Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4CoE-21-2019.pdf
PDF · 105.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/21/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci oprávneného - otca MUDr. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX proti povinnej - matke Mgr. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XX, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.februára 2019, č. k. 58Em/1/2017-42 takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh oprávneného na výkon rozhodnutia a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdu dňa 20.01.2017, domáhal výkonu rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletým dieťaťom, ktorý styk bol upravený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/8/2015-43 zo dňa 01.07.2015. (ďalej len "exekučný titul"). V návrhu oprávnený uviedol, že rodičovská dohoda obsiahnutá v exekučnom titule zo strany matky nie je dodržiavaná, posledné stretnutie bolo 31.01.2016, kedy bolo narušené starými rodičmi zo strany matky. Od septembra 2016 na akékoľvek jeho snahy o kontaktovanie maloletej matka nereaguje. Súd vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/8/2015-43 zo dňa 01.07.2015 bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu. Súčasťou tohto rozsudku je aj dohoda rodičov ohľadne úpravy styku, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou počas jedného roka od právoplatnosti rozsudku každý párny víkend v čase od piatka od 16.00 hod do 19.00 hod, v sobotu od 09.00 hod do 19.00 hod, v nedeľu od 09.00 hod do 19.00 hod a každú nepárnu stredu v čase od 16.00 hod do 19.00 hod za prítomnosti matky a po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v čase od piatku od 16.00 hod do nedele do 17.30 hod a každú nepárnu stredu v čase od 16.00 hod do 19.00 hod bez prítomnosti matky. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.07.2015. Súd v zmysle § 388 CMP a § 3 ods. 4 v spojení s § 5 Vyhlášky MS SR číslo 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o poskytnutie súčinnosti pri preverovaní dôvodov nepodrobenia sa súdnemu rozhodnutiu. Zo správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho zisťovania zo dňa 19.04.2018 vyplynulo, že dňa 19.04.2018 sa povinná dostavila na úrad a uviedla, že do rozvodu s oprávneným žili na spoločnej adrese v S. a po rozvode na uvedenú adresu chodievala len v čase, kedy sa mal realizovať styk otca s maloletou. Otec sa, podľa uvedenia matky, z uvedenej adresy v novembri 2014 odsťahoval, ani do času rozvodu neprejavoval o dieťa záujem a následne nedodržiaval realizáciu styku v zmysle exekučného titulu. Styk pravidelne prebiehal tak, že otec prišiel so svojimi rodičmi, ktorí kričali, úmyselne vyvolávali konflikty,
aby matka opustila domácnosť, čoho bola svedkom aj maloletá. Otec si nestihol s dcérou vybudovať vzťah, nakoľko v čase, keď mala maloletá rok, ich opustil a za dcérou chodieval raz za dva mesiace. Matka sa vyjadrila, že v styku otca s dcérou nebránila, práve naopak, otec sa o dieťa nezaujímal. S otcom dieťaťa vôbec nekomunikujú, otec za dcérou na adresu jej súčasného bydliska vôbec nechodieva, okrem 01.06.2013, kedy prišiel, búchal na bránu domu, avšak dcéra s otcom odmietla ísť a preto sa styk nerealizoval. Podľa uvedenia matky sa styk od roku 2016 nerealizuje, nakoľko sa otec nijakým spôsobom o dieťa nezaujíma a nedodržiava povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu v časti úpravy styku. Dňa 23.04.2018 sa na úrad dostavil otec, ktorý uviedol, že od začiatku boli s realizáciou styku problémy zo strany matky, ktorá mala záujem na tom, aby sa prerušili jeho kontakty s dcérou. Uviedol, že maloletú videl naposledy v škole v januári 2017, kedy za ňou prišiel, aby jej odovzdal darček, pričom maloletá začala bezdôvodne kričať: "on tu nemá byť". Učiteľky otcovi uviedli, že je dieťa rozrušené a následne bol vykázaný zo školy. Podľa vyjadrenia otca sa ukázalo byť chybou, že sa styk mal realizovať za prítomnosti matky, lebo okrem nej boli pri tom prítomní aj jej rodičia, ktorí do všetkého zasahovali. Po zmene bydliska maloletej nemal otec žiadnu šancu stretávať sa s maloletou aj kvôli tomu, že starí rodičia zo strany matky do styku zasahovali. Matka s ním vôbec nekomunikuje, nereaguje na správy a nie je možné sa s ňou žiadnym spôsobom dohodnúť. Otec má záujem stretávať sa s dcérou, súhlasí s tým, aby stretnutia prebiehali v záujme maloletej. Záverom správy kolízny opatrovník uvádza, že z uvedeného vyplýva, že rodičia spolu žiadnym spôsobom nekomunikujú. Otec videl maloletú naposledy v januári 2017, má záujem stretávať sa s dcérou. V písomnom vyjadrení povinnej zo dňa 02.05.2018 táto uvádza, že na jej strane neexistujú nijaké dôvody, pre ktoré sa ako povinná nemôže rozhodnutiu podrobiť. Otec vôbec nedodržiava stretnutia určené súdom v nijakom rozsahu. Táto situácia stále trvá. Po jej odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, otec napriek tomu, že vedel, kde bývajú, po celú dobu nevyužil čas na stretávanie sa s maloletou, tiež neprejavil nijaký záujem o vytvorenie si normálneho vzťahu s dcérou. Na adresu ich súčasného bydliska prišiel na stretnutie s dcérou po celú dobu až do dnešného dňa len raz, a to 01.06.2016. Na stretnutie s ním prišlo 4 - 5 ľudí, pričom matka niektorých nepoznala. Keď maloletá s plačom utiekla dovnútra, otec maloletej vyhrážaním sa a odvolávajúc sa na políciu odišiel aj so svojím doprovodom. Žiadne iné stretnutia otca s maloletou sa na uvedenej adrese neuskutočnili. Jeho tvrdenia nie sú pravdivé. V roku 2016 podal otec maloletej návrh na zmenu rozhodnutia o úprave styku, ktorý cca v marci 2017 sám zobral späť. Okrem dvoch opísaných "stretnutí" sa iné stretnutie s maloletou nestalo, pretože otec maloletej na styk určený exekučným titulom nikdy neprišiel a táto situácia stále trvá. Je dokázateľné, že veľakrát ani nemohol, pretože je prítomný vo svojej súkromnej ambulancii každý piatok do večera a sobotu do poobedia. Tiež je opakovane v pravidelných intervaloch odcestovaný do zahraničia, okrem toho máva služby v nemocniciach a na iných pracoviskách, a tiež veľmi časté súkromné výlety mimo SR. O dcéru sa nijakým spôsobom po celú dobu otec nezaujímal, ani v období narodenín, menín, nástupom do školy a podobne. Matka opakovane uviedla, že nie je pravdou, že by otec nevedel, kde s dcérou bývajú, vždy bol vopred informovaný, vedela o tom aj sociálna pracovníčka. Je pre matku nepochopiteľné, prečo otec takto koná a "buduje" si vzťah s dcérou takouto cestou, keď v princípe on sám nedodržiava čas stretávania sa a na stretnutia vôbec nechodí. Nič sa nezmenilo ani po podaní jeho návrhu v tejto veci. Je úbohé, prečo sa namiesto klamstiev a využívania súdnych právomocí neposnaží sám o lepšie vytvorenie vzťahu s maloletou. Matka ďalej uvádza, že ona si plní svoje povinnosti a nijakým spôsobom nebráni v styku s maloletou. Ale bude hájiť práva dieťaťa ak je to nezlučiteľné so záujmami dieťaťa. Zo správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho zisťovania zo dňa 18.12.2018 vyplýva, že sociálnym zisťovaním vykonaným v domácnosti matky bolo zistené, že styk otca s maloletým dieťaťom sa dlhodobo nerealizuje. Z vykonaného pohovoru s matkou vyplýva, že matka v styku otca s dcérou nebráni. Otec však maloletú nekontaktuje a nesnaží sa o ich opätovné vybudovanie vzťahu. Maloleté dieťa sa v rozhovore vyjadrilo, že s otcom sa nestretáva, nekomunikuje s ním a ani sa s ním nechce stretávať, pretože si pamätá ako jej a mamine robil "zle". Z pripojeného Záznamu z vykonania terénnej sociálnej práce v rodinnom prostredí vyplynulo, že matka uviedla, že styk otca s dcérou sa nerealizuje, otec ich ani nekontaktuje. Otec dcéru nekontaktuje ani pri príležitosti jej sviatkov, napriek tomu, že vie, kde v súčasnosti maloletá býva. Matka uviedla, že maloletá v podstate svojho otca ani nepozná, pretože ho dlho nevidela. Matka ďalej uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne plní, nad rámec výživného inak neprispieva. Matka tvrdí, že v styku by nebránila, ak by otec prišiel s dobrým úmyslom, avšak podporí dcérine rozhodnutie. Má pocit, že dcéra má z otca strach, pretože v minulosti bola prítomná pri ich hádkach a konfliktoch. Následne bol vykonaný pohovor s maloletou v jej detskej izbe bez prítomnosti matky dieťaťa. Maloletej bol primeraným spôsobom vysvetlený dôvod návštevy a rozhovoru. Maloletá počas rozhovoru pôsobila placho a nervózne. Uviedla, že tatina nepozná, videla ho, keď bola ešte malá. Tiež uviedla, že otec býva kdesi v Trenčíne. S otcom sa nechce stretávať, pretože im kedysi robil zle a ona si to pamätá. Oprávnený bol súdom vyzvaný, aby súdu oznámil
skutočnosť, či si povinná riadne plní svoju povinnosť vyplývajúcu jej z exekučného titulu, prípadne akékoľvek iné skutočnosti týkajúce sa jeho styku s maloletou dcérou. Uvedenú výzvu oprávnený prevzal do vlastných rúk dňa 23.03.2018, avšak žiadnym spôsobom na ňu nereagoval. Súd konštatoval, že konanie vo veciach výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí sa začína na návrh oprávnených na výchovu alebo styk s dieťaťom alebo z úradnej povinnosti. Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon, vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu, aby sa mu podrobil, alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného na následky neplnenia povinnosti, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie na povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne plnil. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je teda v prvom rade vedenie povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu z exekučného titulu plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z exekučného titulu. Súd rozhodujúci vo veci výkonu rozhodnutia vo veci styku rodiča s dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na narealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, oprávnený, ako aj maloleté dieťa. V tomto konaní má súd pri rozhodovaní na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia. Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa či Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obaja rodičia dieťaťa si musia byť vedomí skutočnosti, že výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom je špecifickým výkonom rozhodnutia, pri ktorom je nevyhnutné prihliadať aj na iné skutočnosti ako tie, ktoré sú predmetom klasickej exekúcie a použitie donucovacích prostriedkov je potrebné aplikovať s veľkou obozretnosťou. Súd musí vyvíjať snahu, aby napomohol spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Povinnosť súdu využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená. Súd musí brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva. Najlepší záujem dieťaťa však môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. V danej veci súd v zmysle citovaného § 3 Vyhlášky MS SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých zisťoval, či sa povinná podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie týchto dôvodov bol súd povinný zohľadniť najmä správanie sa povinnej pri plnení povinností ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich mu z exekučného titulu, a samozrejme aj správanie sa a názor maloletého dieťaťa. Takto súd zistil, že povinná otcovi, ani dcére nebráni, ani nikdy nebránila, aby sa spolu stretávali. Povinnou tvrdené skutočnosti vyplývajú aj zo zistení kolízneho opatrovníka. Povinný v celom konaní o výkon rozhodnutia bol nečinný. Na výzvu súdu, aby oznámil skutočnosti týkajúce sa jeho stretávania sa s dcérou, otec žiadnym spôsobom nereagoval. Povinný pri pohovore s kolízny opatrovníkom, dňa 23.04.2018 sám uviedol, že dcéru videl naposledy v januári 2017. Keďže oprávnený zostal v konaní nečinný, súd nezistil, či sa viackrát pokúšal dobrovoľne realizovať svoj styk s dcérou v zmysle exekučného titulu. Zo zhodných vyjadrení rodičov dieťaťa vyplynulo, že styk otca s dcérou sa nerealizuje od roku 2016. Otec dokonca podal v roku 2016 návrh na zmenu rozsahu úpravy jeho styku s dcérou, avšak toto konanie bolo súdom zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu otcom dieťaťa (26P/37/2016). Na základe uvedených skutočností súd návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná bránila oprávnenému v jeho styku s maloletou dcérou tak, ako to oprávnený uvádza vo svojom návrhu. Naopak súd mal z obsahu spisu za preukázané, že sám otec nerealizuje svoje právo styku v zmysle exekučného titulu. Oprávnený tak žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zo strany povinnej dochádzalo k mareniu výkonu rozhodnutia v tejto veci. Okrem toho súd v tejto veci prihliadol aj na názor maloletej dcéry účastníkov, ktorá sama uviedla, že už svojho otca nepozná a nechce sa s ním stretávať. V danej veci možno dospieť k názoru, že maloletá nemá záujem o styk s otcom, pretože tohto značne dlhú dobu nevidela, nemá s ním vytvorený žiadny vzťah, a vlastne ani oprávnený sa o vybudovanie tohto vzťahu so svoju dcérou v súčasnosti žiadnym spôsobom nesnaží. Civilný mimosporový poriadok ukladá súdu v § 38 vo veciach, v ktorých je účastníkom maloletý, zisťovať jeho názor a naň prihliadať. Súd maloletú vo veku 8 a pol roka považuje za schopnú vyjadriť svoj názor v otázke, či sa chce stretávať so svojím otcom a prečo odmieta styk s otcom. Maloletá odôvodnila svoju nevôľu stretávať sa s otcom skutočnosťou, že ho už ani nepozná a pamätá si ako im s mamou robil "zle". Z vyjadrenia maloletého teda súd vyvodil, že práve správanie sa otca maloletej ako oprávneného je dôvodom, prečo sa styk v zmysle exekučného titulu nerealizuje a nie je naplnený zákonný dôvod na donucovanie matky k rešpektovaniu rozhodnutia súdu. Z uvedených dôvodov súd návrh oprávneného v tejto veci zamietol. Právne vec posúdil podľa § 376 ods. 1, § 378, § 379 ods. 1, 2, § 380 CMP a podľa vyhl. č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal tvrdenie súdu o odcudzení otca s maloletou Marínou, keď sa dňa 20.01.2017 návrhom domáhal výkonu rozhodnutia o úprave styky s maloletou v zmysle rozhodnutia o úprave styku s maloletou podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín 26P/8/2015-43, nakoľko sa stretnutia s maloletou nerealizovali, súd však v tejto veci rozhodol až 19.02.2019, a za tento dlhý čas je absolútne pochopiteľné, že došlo k odcudzeniu sa otca s maloletou. Uviedol, že v uvedenom období sa však situáciu preukázateľne snažil riešiť aktívne viacerými návštevami, telefonátmi, a to aj cez Úrad sociálnych vecí a rodiny. Opakovane žiadal o mediované stretnutia, ktoré by bolo v záujme maloletej. Napokon bo týmto úradom zaradený do programu Priority 2018 z 04.05.2018 „Opatrenia na zabezpečenie vykonávania odborných metód práce na prispôsobenie sa novej situácii v prirodzenom rodinnom prostredí“, do ktorého bola opakovane pozvaná aj matka maloletej, avšak tá spoluprácu opakovane odmietala. Namietal, že v uznesení túto správu nenachádza. Matka opakovane odmietala aj stretnutia za asistencie sociálnej kurately. Takéto opatrenia žiadal, nakoľko matka za jeho prítomnosti marí stretnutia, k čomu sa aj očití svedkovia. Pri popisovaní priebehu stretnutí, kedy matka riadne nepripravila maloletú na stretnutie /matka robila cirkus alebo sa tvárila, že nie je doma/, uznala pracovníčka sociálnej kurately za nezmyselné sa za takýchto podmienok stretnutia zúčastňovať, preto nerozumie postupu ako aj záveru kolízneho pracovníka. Položil otázku, že či na základe jednej návštevy a pohovoru kolíznym pracovníkom s matkou a maloletou, súd považuje celú záležitosť za uzavretú. Takýto postup považuje za tendenčný s cieľom čo najjednoduchšieho vyriešenia problému. Prečo pracovníčka sociálnej kurately nezrealizovala stretnutie za jeho prítomnosti a nedokumentovala, ako takéto stretnutie prebieha. Opakovane inicioval spoločné stretnutia, ktoré sa nerealizovali. Ako otec sa snaží všetkými prostriedkami o stretnutia s maloletou, v snahe o informovanie alebo kontaktovanie sa, nedostáva však odpoveď zo strany matky na telefonáty, sms správy ani mailovú ani inú komunikáciu. Domnieva sa, že je v záujme maloletej, aby svojho otca poznala a mohla sa s ním stretávať. Právo styku dieťaťa s rodičom vychádza z Ústavy SR, ako aj viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa či Európskeho dohovoru ľudských práva a základných slobôd. Pýta sa, či boli použité všetky nástroje, aby tomu tak bolo. Má za to, že dcéra je pod silným vplyvom matky ako aj starých rodičov matky a len reprodukuje ich názory a postoje k jeho osobe. Príkladom je tvrdenie, kde na jednej strane otca nepozná a nevie kto ním je a na druhej strane sa otca bojí. Žiada preto tieto okolnosti prešetriť súdnym znalcom z odboru psychológie. Z doteraz všetkého uvedeného a skutočností sa domnieva, že inštitúcie prihliadajú len na stranu matky, skúmajú len povinnosti otca, ale nikoho nezaujímajú jeho a maloletej práva. Namietal tvrdenie súdu v bode 7, že nereagoval na výzvu súdu, keď toto považovala za vybavené pri jednej z návštev Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, v čom ho aj pracovníčka utvrdila. Žiada o pomoc, dôkladné vyšetrenie a návrh riešenia, aby sa táto situácia naozaj a konečne riešila v prospech maloletej.
3. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že otec naďalej nedodržiava stretnutia určené súdom a to v nijakom rozsahu. K odcudzeniu otca s maloletou došlo už v jej útlom veku, problémy opísala vo svojom vyjadrení z 13.04.2016. Dcéra bola aj svedkom fyzického napadnutia jej osoby, ktorá bola predmetom trestného stíhania PZ v Trenčíne, preto považuje za úbohé vyhovárať sa, že k odcudzeniu došlo za dlhé časové obdobie, v ktorom mal súd v danej veci rozhodnúť. Za celé časové obdobie od rozvodu a to 01.07.2015 až po dnešný deň, prišiel na stretnutie s dcérou na adresu K. otec len jeden krát a to 01.06.2016 s0 4 -5 ľuďmi. Žiadne iné stretnutia ani snaha získať si dieťa sa neuskutočnili. Nie je pravda, že stretnutia marí ona, že sa doma zatajuje, nemohlo sa to stať, nakoľko otec na stretnutia nechodí. Nie je pravdou, že nekomunikuje, lebo žiadna forma komunikácie neprebieha. Je tiež dokázateľné, že veľa krát nemohol byť prítomný na stretnutí, kvôli jeho pracovnej i mimopracovnej vyťaženosti. Preto sa pýta, ako preukázateľne sa snažil o budovanie vzťahu s maloletou. Kde bol v čase jej narodenín, menín, Vianoc. Je pre ňu nepochopiteľné, prečo takto koná a buduje si vzťah s dcérou takouto cestou. Opakovane vypovedala a opisovala situáciu aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, o ktorých sú vedené záznamy. Tiež bola zaradená do spomínaného programu, ale fakt, že otec maloletej na stretnutia vôbec nechodí nebolo treba čo riešiť. Ona si ako matka povinností plní a nijakým spôsobom styku maloletej nebráni, ale bude hájiť práva dieťaťa, ak je to nezlučiteľné so záujmami dieťaťa. Žiada o citlivý prístup vo veci podanej otcom.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:
6. Podľa § 376 ods. 1, 2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
7. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia /§ 376 ods. 1 CMP/ alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu /§ 376 ods. 2 CMP/, pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
8. Podľa § 3 ods. 2 cit. vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práva vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
9. Podľa § 3 ods. 3 cit. vyhlášky, ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na výkon rozhodnutia o úpravu styku podal oprávnený na podklade vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/8/2015-43 zo dňa 01.07.2015, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej A. rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu. Súčasťou tohto rozsudku je aj dohoda rodičov ohľadne úpravy styku, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou počas jedného roka od právoplatnosti rozsudku každý párny víkend v čase od piatka od 16.00 hod do 19.00 hod., v sobotu od 09.00 hod do 19.00 hod., v nedeľu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky a po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.30 hod a každú nepárnu stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky. Uvedený rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 15.07.2015.
11. Súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na výkon rozhodnutia o úpravu styku s odôvodnením, že v zmysle § 3 ods. 1 hore cit. vyhlášky zistil ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nemusí podrobiť rozhodnutiu. Vychádzal zo zistenia, že povinná oprávnenému ani maloletej nebráni, aby sa spolu stretávali, ktoré zistenia vyplývajú aj zo správy kolízneho opatrovníka. Povinný sám nerealizuje styk s maloletou od roku 2016 a v celom konaní o výkon rozhodnutia bol nečinný, na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a neoznámil skutočnosti týkajúceho sa jeho stretávania s maloletou. Okrem toho súd prihliadol aj na názor maloletej, ktorá uviedla, že otca nepozná a nechce sa s ním stretávať, pamätá si ako im otec robil „zle“. Z vyjadrenia maloletej vyvodil záver, že práve správanie sa oprávneného je dôvodom, prečo sa styk v zmysle exekučného titulu nerealizuje a nie je naplnený zákonný dôvod na donucovanie povinnej k rešpektovaniu rozhodnutia súdu.
12. Súd prvej inštancie sa však dôsledne hore citovanými ustanoveniami neriadil a preto je jeho rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na výkon rozhodnutia o úpravu styku predčasné.
13. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je zvlášť citlivým konaním. V rámci tohto konania má mať súd v prvom rade na zreteli najlepší záujem dieťaťa. Rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa je základná procesná zásada vyjadrená v čl. 4 zákona č. 161/2015 Z. z. („CMP“), podľa ktorého platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Z procesného hľadiska sa má uvedené odraziť práve v riadnom a presvedčivom odôvodnení, ktoré sa týka maloletého. Nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých môže mať výrazným spôsobom dopad na maloleté dieťa a jeho psychiku, preto je v prvom rade potrebné využiť všetky prostriedky, ktoré zasahujú do postavenia a
práv dieťaťa v čo najmenšom rozsahu. Nariadenie výkonu rozhodnutia prichádza do úvahy až v prípade, ak ostatné inštitúty, ktoré nemajú donucovaniu povahu a smerujú k dobrovoľnému plneniu povinnosti sa minuli účinku. Záujem maloletého dieťaťa a zachovanie kladných rodinných vzťahov musí byť preto prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým. 14. Z podaného odvolania oprávneného vyplýva, že sa chce stretávať sa s maloletou, že počas konania o výkon rozhodnutia spolupracoval s kolíznym opatrovníkom - Úradom práve, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, žiadal o mediáciu a bol zaradený do programu Priority 2018. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín však tieto skutočnosti vo svojej správe neuviedol, súd ich teda ani nevyhodnocoval.
15. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval pri výkone rozhodnutia o úprave styku podľa ust. § 3 ods. 1- 5 vyhl. č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, avšak žiadnym spôsobom neposúdil, či dôvody, ktoré vyhodnotil ako ospravedlňujúce podľa odseku 1 možno odstrániť a plnenie rozhodnutia, možno dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve podľa § 3 ods. 3 cit. vyhlášky. V konaní o výkon rozhodnutia je potrebné vykonať aj ďalšie dôkazy, najmä keď oprávnený tvrdí, že má záujem o maloletú, povinná mu však neodpovedá na telefonáty, sms správy ani mailovú komunikáciu. Je preto potrebné aj na tieto okolnosti vypočuť účastníkov konania - oprávneného, povinnú, maloleté dieťa na pojednávaní a podľa konkrétnych okolností zvážiť aj účasť na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo inom poradenstve podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z..
16. Obaja rodičia musia mať na pamäti, že záujem maloletého dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, musí druhý rodič, ktorému maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti vytvárať priaznivé podmienky pre styk otca s maloletou a napomáhať tak maloletej k budovaniu si pozitívneho vzťahu so svojím otcom.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie /§ 391 ods. 1 CSP/.
18. Súd prvej inštancie je povinný doplniť dokazovanie v hore naznačenom smere, nariadiť pojednávanie a vypočuť účastníkov konania - oprávneného, povinnú, maloletú dieťa a tak zistiť existenciu alebo neexistenciu ospravedlniteľných dôvodov na strane povinnej, a v prípade ich zistenia posúdiť, či tieto možno odstrániť a plnenie rozhodnutia, možno dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve podľa § 3 ods. 3 hore cit. vyhlášky / § 391 ods. 3 CSP/. 19. Vysloveným právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný /§ 391 ods. 2 CSP/.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).