Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-87-2011.pdf
PDF · 250.17 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému: I.. F. G., T.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/X, T. F., právne zast.: JUDr. Zuzana Lapárová, Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o zaplatenie 51 910,92 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 16C/43/2008 o zaplatenie 30 084,84 eur žalobca dňa 25.11.2010 vzniesol vzájomnú žalobu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 51 910,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16% ročne od 27.04.2004 do zaplatenia z dôvodu, že u žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bolo pri kontrole v dňoch 13.04.2004 až 14.04.2004 zistené, že žalobca ako zdravotná poisťovňa uhradil výkony a lieky, ktoré žalovaný vykázal v rozpore so Zmluvou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzájomná žaloba bola uznesením č. k. 16C/43/2008-466 zo dňa 10.05.2011 vylúčená na samostatné konanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2011.
2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že žalovaný - označený ako I.. F. G., Y. X, T. F., V.B.: XX XXX XXX, dňa 29.07.1997 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu - Chemickou zdravotnou poisťovňou Apollo, IČO: 31 386 202, Zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti č. XX/S/X/XXXXX/XXXX (ďalej len "Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti"). Podľa čl. I Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti bolo jej predmetom poskytovanie odbornej ambulantnej zdravotnej starostlivosti poistencom v medicínskom odbore klinická onkológia v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zákonom č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku. Podľa vzájomnej žaloby na základe poverenia riaditeľa (žalobcu) pobočky Nitra č. 142/2004 zo dňa 07.04.2004 vykonali revízni lekári pobočky - I.. H. Y. Z. I.. N. G. dňa 13.04.2004 a dňa 14.04.2004 kontrolu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti NZZ ambulancia klinickej onkológie, I.. F. G., T. F.. Kontrolou bolo zistené, že zdravotná poisťovňa vo viacerých prípadoch uhradila výkony a lieky, ktoré žalovaný vykázal zdravotnej poisťovni v rozpore so Zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zistené pochybenia pri indikácii liekov a výkonov u jednotlivých pacientov potvrdili svojimi podpismi v protokole o kontrole dvaja revízni lekári zdravotnej poisťovne, I.. Y. Z. I.. G., ako i prizvaná konzultantka z odboru klinická onkológia S.. I.. I. P., X.. Dňa 27.04.2004 zástupcovia zdravotnej poisťovne, prizvaný odborný konzultant a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prerokovali protokol o kontrole. Na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole o kontrole sa žalovanému uložila povinnosť nahradiť škodu vo výške 1 912 169,- Sk (63
472,38 eur) a bol s ním ukončený zmluvný vzťah dohodou ku dňu 30.04.2004. Vo vzájomnej žalobe bolo ďalej uvedené, že účastníci prerokovania protokolu o kontrole na znak súhlasu s týmito závermi a skutočnosťami, ktoré v ňom boli uvedené, podpísali Zápisnicu o prerokovaní protokolu o kontrole. Podľa žalobcu sa žalovaný svojím podpisom zaviazal, že mu uhradí škodu vo výške 1 912 169,- Sk (63 472,38 eur). Následne sa žalobca dňa 27.09.2004 pripojil k trestnému stíhaniu obvineného žalovaného a uplatnil si svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním žalovaného. Žalobca zaslal Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru vyčíslenie spôsobenej škody vo výške 2 164 452,- Sk (71 846,64 eur) titulom uhradených výkonov a liekov a Protokol o kontrole č. XXX/XXXX, v ktorom boli uvedené jednotlivé výkony a lieky, ktoré žalobca uhradil a ktoré predstavovali škodu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného. Žalobca mal s poukazom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka za to, že v čase od uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní až do skončenia trestného konania neplynula premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu v civilnom konaní, preto jeho pohľadávka zistená revíziou č. XXX/XXXX nie je premlčaná. Žalobca vo vzájomnej žalobe uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 51 910,92 eur s príslušenstvom, ktorá spočívala v škode spôsobenej žalovaným v dôsledku jeho pochybenia vo vykazovanej liečbe u týchto 10 pacientov:
1./ Z. Š. - žalobca tvrdil, že v prípade uvedenej pacientky uhradil žalovanému ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti neoprávnene fakturované výkony a lieky v sume 3 183,- eur, keďže u tejto pacientky nebola zistená progresia ochorenia, napriek tomu jej bola podaná chemoterapia, ktorá nebola odôvodnená, a boli podané lieky Bonefos a Aredia, hoci neboli splnené ani indikačné obmedzenia. Podľa žalobcu uvedené potvrdila aj nezávislá znalkyňa I.. R. G. (zapísaná v zozname znalcov v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie radiodiagnostika a radioterapia /klinická onkológia/), ktorá v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Komárno sp. zn. 4T/4/2007 proti obvinenému - žalovanému, vypracovala znalecký posudok, v ktorom potvrdila zistenia revíznych lekárov žalobcu.
2./ R. H. - podľa žalobcu v prípade tejto pacientky uhradil žalovanému neoprávnene fakturované výkony a lieky v sume 2 272,15 eur. Hoci u pacientky nebola zistená progresia ochorenia, žalovaný jej napriek tomu podal chemoterapiu, ktorá nebola odôvodnená. Žalobca uviedol, že podľa znalkyne nebola u tejto pacientky indikovaná liečba a nejednalo sa o skutočný relaps ochorenia.
3./ N. T. - žalobca tvrdil, že v prípade tohto pacienta uhradil žalovanému sumu 4 905,59 eur (za fakturované výkony a lieky Bonefos a Aredia), hoci u pacienta nebola indikovaná liečba, čo potvrdila aj znalkyňa v znaleckom posudku, dokonca podľa znalkyne bola liečba v danom prípade vysoko kontraindikovaná vzhľadom na vek a kardiálny nález u pacienta.
4./ U. I. - u danej pacientky podľa uvedenia žalobcu došlo k úhrade sumy 6 773,37 eur v prospech žalovaného, a to napriek tomu, že v prípade tejto pacientky nebola indikovaná liečba. Podľa znalkyne liečba biofosfonátom (Aredia, Bonefos) nebola indikovaná a v danom prípade išlo o degeneratívne zmeny na chrbtici súvisiace s vekom.
5./ D. K. - žalobca uviedol, že žalovanému v prípade tejto pacientky uhradil sumu 4 202,42 eur, podľa zistenia však u pacientky nebola indikovaná liečba (Bonefos a Aredia) a v zdravotnej dokumentácii nebola doložená potreba jej podávania. Podľa žalobcu skutočnosť, že v prípade uvedenej pacientky nebola liečba indikovaná, potvrdila aj znalkyňa.
6./ Š. R. - žalobca tvrdil, že v prípade tohto pacienta uhradil žalovanému neoprávnene fakturované výkony a lieky v sume 1 224,85 eur. U pacienta nebola podľa žalobcu indikovaná liečba a nebolo ani doložené vyšetrenie feritínu, ktoré je povinné pri aplikácii tejto liečby (NEORECORMON).
7./ I. I. (T.. XX.XX.XXXX) - podľa žalobcu žalovanému bola uhradená suma 3 674,56 eur za neoprávnene fakturované výkony a liečbu pre uvedenú pacientku. U pacientky nebola liečba indikovaná a nebolo ani doložené vyšetrenie feritínu, ktoré je povinné pri aplikácii tejto liečby (NEORECORMON).
8./ I. I. (T.. XX.XX.XXXX) - žalobca uviedol, že žalovanému v prípade tejto pacientky uhradil sumu 2 449,70 eur, u pacientky však nebola liečba indikovaná a nebolo ani doložené vyšetrenie feritínu, ktoré je povinné pri aplikácii tejto liečby (NEORECORMON). Podľa znalkyne v prípade tejto pacientky v jej zdravotnej dokumentácii nie je zmienka o liečbe.
9./ J. S. - u danej pacientky podľa uvedenia žalobcu došlo k úhrade sumy 2 275,32 eur v prospech žalovaného. U pacientky totiž bola podaná chemoterapia, ktorá nebola odôvodnená. Podľa znalkyne liečba u pacientky nebola indikovaná, jediná indikovaná liečba bola liečba Arimidexom.
10. N. X. - žalobca uviedol, že žalovanému v prípade tejto pacientky neoprávnene uhradil sumu 20 949,96 eur za fakturované výkony a liečbu.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca tvrdil, že žalovaný neoprávnene fakturoval žalobcovi zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 51 910,92 eur a žalobca v rovnakej výške fakturovanú zdravotnú starostlivosť uhradil. Podľa žaloby síce žalovaný spochybňuje tvrdenia znalkyne uvedené v znaleckom posudku, to však nič nemení na skutočnosti, že tento znalecký posudok bol vypracovaný znalkyňou v príslušnom špecializačnom odbore a bola vybraná ako nezávislá znalkyňa orgánmi činnými v trestnom konaní v priebehu trestného konania, t.j. ide o dôkaz vyhotovený súdom pre potreby trestného konania. Okrem toho žalobca uviedol, že zistenia uvedené v Protokole o kontrole č. XXX/XXXX potvrdila aj nezávislá konzultantka v odbore klinická onkológia, a to I.. P..
3. Žalovaný dňa 04.01.2011 predložil súdu vyjadrenie k vzájomnej žalobe žalobcu, v ktorom tvrdil, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, kedy boli jednotlivé sumy uvedené pri pacientoch (bod 2. rozsudku) fakturované a kedy mu mali byť uhradené, t.j. kedy mal vzniknúť nárok na vrátenie uvedených súm, pričom podľa žalovaného žalobca takéto dôkazy nedoložil ani v rámci trestného konania. Uplatnený nárok ako taký neuznal, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. K jednotlivým pacientom sa vyjadril nasledovne:
1./ Z. Š. - podľa žalovaného bola všetka aplikovaná diagnosticko-liečebná starostlivosť poskytnutá v súlade s platnou legislatívou. Skutočnosť, že táto starostlivosť bola poskytnutá, bola potvrdená synom nebohej pacientky v trestnom konaní.
2./ R. H. - podľa žalovaného boli všetky diagnosticko-liečebné postupy poskytnuté v súlade s platnou legislatívou, u pacientky s histologicky potvrdeným ochorením i relapsom ochorenia bola poskytnutá adekvátna liečba.
3./ N. T. - podľa žalovaného ide o pacienta s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, s relapsom ochorenia a bola mu poskytnutá v tom čase primeraná diagnostická liečebná starostlivosť.
4./ U. I. - podľa žalovaného ide o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, s relapsom ochorenia a bola jej poskytnutá v tom čase primeraná diagnostická liečebná starostlivosť.
5./ D. K. - podľa žalovaného ide o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, s relapsom ochorenia. Jej nálezy z oddelenia nukleárnej medicíny Nitra žalovaný osobne konzultoval u hlavnej odborníčky MZ SR pre nukleárnu medicínu Doc. MUDr. Izabela Makaiová, CSc. Žalovaný zaslal nález aj žalobcovi, ktorý voči diagnostike a liečbe nemal námietky.
6./ Š. R. - podľa žalovaného ide o pacienta s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, s relapsom ochorenia a bola mu poskytnutá v tom čase dostupná zdravotná starostlivosť.
7./ I. I. (T.. XX.XX.XXXX) - podľa žalovaného ide o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, pri relapse jej bola poskytnutá v tom čase dostupná liečba.
8./ I. I. (T.. XX.XX.XXXX) - podľa žalovaného ide o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, pri relapse jej bola poskytnutá v tom čase dostupná zdravotná starostlivosť.
9./ J. S. - podľa žalovaného ide o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, pri relapse ochorenia jej bola poskytnutá v tom čase primeraná starostlivosť. Pacientka si bola overiť správnosť liečby u primára I.. H.R. v Národnom onkologickom ústave, ktorý jej správnosť diagnostiky a liečby potvrdil a doporučil pokračovať v liečbe. Uvedené potvrdila pacientka pred Okresným súdom Komárno.
10. N. X. - podľa žalovaného ide o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, pri relapse jej bola poskytnutá v tom čase primeraná zdravotná starostlivosť.
Žalovaný trval na tom, že všetky fakturované lieky a výkony skutočne poskytol pacientom. Išlo o liečbu indikovanú a podanú v súlade so štandardnými terapeutickými postupmi. Poukázal na to, že aj S.. I.. N. I., X.. potvrdil, že žalovaný podal protinádorovú liečbu v súlade s bežnými klinickými postupmi. Mal za to, že výsledok revízie, ktorú vykonali revízni lekári ako pracovníci žalobcu, nie je objektívnym dôkazom. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom trestného konania bolo podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť tak, že mal vykázať "neindikovanú a súčasne nepodanú" liečbu, teda lieky a výkony, za čo mal získať od žalobcu finančné prostriedky v sume spolu 1 547 089,04 Sk (51 353,95 eur). Mal tak za to, že v prípade preukázania spôsobenej škody by ho súd mohol zaviazať len k takto vyčíslenej škode, teda len náhradu takýmto spôsobom zapríčinenej škody si žalobca mohol v trestnom konaní uplatniť a len v tejto časti mohlo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Podľa žalovaného sa to týkalo liečby poskytnutej uvedeným pacientom (8) - R. H., N. C., I. I. (T.. XXXX), U. I., N. X., D. K., Š. R. Z. I. I.Á. (T.. XXXX). Žalovaný uviedol, že si žalobca uplatňuje nárok na vrátenie súm, ktoré mal od neho získať za lieky a výkony, ktoré žalovaný údajne nedôvodne aplikoval nasledovným pacientom (10) - Z. Š., R. H., N. T., U. I., D. K., Š.U. R., I. I. (T.. XXXX), I. I. (T.. XXXX), J. S. Z. N. X.. Podľa žalovaného však predmetom obžaloby nebola fakturovaná liečba pacientov Z. Š., N. T., Z. J. S., preto tvrdil, že u týchto pacientov nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby v dôsledku uplatnenia nároku na jej náhradu v trestnom konaní, teda 4-ročná premlčacia lehota v zmysle § 397 Obchodného zákonníka už uplynula. Žalovaný následne na pojednávaní dňa 31.01.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/43/2008, v ktorom vystupoval v pozícii žalobcu, vysvetlil, že v trestnom konaní znalecký posudok rozdelil lieky a výkony na dve kategórie, a to na kategóriu týkajúcu sa liekov a výkonov, ktoré podľa znalkyne neboli indikované, ale boli aplikované, a na kategóriu liekov a výkonov, ktoré neboli indikované a neboli ani podané. Predmetom obžaloby však podľa neho bola len druhá kategória, t.j. lieky a výkony, ktoré neboli indikované a aplikované. Z uvedeného dôvodu uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, že sa trestné stíhanie netýkalo vyššie uvedených troch pacientov.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.03.2011 nespochybnil, že sa žalovanému nepodarilo bez akejkoľvek pochybnosti dokázať trestný čin podvodu, tvrdil však, že v trestnom konaní boli svedkami a znalcami potvrdené chyby v liečbe a vykazovaní žalovaným. Hoci žalovaný tvrdí, že poskytol poistencom žalobcu zdravotnú starostlivosť vykázanú a fakturovanú v súlade so Zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a všeobecne záväznými právnymi predpismi, žalobca však uvedené tvrdenie namietal. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, žalobca uviedol, že si vzájomnou žalobou uplatnil len tie sumy, ktoré nie sú ku dňu uplatnenia vzájomnej žaloby premlčané (neuplatnil si preto pohľadávku v prípade pacienta N.na C.), vychádzal pritom z dátumov údajného poskytnutia zdravotnej starostlivosti tak, ako si tieto sumy vykázal žalovaný. Uviedol, že prehľad vykázanej zdravotnej starostlivosti spolu s dátumami tvorí prílohu aj vzájomnej žaloby, aj Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX. Žalobca mal za to, že žalovaný nepoprel úhradu žalovanej sumy žalobcom. Žalobca ďalej poukázal na to, že sa pripojil k trestnému stíhaniu žalovaného a uplatnil si svoj nárok na náhradu škody. Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru zaslal vyčíslenie spôsobenej škody, v ktorom uplatnený nárok na náhradu škody vyčíslil ako uhradené výkony a lieky spolu vo výške 2 164 452,- Sk. Prílohou vyčíslenia bol aj Protokol o kontrole č. XXX/XXXX, v ktorom boli jednotlivé výkony a lieky, ktoré žalobca uhradil a ktoré predstavujú škodu. Táto suma podľa žalobcu predstavovala škodu uplatnenú v trestnom konaní, pričom o tejto škode nebolo žiadnym spôsobom rozhodnuté. Na uplatnenej škode zotrval v priebehu celého trestného konania, mal preto za to, že v celej uplatnenej sume došlo k spočívaniu premlčacej lehoty. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že zdravotná starostlivosť niektorých pacientov nebola predmetom obžaloby, pretože obžaloba nešpecifikovala pacientov, ktorých sa týka. Žalobca žiadal, aby súd v predmetnej veci vzal do úvahy ako dôkaz nielen Protokol o kontrole č. XXX/ XXXX, výsledok ktorého bol potvrdený nezávislou konzultantkou - odborníčkou Doc. I.. I. P., X.., ale aj znalecký posudok vypracovaný nezávislou znalkyňou I.. R. G. v trestnej veci 4T/4/2007 a tiež zápisnicu o prerokovaní Protokolu o kontrole zo dňa 27.04.2004, v ktorom sa žalovaný zaviazal na úhradu sumy zistenej revíziou a svoj dlh uznal.
5. Dňa 21.04.2011 žalovaný predložil súdu stanovisko k predmetnej veci a uviedol, že poskytoval a fakturoval nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnícku starostlivosť, náklady ktorej je poisťovňa povinná hradiť. Išlo o zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu indikovanú a vo všetkých prípadoch aplikoval liečbu v súlade s preskripčnými a indikačnými obmedzeniami. Mal za to, že uvedené potvrdil aj S.. I.. N. I., X.. na hlavnom pojednávaní vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/210/2007. Poprel, že by podpísaním zápisnice zo dňa 27.04.2004 uznal tam uvedenú sumu. Poukázal na to, že sa mu v uvedenej zápisnici
uložila povinnosť, považoval tak za zrejmé, že sám sebe žiadnu povinnosť neuložil. Svojím podpisom len potvrdil, že zástupcovia žalobcu pri prerokovaní protokolu rozhodli, že mu uložili povinnosť. Uviedol, že jeho nesúhlas so závermi kontroly sú v zápisnici podchytené. Žalovaný sa k predmetnému protokolu a zápisnici o prerokovaní protokolu vyjadril už aj na pojednávaní dňa 16.02.2009 a dňa 12.05.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/43/2008, v ktorom vystupoval v pozícii žalobcu, a uviedol, že protokol o kontrole nie je zmluva, ani dohoda, t.j. neobsahuje dohodu, že by žalovaný uznal a zaviazal sa na úhradu tam uvedenej sumy. Podpisom zápisnice tak osvedčil len skutočnosti v nej uvedené.
6. Následne žalovaný na pojednávaní dňa 16.04.2012 (už vo veci sp. zn. 16C/87/2011) poukázal na znalecký posudok I.. G., z ktorého vyplýva, že ide o vyčíslenie nárokov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť za obdobie približne od roku 1998 do podania žaloby. Podľa neho však tento znalecký posudok v trestnom konaní neobstál, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Komárno. V znaleckom posudku išlo o názory a domnienky znalkyne, ktoré nemožno považovať za dôkazy o tom, že žalovaný neposkytol zdravotnú starostlivosť. Žalovaný následne namietol nemožnosť zistenia, čoho konkrétne sa žalobca domáha, keď nie je zrejmé, z čoho tá ktorá suma uvedená pri konkrétnom pacientovi pozostáva.
6.1 Žalovaný predložil súdu aj písomné vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojom tvrdení, že žalobcovi fakturoval lieky a výkony, ktoré boli poskytnuté jeho poistencom a boli vyznačené v zdravotnej dokumentácii každého poistenca. V rámci kontroly jeho činnosti v súvislosti s trestným stíhaním bola vykonaná kontrola na zistenie, či všetky vykázané lieky boli z lekární fyzicky vybraté tak, ako boli vykázané v zdravotných kartách pre jednotlivých pacientov. Rozdiely však podľa žalovaného neboli zistené. Dokonca jeho zdravotné sestry I. D. Z. I. R. v rámci trestného konania potvrdili, že lieky podávané pacientom v ambulancii priniesli z lekární ony, žalovaný a niekedy samotní pacienti. Uvedené zdravotné sestry potvrdili, že žalovaný posielal pacientov na množstvo vyšetrení. Čo sa týka znaleckého posudku podaného v rámci trestného konania, žalovaný uviedol, že voči nemu vzniesol množstvo námietok, z nich uviedol nasledovné - tvrdil, že I.. R. G. nie je odborne spôsobilá v špecializácii onkológia vo vnútornom lekárstve, nemá atestáciu v odbore vnútorné lekárstvo a klinická onkológia. Žalovaný uviedol, že znalkyňa v celom znaleckom posudku nikde neuviedla, že by zo strany žalovaného došlo k porušeniu záväzných právnych predpisov, na žiadne záväzné právne predpisy vo svojich hodnotiacich úsudkoch ani nepoukázala, dokonca tvrdil, že sa znalkyňa nevyzná v legislatíve upravujúcej poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ďalej znalkyňa ani v jednom konkrétnom prípade nenavrhla iný optimálny druh liečby pre pacienta so smrteľným ochorením, necitovala žiadnu literatúru, z ktorej by vyvodzovala nesprávnosť liečebného alebo diagnostického postupu žalovaného. Podľa žalovaného znalkyňa absolútne neguje odborné stanoviská S.. I.. I., X.., S.. H. Z. S.. I., ktorí sú špičkovými odborníkmi vo svojich odboroch na Slovensku a s ktorými žalovaný konzultoval sporné otázky diagnostiky a liečby v minulosti. Znalkyňa absolútne prehliada diagnostiku a liečbu u pacientov, ktorí boli nastavení na liečbu v iných ústavoch a žalovaný len pokračoval v ich nastavenej liečbe (napr. pacientka S.). Žalovaný ďalej mal za to, že znalkyňa dostatočne nepozná lieky používané v tejto oblasti medicíny (napr. Cycloplatin, Platidiam, Tamoxifen, Nolvadex). Znalkyňa si podľa žalovaného vo svojom posudku protirečí v hodnotení nutnosti a používaní reverzu, ďalej uvádza kumulatívne dávky liekov a tiež dĺžku podávania liečby bez akejkoľvek citácie z právnych predpisov, či z odbornej literatúry, znalkyni tiež vytkol jej neznalosť tzv. Tu markerov (nádorových markerov) pri vyhodnotení zvýšenej hladiny u pacientov so zhubným nádorom a pacientov bez zhubného nádoru. Podľa žalovaného znalkyňa nepresne a nejasne aplikuje základné pojmy špecializácie žalovaného (napr. metastáza, kostná nádorová choroba). U pacientky N. znalkyňa prehlásila, že sa cytostatiká používajú na liečbu zvýšenej činnosti štítnej žľazy, čo žalovaný považoval za unikátne prehlásenie, ktoré sa nenachádza ani vo svetovej literatúre. U všetkých pacientov vo veku nad 70 rokov znalkyňa uvádzala, že sa u nich nemôže podávať onkologická liečba, čo žalovaný poprel z dôvodu, že vek nie je kontraindikácia liečby, čo nakoniec potvrdila pri konfrontácii i I.. P.. O diagnostike a liečbe gynekomastie znalkyňa podľa žalovaného nemá vedomosti, pričom poukázal na to, že správnosť diagnostiky a liečby aj v týchto prípadoch potvrdil S.. I.. I., X.. Nakoniec žalovaný uviedol, že v celom znaleckom posudku znalkyňa u každého pacienta používala osobné invektívy a urážky, výmysly, pritom ani u jedného pacienta nedošlo k poškodeniu zdravotného stavu, práve naopak, všetci dostali patričnú starostlivosť podľa platných právnych predpisov. Podľa žalovaného zo znaleckého posudku nevyplýva porušenie žiadnych právnych predpisov, predstavuje len osobný náhľad lekárky, ktorá má nedostatky v uvedenej problematike. Vzhľadom na uvedené žalovaný požiadal S.. I.. N. I., X.., klinického onkológa na vyjadrenie sa k sporným otázkam, pričom sa na uvedeného lekára žalovaný obracal už v čase vykonanej revízie, s výsledkami ktorej žalovaný nesúhlasil. Žalovaný uviedol, že po tom, ako S.. I.. N. I., X.. predložil
zdravotnú dokumentáciu pacientov, uvedený lekár mu predložil stanovisko, v zmysle ktorého bola zo strany žalovaného podaná nádorová liečba indikovaná v súlade s bežnými klinickými postupmi podľa dostupnej dokumentácie.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 16.04.2012 uviedol, že z listinných dokladov - zoznamu výkonov vyplýva, že žalovaná suma pozostáva z náhrady za poskytnuté výkony a lieky, pričom v zozname je uvedené, kedy mala byť takáto starostlivosť poskytnutá. Podľa žalobcu nešlo o poskytnutie zdravotnej starostlivosť z roku 1998. Takisto tvrdil, že žalovaná suma nie je vyčíslená zo znaleckého posudku I.. G., ale vychádza zo zistených nedostatkov pri kontrole, o ktorej bol spísaný Protokol o kontrole č. XXX/XXXX. Uviedol, že v znaleckom posudku bol špecifikovaný dôvod, pre ktorý bola liečba nesprávne poskytnutá, resp. nebola indikovaná. Žalobca na pojednávaní ďalej uviedol, že sa zaplatenia žalovanej sumy domáha na základe Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX, pretože došlo k porušeniu zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu.
7.1 Žalobca následne na pojednávaní predložil súdu písomné zhrnutie skutočností a dôkazov doteraz predložených v konaní. V rámci tohto vyjadrenia poukázal na čl. I a čl. III bod 2 Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, tiež na § 60 a § 61 zákona č. 273/1994 Z. z. a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že zdravotná poisťovňa je oprávnená uhradiť žalovanému iba zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá v súlade so zmluvou a všeobecne záväznými právnymi predpismi, je povinnosťou poisťovne kontrolovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytujú. U žalovaného boli zistené pochybenia pri indikácii liekov a výkonov u jednotlivých pacientov, ktoré sú uvedené v Protokole o kontrole č. XXX/XXXX, ktorá bola následne prerokovaná dňa 27.04.2004. Žalobca tvrdil, že sa žalovaný svojím podpisom zaviazal, že žalobcovi uhradí škodu vo výške 1 912 169,- Sk. Hoci žalovaný argumentuje, že zápisnicu podpísal na znak súhlasu s tvrdeniami uvedenými v zápisnici, podľa žalobcu súčasťou záverov, s ktorými žalovaný vyjadril súhlas, je iba vyčíslenie výšky škody a ukončenie zmluvného vzťahu dohodou. Podľa žalobcu tvrdenie, že sa žalovaný zaviazal uhradiť škodu, preukazujú aj vyjadrenia a ďalšie úkony účastníkov protokolu o kontrole, t.j. revíznych lekárov. Žalobca odkázal na rozsudok vo veci sp. zn. 16C/43/2008 a mal za to, že v predmetnej veci postačuje pre úhradu žalovanej sumy ako dôkaz protokol o kontrole. Ďalej uviedol, že v priebehu konania sp. zn. 16C/43/2008 zaslal súdu podrobný rozpis zdravotnej starostlivosti, ktorá predstavovala škodu vyčíslenú v protokole o kontrole spolu s jednotlivými faktúrami, ktorými si žalovaný túto zdravotnú starostlivosť fakturoval. Ku každej faktúre potom žalobca zaslal aj bankový výpis, ktorý preukazuje úhradu týchto faktúr. Podľa žalobcu faktúry a bankové výpisy preukazujú úhradu tých liekov verejným lekárňam, ktoré žalovaný neoprávnene predpísal. Tieto lieky boli predpísané ako súčasť liečby, ktorú žalobca považoval za nesprávnu. Úhradou týchto liekov lekárňam vznikla žalobcovi škoda, ktorú vyčíslil v Protokole o kontrole č. 142/2004.
8. Dňa 11.06.2012 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom sa vyjadril k stanovisku S.. I.. N. I., X.. - "Posúdenie liečebných postupov pacientov liečených na POKO N. Zámky, ktorí boli v starostlivosti I.. F. G." (č. l. 320). Namietol, že z daného dokumentu nevyplýva, na základe čoho bol vypracovaný, nie je ani datovaný, dokonca žalobcovi nebolo zrejmé, na základe akého titulu uvedený lekár nahliadal do zdravotnej dokumentácie pacientov a vyjadroval sa k nej. Žalobca žiadal, aby súd daný dôkaz nevykonal, keď mal za to, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ako i zákonom č. 576/2004 Z. z., keď poskytol informácie o zdravotnom stave alebo osobné údaje inej osobe bez súhlasu pacienta. Ďalej namietal, že stanovisko S.. I.. N. I., X.. neobsahuje posúdenie liečby všetkých pacientov, ktorí sú predmetom sporu, okrem toho z predmetného stanoviska nie je možné určiť dôvody správnosti liečby, navyše uvedený lekár podľa žalobcu takmer u všetkých pacientoch konštatuje stabilizáciu ochorenia k rovnakému dátumu 4/2004. Dané stanovisko podľa žalobcu obsahuje len výpočet liekov, ktoré boli podávané, prípadne stručnú informáciu o čase liečby. Žalobca mal za to, že neobsahuje žiadne informácie, z ktorých by bolo možné posúdiť, či liečba bola podávaná v súlade so Zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Spochybnil tiež D. S.. I.. N. I., X.. so žalovaným, s ktorým sa podľa jeho výpovede v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno poznajú už dlhšie.
9. Žalobca ďalej na pojednávaní dňa 25.06.2012 potvrdil, že kontrolu u žalovaného vykonali zamestnanci poisťovne, avšak uviedol, že iba takýmto spôsobom bolo možné skontrolovať skutočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a to v zmysle zákona č. 273/2004 Z. z. a Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tvrdil, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k zisteným nedostatkom a k samotnej kontrole, nepodal však vysvetlenie k pacientom J. S., R. H. Z. N. X.. Žalobca uviedol, že zistil, že pri týchto troch
pacientoch boli účtované poskytnuté výkony i napriek tomu, že tieto pacientky neboli v ambulancii u žalovaného. Žalobca tiež poukázal na to, že sa kontroly zúčastnila aj nezávislá konzultantka I.. I. P., ktorá sa i v rámci trestného konania stotožnila so závermi uvedenými v protokole o kontrole.
10. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.06.2012 nespochybnil právo žalobcu vykonávať kontrolu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Nesúhlasil však s výsledkami kontroly, považoval ich za neobjektívne. Poukázal tiež na to, že I.. G., ani I.. P. nepodávali cytostatiká, ani neposkytovali liečbu v odbore onkológ - vnútorné lekárstvo. Okrem toho uviedol, že I.. P. bola konzultantom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Následne na pojednávaní dňa 08.10.2012 predložil súdu výpis zo zoznamu znalcov pre I.. R. G. a mal za zrejmé, že uvedená znalkyňa nebola odborníčkou a znalkyňou na posudzovanie liečby, ktorú poskytoval žalovaný. Preto tvrdil, že znalecký posudok mal vypracovať znalec z takého odboru a s takou špecializáciou, akú mal žalovaný. Žalovaný ďalej poukázal na trestné stíhanie vedené proti nemu a tvrdil, že obvinenie bolo voči nemu vznesené a obžaloba podaná preto, že ním vykazované liečebné postupy nemali byť jeho poistencom aplikované. Trestné stíhanie nebolo vedené a obžaloba teda nebola podaná pre neindikovanú liečbu. Uviedol, že trestné oznámenie bolo voči nemu podané v roku 2004, v marci roku 2006 mu bolo vznesené obvinenie, dňa 03.07.2007 bola podaná obžaloba a dňa 04.12.2008 bola predbežne prejednaná obžaloba. Podľa žalovaného tak nie každá škoda, ktorú si žalobca uplatňuje, bola predmetom trestného stíhania, a preto premlčacia lehota spočívala len pre priebeh trestného konania.
10.1 Žalovaný vo svojej výpovedi poukázal na to, že od roku 1995 boli všetky revízne kontroly bez problémov a právny predchodca žalobcu mu všetky faktúry uhradil. Problém sa podľa neho začal v roku 2000, kedy mu právny predchodca žalobcu neuhradil sumu 1 500 000,- Sk, v dôsledku čoho žalovaný podal žalobu. Žalovaný tvrdil, že následkom podanej žaloby boli rôzne vykonštruované kontroly, robili sa obštrukcie, ktoré vyústili do vykonávanej kontroly u neho všetkými poisťovňami a do trestného konania. Žalovaný sa osobne na pojednávaní vyjadril aj k jednotlivým pacientom. Uviedol, že v rámci trestného konania syn pacientky Z. Š. potvrdil, že chodila k žalovanému do ambulancie a dostávala liečbu. Pacientka R. H. síce v trestnom konaní uvádzala, že od roku 1994 jej nebola poskytnutá žiadna liečba, podľa žalovaného však uvedené nebola pravda, keď samotné zdravotné sestry potvrdili, že liečbu dostala a boli jej poskytnuté všetky vyúčtované úkony. Ďalej o pacientke D. K. uviedol, že v trestnom konaní potvrdila všetky návštevy v ambulancii a tiež poskytnutú liečbu. Podľa žalovaného pacientka J. S. potvrdila všetky vyšetrenia a liečebné úkony, potvrdila taktiež skutočnosť, že bola na onkologickom ústave konzultovať správnosť diagnózy a liečebného plánu určeného žalovaným. Pokiaľ ide o pacientov N. T., U. I., Š. R., I. I. (T.. XXXX), I. I. (T.. XXXX) Z. N. X., žalovaný uviedol, že menovaní síce už v čase trestného konania nežili, no bola im podaná fakturovaná liečba a v čase ich života revízia nemala žiadne námietky ohľadom ich liečby.
11. Na pojednávaní dňa 14.01.2013 žalobca opätovne tvrdil, že si v trestnom konaní uplatnil celú žalovanú škodu, teda nie podľa jednotlivých pacientov, pretože predmetom obžaloby neboli jednotliví pacienti, mal tak za to, že premlčacia lehota neuplynula. Uviedol, že si listom zo dňa 14.07.2006 uplatnil náhradu škody vo výške 2 164 452,- Sk, pričom mu nebol zrejmý dôvod, pre ktorý v uznesení o vznesení obvinenia a v obžalobe bola škoda určená už len vo výške 1 547 089,04 Sk. Tvrdil, že jeho povinnosťou v predmetnom konaní nie je špecifikovať výšku škody.
11.1 Žalobca ďalej súdu predložil vyjadrenie zo dňa 14.01.2012 (správne malo byť 14.01.2013), v ktorom sa vyjadril k výpovedi S.. I.. I., X.. na pojednávaní dňa 08.10.2012 a žiadal neprihliadnuť na písomné vyjadrenie uvedeného lekára predložené žalovaným ako dôkaz, keď mal za to, že z výpovede I.. I. vyplýva, že bez predloženia celej zdravotnej dokumentácie nie je možné zhodnotiť zdravotný stav pacienta a opodstatnenosť liečby. Mal tiež za to, že z výpovede svedka vyplýva, že sa neoboznámil s celou zdravotnou dokumentáciou pacientov. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení špecifikoval dôvody neuznania výkonov a liekov podaných žalovaným u jednotlivých pacientov, pričom u každého pacienta uviedol, že neaplikácia liečby nebola v trestnom konaní ani u jedného pacienta preukázaná, tiež vysvetlil, že výška škody vyčíslená znalkyňou u každého pacienta prevyšuje sumu krátenú revíziou. K pacientom uviedol nasledovné:
1./ Z. Š. - žalobca tvrdil, že podľa zdravotnej dokumentácie bolo ochorenie pacientky v období od marca 2003 až do kontroly v apríli 2004 v remisii, vykazovaná onkologická liečba nebola podľa dokumentácie odôvodnená, ani indikovaná, pretože nebola zistená progresia ochorenia. Znalkyňa sa v znaleckom
posudku vyjadrila, že u pacientky nebol počas celej doby liečenia potvrdený relaps ochorenia, pacientka bola 18 rokov po zákroku a jej nález bol bez progresie. V takom prípade podľa znalkyne bolo možné pacienta len sledovať, nie podávať chemoterapiu. Znalkyňa tvrdila, že liečba nebola indikovaná a mala podozrenie, že liečba nebola ani aplikovaná.
2./ R. H. - podľa žalobcu znalkyňa potvrdila, že nebola u tejto pacientky indikovaná liečba a nejednalo sa o skutočný relaps ochorenia. V prípade, aj keby bol potvrdený relaps ochorenia, nález bol po 5-6 cykloch chemoterapie stále rovnaký, preto sa mala liečba zmeniť, u danej pacientky však bola podávaná rovnaká chemoterapia v rovnakých dávkach. Žalobca poukázal na to, že samotná pacientka potvrdila, že od roku 1994 nedostávala od žalovaného žiadne infúzie. Znalkyňa tak potvrdila, že liečba nebola indikovaná a vyslovila podozrenie, že liečba nebola ani aplikovaná.
3./ N. T. - žalobca tvrdil, že v prípade tohto pacienta nebola indikovaná liečba, dokonca bola liečba vysoko kontraindikovaná vzhľadom na vek a kardiálny nález u pacienta.
4./ U. I. - u danej pacientky podľa uvedenia žalobcu nebola indikovaná liečba, neboli u nej potvrdené metastázy, napriek tomu jej žalovaný podával biofosfonáty. U pacientky podľa vyjadrenia znalkyne išlo o degeneratívne zmeny na chrbtici súvisiace s jej vekom a nadváhou. Podľa znalkyne v zdravotnej karte pacientky nebola zaznamenaná diagnóza, ani odôvodnenie liečby. Znalkyňa spochybnila aplikáciu liečby z dôvodu nezmenených výsledkov krvi a krvného obrazu u pacientky.
5./ D. K. - žalobca uviedol, že u pacientky nebola indikovaná liečba, podľa znaleckého posudku neboli u nej vyšetrené markery, neboli zistené metastázy, pacientka mala byť ponechaná v starostlivosti reumatológa alebo ortopéda, roky sa liečila na reumatoidnú artritídu. Znalkyňa uviedla, že aj po hospitalizácii bola pacientka prepustená do starostlivosti OL, internistu, diabetológa, ale nie onkológa. Znalkyňa spochybnila aplikáciu liečby.
6./ Š. R. - žalobca tvrdil, že v prípade tohto pacienta nebola indikovaná liečba, keďže nebola zistená anémia a nebolo ani doložené vyšetrenie sérového feritínu, ktoré je povinné pri aplikácii tejto liečby. Neboli splnené kritériá na podanie lieku v zmysle indikačného obmedzenia. Zároveň v zdravotnej dokumentácii nebolo priebežne zaznamenávané sledovanie liečby a jej výsledok. Podľa znaleckého posudku liečba od 19.08.2002 do 19.12.2003 nebola indikovaná, chýbali vyšetrenia, bez ktorých nebolo možné chemoterapiu dlhodobo podávať. Znalkyňa vyjadrila podozrenie, že išlo o fiktívnu chemoterapiu.
7./ I. I. (T.. XX.XX.XXXX) - žalobca uviedol, že u pacientky nebola liečba indikovaná. Podľa znalkyne vyšetrenia markerov v roku 2003 a 2004 boli v norme, vyšetrenia boli bez nálezu, žalovaný bez odôvodnenia zahájil chemoterapiu, keď neboli urobené potrebné vyšetrenia. Podľa znalkyne liečba nebola indikovaná, spochybnila aj jej aplikáciu.
8./ I. I. (T.. XX.XX.XXXX) - žalobca uviedol, že podľa znalkyne liečba nebola indikovaná, pričom uvedené konzultovala aj s onkologičkou I.. R..
9./ J. S. - u danej pacientky podľa uvedenia žalobcu nebola odôvodnená liečba. Liečba pacientky nebola v zdravotnej dokumentácii zaznamenaná, ani odôvodnená. Podľa znalkyne nebola chemoterapia, ani liečba biofosfonátmi indikovaná od mája 2002. Zo znaleckého posudku vyplýva, že relaps ochorenia nebol potvrdený, pričom vykonané vyšetrenia boli s negatívnym nálezom. Znalkyňa vyslovila podozrenie, že časť liečby nebola aplikovaná, keď napriek množstvu vykázanej chemoterapie sa zdravotný stav pacientky nezlepšil.
10. N. X. - žalobca uviedol, že podľa znalkyne chemoterapia nebola indikovaná, keďže v rokoch 2001 - 2002 bol negatívny onkologický nález. Aj keď následne v roku 2003 začal stúpať marker, pacientka bola liečená bez akýchkoľvek vyšetrení. Znalkyňa uviedla, že liečba pravdepodobne nebola ani aplikovaná, keď v rokoch 2001 - 2002, kedy malo byť podaných až 13 cyklov chemoterapie, pacientka zostala bez vedľajších príznakov liečby a bez zmeny krvného obrazu, čo je vysoko nepravdepodobné.
12. Na pojednávaní dňa 14.01.2013 žalovaný poukázal na to, že v rámci trestného konania sa súd zaoberal znaleckým posudkom I.. G., pričom v rozsudku uviedol, že vyjadrenia znalkyne sú neúplné, neisté a nedajú sa z nich vyvodiť tvrdenia, ktoré boli uvedené v obžalobe. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu,
že predmetom obžaloby nemali byť jednotliví pacienti, pretože škoda mala byť riadne identifikovaná, čo potvrdil podľa neho aj Krajský súd v Nitre, ktorý vytkol súdu prvej inštancie, že prijal obžalobu, v ktorej absentuje vyčíslenie škody u jednotlivých pacientov. Mal za to, že škoda v trestnom konaní nebola uplatnená riadne a včas, teda tak, aby z nej bolo zrejmé, z čoho pozostáva. Vzniesol preto námietku premlčania vo vzťahu k celému nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Podľa žalovaného bola škoda vo výške 1 547 089,04 Sk vyčíslená na základe znaleckého posudku, v ktorom sa znalkyňa zaoberala liečebnými postupmi, liekmi a výkonmi, ktoré nemali byť žalovaným podané a tiež liekmi a výkonmi, ktoré neboli indikované. Žalovaný uviedol, že predmetom trestného konania však boli len výkony a lieky, ktoré podľa znalkyne neboli pacientom podané.
12.1 V predloženom písomnom vyjadrení zo dňa 14.01.2013 žalovaný upresnil vznesenú námietku premlčania. Uviedol, že len v prípade preukázania, že žalobcovi účtoval sumu 1 547 089,04 Sk za nepodanú liečbu, teda týmto konaním mu spôsobil škodu, by ho súd mohol zaviazať k náhrade škody. Mal za to, že len náhradu takýmto spôsobom zapríčinenej škody si žalobca mohol v trestnom konaní uplatniť a len v tejto časti mohlo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Zároveň poukázal na judikát R II/1962, podľa ktorého o škodu spôsobenú trestným činom ide vždy vtedy, keď jej vznik je v príčinnej súvislosti so skutkom, pre ktorý je páchateľ stíhaný, nepatrí sem teda škoda spôsobená iným činom, pre ktorý páchateľ nie je stíhaný, aj keby súvisel so skutkom, ktorý je predmetom stíhania; rozhodujúci je pritom skutok uvedený v obžalobe. Podľa žalovaného sa trestné stíhanie týkalo liečby poskytnutej pacientom - R. H.Á., U. I., D. K., Š. R., I. I. (T.. XXXX), I. I. (T.. XXXX) Z. Č. N. X.. Tvrdil však, že sa netýkalo liečby poskytnutej Z. Š. (uplatnený nárok v sume 3 183,- eur), N. T. (v sume 4 905,59 eur), J. S. (v sume 2 275,32 eur) a čiastočne N. X. (v časti 18 456,08 eur), t.j. celkom sumy 28 819,99 eur a z dôvodu, že u týchto pacientov nespočívala premlčacia doba počas trestného konania, najneskôr 27.04.2008, t.j. 4 roky od prejednania Protokolu o kontrole zo dňa 27.04.2004 uplynula premlčacia lehota čo do sumy 28 819,99 eur. Čo sa týka zvyšných vyššie uvedených pacientov, žalovaný uviedol, že si žalobca uplatnil vrátenie preplatenej liečby za obdobie rokov 2003 a 2004, t.j. mal za to, že pokiaľ by nárok žalobcu v tomto rozsahu existoval, nebol by premlčaný. Trval však na tom, že pacientom poskytol liečbu v súlade s právnymi predpismi a Zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
13. Žalobca na pojednávaní dňa 25.04.2013 zdôraznil, že ani z uznesenia o vznesení obvinenia, ani z obžaloby nevyplýva, ktorých pacientov sa týkalo trestné konanie, preto nie je možné, aby žalovaný v súvislosti s ním vznesenou námietkou premlčania vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou v trestnom konaní, v opačnom prípade by to znamenalo, že o nároku žalobcu rozhodla znalkyňa v konaní.
14. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.04.2013 nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by vychádzal zo znaleckého posudku, poukázal na to, že po podaní trestného oznámenia sa vykonávali úkony prípravného konania, a to v čase, kedy žalovaný ešte nebol trestne stíhaný. Vyšetrovateľ zadal znalkyni úlohu vypracovať znalecký posudok, na základe ktorého bolo rozhodnuté, čo bude predmetom trestného stíhania a následne v uznesení o vznesení obvinenia bolo uvedené, že to budú práve tie prípady, kedy zo strany žalovaného nemala byť podaná liečba. Žalobca si náhradu škody uplatnil až po vznesení obvinenia, teda musel vedieť, že sa obvinenie týka len tých pacientov, u ktorých sa znalkyňa domnievala, že liečba nebola podaná.
15. Na pojednávaní dňa 10.04.2014 žalobca s poukazom na ustanovenie § 388 ods. 2, § 404 Obchodného zákonníka a konanie vedené pod sp. zn. 16C/43/2008 tvrdil, že v prípade podanej vzájomnej žaloby sa premlčanie posudzuje k momentu podania pôvodnej žaloby, preto tvrdil, že ním uplatnený nárok nie je premlčaný. Žiadal obe konania spojiť na spoločné konanie, keďže v oboch konaniach vystupujú rovnaké strany sporu a dokazovanie v oboch sporoch sa prelína. Následne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.09.2014 žalobca ozrejmil, že časť pohľadávky uplatnenej vzájomnou žalobou vo výške 15 057,20 eur uplatnil na započítanie s pohľadávkou žalovaného na úhradu žalovanej sumy, ktorá je dôvodná. Zároveň podal návrh na spojenie vecí vedených na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 16C/43/2008 a 16C/87/2011.
16. Na pojednávaní dňa 10.04.2014 žalovaný poukázal na to, že vo veci sp. zn. 16C/43/2008 odvolací súd uznesením sp. zn. 15Co/264/2011 z 30.04.2013 považoval námietky žalobcu týkajúce sa vylúčenia predmetného konania na samostatné konanie za bezpredmetné. Žalovaný ďalej uviedol, že vo veci sp.
zn. 16C/43/2008 ide o zaplatenie liekov a výkonov aj pre iných pacientov, ako sú pacienti, ktorých liečbu posudzoval žalobca v revízii č. XXX/XXXX.
17. Súd v priebehu konania uznesením č. k. 16C/87/2011-1007 zo dňa 17.06.2015 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom I.. H.. C. C., C.., I., I. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie rádiodiagnostika a rádioterapia (klinická onkológia) za účelom posúdenia súladu poskytovania zdravotnej starostlivosti klinickým onkológom s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to u pacientov Z. Š., R. H., N. T., U. I., D. K., Š. R., I. I. (T.. XXXX), I. I. (T.. XXXX), J. S. Z. N. X.. Znalec si však vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Nových Zámkoch prevzal len zdravotnú dokumentáciu U. I. Z. I. I.X. (T.. XXXX), zdravotná dokumentácia ostatných pacientov sa podľa oznámenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch v nemocnici nenachádza, o mieste, kde by sa mohla nachádzať, nemali vedomosť ani strany sporu. Žalovaný listom zo dňa 07.02.2017 oznámil súdu, že v súvislosti s ukončením pôsobenia jeho neštátneho zariadenia - ambulancie klinickej onkológie odovzdal všetku zdravotnú dokumentáciu lekárovi Nitrianskeho samosprávneho kraja, čo preukázal zápisnicou zo dňa 03.08.2004. Ďalej poukázal na to, že v rámci trestného konania vedeného proti nemu na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 3T/210/2007 bol vypracovaný znalecký posudok, pričom znalkyňa mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu pacientov, ktorú žalovaný odovzdal znalkyni dňa 22.10.2004, o čom predložil dôkaz - preberací protokol zo dňa 22.10.2004, ktorý obsahoval zoznam odovzdanej zdravotnej dokumentácie znalkyni podľa zoznamu pacientov (uvedený zoznam obsahoval aj mená 10 pacientov, ktorých sa predmetný spor týka). Žalovaný ďalej preukázal, že Okresný súd Komárno mu listom zo dňa 22.08.2018 oznámil, že zdravotná dokumentácia a všetky dôkazné veci na účely trestného konania boli vrátené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 23.01.2013, na uvedenom súde sa zdravotná dokumentácia už nenachádza. Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, odbor zdravotníctvo dňa 01.06.2015 oznámil Okresnému súdu Bratislava I, že zdravotná dokumentácia pacientov žalovaného bola odovzdaná do registratúrneho strediska Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch. K zdravotnej dokumentácii pacientov žalovaného a súčasne poistencov právneho predchodcu žalobcu - zdravotnej poisťovne Apollo zdravotná poisťovňa, a.s. sa listom zo dňa 07.03.2019 vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že hoci poverenému zástupcovi žalobcu boli dňa 23.01.2013 vrátené dokumenty z Okresného súdu Komárno, išlo však o dokumentáciu spoločnosti ZZP SIDERIA - ISTOTA, t.j. nie zdravotnej poisťovne Apollo zdravotná poisťovňa, a.s. Uvedené preukázal uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/210/2007 zo dňa 14.01.2013.
18. Žalovaný dňa 13.05.2019 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Mal za to, že žalobca vo vzájomnej žalobe neuviedol, z akého právneho titulu si uplatňuje nárok v predmetnom konaní, až v podaní zo dňa 8.6.2012 uviedol, že si nárok uplatňuje titulom náhrady škody s poukazom na ustanovenie § 398 Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej poukázal na to, že na základe Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti poistencom zdravotnej poisťovne Apollo (poistencom právneho predchodcu žalobcu) poskytol zdravotnú starostlivosť, v súlade so zmluvou vyúčtoval cenu poskytnutých liekov a výkonov a poisťovňa mu príslušné faktúry uhradila. Žalobca pri vyčíslení uplatneného nároku vychádzal z Protokolu o revízii č. 142/2004, pričom revíziu vykonali revízni lekári poisťovne - I.. H. Y. Z. I.. N. G.. Podľa žalovaného ani jeden z nich nemal skúsenosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v odbore klinická onkológia, odvetvie vnútorné lekárstvo a nebol odborníkom v tomto odbore, teda v odvetví, v rámci ktorého poskytoval zdravotnú starostlivosť žalovaný. Toto nemala ani ich konzultantka I.. I. P., ktorá bola odborníčkou v odbore klinická onkológia, odvetvie rádioterapia, a nie vnútorné lekárstvo. I.. R. G., ktorá v rámci trestného konania vypracovala znalecký posudok, žalovaný taktiež nepovažoval za odborníčkou v odbore klinická onkológia, odvetvie vnútorné lekárstvo. Poukázal na to, že konkrétne námietky voči záverom revízie a aj znaleckého dokazovania opakovane uvádzal v trestnom konaní a svoje tvrdenia podložil aj dôkazmi. Ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/210/2007 z 28.10.2009 a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/10/2010 z 29.4.2010, v ktorých bolo konštatované, že I.. R. G. na hlavnom pojednávaní korigovala znalecký posudok, pričom niektoré jej zistenia ohľadom dôvodnosti a primeranosti liečby boli v rozpore s písomnými vyjadreniami pracovníkov vyšších odborných pracovísk, ako aj vypočutého svedka S.. I.. N. I. X.. Žalovaný súčasne poukázal aj na stranu 6 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre, kde súd konštatuje, že "v súvislosti so zažalovaným skutkom považuje odvolací súd za potrebné tiež uviesť, že podľa jeho názoru tento tak, ako bol uvedený v obžalobnom návrhu krajského prokurátora, zrejme ani nezodpovedá ustanoveniam § 235 písm. c/ Trestného poriadku, pretože bez uvedenia údajov identifikujúcich každého takéhoto onkologického pacienta a úplného výpočtu tých liečebných
postupov, ktoré mu nemali byť aplikované, nemožno zažalovaný skutok obžalovaného považovať za tak dostatočne popísaný, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom." Žalovaný vzhľadom na to tvrdil, že právny predchodca žalobcu si nárok na náhradu škody v rámci trestného konania uplatnil vo výške 2 164 452,- Sk tak, ako to vyplýva zo zápisnice o výsluchu právneho zástupcu dňa 18.7.2006. Z takto uplatneného nároku na náhradu škody však žalovanému nebolo zrejmé, z čoho sa uplatnená čiastka skladá, teda náhradu akej škody si právny predchodca žalobcu uplatnil. Podľa žalovaného preto nedošlo ku kvalifikovanému uplatneniu nároku na náhradu škody zo strany právneho predchodcu žalobcu v rámci trestného konania, preto nemožno žalobcovi priznať prerušenie plynutia premlčacej doby, na čo sa žalobca odvolával, keď náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená v čase do apríla 2004 a mala byť ustálená pri prejednaní protokolu o kontrole dňa 27.4.2004, si uplatnil dňa 25.11.2010. Žalovaný tak opätovne vzniesol námietku premlčania voči nároku na náhradu škody v sume 51 910,92 eur s príslušenstvom a tvrdil, že sa súd musí zaoberať otázkou, či bol nárok na náhradu škody uplatnený riadne. V neposlednom rade žalovaný tvrdil, že všetci pacienti mali v zdravotnej dokumentácii hlásenie zhubného nádoru, histologické vyšetrenie, prepúšťaciu správu z prvej hospitalizácie, kde bola potvrdená diagnóza zhubného nádoru, a tiež prepúšťacie správy z opakovaných hospitalizácií, mali v dokumentácii rôzne laboratórne vyšetrenia, všetci pacienti liečení na ambulancii mali v dokumentácii informovaný súhlas s liečbou. Uviedol, že všetky komplikovanejšie odborné nálezy alebo liečebné postupy boli konzultované so špičkovými odborníkmi v Bratislave - S.. I.. H., S.. I.. I., X.. Z. S.. I.. I., X.. Viacerí pacienti boli na konzultáciách v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, kde im bolo potvrdené, že liečba je správna a môžu v nej pokračovať. U viacerých pacientov liečbu nastavili v zdravotníckom zariadení, kde boli hospitalizovaní a žalovaný v nastavenej liečbe pokračoval.
19. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.06.2019 namietal, že by škoda nebola uplatnená riadne a včas. Tvrdil, že si škodu uplatnil nie pri výsluchu právneho zástupcu dňa 18.07.2006, ale vyčíslením spôsobenej škody zo dňa 14.07.2016, prílohou ktorého bol aj Protokol o vykonanej kontrole č. XXX/XXXX a rozpis jednotlivých položiek, ktorým bola škoda špecifikovaná. Mal tak za to, že si uplatnil škodu špecifikovanú tak čo do dôvodu, ako aj výšky. Dôvodnosť riadne uplatnenej škody odôvodňoval aj vykonaným znaleckým dokazovaním v trestnom konaní. K žalovaným namietnutej odbornosti osôb, ktoré posudzovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalovaným, uviedol, že sa opakovane vyjadrovali rôzni odborníci v odbore klinická onkológia, pričom viacero subjektov zistilo závažné nedostatky v žalovaným poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Išlo najmä o revíznych lekárov žalobcu, revíznych lekárov ostatných zdravotných poisťovní, znalkyňu I.. G., konzultantku v rámci kontroly S.. I.. P., lekárov, ktorí prevzali starostlivosť o pacientov po ukončení činnosti žalovaného (I.. R.). Naopak, žalobca považoval za zavádzajúce tvrdenie o tom, že S.. I.. I. potvrdil správnosť liečby žalovaným, keď podľa jeho vyjadrenia vždy posudzoval iba čiastkové informácie, ktoré mu boli predložené žalovaným, teda sa nikdy neoboznámil s kompletnou zdravotnou dokumentáciou pacientov žalovaného. Taktiež žalobca nepovažoval výpovede zdravotných sestier žalovaného za relevantné, keďže nijako nesvedčia o správnosti liečby poskytovanej žalovaným.
19.1 Žalobca na záver mal za to, že jeho nárok bol dostatočne preukázaný. Poukázal na vykonanú kontrolu revíznymi lekármi zdravotnej poisťovne, ktorých kompetencia vyplýva zo zákona. Tvrdil, že závery revízie potvrdil aj samotný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - žalovaný, a to svojím podpisom na zápisnici o prerokovaní protokolu a kontrole. Poukázal ďalej na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, v ktorom boli skonštatované pochybenia v liečbe žalovaného, pričom tieto pochybenia našli aj revízni lekári ostatných zdravotných poisťovní, nezávislá konzultantka I.. P., v niektorých prípadoch aj samotní pacienti a I.. R.U., ktorá prevzala pacientov žalovaného po ukončení jeho činnosti. Na základe týchto dôkazov vznikli závažné pochybnosti, či liečba žalovaným bola vôbec poskytovaná pacientom. Podľa žalobcu napriek tomu, že túto skutočnosť sa počas trestného konania nepodarilo preukázať bez akýchkoľvek pochybností, tieto dôkazy dostatočne preukazujú, že liečba žalovaného nebola indikovaná, nebola poskytovaná správne v súlade v tom čase platným liečebným poriadkom. Taktiež mal za to, že súd má rozhodovať na základe prevahy dôkazov. V tomto prípade však žalovaný spochybnil predložené dôkazy iba svojím vyjadrením, resp. vyjadreniami S.. I.. I., X.., ktorý v rámci svedeckej výpovede v tomto konaní uviedol, že sa nikdy neoboznámil s kompletnou zdravotnou dokumentáciou pacientov a poskytoval iba čiastkové konzultácie k čiastkovým otázkam. Žalobca tiež mal za to, že jeho nárok dostatočne preukazujú predložené dôkazy a znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní, ktorý bol žalovaným spochybnený iba ohľadom otázky, či liečba bola alebo nebola pacientom poskytnutá, teda nebol relevantne spochybnený ohľadom otázky správnosti poskytnutia vykázanej zdravotnej starostlivosti. Uviedol, že zdravotná poisťovňa bola povinná uhrádzať
iba zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá správne, účelne, hospodárne a efektívne a bola indikovaná zo zdravotných dôvodov.
20. Súd sa vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov, oboznámil sa s predloženým vyšetrovacím spisom Krajského riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Nitre, ČVS: KRP-54/OEK-NR-2004 a s ostatným obsahom súdneho spisu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
20.1 Z výpovede svedka S.. I.. N. I., X.. na pojednávaní dňa 08.10.2012 súd zistil, že svedok bol so žalobcom v pracovnom kontakte a so žalovaným sa poznal približne 30 rokov, neboli však v priateľskom vzťahu. Uvedený svedok pracoval ako prednosta Druhej onkologickej kliniky lekárskej fakulty a Národného onkologického ústavu, bol poverený vedením Katedry klinickej onkológie Slovenskej zdravotníckej univerzity, bol predsedom Slovenskej onkologickej spoločnosti a v odbore klinická onkológia pracoval takmer od skončenia školy. Svedok uviedol, že žalovaný k nemu do zdravotníckeho zariadenia roky posielal svojich pacientov na konziliárne vyšetrenia. Uviedol, že sa oboznamoval so zdravotnou dokumentáciou týchto pacientov. Bežne sa vyjadroval k poskytnutej liečbe jednotlivých pacientov, keď lekári alebo pacienti mali problém so zdravotnými poisťovňami, podával vyjadrenia na žiadosť lekárov, pacientov, niekedy i zdravotných poisťovní. Ďalej svedok uviedol, že vždy posudzoval len tú časť dokumentácie, ktorá mu bola predložená, preto neberie zodpovednosť za to, čo mu lekár nepredložil. Z predloženej dokumentácie zo strany žalovaného zistil, že liečba, diagnóza a nález súviseli s liečbou uvedenou v dokumentácii.
20.2 Podľa písomného vyjadrenia S.. I.. N. I., X.. - Posúdenie liečebných postupov pacientov liečených na POKO N. Zámky, ktorí boli v starostlivosti I.. F. G. (č. l. 320) uvedený onkológ po prezretí zdravotnej dokumentácie pacientov zistil, že podľa dostupnej dokumentácie bola podaná protinádorová liečba indikovaná v súlade s bežnými klinickými postupmi. V prípade pacientky Z. Š. uvedený onkológ potvrdil liečbu liečivom Bonefos a pokračovanie v chemoterapii od 03/2003 do 04/2004. U pacientky N. X., J. S. Z. D. K. uviedol stabilizáciu ochorenia do 04/2004. U pacientky R. H. uviedol stabilizáciu ochorenia do 02/2004.
20.3 Z odborného stanoviska S.. I.. N. I., X.. zo dňa 24.05.2006 k predloženej zdravotnej dokumentácii pacientov liečených žalovaným (č. l. 327) vyplýva, že pacienti I. I. (T.. XXXX) Z. Š. R. boli liečení pre onkologické ochorenie a bol u nich podávaný erytropoetin pre anémiu II. a III. v súlade s indikáciou lieku uvedenou v registračnom rozhodnutí.
20.4 Z vyjadrenia S.. I.. N. I., X.. zo dňa 12.05.2009 (č. l. 328) vyplýva, že uvedený lekár spochybnil znalecký posudok I.. R. G. v niekoľkých bodoch a poprel jej tvrdenia ohľadom podávaní niektorých liekov.
20.5 Z Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX zo dňa 07.04.2004 súd zistil, že revízni lekári Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo - MUDr. H. Y. Z. I.. N. G. dňa 13.04.2004 a 14.04.2004 vykonali neohlásenú kontrolu v ambulancii klinickej onkológie žalovaného, pričom k otázkam indikovania podávania cytostatík a biofosfonátov bola ako konzultantka prizvaná odborníčka z odboru klinická onkológia S.. I.. I. P., X.. U pacientky Z. Š. zistili, že v roku 2001 a 2003 bol nález bez progresie, onkomarkery boli v norme, bola však zistená diskrepancia medzi výkazmi návštev v poisťovni a DZS, na ktorú bola pacientka odkázaná. U pacienta N. T. zistili nedoloženú indikáciu podávania biofosfonátov a podávania CS bez použitia hormonálnej liečby (a jej zlyhania). U pacientov Š. R. Z. I. I. (M. T. XXXX) zistili podávanie erytropoetínu v roku 2003, chýbalo však vyšetrenie feritinu. U pacientky I. I. (M. T. XXXX) zistili podávanie erytropoetínu v roku 2003, chýbalo však vyšetrenie feritinu a nebola vykonaná CHT. U pacientky D. K.Á. zistili, že podľa dokumentácie nebola doložená účelnosť podávania CS a biofosfonátov. U pacientky R. H. uviedli, že podávanie 25 cyklov nezmenenej terapie je neštandardným postupom, 12 cyklov považovali za neindikovaných. Nakoniec u N. X. tvrdili, že podávanie CS od novembra 1998 bolo neindikované, terapia liečivami nepodložená a na danú diagnózu neštandardná.
20.6 Podľa Zápisnice o prerokovaní Protokolu o kontrole zo dňa 27.04.2004 bola u žalovaného vykonaná kontrola dokumentácie o účelnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti u vybraných poistencov Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo vyúčtovanej na úhradu danej zdravotnej poisťovni. Na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole sa žalovanému uložila povinnosť nahradiť škodu vo výške
1 912 169,- Sk (63 472,38 eur), zároveň zdravotná poisťovňa Apollo vyhlásila, že ku dňu 30.04.2004 ukončí so žalovaným zmluvný vzťah dohodou. Na znak súhlasu so skutočnosťami a závermi uvedenými v zápisnici ju podpísal aj žalovaný.
20.7 Zo zápisnice o výsluchu R. H. zo dňa 07.12.2004 súd zistil, že pacientka dostávala u žalovaného infúzie len približne v roku 1994, okrem toho k nemu chodila na kontrolu raz týždenne alebo podľa potreby raz za 2-3 mesiace, zakaždým jej brali krv. Pacientka tak poprela tvrdenia uvedené v jej zdravotnej dokumentácii, že by infúzie brala každý týždeň, taktiež tvrdenie, že by k žalovanému chodila každý deň.
20.8 Z písomného vyjadrenia I.. H. Y. - revízneho lekára bolo zistené, že sa s výsledkami Protokolu o kontrole vykonanej v apríli roku 2004 v plnom rozsahu stotožňuje. Uviedol, že v zápisnici o prerokovaní protokolu žalovaný súhlasil s náhradou škody spôsobenej žalobcovi.
20.9 Listom zo dňa 14.07.2006 Chemická zdravotná poisťovňa Apollo oznámila Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre výšku škody spôsobenú žalovaným. Poisťovňa uviedla, že pri kontrole bolo zistené, že poisťovňa zaplatila za výkony a poskytnuté lieky sumu 2 164 452,- Sk (71 846,64 eur). Žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade uvedenej škody, pričom k danému oznámeniu priložila 14 listov z Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX, v ktorom mali byť rozpísané jednotlivé položky.
20.10 Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Nitre, ČVS: KRP-54/OEK-NR-2004 zo dňa 15.03.2006 bolo voči žalovanému vznesené obvinenie za trestný čin podvodu (skutok ako v obžalobe).
20.11 Z obžaloby Krajskej prokuratúry Nitra č. k. Kv 84/04-80 zo dňa 03.07.2007 voči žalovanému súd zistil, že žalovaný bol obžalovaný zo skutku, že pri výkone svojej praxe klinického onkológa od presne nezisteného dňa v období rokov 1995 až 2004 v Nových Zámkoch a v Štúrove, ako i na ďalších miestach v Nitrianskom kraji v úmysle získať neoprávnený prospech uvádzal do omylu zdravotné poisťovne tak, že im predkladal na preplatenie liečbu onkologických pacientov, hoci vedel, že vykazované liečebné postupy v skutočnosti neboli pacientom aplikované, následne poisťovne predmetnú liečbu uhradili; svojím konaním spôsobil podľa znaleckého posudku škodu Apollo zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava na liekoch a liečivách vo výške 1 340 813,64 Sk a na úkonoch 206 275,40 Sk, teda spolu vo výške 1 547 089,04 Sk (51 353,95 eur), teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a týmto činom spôsobil škodu veľkého rozsahu, čím spáchal trestný čin podvodu.
20.12 Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 3T/210/2007-3364 zo dňa 28.10.2009 bol obžalovaný
- žalovaný oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok. Žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ani z obsahu znaleckého posudku, ani z obsahu revíznych správ nevyplýva, že obžalovaný podviedol zdravotné poisťovne vykázaním neaplikovanej liečby. Znalecký posudok sama znalkyňa na hlavnom pojednávaní korigovala, pričom niektoré jej zistenia ohľadom dôvodnosti a primeranosti liečby boli v rozpore s písomnými vyjadreniami pracovníkov vyšších odborných pracovísk, ako aj vypočutého svedka S.. I.. N. I., X.. Skutočnosti uvedené znalkyňou v jednotlivých prípadoch (absencia negatívnych vedľajších účinkov, nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie, nesúlad osobných účtov pacientov s vykázanou liečbou) nestačia na vyslovenie záveru o tom, že konkrétna liečba nebola aplikovaná. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/10/2010-3399 zo dňa 29.04.2010, ktorým bolo odvolanie krajského prokurátora zamietnuté.
20.13 Zo zápisnice z hlavného pojednávania Okresného súdu Komárno (č. l. 129) vyplýva výpoveď svedka S.. I.. N. I., X.. Súd zistil, že S.. I.. N. I., X.. bol klinický onkológ, prednosta druhej onkologickej kliniky LF UK a NOU. Žalovaný s ním osobne konzultoval niektorých pacientov, nezistil, že by postup žalovaného bol v rozpore so štandardnými postupmi, pričom z jemu predložených dokumentov nevyplývala žiadna kontraindikácia. Potvrdil, že s ním žalovaný vo viacerých prípadoch konzultoval konkrétnych pacientov tak, že mu žalovaný predložil zdravotnú dokumentáciu. Poukázal na to, že Národný onkologický ústav je referenčným pracoviskom, s ktorým konzultujú aj iní onkológovia. Uviedol, že vek sám o sebe nie je kontraindikáciou, tou môže byť len zhoršený zdravotný stav, čo môže súvisieť s vyšším vekom. Ďalej nemal vedomosť o existencii záväznej právnej normy, ktorá by určovala
dĺžku obdobia podávania chemoterapie. Taktiež nepovažoval za chybu, ak sa mesačne robí vyšetrenie markerov, prípadne biochémia, ide o rozhodnutie lekára.
20.14 Zo zápisnice o výsluchu svedka D. K. zo dňa 08.12.2004 (č. l. 308) súd zistil, že uvedenej pacientke bola u žalovaného poskytovaná chemoterapia do apríla roku 2004, pričom okrem infúzií nebrala žiadne lieky. Skonštatovala, že liečba chemoterapiou bola úspešná, keďže ďalšie vyšetrenia ukázali ustálenie alebo zastavenie choroby.
20.15 Zo zápisnice o výsluchu svedka J. S. zo dňa 18.04.2007 (č. l. 771) súd zistil, že uvedená pacientka bola v Bratislave konzultovať liečbu poskytovanú žalovaným, kde jej bolo oznámené, že liečba je správna.
20.16 Zo zápisnice o výsluchu svedka J. S. zo dňa 07.12.2004 (č. l. 771) súd zistil, že uvedená pacientka bola v zdravotnej starostlivosti u žalovaného od roku 1990. Bola jej predpísaná chemoterapia, chodila na infúzie, potom na kontrolu a odber krvi. Raz za pol roka ju žalovaný posielal na RTG pľúc, mamografiu a sonografiu. V Komárne jej lekár predpísal liek Tamoxifen, ktorý jej potom predpísal aj žalovaný, následne jej uvedený liek žalovaný vymenil na Bonefos.
20.17 Z Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX zo dňa 22.06.2004 bolo zistené, že revízni lekári Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo - I.. H. Y. Z. I.. N. G. dňa 23.06.2004 vykonali kontrolu dokumentácie a účelnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti u vybraných poistencov v ambulancii žalovaného, a to na zúčtovacie obdobie marec a apríl 2004. Počas výkonu kontroly bolo zistené, že u pacientky D. K. bolo ochorenie stabilizované, pokračovanie v CHT bolo neindikované. U pacientky Z. Š. boli niektoré výkony vykázané nepodložene. Pri kontrole dokumentácie N. X., J. S., D. K., I. I. (T.. XXXX), N. T., Z. Š., nebolo nájdené zdôvodnenie podpornej liečby, dôvody pre indikácie konkrétnej medikácie, jej účelnosti a očakávaný efekt. U pacientov U. I., I. I. (T.. XXXX) bol dňa 14.04.2004 vykázaný výkon č. 63 (kontrola na ambulancii), výkony však neboli realizované.
20.18 Podľa stanoviska žalovaného zo dňa 12.09.2004 k Protokolu o kontrole z 22.06.2004 žalovaný nesúhlasil so záverom protokolu, poskytnutú liečbu pacientom považoval za indikovanú a správne vykázanú. U pacientov U. I., I. I. (T.. XXXX), pri ktorých žalobca namietal vykonanie úkonu - kontroly na ambulancii, žalovaný uviedol, že vyšetrenia boli v ten deň prevedené do ambulancie v Poliklinike Štúrovo, kde v tom čase nebola kontrola.
20.19 Zo stanoviska S.. I.. V. I., X.. zo dňa 15.04.2004 k výsledkom gamagrafického vyšetrenia u pacientky D. K. súd zistil, že si lekárka prezrela výsledky z rokov 1999 až 2003 a potvrdila záver, že ide o kostné metastázy.
20.20 Podľa tzv. prehľadu strát žalobcu, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku I.. R. G. (č. l. 790) vyplýva, že boli posudzovaní 11 pacienti právneho predchodcu žalobcu - Z. Š. (strata vo výške 9 971,70 eur za neindikovanú, ale aplikovanú liečbu), R. H. (škoda vo výške 3 152,72 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu), N. T. (škoda vo výške 6 703, 95 eur za neindikovanú, ale aplikovanú liečbu), U. I. (škoda vo výške 9 740,83 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu), D. K. (strata vo výške 11 167,44 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu), Š. R. (strata vo výške 7 493,- eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu), I. I. - T.. XX.XX.XXXX (strata vo výške 7 009,24 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu), I. I.
- T.. XX.XX.XXXX (strata vo výške 3 265,18 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu), J. S. (strata vo výške 20 127,65 eur za neindikovanú, ale aplikovanú liečbu), N. X. (strata vo výške 21 579,73 eur, z nej 18 456,08 eur za neindikovanú, ale aplikovanú liečbu, a 3 123,65 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu) a N. C. (strata vo výške 6 401,87 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu). Celková strata pre žalobcu u 11 pacientov približne od mája 2002 bola vyčíslená v sume 3 211 833,01 Sk, t.j. 1 664 743,97 Sk na neindikovanú, ale aplikovanú liečbu a suma 1 547 089,04 Sk na neaplikovanú, ale vykázanú liečbu (liečivá 1 340 813,64 Sk a výkony 206 275,40 Sk).
20.21 Zo zápisníc z hlavných pojednávaní na Okresnom súde Komárno (č. l. 812-883) súd zistil, že bola vypočutá znalkyňa I.. R. G.M.. Znalkyňa vypovedala, že znalecký posudok vypracovala na základe uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 26.07.2004 a dňa 22.10.2004 osobne prevzala z rúk žalovaného zdravotné záznamy 117 pacientov. Znalkyňa uviedla, že meritom problému bola aplikácia neindikovanej liečby. U pacientky R. H. zotrvala na jej uvedení v znaleckom posudku, uviedla, že jej záver o
neaplikovanej liečbe potvrdil aj pacientkin výrok, podľa ktorého jej infúzie boli podávané pred desiatimi rokmi. Žalovaný na hlavnom pojednávaní po tom, ako nahliadol do zdravotnej dokumentácie pacientky, uviedol, že jej zdravotná dokumentácia nie je úplná, liečba bola zdokumentovaná, bola indikovaná a aj aplikovaná. Pacientka podľa jeho udania opakovane odmietala ďalšie vyšetrenia. U pacientky I. I. (T.. XXXX) znalkyňa považovala za neaplikovanú len liečbu poskytnutú po dátume jej smrti - 25.03.2003. U pacientky U. I. znalkyňa uznala len chemoterapiu prvolíniovú, ktorá bola po operácii hrubého čreva v roku 1999 indikovaná. Tvrdila, že po progresii ochorenia (16.07.2001) žalovaný nemal pokračovať v dovtedajšej liečbe, hoci pokračoval do 11.01.2002 a uviedol 25 cyklov chemoterapie. Znalkyňa usúdila, že liečba nemohla byť aplikovaná, lebo bola zbytočná. Žalovaný po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie pacientky namietal prítomnosť nálezov, ktoré do jej dokumentácie nepatrili. Prípad uvedenej pacientky žalovaný podľa jeho udania konzultoval s Národným onkologickým ústavom, uviedol, že pacientka bola viackrát na gamagrafii skeletu, lebo bola veľmi precízna. Trval na to, že diagnostika a liečba boli správne. U pacientky N. X. znalkyňa skonštatovala, že chemoterapia od októbra 2001 do septembra 2002 nebola indikovaná, a to z dôvodu, že jej krvný obraz bol v norme, chýbali vedľajšie účinky, avšak rástol marker CA 125, ktorý pri podávaní chemoterapie má klesať. Tvrdila, že liečba nebola aplikovaná v období od júla 1999 do októbra 2000, kedy chýbali vyšetrenia. U pacientky D.M. K. znalkyňa tvrdila, že spolu 63 cyklov chemoterapie, ktoré pacientka dostala, neboli od prvého cyklu zdôvodnené, počas liečby mala krvný obraz v norme a po hospitalizácii v roku 2003 na trombózu žalovaný u nej pokračoval v chemoterapii, pričom tá podľa názoru znalkyne nebola kontraindikovaná. Žalovaný naopak tvrdil, že uvedenú pacientku konzultoval s odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR I.. I., ktorá potvrdila u tejto pacientky kostné metastázy. Okrem toho žalovaný poznamenal, že v zdravotnej dokumentácii pacientky chýba prepúšťacia správa z interného oddelenia. U pacienta Štefana Horvátha sa znalkyňa domnievala, že išlo o vymyslenú diagnózu na ľavej strane krku, aby mohla byť zahájená liečba. Podľa znalkyne bolo vylúčené, aby pacient, ktorý mal chorobu na v krku vpravo, mal aj nález aj v krku aj vľavo. Znalkyňa predpokladala, že chemoterapia nebola aplikovaná, keďže žalovaný pokračoval s rovnakou chemoterapiou aj pri progresii ochorenia. U pacientky I. I. (nar. 1931) znalkyňa predpokladala, že vzhľadom na negatívny onkologický nález u pacientky nebola aplikovaná chemoterapia. Žalovaný poprel tvrdenia znalkyne, keď uviedol, že u pacientky odôvodnili liečbu tri faktory, ktoré svedčili pre návrat ochorenia, pacientka mala aj nepriaznivý histologický nález.
20.22 Zo zápisnice o výsluchu svedka I. R. zo dňa 17.07.2006 (č. l. 898 a č. l. 904) súd zistil, že uvedená svedkyňa pracovala u žalovaného ako zdravotná sestra do roku 2004. Svedkyňa uviedla, že od roku 1995 bola v ambulancii žalovaného každý rok kontrola pracovníkmi všetkých poisťovní naraz, pričom sa kontrola vykonávala počas plnej prevádzky ambulancie. Svedkyňa ako sestrička podávala na pokyn žalovaného infúzie, chemoterapiu, vždy za prítomnosti lekára. Lieky boli vyžiadané z lekárne na žiadanku pacienta, ktorú napísal lekár a lieky následne vybrali pacienti, sestričky alebo lekár. Všetky lieky a zdravotné pomôcky sa vyberali cez lekárne na doklady, okrem infúznych roztokov, ktoré sa objednávali. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by boli v zdravotných dokumentáciách pacientov uvedené skutočnosti, ktoré neboli aplikované alebo neboli indikované. Uviedla, že zdravotná dokumentácia u všetkých kontrolovaných pacientov bola v súlade s liečebným poriadkom. Svedkyňa taktiež nemala vedomosť o tom, že by žalovaný vykazoval odporúčania pacientov na USG a RTG vyšetrenia, ktoré v skutočnosti neboli vykonané.
20.23 Z výpovede svedkyne I. R. na pojednávaní dňa 10.04.2014 súd zistil, že svedkyňa pracovala u žalovaného ako zdravotná sestra od 1990 do 2004. V roku 2004 bola u žalovaného vykonaná neohlásená kontrola, kedy na žiadosť revíznych lekárov sestričky vyhľadali zdravotné karty pacientov podľa poskytnutého zoznamu, odovzdali ich revíznym lekárom a ďalej sa zaoberali s pacientmi. O výsledku kontroly nič nevedela. Uviedla, že do zdravotnej karty pacientov písal len žalovaný, on vypisoval aj recepty a žiadanky. Sestry písali denný záznam pacienta, vypisovali chorobopisy, do počítača písala pacientov, ktorí boli v ten deň na vyšetrení, vykonané úkony - chemoterapia a pod.
20.24 Zo zápisnice o výsluchu svedka I. D. zo dňa 17.07.2006 (č. l. 906 a č. l. 911) súd zistil, že uvedená svedkyňa pracovala u žalovaného ako zdravotná sestra. Uviedla, že do zdravotných dokumentácií pacientov sestričky nič nepísali, ony len podávali injekcie, infúzie, brali krv.
20.25 Zo znaleckého posudku č. 5/2016 znalca I.. H.. C. C., C.., I., I. vo veci posúdenia súladu poskytovania zdravotnej starostlivosti klinickým onkológom s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti (č. l. 1051) súd zistil, že znalec posúdil zdravotnú
starostlivosť poskytnutú žalovaným u dvoch pacientov - U. I. Z. I. I. (T.. XXXX). U pacientky U. I. znalec dospel k presvedčeniu, že liečba biofosfonátmi mohla byť na základe popisu gamagrafie skeletu z 31.01.2001 indikovaná a podávaná, teda táto časť zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovaným uvedenej pacientke bola v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti. U pacientky I. I. (T.. XXXX) znalec z poskytnutej, pravdepodobne neúplnej zdravotnej dokumentácie nevedel posúdiť, či zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovaným uvedenej pacientke v roku 2003 bola alebo nebola v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti. Znalec v oboch prípadoch skonštatoval neúplnosť zdravotnej dokumentácie.
21. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len "zákon č. 273/1994 Z. z.") poisťovňa má právo vykonať kontrolu v zmluvnom zdravotníckom zariadení alebo u iného subjektu zabezpečujúceho starostlivosť o poistencov kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia. U platiteľov poistného má právo vykonať kontrolu len po predchádzajúcom písomnom oznámení.
Podľa § 60 ods. 2 písm. a) zákona č. 273/1994 Z. z. kontrolnú činnosť zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov zdravotného poistenia a správneho výpočtu a odvodu poistného vykonáva poisťovňa revíznymi lekármi, ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. revízni lekári a ďalší odborní pracovníci spôsobilí na revíznu činnosť posudzujú a) rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti z hľadiska účinnosti, účelnosti a hospodárnosti najmä posudzovaním zdravotného stavu pacientov z hľadiska trvania práceneschopnosti, b) rozsah poskytnutých liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb, c) či poskytnutá zdravotná starostlivosť zodpovedá zdravotnému stavu poistenca, d) či zmluvné zariadenie účtuje poisťovni iba tie výkony, ktoré poskytlo poistencovi a ktoré je poisťovňa povinná uhradiť, e) či poistenec plní povinnosti vyplývajúce z Liečebného poriadku a dodržiava liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, a to i návštevami práceneschopného.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
22. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu -Chemickou zdravotnou poisťovňou Apollo a žalovaným existoval záväzkovoprávny vzťah založený Zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 29.07.1997, na základe ktorej žalovaný poskytoval odbornú ambulantnú zdravotnú starostlivosť poistencom žalobcu v medicínskom odbore klinická onkológia a žalobca uhrádzal žalovaným fakturované výkony a lieky. V dňoch 13.04.2004 a 14.04.2004 revízni lekári žalobcu v súčinnosti s odbornou konzultantkou z odboru klinická onkológia S.. I.. I. P., X.. vykonali u žalovaného kontrolu dokumentácie a účelnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti u vybraných poistencov v ambulancii žalovaného na zúčtovacie obdobie marec a apríl 2004 a zistili, že žalobca vo viacerých prípadoch uhradil také výkony a lieky, ktoré mu žalovaný vykázal v rozpore so Zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Svoje závery spísali do Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX zo dňa 07.04.2004, ktorý následne dňa 27.04.2004 prerokovali so žalovaným. Na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole sa žalovanému v Zápisnici o prerokovaní protokolu o kontrole uložila povinnosť nahradiť škodu vo výške 1 912 169,- Sk (63 472,38 eur), zároveň zdravotná poisťovňa Apollo vyhlásila, že ku dňu 30.04.2004 ukončí so žalovaným zmluvný vzťah dohodou. Na znak súhlasu so skutočnosťami a závermi uvedenými v zápisnici ju podpísali zástupcovia žalobcu, odborný konzultant a žalovaný. Voči žalovanému bolo následne uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Nitre, ČVS: KRP-54/OEK- NR-2004 zo dňa 15.03.2006 vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu. Právny predchodca žalobcu si preto listom zo dňa 14.07.2006 uplatnil na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre náhradu škody spôsobenú žalovaným vo výške 2 164 452,- Sk (71 846,64 eur), t.j. sumu, ktorú poisťovňa zaplatila za výkony a poskytnuté lieky žalovaným a zároveň predložila 14 listov z Protokolu o kontrole č. XXX/ XXXX, v ktorom boli rozpísané jednotlivé položky uplatnenej náhrady škody. V rámci trestného konania vedeného proti žalovanému bola ustanovená znalkyňa I.. R. G., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie radiodiagnostika a radioterapia, na vypracovanie znaleckého posudku ohľadom vyčíslenia nárokov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Podľa tzv. prehľadu strát žalobcu, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku I.. R. G. (č. l. 790), boli posudzovaní 11 pacienti právneho predchodcu žalobcu, a to Z. Š., u ktorej znalkyňa zistila stratu vo výške 9 971,70 eur za neindikovanú, ale aplikovanú liečbu, R. H., u ktorej konštatovala škodu vo výške 3 152,72 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu, N. T., u ktorého vyčíslila škodu vo výške 6 703, 95 eur za neindikovanú, ale aplikovanú liečbu, U. I., u ktorej určila škodu vo výške 9 740,83 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu, D. K., u ktorej zistila stratu vo výške 11 167,44 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu, Š. R., u ktorého stratu vyčíslila vo výške 7 493,- eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu, I. I. - T.. XX.XX.XXXX, u ktorej konštatovala stratu vo výške 7 009,24 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu, I. I. - T.. XX.XX.XXXX, u ktorej zistila stratu vo výške 3 265,18 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu, J. S., u ktorej určila stratu vo výške 20 127,65 eur za neindikovanú, ale aplikovanú liečbu, N. X., u ktorej tvrdila stratu vo výške 21 579,73 eur (z nej 18 456,08 eur za neindikovanú, ale aplikovanú liečbu, a 3 123,65 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu), a N. C., u ktorého určila stratu vo výške 6 401,87 eur za neaplikovanú, ale vykázanú liečbu. Celkovú stratu pre žalobcu u 11 pacientov znalkyňa vyčíslila v sume 106 613,32 eur (3 211 833,01 Sk), t.j. z nej suma 55 259,38 eur (1 664 743,97 Sk) na neindikovanú, ale aplikovanú liečbu a suma 51 353,95 eur (1 547 089,04 Sk) na neaplikovanú, ale vykázanú liečbu. Voči žalovanému bola dňa 03.07.2007 vznesená obžaloba. Žalovaný bol obžalovaný zo skutku, podľa ktorého "pri výkone svojej praxe klinického onkológa od presne nezisteného dňa v období rokov 1995 až 2004 v Nových Zámkoch a v Štúrove, ako i na ďalších miestach v Nitrianskom kraji v úmysle získať neoprávnený prospech uvádzal do omylu zdravotné poisťovne tak, že im predkladal na preplatenie liečbu onkologických pacientov, hoci vedel, že vykazované liečebné postupy v skutočnosti neboli pacientom aplikované, následne poisťovne predmetnú liečbu uhradili; svojím konaním spôsobil podľa znaleckého posudku škodu Apollo zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava na liekoch a liečivách vo výške 1 340 813,64 Sk a na úkonoch 206 275,40 Sk, teda spolu vo výške 51 353,95 eur (1 547 089,04 Sk), teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a týmto činom spôsobil škodu veľkého rozsahu, čím spáchal trestný čin podvodu". Žalovaný bol nakoniec rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 3T/210/2007-3364 zo dňa 28.10.2009 oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, a žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné konanie. Žalobca tak vzájomnou žalobou
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 16C/43/2008 dňa 25.11.2010 uplatnil svoj nárok vo výške 51 910,92 eur spolu s príslušenstvom. Uvedenú sumu žiadal titulom škody spôsobenej žalovaným tým, že u konkrétnych pacientoch nebola liečba žalovaným indikovaná, resp. žalobca spochybnil aj poskytnutie liečby a výkonov v súlade s liečebným poriadkom, teda náhradu škody si uplatnil titulom neoprávnene fakturovanej zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 51 910,92 eur, ktorú žalovanému vyplatil. Žalobca v konaní špecifikoval, u ktorých pacientoch mal žalovaný pochybiť, taktiež uviedol aj výkony a lieky, ktoré boli žalovanému uhradené, avšak podľa výsledkov protokolu o kontrole uhradené nemali byť. Išlo o nasledovných desiatich pacientov - 1./ Z. Š. - X XXX,- J., X./. R. H. - X XXX,XX J., X./. N. T. - X XXX,XX J., X./. U. I. - X XXX,XX J., X./. D. K. - X XXX,XX J., X./. Š. R. - X XXX,XX J., X./. I. I. (T.. XX.XX.XXXX) - X XXX,XX J., X./. I. I.Á. (T.. XX.XX.XXXX) - X XXX,XX J., X./. J. S. - X XXX,XX J., XX. N. X. - XX XXX,XX J..
23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca, resp. právny predchodca žalobu ako zdravotná poisťovňa mala právo vykonávať u žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (lekára
- klinického onkológa) kontrolu za účelom zistenia, či žalovaný postupuje v súlade so Zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to na základe ustanovenia § 60 zákona č. 273/1994 Z. z. Žalovaný namietal neobjektívnosť výsledkov kontroly, neodbornosť, resp. neskúsenosť revíznych lekárov I.. H. Y. Z. I.. N. G., ktorí vykonali kontrolu a ktorí neboli odborníkmi v odbore klinická onkológia, odvetvie vnútorné lekárstvo, teda v odvetví, v ktorom žalovaný poskytoval zdravotnú starostlivosť. Rovnako žalovaný namietal aj prítomnosť odbornej konzultantky I.. I. P., ktorá bola odborníčkou v odbore klinická onkológia, odvetvie rádioterapia, avšak nie v odvetví vnútorné lekárstvo, na ktoré sa žalovaný špecializoval. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že v žalobe uvedení desiati pacienti navštevovali ambulanciu žalovaného a spornou nezostala ani skutočnosť, že žalobca uhradil žalovaným vyfakturovanú sumu za lieky a výkony, ktoré žalovaný žiadal uhradiť práve z dôvodu poskytnutia liečby vyššie uvedeným desiatim pacientom. V konaní bolo sporné, či si žalobca riadne a včas uplatnil náhradu škody v trestnom konaní vedenom proti žalovanému za trestný čin podvodu, sporné bolo, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný, resp. sporný bol nárok ako taký, keď žalovaný tvrdil, že predmetom obžaloby bola len škoda, ktorá mala byť spôsobená neaplikáciou vykazovaných liečebných postupov pacientom. Okrem uvedeného strany sporu v konaní namietali aj dôkazy, znalecký posudok MUDr. Heleny Sárosiovej vypracovaný v trestnom konaní, či vyjadrenia S.. I.. N. I., X..
24. Z listu žalobcu zo dňa 14.07.2006 mal súd za preukázané, že si žalobca v trestnom konaní vedenom proti žalovanému uplatnil náhradu škody vo výške 71 846,64 eur s tým, že v priloženom Protokole o kontrole č. XXX/XXXX špecifikoval trinástich pacientov, ktorých sa škoda mala týkať a výšku škody pri týchto pacientoch aj uviedol. Išlo o pacientov - 1./. Z. Š. - X XXX,- J., X./. R. H. - X XXX,XX J., X./. N. T.
- X XXX,XX J., X./. U. I. - X XXX,XX J., X./. D. K. - X XXX,XX J., X./. Š. R. - X XXX,XX J., X./. I. I. (T.. XX.XX.XXXX) - X XXX,XX J., X./. I. I.Á. (T.. XX.XX.XXXX) - X XXX,XX J., X./. J. S. - X XXX,XX J., XX. N. X. - XX XXX,XX J., XX./. N. C. - XX XXX,XX J., XX./. D. I. - X XXX,XX J., XX./. K. Q. - X XXX,XX J.. Keďže žalobca oznámil v trestnom konaní, že mu vznikla škoda, uplatnil si ju voči žalovanému, uviedol jej výšku a v priloženom Protokole o kontrole č. 142/2004 poukázal aj na pacientov, ktorých sa škoda mala týkať, súd mal za to, že si žalobca riadne a včas uplatnil škodu proti žalovanému.
25. Súd však zistil, že predmetom obžaloby vznesenej voči žalovanému nebola suma (škoda) uplatnená žalobcom vo výške 71 846,64 eur (resp. vo výške 51 910,92 eur, pokiaľ ide o desiatich pacientov uvedených v žalobe), ale len suma vo výške 51 353,95 eur s tým, že v takomto rozsahu mal žalovaný získať neoprávnený prospech tak, že žalobcovi mal predložiť na preplatenie liečbu onkologických pacientov, hoci vykazované liečebné postupy v skutočnosti neboli pacientom aplikované. Súd sa v tomto stotožnil s argumentáciou žalovaného, že predmetom obžaloby nebolo konanie žalovaného spočívajúce v neindikovanej a aplikovanej liečbe, ale naopak, žalovaný podľa obžaloby mal vykázať neaplikovanú liečbu, ktorú potom poisťovňa uhradila (bez ohľadu na indikáciu liečby). Suma uvedená v obžalobe zo dňa 03.07.2007 je pritom totožná so sumou uvedenou v znaleckom posudku vypracovanom znalkyňou I.. R. G. v rámci trestného konania, kedy znalkyňa v rámci prehľadu strát žalobcu (č. l. 790) dospela k záveru, že strata pre žalobcu u 11 pacientov (bod 20.20 rozsudku) na neaplikovanú, ale vykázanú liečbu je v sume 51 353,95 eur. Znalkyňa v znaleckom posudku rozdelila ňou zistenú stratu žalobcu na dve skupiny, a to na stratu, ktorá spočívala v neindikovanej, ale aplikovanej liečbe žalovaným, a na stratu, ktorá spočívala v neaplikovanej, ale vykázanej liečbe. V trestnom konaní sa potom vychádzalo práve z druhej skupiny zistenej straty.
26. Vzhľadom na uvedené, keď súd dospel k záveru, že škoda bola žalobcom riadne uplatnená, avšak predmetom obžaloby bol len skutok spočívajúci vo vykázaní neaplikovanej liečby, následne skúmal žalovaným vznesenú námietku premlčania, a to s poukazom na ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka v spojení s § 112 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uplatnil námietku premlčania jednak vo vzťahu k celému uplatnenému nároku s odôvodnením, že škoda v trestnom konaní nebola riadne uplatnená, jednak uplatnil námietku premlčania jednotlivo, a to vo vzťahu ku konkrétnym pacientom, keď mal za to, že v prípade preukázania spôsobenej škody by ho súd mohol zaviazať len k náhrade škody zapríčinenej vykázaním neaplikovanej liečby, t.j. k náhrade škody, ktorá má základ v obžalobe. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že k spočívaniu premlčacej doby môže dôjsť len v prípade tých pacientov, u ktorých bola podľa žalobcu škoda spôsobená vykázaním neaplikovanej liečby. Žalovaný podľa názoru súdu dôvodne vzniesol námietku premlčania, ale len v prípade pacientov - Z. Š. (X XXX,- J.), N. T. (X XXX,XX J.), J. S. (X XXX,XX J.) Z. G. N. X. (XX XXX,XX J.), pretože v prípade týchto pacientov nešlo o vykázanie neaplikovanej liečby, ale o neindikovanú liečbu, ktorá bola aplikovaná. To znamená, že si žalobca mohol uplatniť náhradu takej škody, ktorá súvisela s trestným konaním, predmetom ktorého bolo podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tak, že mal vykázať neaplikovanú liečbu, za ktorú mal získať neoprávnený prospech v sume 51 353,95 eur. Pretože už z uznesenia o vznesení obvinenia voči žalovanému zo dňa 15.03.2006 bolo zrejmé, akého skutku sa trestné konanie týkalo, resp. aký skutok sa kládol žalovanému za vinu, žalobcovi muselo byť zrejmé, že si náhradu škody mal uplatniť vo vzťahu k tým pacientom, u ktorých mal podozrenie, resp. dôkaz o tom, že im žalovaný neaplikoval liečbu, hoci túto liečbu žalobca preplatil. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu je čo do sumy 28 819,99 eur premlčaný, keďže u uvedených troch pacientoch (Z. Š., N. T., J. S. Z. G. N. X.) nespočívala premlčacia doba počas trestného konania, pretože si vo vzťahu k týmto pacientom žalobca uplatnil škodu spočívajúcu v neindikovanej liečbe a tá nebola predmetom obžaloby. Protokol o kontrole č. XXX/XXXX bol vyhotovený dňa 27.04.2004, žaloba bola podaná dňa 25.11.2010 a žalobcovi uplynula štvorročná premlčacia doba dňa 27.04.2008.
27. V prípade zvyšných siedmich pacientov (R. H., U. I., D. K., Š. R., I. I., T.. XX.XX.XXXX, I. I., T.. XX.XX.XXXXXX, G. N. X.) súd nezistil premlčanie, preto skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Súd sa potom v prvom rade zaoberal tvrdením žalobcu, podľa ktorého žalovaný už podpisom Zápisnice o prerokovaní Protokolu o kontrole zo dňa 27.04.2004 uznal svoj záväzok uhradiť žalobcovi spôsobenú škodu, teda sumu vo výške 63 472,38 eur. Podľa názoru súdu však daná zápisnica nepredstavuje dohodu medzi stranami sporu, prípadne uznanie záväzku, ale konštatovanie skutočností zistených žalobcom, resp. revíznymi lekármi žalobcu pri vykonanej kontrole. Už zo samotného názvu tohto dokumentu vyplýva, že sa jedná o prerokovanie výsledkov kontroly, teda nejde o žiadnu dohodu, či rozhodnutie žalobcu o povinnosti žalovaného nahradiť tam uvedenú sumu, preto súd súhlasil so žalovaným, že ho žalobca nezaviazal a ani nemohol zaviazať na úhradu sumy zistenej revíziou. Keďže išlo o prerokovanie výsledkov kontroly, žalovaný danú zápisnicu potom na znak súhlasu so skutočnosťami a závermi v nej uvedenými ju podpísal.
28. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani čo do sumy 23 090,93 eur, ktorá nie je premlčaná (týka sa pacientov R. H., U. I., D. K., Š. R., I. I., T.. XX.XX.XXXX, I. I.Á., T.. XX.XX.XXXXXX, G. N. X.). Súd pritom dôvodnosť uplatneného nároku posudzoval u každého pacienta samostatne.
28.1 V prípade pacientky R. H. žalobca tvrdil, že žalovanému uhradil neoprávnene fakturované výkony a lieky v sume 2 272,15 eur, a to napriek tomu, že podľa znaleckého posudku znalkyne I.. R. G. nebola u pacientky zistená progresia ochorenia, napriek tomu jej bola podaná chemoterapia, ktorá nebola odôvodnená, teda liečba nebola indikovaná. Znalkyňa nakoniec vyslovila aj podozrenie, že liečba nebola ani aplikovaná. Podľa žalovaného bola všetka aplikovaná diagnosticko-liečebná starostlivosť poskytnutá v súlade s platnou legislatívou, pričom poskytnutie starostlivosti potvrdil aj syn nebohej pacientky v trestnom konaní. Súd zistil, že uvedená pacientka vypovedala v trestnom konaní, kde uviedla, že mala naordinované infúzie, ktoré brala naposledy pred desiatimi rokmi, k žalovanému chodila na kontroly, brali jej krv a chodila aj na ďalšie vyšetrenia. K uvedenej pacientke sa vyjadril aj S.. I.. N. I., X.., ktorý potvrdil, že u pacientov žalovaného bola podávaná protinádorová liečba indikovaná v súlade s bežnými klinickými postupmi a u pacientky R. H. uviedol stabilizáciu ochorenia do 02/2004. Súd vzhľadom na uvedené nemal za jednoznačne preukázanú neaplikáciu liečby v sume 2 272,15 eur, keď pacientka potvrdila pravidelné návštevy v ambulancii žalovaného, vykonávané vyšetrenia, odbery
krvi. Žalovaný založil do spisu vyjadrenie onkológa S.. I.. N. I., X.., ktorý na žiadosť žalovaného posúdil zdravotný stav a správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti jeho pacientov a dospel k záveru, že jeho postupy, poskytnuté lieky a výkony sú správne. Poskytnutie liečby uvedenej pacientke potvrdili i zdravotné sestry žalovaného, ako to vyplynulo z ich výpovede pred Okresným súdom Komárno. Hoci žalobca spochybňoval dôkazy predkladané žalovaným, súd považoval tieto dôkazy za hodnoverné. Naopak, znalecký posudok znalkyne I.. R. G. vypracovaný v rámci trestného konania bol žalovaným spochybňovaný od začiatku, a to z dôvodu, že znalkyňa viackrát menila svoje stanovisko a v znaleckom posudku vyjadrovala svoje domnienky, ako tomu bolo i v prípade uvedenej pacientky. Znalkyňa vyslovila len podozrenie, že liečba u danej pacientky nebola poskytnutá, keď podľa jej názoru mala byť zvolená iná liečba.
28.2 U pacientky U. I. žalobca tvrdil, že mal škodu vo výške 6 773,37 eur z dôvodu, že jej liečba nebola indikovaná, keďže podľa znalkyne u nej išlo o degeneratívne zmeny na chrbtici súvisiace s vekom a nadváhou, napriek tomu jej bola podávaná liečba, tzv. biofosfonáty. Znalkyňa v prípade tejto pacientky spochybnila aplikáciu liečby z dôvodu nezmenených výsledkov krvi a krvného obrazu u pacientky. Tvrdila, že po progresii ochorenia (16.07.2001) žalovaný nemal pokračovať v dovtedajšej liečbe, hoci pokračoval do 11.01.2002 a uviedol 25 cyklov chemoterapie. Znalkyňa usúdila, že liečba nemohla byť aplikovaná, lebo bola zbytočná. Podľa žalovaného však išlo o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, s relapsom ochorenia a bola jej poskytnutá v tom čase primeraná diagnostická liečebná starostlivosť. Poukázal na to, že zdravotný stav uvedenej pacientky konzultoval s Národným onkologickým ústavom, pacientka viackrát chodila na vyšetrenia, lebo bola veľmi precízna. V prípade danej pacientky znalec I.. H.. C. C., C.., I., I. v znaleckom posudku č. 5/2016 dospel k záveru, že liečba biofosfonátmi mohla byť indikovaná a podávaná, teda táto časť zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovaným uvedenej pacientke bola v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti. Súd tak dospel k záveru, že žalobca v tomto prípade nepreukázal vznik škody, neuniesol dôkazné bremeno, keďže znalkyňa nevedela s určitosťou preukázať, že liečba nebola aplikovaná, opätovne sa len domnievala, že liečba nebola indikovaná. Naopak, znalec I.. H.. C. C., C.., I., I. potvrdil súlad poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaným s právnymi predpismi.
28.3 V prípade pacientky D. K. si žalobca uplatnil škodu vo výške 4 202,42 eur, pretože jej liečba nebola indikovaná, preto nebola ani aplikovaná. Poukázal na znalecký posudok I.. R. G., podľa ktorého neboli u pacientky vyšetrené markery, neboli zistené metastázy, pacientka mala byť ponechaná v starostlivosti reumatológa alebo ortopéda, keďže sa roky liečila na reumatoidnú artritídu. Znalkyňa tak spochybnila aplikáciu liečby. Podľa žalovaného išlo o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, s relapsom ochorenia, jej nálezy z oddelenia nukleárnej medicíny Nitra osobne konzultoval u hlavnej odborníčky MZ SR pre nukleárnu medicínu S.. I.. V. I., X.. Súd zo zápisnice o výsluchu svedka D. K. zo dňa 08.12.2004, zo stanoviska S.. I.. V. I., X.. zo dňa 15.04.2004 a z písomného vyjadrenia S.. I.. N. I., X.. (č. l. 320) zistil, že daná pacientka v trestnom konaní potvrdila poskytovanie chemoterapie do apríla roku 2004, potvrdila úspešnosť liečby, keďže ďalšie vyšetrenia ukázali ustálenie alebo zastavenie choroby. Taktiež S.. I.. V. I., X.. po prezretí výsledkov vyšetrení pacientky potvrdila záver o kostných metastázach. Nakoniec aj S.. I.. N. I., X.. uviedol stabilizáciu ochorenia do 04/2004. Listinné dôkazy predložené žalovaným (medzi nimi i výpoveď pacientky) podľa názoru súdu jednoznačne potvrdili aplikáciu liečby žalovaným, t.j. ani v tomto prípade súd nemal za preukázaný vznik škody u žalobcu.
28.4 U pacienta Š. R. žalobca tvrdil, že žalovanému uhradil neoprávnene fakturované výkony a lieky v sume 1 224,85 eur, hoci u tohto pacienta nebola indikovaná liečba, keďže nebola zistená anémia a nebolo ani doložené vyšetrenie sérového feritínu, ktoré je povinné pri aplikácii tejto liečby. Neboli splnené kritériá na podanie lieku v zmysle indikačného obmedzenia. Podľa žalovaného išlo o pacienta s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, s relapsom ochorenia a bola mu poskytnutá v tom čase dostupná zdravotná starostlivosť. Znalkyňa I.. R. G. sa domnievala, že išlo o vymyslenú diagnózu, aby mohla byť zahájená liečba. Podľa znalkyne bolo vylúčené, aby pacient, ktorý mal chorobu na v krku vpravo, mal nález v krku aj vľavo, preto predpokladala, že chemoterapia nebola aplikovaná, keďže žalovaný pokračoval s rovnakou chemoterapiou aj pri progresii ochorenia. Z odborného stanoviska S.. I.. N. I., X.. zo dňa 24.05.2006 (č. l. 327) súd zistil, že uvedený pacient bol liečený pre onkologické ochorenie a bol u neho podávaný erytropoetin pre anémiu II. a III. v súlade s indikáciou lieku uvedenou v registračnom rozhodnutí. Súd dokonca z Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX zistil, že revízni lekári potvrdili, teda zistili podávanie erytropoetínu uvedenému pacientovi. Aj v danom prípade boli výsledky znaleckého posudku I.. G. žalovaným spochybnené, podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že
pacientovi nebola aplikovaná liečba, práve naopak, aj z Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX vyplýva aplikácia liečby.
28.5 V prípade pacientky I. I. (T.. XX.XX.XXXX) si žalobca uplatnil sumu 3 674,56 eur za neoprávnene fakturované výkony z dôvodu, že u pacientky nebola liečba indikovaná, keď podľa znalkyne boli vyšetrenia markerov v roku 2003 a 2004 v norme, vyšetrenia boli bez nálezu, žalovaný tak bez odôvodnenia zahájil chemoterapiu, hoci neboli urobené potrebné vyšetrenia. Podľa znalkyne I.. G. liečba nebola indikovaná, spochybnila aj jej aplikáciu. Podľa žalovaného išlo o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, pri relapse jej bola poskytnutá v tom čase dostupná liečba. Z Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX súd zistil, že revízni lekári zistili u danej pacientky podávanie erytropoetínu. V prípade danej pacientky znalec I.. H.. C. C., C.., I., I. v znaleckom posudku č. 5/2016 uviedol, že z poskytnutej, pravdepodobne neúplnej zdravotnej dokumentácie nevedel posúdiť, či zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovaným uvedenej pacientke v roku 2003 bola alebo nebola v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti. Súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Nitre, ČVS: KRP-54/OEK-NR-2004 zistil, že daná pacientka dňa 22.09.2005 podala výpoveď, podľa ktorej potvrdila návštevu ambulancie žalovaného, potvrdila vyšetrenia, liečbu infúziami od októbra 2003, ako aj liečbu liekmi, ktorých názov si nepamätala. Vzhľadom na uvedené, v tomto prípade priamo s poukazom na výpoveď pacientky, súd považoval nárok žalobcu v sume 3 674,56 eur za nedôvodný, pretože žalobca nepreukázal, že pacientke nebola podávaná liečba.
28.6 V prípade pacientky I. I. (T.. XX.XX.XXXX) žalobca vyčíslil škodu vo výške 2 449,70 eur z dôvodu, že uvedenú sumu uhradil, hoci u pacientky nebola liečba indikovaná. Podľa žalovaného ide o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, pri relapse jej bola poskytnutá v tom čase dostupná zdravotná starostlivosť. Z Protokolu o kontrole č. XXX/XXXX súd zistil, že revízni lekári zistili u danej pacientky podávanie erytropoetínu. Znalkyňa I.. G. vyjadrila podozrenie, že u danej pacientky bola aplikovaná len liečba Proverou, avšak zo znaleckého posudku vyplýva, že v zdravotnej dokumentácii pacientky bola liečba zaevidovaná. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačne nepreukázal, že žalovaný u danej pacientky neaplikoval liečbu, ktorú mu žalobca preplatil.
28.7 Nakoniec v prípade pacientky N. X. si žalobca uplatnil sumu 20 949,96 eur za fakturované výkony a liečbu. Žalobca uviedol, že podľa znalkyne nebola indikovaná chemoterapia, keďže v rokoch 2001
- 2002 bol negatívny onkologický nález. Aj keď následne v roku 2003 začal stúpať marker, pacientka bola liečená bez akýchkoľvek vyšetrení. Podľa znalkyne liečba pravdepodobne nebola ani aplikovaná, keď v rokoch 2001 - 2002, kedy malo byť podaných až 13 cyklov chemoterapie, pacientka zostala bez vedľajších príznakov liečby a bez zmeny krvného obrazu, čo je vysoko nepravdepodobné. Podľa žalovaného ide o pacientku s histologicky potvrdeným nádorovým ochorením, pri relapse jej bola poskytnutá v tom čase primeraná zdravotná starostlivosť. Z vyjadrenia S.. I.. N. I., X.. (č. l. 320) vyplýva stabilizácia ochorenia u danej pacientky do 04/2004. V prípade uvedenej pacientky súd v bode 26 tohto rozsudku mal za to, že časť žalovanej sumy vo výške 18 456,08 eur je premlčaná. Preto u danej pacientky posudzoval dôvodnosť len sumy 2 493,88 eur, ktorá sa mala týkať neaplikovanej liečby. Žalobca však nevedel preukázať, či liečba bola alebo nebola aplikovaná, najmä keď sa odvolával na znalecký posudok I.. G., v ktorom znalkyňa opätovne vyjadrila len pravdepodobnosť neaplikácie liečiv, a to vzhľadom na jej domnienky.
29. Na základe vyššie uvedeného súd uvádza, že strany sporu nesú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Súd mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadom vzniku škody, porušenia povinnosti žalovaným a existencie príčinnej súvislosti medzi nimi. Žalobca sa v priebehu celého konania odvolával na znalecký posudok I.. R. G. vypracovaný v priebehu trestného konania, ktorý však žalovaný od začiatku spochybňoval, označil ju za odborne nespôsobilú v špecializácii klinická onkológia - vnútorné lekárstvo, namietal neuvádzanie právnych predpisov, ktoré žalovaný mal porušiť (a to vzhľadom na jej tvrdenie o nesprávnej liečbe, či neaplikovanej liečbe), resp. z ktorých vychádzala pri hodnotení poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Znalecký posudok I.. R. G. bol dokonca spochybnený aj v rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 3T/210/2007-3364 zo dňa 28.10.2009, v ktorom súd považoval vyjadrenia znalkyne za neúplné, neisté, pričom sa z nich nedali vyvodiť tvrdenia uvedené v obžalobe, poukázal na to, že znalkyňa znalecký posudok na hlavnom pojednávaní korigovala, pričom niektoré jej zistenia
ohľadom dôvodnosti a primeranosti liečby boli v rozpore s písomnými vyjadreniami pracovníkov vyšších odborných pracovísk, ako aj vypočutého svedka S.. I.. N. I., X.. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že ani z obsahu znaleckého posudku, ani z obsahu revíznych správ nevyplýva, že žalovaný podviedol zdravotné poisťovne vykázaním neaplikovanej liečby. Okrem toho z listinných dôkazov vyplýva, že znalkyňa v rámci trestného konania na hlavnom pojednávaní uviedla, že meritom problému pri celkovom posudzovaní zdravotnej starostlivosti poskytovanej žalovaným bola aplikácia neindikovanej liečby (č. l. 812). Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie nariadené v predmetnom konaní, znalec I.. H.. C. C., C.., I., I. v znaleckom posudku č. 5/2016 posúdil zdravotnú dokumentáciu len dvoch pacientov, keďže bez zavinenia strán sporu nebola nájdená zdravotná dokumentácia ostatných pacientov. Súd tak dospel k záveru, že žalovaným predložené listinné dôkazy - zápisnice z trestného konania, výpovede zdravotných sestier, pacientov, S.. I.. I., X.. (ktorý už aj v trestnom konaní spochybnil tvrdenia znalkyne v znaleckom posudku, nesúhlasil s nimi a potvrdil správnosť liečebných postupov žalovaného), písomné vyjadrenia S.. I.. I., X.., Č. S.. I.. V. I., X.. dostatočne preukázali, že žalovaný pri pacientoch uvedených žalobcom v žalobe postupoval v súlade s právnymi predpismi a Zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, aplikoval pacientom liečbu, teda lieky a výkony, ktoré následne fakturoval žalobcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
30. Súd na záver poznamenáva, že pokiaľ ide o návrh žalobcu uvedený v bode 15 tohto rozsudku, tým sa súduž nezaoberal, keďže konanie vedené pod sp. zn. 16C/43/2008, s ktorým návrh súvisel, bolo skončené.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Podľa pomeru úspechu v spore tak nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.