoráku a bývať vo vile. Jej muž má 10 ročné dievčatko o ktoré sa budú starať, priateľ žalobkyne pýtal 2000 eur na letenku a vysvitlo, že má zablokovaný účet. Následne mu žalobkyňa poslala peniaze na letenku a zistila, že je to podvod, nastalo peklo v rodine, vyhodila žalovaného, vyhodila syna a potom ho chcela naspäť, aby mala viac peňazí na výživnom, ale syn už nechcel k nej ísť, nemčinu zvládol a už je len on na rade. Začala ho špiniť, že chodí špinavý, smradľavý, preto jej povedal či sa nehanbí ho takto špiniť čo je skutočne pravda, pričom keď bola žalobkyňa chorá tak sa o ňu staral, vtedy mohol k nej ísť len žalovaný a on. Bol tu najviac preto ju vozil na chemoterapiu do Ľubochne, chodil jej zabezpečovať miesto k lekárom, aby sa nemusela unavovať, v noci kedykoľvek ho zavolala k nej prišiel a postaral sa o ňu. Žalovaný sa k nej nikdy nesprával neslušne, vždy jej finančne pomáhal, ich vzťah bol dobrý, myslel si, že sa dom dokončí a bude lepšie, no žalobkyňa začala strečkovať a všetkých z domu vyhadzovať. Je presvedčený, že žalovaný vzťah s priateľkou ukončil a všetko bolo v poriadku. Žalobkyňa chcela byť bohatá a na to doplatila. Žalovaný sa nikdy k žalobkyni nesprával vulgárne, v roku 2014 boli spolu na dovolenke a zobrali si aj psa. Žalovaný má so synom veľmi dobrý vzťah. Syn účastníkov keď žil s rodičmi musel raz za týždeň všetko poupratovať, poumývať, moc sa mu nechcelo, ale spravil to, je to dobrý chlapec. Svedok má trvalý pobyt mesto Partizánske, lebo žalobkyňa ho odhlásila z trvalého pobytu a to je za to všetko čo ,pre ňu urobil, dal jej všetko- strechu nad hlavou a za to je v súčasnosti bezdomovec, čo bude ďalej nevie. Veril žalobkyni, preto nepozeral kúpno- predajnú zmluvu, ktorou jej dom previedol až keď začala vystrájať si ju pozrel. O žalovanom môže povedať len dobre, bol to pre žalobkyňu bankomat. O darovaní bytu žalovanému sa dozvedel od žalobkyne, ktorá mu to povedala, odpovedal jej či to musí darovať, na čo žalobkyňa uviedla, že áno, žalovaný si to zaslúži a aby aj on mal nejaký majetok, teda byt žalovanému darovala dobrovoľne, lebo mu chcela spraviť radosť. Potvrdil, že žalobkyňa vyhodila žalovaného z domu. Pokiaľ ide o hradenie nákladov na dom, svedok uviedol, že dal žalobkyni sumu 3000 eur, teda nebýva v dome zadarmo, prestal platiť až keď ho žalobkyňa začala špiniť. Počas choroby žalobkyne sa spolu so žalovaným o všetko starali, vozil žalobkyňu po lekároch lebo s matkou sa neznášala, žalovaný jej kupoval americké lieky, tiež žalovaný kúpil KIU -vozidlo, ktoré žalobkyňa stále používala a tiež jej kúpil skúter. Dôvodom ukončenia spolužitia bola skutočnosť, že žalobkyňa si našla amerického vojaka, teda bolo to kvôli vzťahu žalobkyne s iným mužom, ktorého mu ukázala na internete, potom mu povedala, že je to podvod v júni 2015 potom čo vysťahovala žalovaného z domu na byt si vodila domov iných mužov, najprv sedeli pod prístreškom a potom išli do domu. Následne v júni alebo júli 2015 mu žalobkyňa uviedla, že berie žalovanému byt, dôvod mu neuviedla, on na to nereagoval, nezasahoval do nich, nech si to sami vyriešia.
15. Z výsluchu svedkyne N. H., priateľky žalovaného vyplýva, že sa zo žalovaným spoznala v roku 2011 cez spoločných známych v Berne vo Švajčiarsku. V lete 2012 jej žalovaný povedal, že sa môže k nej nasťahovať. Mala prenajaté dve izby a kuchyňu nemali spolu nič spoločné až začiatkom decembra 2012 začali mať spolu intímny vzťah bolo to do 27.alebo 28. decembra 2013, keď jej žalovaný zavolal, že je pre neho nič neznamená, preto volala naspäť, telefón jej zdvihla žalobkyňa , ktorá jej vynadala, zložila telefón a odvtedy sa so žalovaným nebavili, dal jej z bytu výpoveď a následne sa nestretávali. Až v novembri až decembri 2016 sa dali opätovne dokopy a v súčasnosti spolu žijú v spoločnej domácnosti s nimi žije aj syn žalovaného Dávid. Tiež jej žalobkyňa vynadala cez azet.sk a zmazala si nick na pokeci, aby mala pokoj. Svedkyňa uviedla, že od decembra 2013 do novembra 2016 mala vzťah s iným mužom nemeckej národnosti a po ukončení vzťahu so žalovaným sa odsťahovala do Flamantu t.j. do iného okresu vzdialeného 30-40 km a dochádzala za prácou, tiež predložila fotodokumentáciu z novembra 2016, kedy so žalovaným obnovili spolužitie.
16. Podľa § 628 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
17. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
18. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa darovala žalovanému darovacou zmluvou zo dňa 09.05.2014 byt zapísaný na LVč.3170 pre katastrálne územie Partizánskeč.l.7 spisu dvojizbový byt č. 7 nachádzajúci sa na treťom podlaží bytového domu s. č. 976, vchod 50, postavený na parcele č. 4568/3 a tiež spoluvlastnícky podiel vo výške 6656/136703 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. 976 a na pozemku- parcele č. 4568/3- zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, ako parcela registra "C" evidovaná v katastrálnej mape, umiestnenie pozemku: l, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. 3170, pričom vklad vlastníckeho práva do nehnuteľnosti k uvedenému bytu bol právoplatne povolený Okresným úradom Partizánske odborom katastrálnym pod V 927/14-995/14, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu nikdy sporná. Následne výzvou na vrátenie daru zo dňa 24.08.2015 žalobkyňa uplatnila voči žalovanému ako dôvod na vrátenie daru skutočnosť, že ku koncu roka 2014 sa mala dozvedieť, že v posledných piatich rokoch mal žalovaný žiť paralelne v obdobnom zväzku s inou ženou, čím hrubo porušil dobré mravy, tiež sa mal dopustiť konania v rozpore s dobrými mravmi voči členom rodiny žalobkyne, ktoré malo spočívať v nevhodných vyjadreniach adresovaných žalobkyni, tiež žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný začal žiť v spoločnej domácnosti s inou ženou práve v období, keď jej bolo diagnostikované vážne onkologické ochorenie. Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že žalovaný mal vo Švajčiarsku priateľku v rokoch 2012 do decembra 2013 o čom žalobkyňa vedela, lebo jej to povedal žalovaný, tiež o tom vedel otec žalobkyne a syn Dávid, pričom žalovaný potvrdil, že vzťah ukončil v decembri 2013 tak, ako sa zaviazal čo potvrdila aj svedkyňa Sakuličovaná, ktorá tento vzťah ukončila potom čo bola atakovaná žalovaným a žalobkyňou, odsťahovala do iného okresu a udržiavala vzťah z iným mužom nemeckej národnosti v období 2014 až do novembra 2016, kedy obnovila vzťah so žalovaným. Nič nenasvedčovalo tomu, že by žalovaný bol v tomto vzťahu pokračoval, zo žiadneho vieryhodného dôkazu táto skutočnosť nevyplynula. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie Jany Fuks, súd toto nepovažuje za vieryhodné, lebo táto odmietla svoje vyhlásenie potvrdiť svedeckou výpoveďou na súde a žalovaný výslovne namietal, že jej tvrdenia nie sú pravdivé pričom jeho obsah je v rozpore so všetkými doposiaľ vykonanými dôkazmi, nepotvrdil to ani otec žalobkyne , ktorý o nevere žalovaného v čase uzavretia darovacej zmluvy teda po roku 2013 nemal žiadnu vedomosť, nepotvrdil to ani syn žalovaného, ktorý chodil k žalovanému cez letné prázdniny a nepotvrdil, že by sa iná žena nachádzala v byte žalovaného vo Švajčiarsku alebo že by sa bol žalovaný s takouto osobou stýkal až do novembra 2016. Podľa názoru súdu je málo pravdepodobné, že žalovaný žil v obdobnom zväzku vo Švajčiarsku s inou ženou, keď stále investoval svoje výlučné finančné prostriedky do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a opravoval jej dom až do leta 2015 kým ho žalobkyňa z domu nevyhodila. Túto skutočnosť tvrdil jednak žalovaný ako aj otec žalobkyne. Pokiaľ by mal inú vážnu známosť a plánoval si život s inou ženou nebol by vlastné finančné prostriedky do domu žalobkyne investoval. Teda súd nemal za preukázané, že by vzťah žalovaného a svedkyne Sakuličovej trval aj v roku 2014, teda v čase uzavretia darovacej zmluvy nevera žalovaného nebola ničím preukázaná. Tiež nebol preukázaný, ani vzťah žalovaného s inou ženou v čase onkologického ochorenia žalobkyne, čo bolo v roku 2010, kedy sa o ňu riadne žalovaný staral, zabezpečoval jej zahraničné lieky, tiež ju vozil na operáciu a na tú dobu mal neplatené voľno a bol na Slovensku, tiež sa o ňu staral otec Michal Belányi, ktorý ju vozil k lekárom na kontrolu a tiež jej pomáhal aj syn Dávid, ktorý spravil čo mu povedala, poupratoval dom, chodil na nákup a pomáhal v rámci svojich možností, teda žalobkyni boli v čase ochorenia nápomocní jej otec, syn Dávid a žalovaný. Tiež samotná žalobkyňa sa v konaní vyjadrila, že jej žalovaný "zachránil život". Žalovaný jej posielal sumu 400 eur mesačne, rodinné prídavky 200 eur v čase, keď syn Dávid žil v ich spoločnej domácnosti, žalovaný kúpil automobil KIA Soul, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii a bezplatne ho užívala. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný bol k žalobkyni správal v rozpore s dobrými mravmi. Tiež z emailovej korešpodencie to vôbec nevyplýva. Skutočným dôvodom prečo žalobkyňa žalovaného ako otca svojho dieťaťa vyhodila zo spoločnej domácnosti boli známosti na jej strane, keď sa zoznámila cez internet s americkým vojakom, ktorý jej sľuboval kúpu vily v Nitre s tým, že sa bude voziť na bavoráku a starať sa o jeho 10 ročné dievčatko, pričom mu mala zaplatiť sumu 2000 na letenku, keď následne zistila, že ide o podvod. Tiež žalobkyňa vyhodila aj syna Dávida, keď žalovanému oznámila, aby si syna zobral zo sebou do Švajčiarska, že si ho tam môže aj nechať, o čom sa syn až neskôr dozvedel, preto došlo následne v rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2P/90/2015-43 zo dňa 23.09.2015 k zvereniu vtedy ešte maloletého syna Dávida do osobnej starostlivosti žalovaného, pričom z výpovede syna Dávida vyplynulo, že mu žalovaný dal na výber, či obaja budú bývať na Slovensku alebo vo Švajčiarsku, aby sa sám slobodne rozhodol, na čo sa syn rozhodol, že bude bývať vo Švajčiarsku, pokiaľ by mal žalovaný vážnu známosť vo Švajčiarsku, nedal by synovi možnosť slobodne sa rozhodnúť, kde chce s otcom žiť, teda aj táto skutočnosť nenasvedčuje, že by žalovaný žil vo Švajčiarsku v paralelnom vzťahu s inou ženou pod dobu minimálne piatich rokov ako uviedla žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru. Naopak konanie žalobkyne možno označiť za v rozpore s dobrými mravmi, keď sa tak nerozvážne vzdala svojho dieťaťa a vo veku 15 rokov súhlasila s jeho zverením otcovi do zahraničia, čo nesvedčí o jej materinskej láske, keď komunikácia so synom síce prebiehala emailom ale v súčasnosti so synom už nekomunikujú, najmä keď dospelý syn pochopil, že sa ho matka vlastne vzdala a táto skutočnosť musí byť pre neho aj v dospelosti veľmi bolestivá. Tiež žalobkyňa vyhodila z domu otca svojho dieťaťa bez zjavných dôkazov a bez toho, aby sa snažila túto situáciu so žalovaným podrobne rozobrať a riešiť v záujme toho, aby mal syn oboch rodičov k dispozícii čo by bolo v jeho záujme a malo by to na jeho ďalší vývoj kladný vplyv, lebo sám vo svojej výpovedi to naznačil, že je škoda, že to takto dopadlo na čom má podstatnú vinu aj samotná žalobkyňa. Tiež vo vzťahu k svojmu otcovi sa žalobkyňa správa v rozpore s dobrými mravmi keď mu zrušila trvalý pobyt v dome, čo mal súd za preukázané z občianskeho preukazu otca žalobkyne D. Y., keď jej otec má trvalý pobyt mesto Partizánske, hoci sa o ňu v čase onkologického ochorenia riadne staral a pomáhal jej . Ochorenie žalobkyne je v súčasnej dobe stabilizované. Žalobkyňa nerešpektuje svoj ani morálny záväzok, ktorý mal byť vecným bremenom o doživotnom práve otca zotrvať v nehnuteľnosti, keď mu zrušila trvalý pobyt v dome a ponúkala na predaj dom tretím osobám čo potvrdil ako svedok otec žalobkyne. Tiež uviedol, že jej zaplatil na nákladoch spojených s bývaním v dome sumu 3000 eur, čo žalobkyňa ničím nevyvrátila, teda nie je pravda, že v dome žije zadarmo. Teda konanie žalobkyne k jej najbližším ľudom, ktorí je pomáhali v chorobe k synovi, žalovanému a otcovi možno charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Tiež žalobkyňa si hľadala známosti cez internet, čo potvrdil otec žalobkyne a keď zistila že je to podvod, následne vyhodila žalovaného v roku 2015, ako aj syna Dávida čo oznámila žalovanému, ktorý sa o syna o jeho zverenia do osobnej starostlivosti súdom riadne stará a vo Švajčiarsku mu platí všetky náklady spojené so štúdiom a živobytím, vlastnému otcovi žalobkyňa zrušila v dome trvalý pobyt, teda takéto konanie žalobkyne k najbližším osobám, ktoré jej v čase onkologického ochorenia pomáhali možno označiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa v roku 2017 vydala a žalovaný v novembri 2016 obnovil vzťah s N. H.. Teda súd v konaní skúmal či aj konanie žalobkyne k jej blízkym osobám nie je v rozpore s dobrými mravmi, čo bolo v konaní preukázané voči žalovanému, jej synovi Dávidovi a otcovi žalobkyne.
19. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Podľa judikatúry musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie napr. vo forme fyzického napadnutia, hrubých urážok alebo o ich sústavné porušovanie. Pokiaľ ide o okruh osôb voči ktorým sa mal žalovaný dopustiť hrubej nevďačnosti/ neslušnosti/ judikatúra pripúšťa širší výklad a rozširuje okruh dotknutých osôb aj na osoby uvedené v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka. Za členov rodiny darcu je potrebné preto považovať manžela, rodičov deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade, ako súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom a obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Súd nemal za preukázané, že by sa bol žalovaný k žalobkyni správal v rozpore s dobrými mravmi, v konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by takúto skutočnosť potvrdil. Nevera žalovaného v roku 2013 bola riadne preukázaná a o nej žalovaná vedela práve od žalovaného a nie od syna I.. V čase uzavretia darovacej zmluvy 09.05.2014 neboli preukázané žiadne dôvody na vrátenie daru zo strany žalovaného, nevera žalovaného v roku 2014 preukázaná nebola, nebolo preukázané žiadne konanie žalovaného, ktoré by bolo možné označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi, naopak, žalovaný žalobkyni riadne pomáhal v chorobe, zabezpečoval jej lieky a lekársku starostlivosť, finančne ju podporoval, hoci neboli manželmi a žili len v družobnom vzťahu, tiež sa k žalobkyni správal slušne, ani z ich vzájomnej komunikácie nemožno vyvodiť žiadne konanie žalovaného, ktoré by napĺňalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov, tiež k otcovi žalobkyne má žalovaný veľmi dobrý vzťah a tiež jeho vzťah k synovi Dávidovi je príkladný, o syna sa riadne stará a hradí mu všetky náklady spojené so štúdiom a živobytím, naopak žalobkyňa si vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z výroku súdneho rozhodnutia riadne neplnila a žalovanému na výživné v minimálnej výške neprispievala, hoci je to jej zákonná povinnosť bez ohľadu na tvrdenie otca, že výživné nežiada. Žalovaný jej počas ochorenia riadne pomáhal podľa svojich možností a aj podľa samotného tvrdenia žalobkyne jej " zachránil život". Podľa ustálenej judikatúry nevera samotná bez ďalšieho nepredstavuje z hľadiska ustálenej judikatúry dostatočný dôvod na vrátenie daru, keď žalovaný svojim správaním navonok neznevážil dôstojnosť žalobkyne ani ju navonok nevystavil nepríjemnému poníženiu, teda predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ale je to len také správanie obdarovaného, ktoré možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov skutočnosť či ide o porušenie, ktoré dosahuje značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne čo sa v tomto prípade neprejavilo, pričom nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu ako to bolo v tomto prípade. Takéto konanie žalovaného nebolo v konaní preukázané, súd preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
20. Súd zamietol návrh žalobkyne na rozšírenie dôvodov na vrátenie daru uplatnený podaním žalobkyne zo dňa 09.05.2019 z dôvodu, že žalobkyňa vo výzve na rozšírenie dôvodov na vrátenie daru tvrdí, že žalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C//189/2016 ako žalobca si uplatnil voči žalobkyni v konaní ako žalovanej náhradu investícií do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom žalobkyňa tvrdí, že uplatnenie týchto investícií je v rozpore s dobrými mravmi, lebo predtým prijal ako náhradu tejto investície dar o ktorého vrátení sa vedie toto konanie. Súd dospel k záveru, že konanie o investícií do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/189/2016 pričom žalobkyňa sa k tejto žalobe vyjadrovala podaním zo dňa 22.12.2016 doručeným súdu 23.12.2016 a samostatný dôvod na vrátenie daru uplatnila až podaním zo dňa 09.05.2019, pričom žaloba v tejto veci bola podaná 31.08.2017, teda tento dôvod si mohla uplatniť už v tejto žalobe. Súd sa nestotožňuje s tým, že žalobkyňa darovala žalovanému byt pod nátlakom, ale z vykonaného dokazovania vyplýva, že tak urobila dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku čo vyplýva jednak z výpovede žalovaného ako aj svedka D. Y. otca žalobkyne, ako aj samotnej žalobkyne, ktorá sa vyjadrila, že chcela žalovanému urobiť radosť, pričom pri darovaní ide o bezodplatné nadobudnutie nehnuteľnosti čo vyplýva z ustanovenia § 628 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že právny úkon darovania bol vykonaný platne, dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku, tvrdený nátlak na žalobkyňu zo strany žalovaného nebol v konaní ničím preukázaný. Pokiaľ ide o výšku investícií žalovaného/ v konaní sp. zn. 3C/189/2016 žalobcu do výlučného vlastníctva žalobkyne / v konaní sp. zn. 3C/189/2016 žalovanej / rozhodne súd v konaní sp. zn. 3C/189/2016 na základe rozsiahleho dokazovania, ktoré nie je možné vykonávať v tomto konaní, pričom ďalšie vykonanie dokazovania vzhľadom na hospodárnosť konania už nie je možné vykonať v tomto konaní, kde súd rieši dôvod na vrátenie daru uplatnený v žalobe, pričom investície do výlučného vlastníctva žalobkyne nevylučujú existenciu daru, keď takýto prejav vôle zo strany darkyne bol slobodný, určitý a dobrovoľný a vychádzal z jej presvedčenia a vôle darovať nehnuteľnosť žalovanému čo bolo v konaní nesporne preukázané. § 630 Občianskeho zákonníka ako dôvod na vrátenie daru uvádza len skutočnosť, že sa obdarovaný k nemu alebo k členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy čo v konaní preukázané nebolo, a tiež ide o porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie čo preukázané vykonaným dokazovaním nebolo, súd preto pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe vychádzajúc z uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/262/2009 z 28.10.2010, že zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keď súd konal vo veci od 31.08.2017, vykonal celé navrhnuté dokazovanie a pojednávanie bolo odročené len z dôvodu, že právny zástupca žalobkyne požiadal súd o odročenie pojednávania, lebo sa so žalobkyňou nemohol kontaktovať, lebo bola na lekárskom ošetrení čo bolo následne doložené aj lekárskym potvrdením a neodsúhlasil si s ňou ďalší postup v konaní čo súd akceptoval s ohľadom na zdravotný stav žalobkyne, pričom preukázateľne už žiadne návrhy na doplnenie dokazovania predložené neboli, teda zmena dôvodov žaloby by bola v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keď by sa k zmenenému dôvodu muselo vykonať ďalšie dokazovanie čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keď tento dôvod už existoval v čase podania tejto žaloby teda už dňa 31.08.2017 a tento dôvod mohla žalobkyňa uplatniť už v tejto žalobe a neučinila tak. Pokiaľ ide o prípadné majetkové nároky žalobkyne v konaní sp. zn. 3C/189/2016 ako žalovanej táto si ich môže uplatniť aj na žalovanej strane v zmysle CSP.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v konaní plne úspešný, má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania vo výške 100%. O trovách konania rozhodne súd podľa § 262 ods.2 CSP samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti veci samej vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.