Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-4-2018.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-5C/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobcu K.. J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX T., proti žalovanému K.. R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX V. XX, právne zastúpeného JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom, Michalovská 89, 073 01 Sobrance, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému vrátenia daru - parcely registra KN-C XXX, vo výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda a parcely registra KN-C XXX/XX, vo výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., obec V., okres L..
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že parcely: XXX, záhrada vo výmere XXXX m2, č. XXX, orná pôda vo výmere XXX m2, č. XXX, trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, č XXX/XX orná pôda vo výmere XXXX m2, zapísané na Okresnom úrade, katastrálnom odbore L., pre obec V., katastrálne územie V. boli vo vlastníctve ich predkov H. E., Y. E. a A. E. a po vzájomnej dohode s nimi a s ich potomkami, asi od roku 1980 tieto parcely užívala rodina žalobcu a žalovaného, na základe čoho žalobca i žalovaný si nechali ich vlastníctvo osvedčiť, k čomu došlo na základe notárskych zápisníc pod sp. zn. N XXX/XX a N XXX/XX zo dňa 19.8.1996 a vkladom do katastra nehnuteľnosti od 23.8.1996 sa stali vlastníkmi týchto parciel takto: N XXX/XX K.. R. E. parcely č.XXX a č.XXX o celkovej výmere XXXX m2, N XXX/XX K.. J. E. parcely č. XXX a č. XXX/XX X celkovej výmere XXXX m2. U. k tomu, že predmetné pozemky sa nachádzali 2 5C/4/2018
v susedstve rodičovského rodinného domu, osvedčeniu vlastníctva týchto pozemkov predchádzal úmysel žalobcu postaviť na týchto pozemkoch rodinný dom, k čomu si zabezpečil aj projekt. Žalovaný bol v tom čase ešte slobodný a presvedčil žalobcu, aby rodinný dom nebudoval, že súčasný rodičovský dom budú mať ako rodinné sídlo, kde sa budú stretávať, vrátane s bratom U., ktorý žije v USA. Nakoľko žalobca vlastní byt v Prešove, predpokladajúc, že žalovaný bude chcieť dožiť v rodnej obci a po ubezpečení, že žalobca bude môcť aj naďalej užívať časť pozemku na sadenie zemiakov a zeleniny, žalobca darovacou zmluvou zo dňa 26.6.1998 daroval žalovanému nehnuteľnosti parc. č. KN- C XXX, vo výmere XXX m2, druh orná pôda a parc. č. KN-C XXX/XX, vo výmere XXXX m2, druh orná pôda zapísané na Okresnom úrade, katastrálnom odbore L., pre obec V., katastrálne územie
V., na LV č. XXX. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný právoplatnosťou rozhodnutia katastrálneho odboru o povolení vkladu pod č. V XX/XX zo dňa 3.8.1998. Žalobca k 30.11.1995 odišiel z armády a od tejto doby až do 31.12.2012 žil so žalovaným v jednom prenajatom byte a v jednej kancelárii bez väčších problémov. Žalobca so žalovaným spoločne založili firmu ANTOŠ s.r.o., ktorá mala síce sídlo v obci V., ale v skutočnosti podnikali v ich obchodnej pobočke v obci Y. - N. časť H. č. XXX, okres M., kde mali sídlo v priestoroch družstva. Tam si žalobca zadovážil a vybavil malú stolársku dielňu, ktorej zariadenie neskôr presťahoval do V.. Pretože aj naďalej sa staral o pozemky, zakúpil si aj traktor Agrozet
- Mini s kompletným príslušenstvom, ktoré využíval pri kosení a úprave pozemkov, neskôr už patriacich žalovanému. V skutočnosti žalobca užíval iba pozemok na parcele č. 287/12. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa začali komplikovať potom, ako sa pred 5. rokmi vo veku 56 rokov brat oženil a vzal si za manželku E. Y. z obce Y. - N., kde vlastní aj rodinný dom. Jedno z prvých vyhlásení manželky žalovaného bolo, že je potrebné predať rodičovský dom v V., po čom matka žalobcu a žalovaného skoro skolabovala, keď sa to dozvedela. Žalobca sa napokon so žalovaným dohodol, že pri matke zostane žalobca a už v roku 2012 chodil žalobca do práce iba každý druhý týždeň a týždeň zostával pri matke. Prakticky od začiatku roku 2013 žalobca prestal vo firme podnikať a brať z nej akékoľvek pôžitky, pričom sa aj odhlásil zo sociálnej i zdravotnej poisťovne, hoci naďalej zostal spoločníkom firmy s podielom 50 %. V rokoch 2013 až 2016 chodil z V. za manželkou do Prešova iba cez víkendy a keď sa v roku 2016 zdravotný stav matky zhoršoval, cez víkendy ho už manželka navštevovala v Krušinci. Svoj sľub, že bude žalobcovi preplácať pohonné látky za cestu Prešov - Krušinec, žalovaný nedodržal. V roku 2016 sa medzi žalobcom a žalovaným už začali objavovať menšie nezhody, a preto žalovaný napísal „Dohodu o užívaní nehnuteľnosti popisného č. V. XX, dom s príslušenstvom a záhradou“ (nie je uvedený dátum). Túto dohodu prečítal pred žalobcom a ich matkou, avšak iba druhý odsek, kde bolo uvedené, že žalovaný za udržiavanie a pomoc pri dochovaní matky do smrti dovoľuje žalobcovi užívať pozemky podľa notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX, ako aj dom s príslušenstvom v V. č. XX až do jeho smrti a v prípade, žeby sa tam rozhodol stavať na uvedených pozemkoch, tieto sa stanú jeho vlastníctvom. Žalobca i jeho matka sa s takým znením dohody uspokojili a bez prečítania ju podpísali. Až neskôr žalobca zistil, že na začiatku tejto písomnej dohody žalovaný uviedol prefíkanú podmienku, podľa ktorej v prípade návratu žalovaného domov, spomenutú nehnuteľnosť bude užívať výlučne sám a žalobca ju opustí do jedného roka od oznámenia žalovaného, že sa na nehnuteľnosť vracia. Vyvrcholenie konfliktu nastalo vo februári 2017, keď žalovaný oznámil žalobcovi že matkin dôchodok bude dochádzať na jeho účet a z neho vyčleňuje matke 160 eur na mesiac, pričom nebral do úvahy, že matka hradí všetky poplatky za elektrinu, odpad a pod. a že len za obedy, ktoré matke vozia, je potrebné zaplatiť mesačne 90 eur. Matka poberá vdovský dôchodok okolo 430 eur. Žalobca 3 5C/4/2018
oznámil žalovanému, že s tým nesúhlasí a že akceptuje pre matku čiastku aspoň 200 až 250 eur, na čo žalovaný mu oznámil, že sa má okamžite odsťahovať a on sa vracia domov. Dňa 27.7.2017 na obecnom úrade v V. žalovaný oznámil, že ruší aj trvalý pobyt žalobcu na adrese Krušinec č. XX, takže jeho trvalý pobyt zostal iba v obci V., de facto ako bezdomovec a jeho adresa podľa starostu zostala na Obecnom úrade v V.. Žalobca na príkaz žalovaného musel zariadenie stolárskej dielne i traktor s príslušenstvom presťahovať k susedovi. Na jeseň 2017 žalobca na časti pozemku parcely č. XXX/XX posadil cesnak, načo mu žalovaný oznámil, že ho zbytočne sadí, lebo na jar ho aj tak zaorie. Žalovaný nedbal ani na prosbu matky, aby „koniec záhrady“ prenechal žalobcovi. Už za života otec oboch strán konania previedol rodičovský dom na žalovaného, pretože syn U. bol v zahraničí a žalobca bol vojak z povolania. Po smrti otca prakticky žiadne dedičstvo sa neprejednávalo. Pokiaľ sa u žalovaného osvedčilo vlastníctvo na parcelách č. XXX a č. XXX, tak sa tak stalo iba zásluhou žalobcu, ktorý osvedčenie vlastníctva parciel zariadil. Žalobca svoje parcely daroval žalovanému v dobrej viere ako bratovi, s ktorým dovtedy dobre vychádzal. Žalovaný prefíkaným spôsobom uzavrel so žalobcom dohodu so zrejmým úmyslom využiť žalobcu, aby sa postaral o matku v pokročilom veku (87 rokov), pričom sa neštítil ani toho, aby sa priživil na jej vdovskom dôchodku.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha vrátenia daru vzhľadom k tomu, že žalovaný sa voči žalobcovi a matke správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Žalobca doposiaľ neuviedol konkrétne konanie žalovaného, ktorým by mal hrubo porušiť dobré mravy. Žalovaný má za to, že vykonaným dokazovaním na pojednávaní žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu poprel v celom rozsahu. Zo strany žalovaného k chovaniu voči žalobcovi v súvislosti s darom, ktorým by mal hrubo porušiť dobré mravy, nedošlo.
4. Súd vykonal dokazovanie kópiou notárskej zápisnice, napísanou na Notárskom úrade JUDr. Mariána Petru zo dňa 26.7.1996, sp.zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX, výpisom z katastra nehnuteľností č. XX kat. úz V., listom vlastníctva č. XXX kat. úz. V., geometrickým plánom č. plánu XXX XXX - XXX - XX, J. T., a.s. zo dňa 22.1.1996, výpisom z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. V., notárskou zápisnicou, napísanou na Notárskom úrade JUDr. Juliany Tkáčovej sp.zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX, zo dňa 26.6.1998, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. V., kópiou katastrálnej mapy na parcelu XXX I. úradu Stropkov, katastrálny odbor, pracovisko L. zo dňa 17.1.2018, dohodou o užívaní nehnuteľnosti popisného č. V. XX, dom s príslušenstvom a záhradou (nie je uvedený dátum), oznámením o zrušení trvalého pobytu zo dňa 27.7.2017, emailovou komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade JUDr. Mariána Petru sp.zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 26.7.1996, notárskou zápisnicou, napísanou na Notárskom úrade JUDr. Julianou Tkáčovou sp.zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 26.6.1998, rozhodnutím Okresného úradu Stropkov a katastrálnym odborom č. U zo dňa 22.2.2017 a výsluchom strán sporu.
5. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
6. Je nesporné, že žalovaný ako obdarovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol od žalobcu ako darcu darovacou zmluvou, napísanou na
Notárskom úrade v Stropkove dňa 26.6.1998 notárom JUDr. Julianou Tkáčovou so sídlom v Stropkove sp.zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX. Žalobca a žalovaný sú súrodenci.
7. Žalobca tvrdí, že v roku 2016 sa medzi žalobcom a žalovaným už začali objavovať menšie nezhody, a preto žalovaný napísal „Dohodu o užívaní nehnuteľnosti popisného č. Krušinec XX, dom s príslušenstvom a záhradou“ (nie je uvedený dátum). Túto dohodu prečítal pred žalobcom a ich matkou, avšak iba druhý odsek, kde bolo uvedené, že žalovaný za udržiavanie a pomoc pri dochovaní matky do smrti dovoľuje žalobcovi užívať pozemky podľa notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX, ako aj dom s príslušenstvom v V. č. XX až do jeho smrti a v prípade, žeby sa tam rozhodol stavať na uvedených pozemkoch, tieto sa stanú jeho vlastníctvom. Žalobca i jeho matka sa s takým znením dohody uspokojili a bez prečítania ju podpísali. Až neskôr žalobca zistil, že na začiatku tejto písomnej dohody žalovaný uviedol prefíkanú podmienku, podľa ktorej v prípade návratu žalovaného domov, spomenutú nehnuteľnosť bude užívať výlučne sám a žalobca ju opustí do jedného roka od oznámenia žalovaného, že sa na nehnuteľnosť vracia. Vyvrcholenie konfliktu nastalo vo februári 2017, keď žalovaný oznámil žalobcovi že matkin dôchodok bude dochádzať na jeho účet a z neho vyčleňuje matke 160 eur na mesiac, pričom nebral do úvahy, že matka hradí všetky poplatky za elektrinu, odpad a pod. a že len za obedy, ktoré matke vozia, je potrebné zaplatiť mesačne 90 eur. Matka poberá vdovský dôchodok okolo 430 eur. Žalobca oznámil žalovanému, že s tým nesúhlasí a že akceptuje pre matku čiastku aspoň 200 až 250 eur, na čo žalovaný mu oznámil, že sa má okamžite odsťahovať a on sa vracia domov. Dňa 27.7.2017 na obecnom úrade v Krušinci žalovaný oznámil, že ruší aj trvalý pobyt žalobcu na adrese V. č. XX, takže jeho trvalý pobyt zostal iba v obci V., de facto ako bezdomovec a jeho adresa podľa starostu zostala na Obecnom úrade v V.. Žalobca na príkaz žalovaného musel zariadenie stolárskej dielne i traktor s príslušenstvom presťahovať k susedovi. Na jeseň 2017 žalobca na časti pozemku parcely č. XXX/XX posadil cesnak, načo mu žalovaný oznámil, že ho zbytočne sadí, lebo na jar ho aj tak zaorie. Žalovaný nedbal ani na prosbu matky, aby „koniec záhrady“ prenechal žalobcovi. Už za života otec oboch strán konania previedol rodičovský dom na žalovaného, pretože syn U. bol v zahraničí a žalobca bol vojak z povolania. Po smrti otca prakticky žiadne dedičstvo sa neprejednávalo. Pokiaľ sa u žalovaného osvedčilo vlastníctvo na parcelách č. XXX a č. XXX, tak sa tak stalo iba zásluhou žalobcu, ktorý osvedčenie vlastníctva parciel zariadil. Žalobca svoje parcely daroval žalovanému v dobrej viere ako bratovi, s ktorým dovtedy dobre vychádzal. Žalovaný prefíkaným spôsobom uzavrel so žalobcom dohodu so zrejmým úmyslom využiť žalobcu, aby sa postaral o matku v pokročilom veku (87 rokov), pričom sa neštítil ani toho, aby sa priživil na jej vdovskom dôchodku.
8. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 10.5.2019 je zrejmé, že žalovaný tvrdil, že konflikt medzi nimi vyvrcholil, keď sa jednalo o náklady na život matky. Keď žalovaný prichádzal každý druhý týždeň k matke, lebo žalovaný pracoval v Trenčíne v čase, kedy žalobca sa staral o matku na základe predmetnej
dohody, tak žalovaný každé dva týždne chodil domov. Mama stále od žalovaného pýtala peniaze. Dôchodok mamin bol 430 eur a žalovaný jej pár krát dal každý druhý týždeň o 100 eur viac zo svojho, tak sa žalovaný pýtal žalobcu, že kde sú tie peniaze a na čo ich míňa, pretože neexistuje, aby mama spolu s jeho peniazmi okolo 530 eur nemala na živobytie. Žalovaný volal telefonicky žalobcovi, aby mu odkladal všetky bločky, ktoré sa týkali nákladov na živobytie na matku. Spočiatku žalobca súhlasil, ale potom tvrdo odmietol a vynadal žalovanému do „náboženský dobytok“. Žalovaný povedal žalobcovi, že náklady na matku predpokladá v sume 160 eur. Žalobca sa na 5 5C/4/2018
to nazlostil a povedal, že so žalovaným prestáva telefonicky komunikovať a telefónne číslo žalovaného zablokoval, aby sa mu nemohol dovolať. Stalo sa to, že keď mala ísť mama na operáciu, tak žalobca len oznámil žalovanému, že zajtra má ísť mama na operáciu, lebo žalobcovi prišli synovia a ide s nimi na pivo. Tak žalovaný musel ísť o 6 tej večer z Trenčína domov, aby na druhý deň s mamou bol žalovaný o 8 hodine v Humennom na operácii. Žalovaný prišiel o pol noci a o 8-mej už bol v Humennom. Žalobca potom začal vydierať žalovaného tým, že keď pozemky žalovaný nevráti, tak sa prestane starať o mamu a tým pádom musí žalovaný prísť z Trenčína domov. Tak žalovaný povedal žalobcovi, ako je to uvedené v emailovej komunikácií, že žalovaný sa vracia domov a žalovaný sa o mamu postará a žalobca nech sa z V. odsťahuje. Išlo o email (č.l. 30 spisu) zo dňa 13.2.2017 o 16.24 hod. Žalovaný sa o mamu naďalej stará a aj s manželkou, lebo sám by to nezvládol, vzhľadom na zdravotný stav matky. Žalobca sa potom približne rok od tej správy sťahoval z Krušinca. Ak by mal žalovaný hodnotiť svoje vzťahy s bratom, tak žalovaný sa naňho nehnevá. Žalovaný k nemu akurát cíti také prázdno, je mu to smutné, že sa musí súdiť s bratom a to aj napriek tej dohode, ktorú uzatvorili žalovaný, rodičia, žalobca a starší brat. Medzi žalovaným, žalobcom a ďalším bratom a rodičmi bola uzatvorená ústna dohoda, čo bolo v roku 1975, že kto ostane s rodičmi, tak všetko, čo je v Krušinci bude toho. Len sa nevedelo, že pozemky neboli prevedené na rodičoch.
9. Z hmotnoprávneho hľadiska predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu vo všeobecnosti nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
10. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pri tom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že je potrebné brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu a zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či pre jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, aj pokiaľ bola taktiež nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.
11. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie (R 88/1998).
12. Súd je toho názoru, že medzi stranami sporu od roku 2016 síce dochádzalo k nezhodám, ktoré však nie sú hrubým porušením dobrých mravov zo strany žalovaného voči žalobcovi, respektíve k ich matke. Žalobca nepreukázal takéto porušenie. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mal plný úspech vo veci a uplatnil si ich náhradu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.