Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-1-2024.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30.04.2022), o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 13.12.2023, č. k. 17T/73/2022-4341, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.01.2024 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o prepustenie z väzby na slobodu. Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku okresný súd väzbu obžalovaného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 4341-4344 spisu.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť obžalovaný (č. l. 4340 spisu), ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Juraja Gavalca.
Prokurátor prítomný pri výsluchu obžalovaného sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 4340 spisu).
V odôvodnení sťažnosti obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu namietal (skrátene), že v danej veci trvá väzba neprimerane dlho, vo veci vznikli prieťahy v konaní a nastala situácia, ktorá vyvoláva pochybnosti o tom, či pri preskúmavaní dôvodov väzby poznal súd celý skutkový stav. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.12.2023 bolo zistené, že súd, prokurátor a ani obhajoba nemali možnosť poznať obsah znaleckého posudku PPZ-KEU-EXP-2022/4892 zo dňa 9.8.2022, pričom až v tomto štádiu konania sa zabezpečujú písomnosti, ktoré mali byť, najmä súdu, známe už pri podaní obžaloby. Toto je možné jednoznačne považovať za situáciu, kedy súd nepostupuje vo veci s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Z týchto dôvodov obžalovaný žiadal, aby bol prepustený z väzby.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd najskôr skúmal procesné podmienky a zistil, že sťažnosť podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal obžalovaný sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zistil nasledovné:
• prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 19.10.2022 na Okresný súd Galanta na A. B. obžalobu pod č. 1 Pv 89/22/2202-161 pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30. 04.2022), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe uvedenom v obžalobe;
• Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 16.12.2022 vylúčil zo spoločného konania na samostatné konanie trestnú vec obžalovaného A. B. pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30. 04.2022).
Rozhodnutia o väzbe
• obvinený A. B. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Galanta zo dňa 29.04.2022, sp. zn. 31Tp/43/2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.06.2022, sp. zn. 5Tpo/25/2022, z dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzbu vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby Leopoldov, táto sa mu započítava odo dňa 25.04.2022 o 15.30 hod.;
• naposledy o väzbe obžalovaného rozhodol Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 06.10.2023, č. k. 17T/73/2022-4294, tak, že zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzbu obžalovaného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.10.2023, sp. zn. 3Tos/200/2023, bola sťažnosť podaná obžalovaným proti tomuto uzneseniu zamietnutá.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, keď po podaní žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu vykonal po hlavnom pojednávaní dňa 13.12.2023 výsluch obžalovaného, na ktorom zistil stanovisko obžalovaného, obhajoby a prokurátora a dospel k správnemu záveru, o tom, že nie je možné žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu vyhovieť a väzbu nenahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka.
V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, na základe akých právnych úvah nie je možné žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu vyhovieť a na základe akých právnych úvah nie je možné tieto dôvody väzby nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. Krajský súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu I. a II. stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu vyššie stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018).
Aj sťažnostný súd je toho názoru, že u obžalovaného A. B. sú naďalej splnené tak formálne ako i materiálne podmienky.
K materiálnym podmienkam väzby
Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania vo vzťahu k osobe obžalovaného, krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že aj v tomto štádiu konania doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba, bol spáchaný, má znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30.04.2022) a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný A. B.. Otázka dôvodnosti podozrenia je v napadnutom uznesení opísaná okresným súdom dostačujúco pre rozhodnutie o väzbe, keďže okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne a vyčerpávajúco uviedol podstatné dôvody, pre ktoré dôvodnosť podozrenia zo spáchania žalovaného skutku u obžalovaného pretrváva. Aj podľa názoru krajského súdu dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní odôvodňujú takú mieru podozrenia zo spáchania trestnej činnosti obžalovaným, aká (miera) je potrebná na rozhodnutie o jeho väzbe v tomto štádiu trestného konania. S ohľadom na to krajský súd bez potreby opakovania tejto vecne správnej argumentácie okresného súdu obsiahnutej v napadnutom uznesení na ňu v plnom rozsahu len odkazuje.
V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o vine či nevine, že dôkazy sa nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci konečného (meritórneho) rozhodovania na hlavnom pojednávaní, že pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal obžalovaný A. B.. V prípade menovaného obžalovaného sú všetky tieto podmienky nateraz splnené.
K dôvodom väzby
Aj pokiaľ ide o dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že tieto u obžalovaného naďalej pretrvávajú aj v tomto štádiu konania. Existencia dôvodnej obavy, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu konal spôsobom predpokladaným v ust. § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, je aj podľa názoru krajského súdu naďalej daná, je reálna a vyplýva z kombinácie osobných pomerov obžalovaného a charakteru a závažnosti vyšetrovanej trestnej činnosti. Okresný súd svoje závery opäť podrobne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil, preto by bolo nadbytočné tieto vecne správne argumenty na tomto mieste opakovať.
Z pohľadu krajského súdu je potrebné doplniť, že dôvodmi tzv. preventívnej väzby u obžalovaného sa v konaní pred súdom zaoberali súdy (aj krajský) opakovane, pričom tieto naposledy konštatoval tunajší súd vo svojom uznesení zo dňa 26.10.2023 pod sp. zn. 3Tos/200/2023, pričom od tohto právoplatného rozhodnutia o väzbe obžalovaného v konaní nestala žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala iný náhľad krajského súdu na tento väzobný dôvod.
Na tomto mieste tiež krajský súd pripomína, že zmyslom tzv. preventívnej väzby je zaistiť osobu obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje úplná istota, že obvinený bude konať podľa § 71 Trestného poriadku, ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je reálna (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08.03.2012, sp. zn. 5Tost 7/2012).
K možnosti nahradenia väzby obžalovaného
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 odsek 1 písm. b/ alebo odsek 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1/ písm. a/ a spĺňa podmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu; obvineného oboznámi s obsahom záruky. Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť splnenie primeraných povinností a dodržaní obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 odsek 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3/ alebo podľa § 81 odsek 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
Okresný súd sa preto vo svojom rozhodnutí správne zaoberal možnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom dospel k správnemu záveru, že účel väzby u obžalovaného nie je možné nahradiť týmto miernejším prostriedkom. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd následne jasne, stručne a zrozumiteľne uviedol, prečo väzbu obžalovaného nenahradil touto alternatívou.
Aj podľa názoru krajského súdu nemožnosť alternovať väzbu vyplýva najmä z povahy stíhanej trestnej činnosti, okolností prípadu a osoby obžalovaného, ako boli charakterizované v napadnutom uznesení. S prihliadnutím na objektívne možnosti realizácie dohľadu mediačného a probačného úradníka a predpokladaný efekt sa táto forma nahradenia väzby javí aj krajskému súdu u obžalovaného ako nedostatočná a neadekvátna. Treba zdôrazniť, že pokiaľ obžalovaného nemali odradiť od údajného spáchania ďalšej trestnej činnosti ani viaceré predchádzajúce odsúdenia, ani plynúca skúšobná doba podmienečného odsúdenia, niet dôvodu sa domnievať, že by v tomto smere splnil svoj účel dohľad probačného a mediačného úradníka či už sám o sebe, alebo v kombinácii s primeranými povinnosťami a opatreniami. Je preto klamné sa domnievať, že takáto náhrada väzby by dokázala u obžalovaného relevantným a obmedzujúcim spôsobom korigovať, resp. udržiavať správanie v zákonných mantineloch.
Navyše, proti obžalovanému sa vedie trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin, pri ktorom je možné nahradiť väzbu alternatívnymi inštitútmi podľa § 80 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu, pričom výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a okolnosti prípadu. K tomu treba uviesť, že po dôkladnom preskúmaní obsahu spisu ani krajský súd u obžalovaného A. B. nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 80 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré by umožňovali nahradiť jeho väzbu.
Krajský súd sa zaoberal aj námietkou obhajoby týkajúcou sa prieťahov v konaní, pričom preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil nasledovné:
- obžalovaný je na základe obžaloby podanej na okresnom súde dňa 19.10.2022, vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 17T/73/2022, stíhaný pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30.04.2022) na skutkovom základe tam uvedenom,
- prvé hlavné pojednávanie sa konalo 18.11.2022, následne ďalšie termíny boli vytýčené na 13.01.2023, 22.02.2023, 22.03.2023, 03.05.2023, 24.05.2023, 28.06.2023, 26.07.2023, 23.08.2023, 27.09.2023, 03.11.2023 a 13.12.2023, pričom na poslednom hlavnom pojednávaní vypočul znalca E. F. G. a následne bolo hlavné pojednávanie odročené, pričom okresný súd vytýčil termín hlavného pojednávania na 30.01.2024 s tým, že súd vyžiada z KEU PZ sprístupniť údaje z prílohy č. 3 s upozornením, že hlavné pojednávanie je nariadené na 30.01.2024 a strany sa potrebujú k termínu hlavného pojednávania
oboznámiť s doručeným materiálom tak, aby nedošlo k zmareniu vytýčeného termínu hlavného pojednávania.
Vychádzajúc z vyššie rozpísaného časového prehľadu dospel krajský súd k záveru, že v aktuálnom štádiu súdneho konania je naďalej splnená elementárna zákonná povinnosť okresného súdu postupovať v tejto väzobnej trestnej veci s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. V konaní pred okresným súdom krajský súd neidentifikoval obdobie nečinnosti, ktoré by činilo ďalšiu väzbu obžalovaného neakceptovateľnou. Okrem toho touto sťažnostnou námietkou sa bližšie zaoberal už okresný súd na str. 6 odôvodnenia napadnutého uznesenia, preto krajský súd v celom rozsahu na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia odkazuje.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.
Nakoľko krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, rozhodol tak, že sťažnosť obžalovaného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.