Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej a členov senátu Evy Chlebovej a Mgr. Viktórie Chromčíkovej, v trestnej veci obžalovaného X. W., nar. XX.XX.XXXX v Detve, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. c) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 06. 2019 vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný X. W. , nar. XX.XX.XXXX v Detve, trvale bytom T., I. XXX/XX,

j e v i n n ý,

že

v presne nezistenom čase v dobe od 16.00 h dňa 03.08.2018 do 12.30 h dňa 06.08.2018 v Detve okr. Detva v priestoroch Mestského cintorína nachádzajúceho sa na ul. I. spred dvojhrobu rodiny P. odcudzil tam v zemi zapustenú antikorovú lavičku, ktorú rukami vytiahol a následne dňa 06.08.2018 v čase o 12.34 h uvedenú antikorovú lavičku odovzdal v zberných surovinách B. K. a.s. na ul. W. Č.. XX Q. T., za čo mu bola vyplatená suma vo výške 15,12 €, čím odcudzením lavičky spôsobil majiteľovi F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., J.. E. Č.. XXXX/XX, škodu vo výške 80,- €, pričom takého konania sa dopustil hoci bol za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch postihnutý a to dňa 02.08.2018 Obvodným oddelením PZ Detva, v blokovom konaní, č. bloku 16122311 uložením pokuty vo výške 20,- €,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal na mieste požívajúcom pietu, všeobecnú úctu alebo na mieste konania obradu,

č í m s p á c h a l

zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň obžalovanému u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona, súd ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 ( štyroch ) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c), písm. g), ods. 5 Tr. zákona, súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností spôsobenú škodu a u k l a d á mu aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a to bez povinnosti podrobenia sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa , súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., J.. E. Č.. XXXX/XX, škodu vo výške 80,- € ( osemdesiat eur ).

Podľa , súd poškodeného F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., J.. E. Č.. XXXX/XX, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. dňa 12. 04. 2019 obžalobu na obvineného X. W. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Obhajoval sa tým, že síce je pravdou, že spoločne s nevlastným synom H. W. boli v predmetný deň v popoludňajších hodinách na drevo v lese nachádzajúcom sa za miestnym cintorínom v Detve, ale on predmetnú lavičku neodcudzil, ani nemal vedomosť o tom, že je kradnutá. Rozdelili sa, syn išiel na cintorín na smetisko a on do lesa. Následne, keď sa vracal z lesa, pripojil sa k nemu aj nevlastný syn. Obžalovaný mal so sebou káričku, v ktorej mal nazbieranú nejakú haluzinu a na ňu položili antikorovú lavičku, ktorú našiel syn a túto dovtedy niesol v rukách. Chceli ju zaniesť do zberných surovín. Doma ju obžalovaný rozšrouboval a sám zaniesol do zberných surovín. Syn mu povedal, že ju našiel na smetisku vedľa cintorína. Ešte mala ohnuté nožičky. Za ňu mu bola vyplatená suma okolo 20,- €. Následne asi po týždni prišli policajti, od ktorých sa dozvedel, že lavička bola z cintorína odcudzená, že bola nájdená v zberných surovinách. Pokiaľ v prípravnom konaní policajtom hovoril, že ju našiel, vytiahol a domov odniesol len on, urobil tak z dôvodu, aby syna chránil a malo sa jednať len o spáchanie priestupku. Bál sa, že by z toho mohol mať syn zle. Vysvetlil, že so synom majú už asi štyri roky výchovné problémy, chodí poza školu, pije, fajčí, fláka sa. Na hlavnom pojednávaní však zopakoval, že skutok on nespáchal a tento spáchal jeho nevlastný syn.

Poškodený F. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z oznámenia jeho sestry T. X. zistil, že hrob ich rodičov už nedisponuje antikorovou lavičkou. Toto sa dozvedel v mesiaci august 2018. Následne na cintoríne zistil, že z miesta, kde lavičku on osadil, sa tam už táto nenachádza, zostali po nej len diery v zemi. Podotkol, že ešte pred týždňom tam lavička bola. Potom sa išiel pozrieť do zberných surovín v meste Detva a zistil, že na ul. Bottovej v tomto období bola odovzdaná predmetná antikorová lavička. Táto bola úplne rozobratá na kusy. Spoznal ju podľa toho, že na týchto kusoch boli ozdobné silónové zátka a to na bočných rúrach slúžiacich na sedenie. Pracovníčka pani W.Š. mu však nechcela uviesť meno osoby, ktorá tieto antikorové kusy do zberných surovín doniesla. Preto vec išiel oznámiť na políciu. Dodal, že lavička bola antikorová o dĺžke cca 120 cm, šírky cca 50 cm a vysoká bola nad zmenou asi 80 cm. Bola zapustená asi 30 cm v zemi na dvoch nožičkách, bez operadla a časť na sedenie pozostávala z 5-6 antikorových dutých rúrok. Zároveň uviedol, že podľa jeho názoru na vytiahnutie tejto lavičky bolo potrebné vynaloženie väčšej sily.

Keďže lavička bola znehodnotená, túto nadobudol pred 13 rokmi, uplatnil si na hlavnom pojednávaní náhradu škody vo výške 400,- €, ktorá suma pozostáva z ceny novej lavičky a jej montáže, ktorú údaje zistil z internetu a z ponuky nerezovej lavičky.

Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý aj nevlastný syn obžalovaného H. W.. Tento vypovedal, že poškodeného nepozná. S obžalovaným žije v spoločnej domácnosti. Potvrdil výpoveď obžalovaného v tom, že spoločne s obžalovaným v lete 2018 v popoludňajších hodinách išli na drevo do lesa blízko cintorína. Mali so sebou aj káričku. Potvrdil, že sa na cintoríne rozdelili, obžalovaný išiel do lesa na drevo a on išiel na cintorín, kde na smetisku hľadal železo. Nič však nenašiel. Išiel popri hroboch a všimol si antikorovú stoličku, ktorá mala nožičky zapustené v zemi. Napadlo ho vziať ju a odovzdať do šrotu, že bude mať za to peniaze. Vyťahoval ju kývaním, bolo blato, preto sa mu ju podarilo vytiahnuť rukami a tým kývaním. Potom sa cestou ešte na cintoríne stretol s obžalovaným, ktorý sa ho aj opýtal, odkiaľ lavičku má, na čo mu svedok odpovedal, že ju našiel na smetisku. On na lavičke ohol nožičky, aby sa mu lepšie niesla, doma ju rozobrali a obžalovaný ju sám zaniesol do zberu. Na hlavnom pojednávaní dodal, že obžalovaný mu za lavičku dal 5,- €. Vie, že k nim prišli policajti a rozprával sa s nimi len obžalovaný. Až následne sa obžalovanému priznal, že lavičku z cintorína odcudzil. Má vedomosť aj o tom, že túto krádež namiesto neho vzal na seba obžalovaný, čo bolo z dôvodu, že sa malo jednať len o priestupok, pokutu. Potvrdil, že pred týmto skutkom bol vyšetrovaný políciou, jednalo sa o poškodenie hrobov. Doposiaľ nebol súdom potrestaný.

Svedkyňa Ľ. W. dokazovala na hlavnom pojednávaní len to, že bol to práve obžalovaný, kto rozobratú antikorovú lavičku do zberných surovín priniesol. Dokladovala výdavkový doklad o vyplatení celkovej sumy za zberný materiál ( hliník, meď, mosadz, antikor ) vo výške 26,60 €, pričom za antikorový šrot 21,60 kg mu bolo vyplatených 15,12 €. Pri uvedenom jej obžalovaný nepredložil občiansky preukaz, pretože ho pozná, jeho údaje má už uložené v systéme. Potvrdila, že poškodený sa informoval ohľadom antikorovej lavičky, potvrdila i to, že následne bola vypočutá policajtmi, ktorým poskytla listinné dôkazy, tiež to, že práve obžalovaný do zberných surovín už v rozobratom stave predmetnú lavičku doniesol.

Svedok G.. H. F. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že pracuje na pozícii policajta a prijal oznámenie poškodeného o odcudzení antikorovej lavičky. Potvrdil i to, že na základe výpovede poškodeného išli preveriť ním tvrdené skutočnosti do zberných surovín v Detve, W. J.., kde sa aj predmetná lavička našla. Bola rozobratá, poohýnaná. Tu zistili, že lavičku priniesol práve obžalovaný. Následne kontaktovali obžalovaného, ktorý im uviedol, že nemal peniaze, preto išiel na cintorín v Detve, videl tam túto lavičku, tak ju zobral. Nešiel na cintorín s úmyslom kradnúť. Dokazoval, že obžalovaný im podrobne popísal, ako lavičku zo zeme vytiahol, ako bola v zemi ukotvená, že pri tom nepoužil žiadne náradie, lavičku odcudzil, doma ju rozobral a na druhý deň odniesol do už spomenutých zberných surovín. Tiež svedkovi obžalovaný uviedol, že skutok spáchal sám, nikto mu pri tom nepomáhal. Ku spáchaniu skutku sa priznal, jeho spáchanie oľutoval, doviedla ho k tomu nepriaznivá finančná situácia. Prejavil ochotu vzniknutú škodu nahradiť. Svedok poprel, že by vôbec obžalovaného boli uisťovali o tom, že sa bude daný skutok prejednávať len ako priestupok.

Na hlavnom pojednávaní postupom podľa boli prečítané aj závery znaleckého posudku č. 14/2019 PhDr. Štefánie Stanislavovej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých. Zo záverov posudku vypracovaného na svedka H. W., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že mentálna úroveň rozumových schopností u svedka je toho času v pásme ľahkej zaostalosti. Svedok ťažšie chápe vzťahy a súvislosti, pretože má problémy v kognitívnej oblasti. Pomerne dobre sa však orientuje vo veciach, informáciách, ktoré potrebuje ku každodennému životu. Jeho osobnosť je jednoduchšie štruktúrovaná, emocionálne labilná, skôr uzavretejšia, ťažšie sa prispôsobuje zmenám, nedôverčivá, napriek tomu ľahšie ovplyvniteľná, keď ide o jeho prospech. Jeho schopnosť zapamätať si prežitý dej a reprodukovať ho nie je narušená do tej miere, aby si prežitú udalosť v základnej dejovej fabule nedokázal zapamätať a následne reprodukovať napriek tomu, že nižšia súdnosť mu neumožňuje dostatočne kriticky posúdiť situáciu a následne primeranosť svojho konania. Jeho opis skutku má štrbiny v logickej štruktúre jednotlivých častí udalosti a tiež porovnaním výpovede obžalovaného s výpoveďou tohto svedka v ten istý deň - 31.01.2019, možno tu nájsť protirečenia. Napr. obaja hovoria, že lavičku rozšróboval on. Odhad váhy lavičky u svedka je nereálny, tak, ako aj skutočnosť, že ju domov niesol on, s poukazom na jej skutočnú váhu ( cca 22 kg ), jeho fyzickú kondíciu a vek. Popísané okolnosti umožňujú ľahšie účelové ovplyvnenie, čo pravdepodobne obžalovaný využil. Dňa 31.01.2019 sa svedok snažil vypovedať zhodne s obžalovaným, ale nedokázal si zapamätať dôležité detaily priebehu skutku, čo značne znižuje vierohodnosť jeho výpovede a dovoľuje ju hodnotiť ako účelové klamstvo. Motívom svedka klamať mohla byť aj jednoduchá koalícia s obžalovaným, súdržnosť rómskej komunity vo všeobecnosti, nedá sa vylúčiť aj iný dôvod ( napr. príkaz matky a obžalovaného, keďže obžalovaného hrozil prísnejší trest ).

Na hlavnom pojednávaní sa senát oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to s odborným vyjadrením ( čl. 49 ), podľa ktorého všeobecná ( trhová ) hodnota odcudzenej veci - antikorovej lavičky, ku dňu spáchania skutku predstavovala sumu 80,- € s DPH, s priestupkovým spisom ( čl. 60-75 ) č. ORPZ-ZV- OPP6-113/2018-P, najmä s podanými vysvetleniami zainteresovaných osôb na tomto protiprávnom čine, so zápisnicou o ohliadke miesta priestupku vrátane fotodokumentácie, s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 06.08.2018 na sumu 26,26 € o odovzdaní šrotu do zberných surovín, s blokom nezaplateným na mieste pre spáchanie priestupku proti majetku obžalovaným za skutok spáchaný dňa 02.08.2018, so správou o povesti na obžalovaného ( čl. 86 ), so správou o priestupkoch obžalovaného ( čl. 87 ) a s odpisom z registra trestov obžalovaného ( čl. 92-93 ).

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, trestného činu krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým , že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. Podľa ods. 2 písm. f) citovaného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Podľa ods. 4 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia alebo obradu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Obhajoval sa tým, že on skutok nespáchal, tento spáchal jeho nevlastný syn. Pokiaľ sa aj v prípravnom konaní ku skutku doznal, urobil tak z dôvodu, že skutok mal byť posúdený len ako priestupok a nechcel, aby jeho nevlastný syn z toho mal nejaké problémy. V prípravnom konaní však spáchanie skutku doznal, tento i v podrobnostiach popísal. Následne, po tom, čo zistil, že skutok bude právne kvalifikovaný ako zločin, svoju výpoveď zmenil a zo skutku usvedčoval svojho nevlastného syna. Súd výpoveď obžalovaného v spojitosti s vykonanými ďalšími dôkazmi a to výpovedí svedkov poškodeného, ktorý popísal konštrukciu lavičky, jej zapustenie do zeme a potrebu vynaloženia väčšej sily na jej vytiahnutie, čo nemohol s poukazom na svoju fyzickú kondíciu a vek ( svedok je maloletý ) dokázať nevlastný syn obžalovaného, v spojitosti s výpoveďou zamestnankyne zberných surovín, ktorá potvrdila, že v rozobratom stave predmetnú lavičku do zberných surovín priniesol práve obžalovaný, v spojitosti s výpoveďou nevlastného syna obžalovaného, ktorého výpoveď v porovnaní s výpoveďou obžalovaného vykazuje určité nezrovnalosti a keď tieto vyplývajú aj zo záverov znaleckého posudku, pričom zo záverov posudku tiež vyplýva, že vierohodnosť výpovede svedka - nevlastného syna obžalovaného je značne znížená práve pre nedostatok jeho výpovede ohľadom dôležitých detailov priebehu skutku, pre ktoré dôvody je potrebné jeho výpoveď vyhodnotiť ako účelové klamstvo, v spojitosti s výpoveďou svedka policajta, ktorému pri prvotnej výpovedi obžalovaný podrobne a detailne popísal spáchanie skutku, pre ktoré dôkazy v súhrne súd výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa tomuto trestnému stíhaniu a napokon aj trestu.

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu obžalovaného a preukazujú, že tento spáchal skutok tak, ako je to vyššie uvedené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin krádeže podľa § 212 ods. písm. f ), ods. 4 písm. c) Tr. zákona, pretože si prisvojil cudziu vec - antikorovú lavičku tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal na mieste požívajúcom pietu, všeobecnú úctu alebo na mieste konania obradu - na cintoríne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje , pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný je slobodný, v spoločnej domácnosti žije s družkou a 4 deťmi, ktoré sú maloleté. Je zamestnaný v E. na družstve ako krmič. Zatieľ výplatu nedostal, pracuje tu krátko. Dohodu ohľadom mzdy má so zamestnávateľom na 500,- € mesačne. Družka nepracuje, vykonáva však aktivačné práce pre obec. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj nevlastný syn družky - svedok malol. H. W..

Súd zistil, že z miesta bydliska Mestský úrad Detva nie je obžalovaný bližšie charakterizovaný. Mesto uvádza len toľko, že je občanom Mesta Detva, má 4 deti. Z lustrácie o priestupkoch vyplýva, že sa dopustil v minulosti mnohých priestupkov, v roku 2019 troch a to 2 v doprave a 1 proti občianskemu spolunažívaniu a bol pre to potrestaný pokutami vo výške od 10,- do 40,- €. Aj v predchádzajúcich rokoch sa obžalovaný dopustil priestupkov najmä na úseku dopravy, za čo bol potrestaný pokutami až do výšky 250,- € a dňa 02.08.2018 sa dopustil priestupku proti majetku, ktorý je predmetom skutkovej vety výroku rozsudku. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný bol 6 krát súdom potrestaný ( od roku 1999 ) pre rôznu trestnú činnosť a to aj násilného charakteru ( rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 16.11.1999 pre spáchanie trestného činu podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona, tiež rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 14.09.2001, pre spáchanie trestného činu podľa § 242 ods. 1, § 234 ods. 1 Tr. zákona ). Naposledy bol súdom potrestaný trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. , právoplatným 12.10.2011 pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, pričom tento trest mu bol odpustený na základe amnestie prezidenta republiky 02.01.2013 a odsúdenie bolo zahladené

Z vyššie uvedeného vyplýva, že s poukazom na predchádzajúce odsúdenia do úvahy prichádzalo u obžalovaného ukladanie mu trestu odňatia slobody za opätovné spáchanie zločinu a zvýšenie tak dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu ( súd tak mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov ). V danom prípade však súd poukazuje na osobu obžalovaného, ktorý sa naposledy protiprávneho konania majúceho znaky trestného činu dopustil v roku 2011, stará sa o 4 maloleté deti, ktoré s ním a jeho družkou žijú v spoločnej domácnosti a sú na jeho výchovu a výživu odkázané, zamestnal sa a keď na jeho strane súd síce nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale ani priťažujúci, pretože u ostatných odsúdení je potrebné na obžalovaného hľadieť, akoby odsúdený nebol, pretože o odsúdenie za zločin je už zohľadnená tým, že sa zvýšila dolná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu a nie je preto podľa záverov súdu možné mu okolnosť, že už bol súdom odsúdený ( § 37 písm. m) Tr. zákona - práve za opätovne spáchaný zločin ) pričítať ako priťažujúcu okolnosť, pretože by tak súd učinil v neprospech obžalovaného dva krát, keď súdom uložený trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby ( ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona ), súd obžalovanému preto uložil za aplikácie mimoriadneho zníženia trestu § 39 ods. 1 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý nespojil s nástupom jeho výkonu v podmienkach väznice, ale ho podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 4 rokov za súčasného nariadenia mu aj probačného dohľadu a primeraných povinností a obmedzení uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Takto uložený trest s pohľadu okolností prípadu, tiež s poukazom na osobu páchateľa ( rozvedené vyššie ), súd považoval za trest uložený zákonne a považuje ho aj za primeraný a spravodlivo uložený.

Poškodený si škodu uplatnil a túto aj vyčíslil. Keďže jeho nárok bol v konaní preukázaný len do výšky 80,- €, túto škodu poškodenému súd priznal a uložil obžalovanému ju poškodenému nahradiť. Vo zvyšku nároku poškodeného, prevyšujúcu túto sumu 80,- €, súd už za preukázanú v rámci adhézneho konania nemal, dokazovanie v tomto rozsahu by už presahovalo potrebu tohto trestného konania, preto poškodeného vo zvyšku jeho nároku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.