Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-61-2018.pdf
PDF · 77.91 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, v konaní zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X., XXX XX . U., o zaplatenie 1.304,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
V časti o zaplatenie sumy 441,10 eur sa konanie zastavuje.
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým Okresnému súdu Bratislava II dňa 20.2.2018, postúpeným tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému dňa 24.7.2018, sa pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.304,69 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 5.5.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Uznesením zo dňa 20.12.2018 súd pripustil, aby v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil do konania žalobca namiesto pôvodného žalobcu.
3. Žalobca tvrdil, že medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 24.10.2014 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.200,- eur (schválená výška pôžičky). Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 34,85 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.091,- eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky. Listom zo dňa 28.2.2015 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.4.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.4.2015. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod 12.2 zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalovaný uhradil splátky len vo výške 34,85 eur.
4. Pôvodný žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predžalobnú upomienku, doručenku zo dňa 6.3.2015, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a prehľad splátok a úhrad. Neskôr žalobca predložil aj Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, prílohu č. 3 - žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 21.5.2018, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2018 a poštový podací hárok.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietol, že úver je premlčaný, že splátky sú nesprávne a nezodpovedajú realite a že mu nebolo doručené oznámenie o splatnosti úveru. Viac sa k veci nevyjadril.
6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
7. Podaním došlým súdu dňa 18.6.2019 oznámil právny zástupca žalobcu, že žalovaný po začatí konania zaplatil dňa 16.7.2018 sumu 40,10 eur, dňa 17.8.2018 sumu 40,10 eur, dňa 19.9.2018 sumu 40,10 eur, dňa 11.10.2018 sumu 40,10 eur, dňa 19.11.2018 sumu 40,10 eur, dňa 7.12.2018 sumu 40,10 eur, dňa 14.1.2019 sumu 40,10 eur, dňa 15.2.2019 sumu 40,10 eur, dňa 20.3.2019 sumu 40,10 eur, dňa 23.4.2019 sumu 40,10 eur a dňa 17.5.2019 sumu 40,10 eur. Na základe uvedených úhrad žalobca vzal žalobu v časti 441,10 eur späť a navrhol žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 863,59 eur aj s 5,05% úrokom z omeškania zo súm a za obdobie podľa vykonaných úhrad. Žalobca súhlasil s rozhodnutím, že žalovaný bude môcť žalovanú sumu 863,59 eur a úrok z omeškania splácať v mesačných splátkach po 40,10 eur.
8. Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti strán a právneho zástupcu žalobcu, postupom v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (CSP). Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal odročiť pojednávanie.
9. Uplatnený nárok súd posudzoval ako (i) vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru, (ii) zaplatenie dohodnutého úroku z úveru podľa §§ 497 a 499 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a (iii) úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
10. Súd sa v prvom rade zaoberal uplatnenou námietkou premlčania, ktorú posudzoval podľa ustanovení § 53 ods. 9, § 100, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. Vyššie uvedený skutkový stav tvrdený žalobcom (bod 3) nebol sporný, vyplynul aj z predložených dôkazov.
15. Z predložených dôkazov ďalej vyplynulo, že prvá splátka úveru vo výške 34,85 eur bola splatná dňa 20.11.2014. Ďalšie splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný zaplatil prvú splátku vo výške 34,85 eur dňa 11.12.2014. Upomienkou zo dňa 28.2.2015 žalobca oznámil žalovanému, že evidujú nedoplatok na splátkach v celkovej výške 111,53 eur. Súčasne žalobca upozornil žalovaného, že ak do 5.4.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2014, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. Listom zo dňa 29.4.2015 žalobca oznámil žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, stal sa dlh z úverovej zmluvy č. 6189091 splatným v celom rozsahu naraz.
16. Nesplatená splátka, pre ktorú žalobca zosplatnil úver, bola splátka splatná v mesiaci december 2014, tzn. dňa 20.12.2014. Od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá tak uplynula dňom 20.12.2017. Žaloba bola podaná na súde až dňa 20.2.2018, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Žaloba
nebola podaná dňa 18.12.2017, ako to tvrdil žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.6.2019, v ktorom sa vyjadroval k uplatnenej námietke premlčania. V skutočnosti bola podaná až dňa 20.2.2018.
17. Záver súdu o premlčaní nároku vyplýva aj z právneho názoru JUDr. F. Sedlačka, PhD., na ktorý poukazoval žalobca. Podľa jeho názoru premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. V predmetnom spore strata výhody splátok nastala pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.12.2014, pretože žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie tejto splátky a len vo vzťahu k tejto splátke žalobca upozorňoval žalovaného, že ak ju nezaplatí, zosplatní celý úver.
18. Úver bol zosplatnený v súlade s článkom 9.2 zmluvy a v súlade s cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda platne. To znamená, že dňa 19.4.2015 nastali účinky okamžitej splatnosti celého zostatku úveru Žalovaný stratil možnosť splácať úver postupne, vznikla mu povinnosť zaplatiť celý zostatok úveru naraz. Z toho dôvodu nebolo potrebné skúmať premlčanie pri každej splátke, ktorá sa stala splatnou jednotlivo, ako to žiadal žalobca pre prípad, že sa súd nestotožní s jeho tvrdením, že žaloba nebola podaná po zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe.
19. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
20. Neformálne uznanie dlhu, napríklad zaplatením splátky, nemá za následok vznik právnej domnienky podľa § 558 Občianskeho zákonníka (že dlh v čase uznania trval), ani prerušenie premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
21. Žalovaný neuznal písomne svoj dlh čo do dôvodu i výšky. Tým, že žalovaný platil na premlčaný dlh, nedošlo ani k prerušeniu premlčacej doby.
22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Keďže žalovaný odôvodnene namietal premlčanie, nebolo možné žalobcovi priznať právo na zaplatenie zostatku úveru. Z toho dôvodu súd žalobu o zaplatenie sumy 863,59 eur s úrokom z omeškania zamietol.
24. Žalovaný mal vo veci prevažujúci úspech, preto by mu podľa § 255 ods. 2 CSP patrila pomerná náhrada trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si náhradu trov konania neuplatňoval, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
25. Pri rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa strane nárok na náhradu trov konania neprizná.
26. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 145 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.