Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-70-2019.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/70/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. M. XXXX/X, XXX XX T., a 2/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. M. XXXX/X, XXX XX T., zastúpených Mgr. Jozefom Vidom, advokátom so sídlom S. H. Vajanského 73, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX T., zastúpenému JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom Štefánikova 84, 949 XX Nitra, o zaplatenie sumy 17.665 eur, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/264/2XX0-342 zo dňa 28.XX.2XX9 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal I. výrokom žalovanému voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,85 %. O trovách štátu rozhodol II. výrokom tak, že štátu voči žalobcom 1/,2/ priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 62,42 % a napokon III. výrokom priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 37,58 %. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 470 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). Uviedol, že žalobcovia si v konaní uplatňovali zaplatenie peňažnej sumy vo výške 17.665 eur, pričom súd rozsudkom č. k. 19C/264/2010-318 zo dňa 07.03.2016 žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy vo výške 6.638,20 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovia boli v konaní voči žalovanému úspešní v rozsahu 37,58 % a neúspešní v rozsahu 62,42 %, resp. žalovaný mal v konaní úspech 62,42% a neúspech 37,58 %. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal vo veci čistý úspech v rozsahu 24,85 % (62,42 - 37,58). Na základe uvedeného má tak žalovaný voči žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výše 24,85 % z uplatnených a účelne vynaložených trov konania. V priebehu konania vznikol štátu nárok na náhradu trov štátu vo výške 673,58 eura ako svedočné vyplatené svedkovi Ing. Róbertovi Kršiakovi vo výške 40,80 eura a znalečné vyplatené Ing. Ľubomírovi Vnukovi vo výške 632,78 eura. Keďže žalobcovia boli v konaní neúspešní na 62,42 % a žalovaný na 37,58 %, povinnosť uhradiť vzniknuté trovy štátu tak súd uložil obom stranám podľa pomeru ich úspechu, resp. neúspechu v konaní.
2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia navrhujúc napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd trovy konania neprizná žiadnej zo strán sporu a súčasne určí, že štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Podané odvolanie odôvodnili tým, že s ohľadom na čiastočný úspech v konaní bolo potrebné rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP, resp. podľa § 257 CSP pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedli, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/79/2013 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu sprenevery, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky, a to na základe skutkového stavu zhodného so skutkovým stavom v tomto konaní. Podľa nich je preto nespravodlivé, aby hradili trovy konania žalovanému, ktorý bol za svoje konanie a im spôsobenú škodu odsúdený v trestnom konaní. Výška ich náhrady a tým pádom aj výsledok sporu záviseli od znaleckého dokazovania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) urobil záver, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)
- ako procesný predpis účinný v čase začatia konania bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 19C/264/2010-318 dňa 07.03.2016, t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Napadnutým uznesením o nároku na náhradu trov konania však už rozhodol za účinnosti nového procesného predpisu (28.01.2019) v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z nižšie uvedených zákonných ustanovení:
6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
7. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany v spore. Ak bol úspech strany v spore len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu, pričom priznanie náhrady trov môžu ovplyvniť aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia o výške plnenia od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Vzhľadom na absenciu ustanovenia obdobného § 142 ods. 3 OSP môže ísť pri prevažnom úspechu aj o neúspech v pomerne nepatrnej časti. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž úplne zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody alebo bezdôvodného obohatenia iba odhaduje. Primárnym bude fakt, že škoda bola spôsobená alebo že k bezdôvodnému obohateniu došlo; výška toho potom nasleduje. Obdobný výklad ustanovenia § 255 ods. 2 CSP je uvedený aj v publikácii: Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová a kol., Veľké komentáre, C.H.Beck 2016 (str. 926-927).
10. V tomto prípade sa žalobcovia vo veci samej domáhali zaplatenia sumy 17.665 eura (100 %) z dôvodu bezdôvodného obohatenia na podklade odstúpenia od zmluvy o dielo spočívajúcom v rekonštrukcii ich rodinného domu. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 19C/264/2010-318 zo dňa 07.03.2016 žalobcom priznal v nadväznosti na výsledky znaleckého dokazovania sumu 6.638,20 eura (37,58 %) a vo zvyšku 11.026,80 eura (62,42 %) žalobu zamietol. Žalobcovia teda boli v predmetnom konaní úspešní v rozsahu 37,58 % a neúspešní boli v rozsahu 62,42 %, a naopak - žalovaný bol úspešný v rozsahu 62,42 % a neúspešný v rozsahu 37,58 %. Miera čistého úspechu žalovaného tak predstavuje 24,85 % a v takomto rozsahu by mu prináležala náhrada trov konania. Mieru úspechu súd prvej inštancie vyjadril ako rozdiel medzi úspechom a neúspechom, čo znamená, že žalobcovia by mali byť povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 24,85 %.
11. Žalobcovia v podanom odvolaní uvádzali, že súd mal prihliadať na to, že výsledok konania závisel od znaleckého posudku a že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce najmä v tom, že žalovaný bol trestne stíhaný a odsúdený pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a preto je nespravodlivé, aby mu oni hradili trovy konania, ak by sa malo vychádzať len z porovnania úspechu a neúspechu v spore. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu síce konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie by inak bolo vecne správne, ak by súd vychádzal výlučne z pomeru úspechu strán sporu, bez prihliadnutia aj na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré sú zrejmé zo spisu. V tomto prípade bolo konanie začaté dňa 06.08.2010, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, kedy žalobcovia mohli legitímne očakávať v prípade čiastočného úspechu v konaní aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník (teraz strana sporu) vo veci úspech len čiastočný, mohol mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 19C/264/2010-318 zo dňa 07.03.2016, ktorým o trovách konania a ani o trovách štátu nerozhodol s odkazom na vtedy platné ustanovenie § 151 ods. 3 OSP, pretože toto rozhodnutie ponechal na lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku. K právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej došlo dňa 02.05.2016, a tak o trovách konania bol súd povinný rozhodnúť do dňa 02.06.2016, teda ešte za účinnosti OSP, kedy by nesporne bolo možné aplikovať citované ustanovenie § 142 ods. 3 OSP. V skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania so značným časovým odstupom uznesením, ktoré je teraz predmetom odvolacieho konania, aplikujúc už ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Odvolací súd prejednávajúc odvolanie žalobcov dospel k záveru, že i pri danom výsledku sporu v dôsledku rozsudku č. k. 19C/264/2010-318 zo dňa 07.03.2016 pri prevažujúcom úspechu žalovaného mali rozhodnutie súdu o trovách konania ovplyvniť aj ďalšie skutočnosti, a to najmä to, že rozhodnutie o výške plnenia skutočne záviselo od znaleckého posudku, o ktorý sa potom súd v rozhodnutí vo veci samej aj oprel. Na dôslednom uplatnení zásady pomeru úspechu v danej veci nebolo nutné v tomto prípade trvať, lebo základ ich nároky daný bol a sporná bola len výška plnenia, ktorá bola napokon ustálená novým znaleckým posudkom. U žalobcov v skutočnosti čo do základu nešlo o procesne neúspešnú stranu, keďže im bola priznaná určitá časť žalobou uplatneného nároku v úzkej nadväznosti na znalecký posudok, vypracovaný v priebehu konania. Žalobcov nebolo možné úplne zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe znaleckej činnosti a pri rozhodovaní bolo potrebné rozlíšiť to, čo bolo pri rozhodovaní o žalobe základné a čo sprevádzajúce. Nesporne základ nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia bol daný a odborná otázka posudzovaná znalcom mohla presiahnuť možnosti žalobcov, ktorí si uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia stanovili na základe súkromného znaleckého posudku vypracovaného na základe ich požiadavky iným znalcom pred začatím konania; výsledok nimi predloženého znaleckého posudku nebol súdom akceptovaný a v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 OSP bolo nariadené nové znalecké dokazovanie, pričom výsledok znaleckého posudku v základe vyznel v prospech žalobcov, no výšku bezdôvodného obohatenia nový znalec stanovil v nižšej sume tak, ako sa to napokon premietlo aj do rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd hodnotil ako primárny ten fakt, že k bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovaného, ktorý bol pre skutok vo vzťahu k žalobcom trestne stíhaný a aj odsúdený, a samotná výška bola predmetom dokazovania znaleckou činnosťou, t. j. nad rámec vedomostí žalobcov a v dôsledku odborného posúdenia.
13. S ohľadom na uvedené odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní postupovať v súlade s vyššie opísaným výkladom ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého by náhrada trov konania mala v základe patriť žalobcom 1/,2/, s prihliadnutím na ustanovenie čl. 2 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
14. Čo sa týka náhrady trov štátu, súd prvej inštancie vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu a podľa toho ich zaviazal k náhrade trov štátu. Tento výrok osobitne súd prvej inštancie právne neodôvodnil. Odvolací súd konštatoval, že Civilný sporový poriadok - na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku (§ 148 ods. 1) - náhradu trov štátu neupravuje, preto pri posudzovaní trov konania vynaložených štátom bolo potrebné postupovať v zmysle článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov CSP, podľa ktorého: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
15. Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, teda či štát má alebo nemá právo na náhradu výdavkov vynaložených z rozpočtových prostriedkov súdu a podľa akých kritérií, odvolací súd v súlade s citovaným ustanovením čl. 4 ods. 1, 2 CSP a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti prijal záver, že od štátu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady, ktoré uhradil v sporových konaniach, ale je dôvodné, aby sa na trovách štátu podieľali strany sporu, a to vo všeobecnosti vo väčšine prípadov podľa pomeru úspechu v spore.
16. S prihliadnutím na uvedený výklad ako aj na spôsob, akým malo byť po správnosti rozhodnuté o trovách konania strán sporu, urobil odvolací súd záver, že v tomto prípade je potrebné rozhodnúť o náhrade trov štátu v nadväznosti na rozhodnutie o trovách konania tak, že ich bude v celom rozsahu znášať žalovaný, ktorý bol v základe veci neúspešný a voči ktorému bolo rozhodnuté daným spôsobom práve na základe výsledkov znaleckého posudku, ktorý si vyžiadal vyplatenie znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu (632,78 eura), pričom menšiu časť trov štátu činí vyplatené svedočné svedkovi Kršiakovi, ktorý vypracoval žalobcom znalecký posudok pred podaním žaloby (40,80 eura).
17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd považoval odvolanie žalobcov za opodstatnené, a tak uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie nanovo rozhodne o trovách konania strán sporu ako aj o trovách štátu viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), prezentovaným v odôvodnení v bodoch 9., 10. - 16. Zároveň v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).