Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-34-2016.pdf
PDF · 92.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému F. J., Z.. XX.XX.XXXX, Z. A.Ň. XXX, XXX XX Z. A. o zaplatenie 2 817,79 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 482,07 €, úroku vo výške 182,34 €, úroku vo výške 19,53 % ročne zo sumy 2.917,79 € od 22.3.2013 do 6.4.2013 a zo sumy 2.817,79 € od 7.4.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 482,07 € od 22.3.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 182,34 € od 22.3.2013 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 65,78 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 18.3.2016, doručenej súdu dňa 21.3.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 2 817,79 € spolu s vyčísleným úrokom z úveru vo výške 182,34 €, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 3,49 €, úrokom z úveru vo výške 19,53 % z nezaplatenej istiny 2 917,79 € od 22.3.2013 do 6.4.2013 a z nezaplatenej istiny 2 817,79 € od 7.4.2013 do zaplatenia, ďalej úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z nezaplatenej istiny 2 917,79 € od 22.3.2013 do 6.4.2013 a z nezaplatenej istiny 2 817,79 € od 7.4.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z nezaplatených úrokov 182,34 € od 22.3.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy tohto sporového konania. 2. O žalobnom nároku súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 8C/34/2016-49- zo dňa 14.9.2018, ktorým žalobe v časti o zaplatenie sumy 2 335,72 €, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3,49 €, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 435,72 € od 22.3.2013 do 6.4.2013 a zo sumy 2 335,72 € od 7.4.2013 do zaplatenia vyhovel, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania, podľa pomeru úspechu, ktorý na strane žalobcu predstavoval 65,78 %. v II. výroku žalobu zamietol z dôvodu, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov (z dôvodu absencie zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), kedy žalobcovi - veriteľovi vzniká len právo na zaplatenie rozdielu poskytnutého úveru a úhrad zo strany žalovaného - dlžníka, nemá nárok na úroky z úveru a poplatky. 3. Proti výroku II. podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozhodol uznesením č. k. 11Co/71/2019-70- zo dňa 21.3.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku a v nadväzujúcom III. výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojich záveroch konštatoval nesprávne právne posúdenie, vzhľadom k potrebe postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého je súd povinný rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Takouto autoritou je nepochybne Najvyšší súd SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona treba interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétne vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Vzhľadom k uvedenému potom nemožno hodnotiť úver ako bezúročný a bez poplatkov. 4. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca na zostávajúcej časti žaloby zotrval, doplnil skutkové tvrdenia najmä ohľadne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU, vo vzťahu ku ktorým poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. 5. Súd prvej inštancie, cítiac sa byť viazaný závermi odvolacieho súdu, nárok žalobcu v zostávajúcej časti (časti zamietnutej - predstavujúcej sumu 482,07 €, úrok vo výške 182,34 €, úrok vo výške 19,53 % ročne zo sumy 2.917,79 € od 22.3.2013 do 6.4.2013 a zo sumy 2.817,79 € od 7.4.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 482,07 € od 22.3.2013 do zaplatenia) znova prejednal a rozhodol. 6. Na prejednanie zvyšku predmetu sporu súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnil a vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je svojho dlhu voči žalobcovi vedomý, požadoval by však možnosť uhradiť ho v splátkach po 100 €. Sumu, ku ktorej bol v prvom výroku rozsudku súdu prvej inštancie zaviazaný, ešte asi neuhradil, doklady stratil.
7. Súd vo veci vykonal znova dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä úverovou zmluvou č. 31/208/12 čl. 3, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.2.2016 čl. 9, a účinnými od 1.1.2012 čl. 14, poslednou upomienkou pred výzvou na predčasné splatenie úveru čl. 7, výzvou na predčasné splatenie úveru čl. 6, tabuľkou - prehľadom splácania čl. 33 až 35. Zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery.
8. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 31.1.2012 úverovú zmluvu č. 31/208/12, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3 000 € pri fixnej úrokovej sadzbe 19,53 %, RPMN 23,3 % a priemernej RPMN 18,29 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver a úroky, vrátane celkových nákladov spojených s úverom vo výške 4 143,60 €, splatiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 57,04 €. 9. V bode 1.3 článku I. zmluvy nazvaného „Úver“ sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) predstavuje 23,3 %. Je vypočítaná za predpokladu, že úver bol poskytnutý jednorázovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené, berúc do úvahy nasledovné parametre uvedené v tejto zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru a výška poplatku za správu úverového účtu. 10. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, preto bol najskôr listom zo dňa 30.10.2012 označeným ako „Posledná výzva pred výzvou na predčasné splatenie úveru“ vyzvaný k splateniu omeškaných splátok v sume 114,5 € a následne listom zo dňa 26.2.2013 označeným ako „Výzva na predčasné splatenie úveru“ vyzvaný, aby zaplatil celý dlh vo výške 3 198,59 € najneskôr do 20.3.2013. Vychádzajúc z nesporného tvrdenia žalobcu a listinných dôkazov predložených stranou žalobcu (až na výzvu súdu), žalovaný zaplatil žalobcovi na tento úver v splátkach do zosplatnenia spolu sumu 564,28 €, z ktorej žalobca započítal na úrok z úveru sumu 482,07 € a na istinu 82,21 € a po zosplatnení sumu 100 €, ktorú žalobca započítal celú na istinu. 11. V uvedenom spore súd aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 31.1.2012. 12. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. 13. Súd sa už v prvom rozsudku zaoberal charakterom vzťahu medzi stranami. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako aj samotný úver na základe zmluvy, ktorá záväzkový vzťah medzi stranami založila, posúdil ako spotrebiteľský. Tieto skutočnosti spornými neboli, neboli ani predmetom odvolacieho konania a ani predmetom prieskumu odvolacím súdom. 14. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy je vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar/ služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preto preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov. Preskúmal úverovú zmluvu, z ktorej žalobca svoj nárok uplatňuje, a to z pohľadu náležitostí, ktoré má podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zmluva bola uzavretá písomne, bola uzavretá platne, nespĺňa však všetky zákonom požadované náležitosti, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 15. Predmetom sporu po zrušení veci odvolacím súdom zostalo príslušenstvo pohľadávky (vyčíslený úrok z úveru, úrok z omeškania, a to i z úroku z úveru), o ktorej súd už právoplatne rozhodol. Na to, aby súd mohol dôvodnosť tejto časti pôvodne uplatneného nároku posúdiť, musel sa opäť zaoberať samotnou zmluvou a jej náležitosťami. Z listinných dôkazov mal za preukázané (a v priebehu sporu to ani nebolo sporné), že sporové strany uzavreli platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 120 mesačných splátkach po 57,04 €, pri fixnej úrokovej sadzbe 19,53 %. V bode 1.3 článku I. zmluvy je uvedená nielen výška RPMN (23,3 %), ale i základné predpoklady, z ktorých žalobca v postavení veriteľa pri jej výpočte vychádzal. Preskúmaním tejto náležitosti, správnosti výšky RPMN uvedenej v zmluve, súd dospel k nasledovnému záveru. Pokiaľ by žalobca skutočne vychádzal pri určovaní výšky RPMN zo všetkých predpokladov (parametrov), ktoré sám v bode 1.3 čl. I zmluvy uviedol, dospel by k výške 25,16 %, nie k výške 23,3 %, ktorú v zmluve uviedol. Súd pri výpočte RPMN súd zohľadnil v zmysle uvedeného bodu zmluvy výšku anuitnej splátky 57,04 €, počet splátok 120, poplatok za poskytnutie úveru 238,80 € a poplatok za správu úverového účtu 60 € (120 mesiacov x 1,99 €) (poplatky majúce povahu dodatočného nákladu), pričom vychádzal z doslovného znenia zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/, keď pri výpočte použil údaje platné v čase uzavretia zmluvy. Dospel však k výške 25,16 %. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že výška RPMN nebola žalobcom vypočítaná správne, údaj RPMN v zmluve uvedený teda nie je správny. Možno konštatovať, že tento údaj v zmluve teda absentuje. To má za následok, že úver na základe takejto zmluvy poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že keďže bol v čase prvého rozhodnutia presvedčený, že zmluva neobsahuje inú náležitosť, čo postačovalo pre konštatovanie bezúročnosti úveru, inými náležitosťami zmluvy sa viac nezaberal. 16. S poukazom na vyššie uvedené, keďže úver súd považuje naďalej za bezúročný a bez poplatkov, hoci z iného dôvodu, prihliadajúc zároveň na to, že bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3 000 €, na ktorý reálne zaplatil v splátkach spolu sumu 664,28 € (do zosplatnenia sumu 564,28 € a po zosplatnení 100 €), žalobcovi patrí nárok len na zaplatenie rozdielu toho, čo plnil a toho, čo mu žalovaný vrátil (3 000 - 664,28), v danom prípade na zaplatenie sumy 2 335,72 €. V tomto rozsahu súd žalobe I. výrokom rozsudku č. k. 8C34/2016-49- zo dňa 14.9.2018 vyhovel. V tejto časti zostal rozsudok súdu odvolaním žalobcu nedotknutý. Vo zvyšku k zostávajúcej časti nároku (ktorý sa týkal vyčísleného úroku z úveru, ako aj úroku z úveru od 22.3.2013 do zaplatenia i úroku z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru) súd dospel k rovnakým záverom, ako v pôvodnom rozsudku (hoci ako už vyššie uviedol, z iného dôvodu), preto žalobu ako nedôvodnú v tejto časti opäť zamietol. 17. O nároku na náhradu trov tohto sporu súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom prípade sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy 2 817,79 € (100 %), súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2 335,72 € (82,89 %), v tomto rozsahu bol úspešný žalobca, žalovaný bol úspešný preto v rozsahu 17,11 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 65,78 %, v tomto rozsahu mu voči žalovanému vzniklo právo na náhradu trov tohto sporu. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.