Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-374-2015.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/374/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava proti žalovanému: TARA SM s.r.o., IČO: 36 852 805, so sídlom Poštová ul. 4059/4, 929 01 Dunajská Streda, právne zast.: Mgr. Milan Trylč, PhD., advokát, so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, o zaplatenie 32.723,97 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti 10.685,70 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.02.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Súd cestou prevádzkovateľa systému v r a c i a žalobcovi časť súdneho poplatku 641,14 eur, kráteného o 6,70 eur, to je sumu 634,44 eur.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.038,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.038,27 eur od 16.02.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na tom skutkovom základe, že dňa 02.01.2012 na odbernom mieste T. X/XXXX, H. G. zistili jeho zamestnanci poškodenie plynomeru (poškodenie overovacej značky na počítadle), v dôsledku čoho dochádzalo v období od 19.12.2010 do 02.01.2012 k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ust. § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Škoda vo výške 32.723,97 eur bola vyčíslená v súlade s vyhláškou č. 155/2005 Z.z. K žalobe pripojil žalobca najmä faktúru neoprávneného odberu č. XXXXXXXXXX, výpočet škody, protokol skúšky meradla, zápis o vykonanej kontrole odberného miesta a montážny list meradla. 2. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s tým odôvodnením, že si nie je voči žalobcovi vedomý žiadneho záväzku, ani z titulu náhrady škody, údajný nárok neuznáva, nakoľko nevznikol ani vzniknúť nemohol. 3. Žalobca navrhol odpor ako neodôvodnený odmietnuť. 4. Žalovaný na výzvu súdu uviedol, že meradlo spotreby plynu porušené nebolo, riadne pracovalo, nachádzalo sa na verejnom mieste, nijako žalobcom nezabezpečenom proti prípadnému zásahu. K odbernému miestu bol žalovaný prihlásený, bol v tom čase jediným nájomcom nehnuteľnosti, spotrebiče na odber plynu nepatrili jemu, avšak prenajímateľovi. V otázke vzniku škody a jej výšky zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Uplatnil tiež hmotnoprávnu námietku premlčania práva.
5. K námietke vecnej legitimácie žalovaného predložil žalobca vyjadrenie SPP a.s. z 20.05.2019 (č.l. 142 spisu), v ktorom SPP a.s. potvrdila, že v období od 19.12.2010 do 02.01.2012 mala so žalovaným uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu týkajúcu sa odberného miesta č. E. na T. X/XXXX H. H. G.. Žalovaný následne toto skutkové tvrdenie nenamietol. 6. K námietke premlčania práva žalobcu tento dňa 10.5.2019 (č.l. 117 spisu) uviedol, že nárok na náhradu škody je vyčíslený za obdobie od 19.12.2010 do 02.01.2012, podozrenie na porušenie overovacej značky bolo úradne potvrdené dňa 23.01.2012, žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil včas (poznámka súdu: žaloba bola na súd doručená dňa 09.09.2013, teda v rámci 4-ročnej premlčacej doby). Žalovaný následne toto skutkové tvrdenie žalobcu, ani záver súdu uvedený v zápisnici z odročeného pojednávania dňa 16.05.2019 o nepremlčaní práva nenamietol. 7. Žalobca pred otvorením pojednávania dňa 16.05.2019 poukázal na dňa 10.05.2019 predložený návrh ukončenia konania súdnym zmierom a dňa 24.06.2019 navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 22.038,27 eur s príslušenstvom. Za predloženia fotodokumentácie umiestnenia plynových spotrebičov v prevádzkarni žalovaného (č.l. 128-129 spisu) a argumentujúc rozhodnutím NS SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 (č.l. 130-134 spisu) odôvodnil výšku svojho nároku tak, že v prípade neoprávneného odberu plynu nie je možné zistiť výšku skutočne spôsobenej škody - za túto sa nepovažuje ani predošlá ani následná spotreba plynu na odbernom mieste. Množstvo plynu, ktoré bolo odobraté a výšku škody je potrebné určiť pomocou metodiky stanovenej v príslušnom vykonávacom predpise. K moderovaniu výšky uplatňovaného nároku pristúpil žalobca v snahe zmierniť prísnosť podzákonnej právnej úpravy, moderácia nastala v dôsledku obchodného rozhodnutia žalobcu, a to v prípadoch neoprávneného odberu plynu, pri ktorých sa výška škody vypočítavala ešte v zmysle ust. vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z.z.. Žalobca sa preto rozhodol, že prísnosť metodiky vyplývajúcej z tejto právnej úpravy zmierni a poskytne odberateľom plynu „zľavu“ v tomto prípade z ním pôvodne uplatňovanej a legitímnej výšky nároku 32.723,97 eur. Žalobca vysvetlil, že ide o objektivizovanie odobratého množstva plynu, a to za prevádzky v rozsahu 16 hodín denne v prípade ubytovacieho zariadenia, teda nie za prevádzky 24 hodín denne. Tým sa spotreba plynu a teda výška škody moderuje na hodnotu 22.038,27 eur za stávajúcich v ubytovacom zariadení sa nachádzajúcich plynových spotrebičov (dvoch plynových kotlov). V záverečnej reči prednesenej dňa 24.06.2019 PZ žalobcu zhrnul, že žalobou uplatňovaný nárok považuje za dôvodný v celom rozsahu. Má za to, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný ako odberateľ zemného plynu odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle ust. § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. je žalovaný ako odberateľ plynu povinný nahradiť škodu, ktorá neoprávneným odberom plynu žalobcovi vznikla. Výšku skutočne spôsobenej škody v prípade takéhoto odberu plynu nie je možné zistiť a množstvo plynu odobratého v rozhodnom období a následne výšku škody je nutné určiť s pomocou metodiky vyplývajúcej z ust. príslušnej vykonávacej vyhlášky. S týmto právnym názorom žalobcu sa stotožnil aj NS SR v rozhodnutí vo veci 5Obdo 32/2018. PZ žalobcu navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 22.038,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.038,27 eur od 16.02.2012 do zaplatenia. 8. PZ žalovaného zotrval na zamietnutí žaloby, so zmierom nesúhlasil (č.l. 147-148 spisu). 9. Súd pred otvorením prvého pojednávania dňa 24.06.2019 na základe čiastočného späťvzatia žaloby (z 32.723,97 eur na 22.038,27 eur) predloženej žalobcom najprv vo forme návrhu na schválenie súdneho zmieru v podaní z 10.05.2019, prednesenej žalobcom pred otvorením pojednávania dňa 16.05.2019, ktoré pojednávanie bolo odročené, konanie v časti nároku na zaplatenie 10.685,70 eur s prísl. v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil a rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku (výrok I rozsudku). 10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 15.02.2012 na č.l. 2, oznámením o vyfakturovaní škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu z 30.01.2011 - má byť 30.01.2012 na č.l. 3-4, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu z 03.01.2012 a 30.01.2012 na č.l. 5-6, protokolom skúšky meradla č. XXXX/XXX.XX/XX z 23.01.2012 na č.l. 7, Zápisom z 02.01.2012 o vykonanej kontrole odberného miesta na č.l. 8, montážnym listom meradla č. XX/XX/XXXX na č.l. 9, fotodokumentáciou odberného miesta a plynových spotrebičov na č.l. 127-129, uznesením NS SR z 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 na čl. 130-134 a zistil tento skutkový stav: 11. V dôsledku neoprávneného odberu plynu na odbernom mieste č. E. na T. X/XXXX H. H. G. zistenom dňa 02.01.2012 vyfakturoval žalobca žalovanému titulom neoprávneného odberu plynu za obdobie od 19.12.2010 do 02.01.2012 sumu 32.476,42 eur a titulom nákladov zisťovania neoprávneného odberu sumu 247,55 eur, spolu 32.723,97 eur s lehotou splatnosti faktúry č. 9000127622 do 15.02.2012. 12. V konečnom žalobca akceptujúc právny názor NS SR v uznesení zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018, moderoval výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom na 22.038,27 eur.
13. K žalovaným namietanej pasívnej vecnej legitimácii a premlčaniu práva predložil žalobca vyjadrenie SPP a.s. z 20.05.2019 (č.l. 142 spisu), v ktorom SPP a.s. potvrdila, že v období od 19.12.2010 do 02.01.2012 mala so žalovaným uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu týkajúcu sa odberného miesta č. E. na T. X/XXXX H. H. G.. Žalovaný následne toto skutkové tvrdenie nenamietol. Pokiaľ ide o premlčanie práva žalobcu, ktoré ako hmotnoprávnu námietku žalovaný nešpecifikoval, súd uzavrel, že právo premlčané nebolo, škoda žalobcovi vznikla najskôr 19.12.2010 a žaloba bola na súd podaná 09.09.2013, teda za dodržania 4-ročnej premlčacej doby. 14. Odberateľ zodpovedá za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Ide o objektívnu zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu spočívajúca na princípe objektívnej zodpovednosti je upravená všeobecne v ust. § 373 Obchod. zák. 14.1 Neoprávnený odber plynu upravuje § 59 ods. 1 zákona o energetike (zákon č. 656/2004). V danom prípade ide o skutkovú podstatu podľa písmena d) -“odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii”. Predpokladom zodpovednosti pri tejto skutkovej podstate je, že : -na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipuácii, -odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn, a -medzi odberom plynu a vznikom škody je príčinná súvislosť. 14.2 Aby dodávateľ mohol uplatňovať nárok na náhradu skutočnej škody, musel by poznať množstvo odobratého plynu. Avšak podľa § 16 zákona o metrológii (zákon č. 142/2000 Z.z.) záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť len plynomer s platným overením. Na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť plynomer, na ktorom bola porušená plomba. V danom prípade teda nemožno vychádzať z údajov na plynomere. 14.3 Súčasne nemožno vychádzať ani z údajov o spotrebe na danom odbernom mieste za predchádzajúce obdobie. 14.4 Keďže nemožno spoľahlivo (v súlade s predpismi) určiť množstvo odobratého plynu, je nutné použiť metodiku uvedenú vo vyhláške č. 155/2005 Z.z., ktorá zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov a ich skutočnú spotrebu. Pomocou tejto metodiky tak možno zistiť, či škoda vznikla, a ak áno, v akej výške vznikla. 15. Právny stav: Podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 16. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z.z, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu. Podľa odseku 2 písm. b) cit. ust., množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete podľa vzorca NOP = D . P . 24, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon všetkých plynových spotrebičov v m3/h alebo hodinová spotreba plynu pri technologických procesoch a výrobných procesoch. Podľa odsekov 3,4,5,6,7,8,9 cit. ust., (3) výpočet podľa odseku 2 písm. a) sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet neoprávnených odberov plynu jednotlivými spotrebičmi. (4) Ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. (5) Ak nemožno dobu trvania neoprávneného odberu plynu určiť podľa odseku 4, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti. (6) Pri zistení množstva neoprávnene odobratého plynu je smerodajný počet a typ zistených plynových spotrebičov v mieste neoprávneného odberu. Ak nemožno zistiť skutočný počet a typ plynových spotrebičov, použijú sa na výpočet údaje uvedené v zmluve medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu alebo v žiadosti o pripojenie k sieti predloženej odberateľom.
(7) Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov. (8) Ak nemožno zistiť množstvo neoprávnene odobratého plynu podľa vzorca uvedeného v odseku 2 písm. a) alebo b), najmä ak fyzická osoba alebo právnická osoba po zistení neoprávneného odberu plynu nesprístupní plynárenskému podniku odberné miesto na účely zistenia počtu a typu plynových spotrebičov alebo ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemá uzavretú zmluvu s dodávateľom plynu alebo s prevádzkovateľom prepravnej siete alebo distribučnej siete, alebo ak fyzická osoba alebo právnická osoba nepredložila prevádzkovateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete žiadosť o pripojenie k sieti, množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčin objemu plynu, ktorý pretečie cez zariadenie, ktoré bolo využívané na neoprávnený odber plynu, za 24 hodín a doby trvania neoprávneného odberu plynu. Na určenie doby trvania neoprávneného odberu plynu sa primerane použijú ustanovenia odsekov 4 a 5. (9) K sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktorému vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov. 17. Žalobca v konaní preukázal, že v rozhodnom období od 19.12.2010 do 02.01.2012 boli v odbernom mieste, ktorým je ubytovacie zariadenie s celoročnou prevádzkou vo H. G. inštalované a užívané dva plynové kotle značky Protherm Panther (nenamietané teda nesporné skutkové tvrdenie) - porovnaj fotodokumentáciu - č.l. 127-129, montážny list meradla z 02.01.2012 - č.l. 9 spisu. Žalobca tiež v konaní preukázal, že dňa 02.01.2012 zistil poškodenie overovacej značky na počitadle meradla, čiže poškodenie plynomeru č. XXXXXXXXBXXX, BK4T G4- porovnaj zápis z 02.01.2012 o vykonanej kontrole odberného miesta - čl. 8, montážny list meradla z 02.01.2012 - č.l. 9, protokol zo skúšky meradla z 23.01.2012 - č.l. 7. Uniesol tak dôkazné bremeno preukázať porušenie zákonnej povinnosti definovanej v ust. § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, platného ku dňu zistenia poškodenia plynomeru 02.01.2012. 18. Žalobca urobil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa vyhl. č. 155/2005 Z.z. za obdobie od 19.12.2010 do 02.01.2012 za hodinového príkonu plynových kotlov 2,80 m3/hod. (2 kotle teda 2x2,80), čo predstavovalo cenu za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu celkom 32.476,42 eur plus náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu 247,55 eur, spolu 32.723,97 eur. Výpočet škody takýmto spôsobom teda toto skutkové tvrdenie žalovaný nenamietol, od začiatku namietal existenciu škody a vlastnú zodpovednosť za jej spôsobenie. Žalobca tak uniesol dôkazné bremeno preukázať výšku škody v zmysle vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. 19. Za pomoci metodiky zohľadňujúcej existenciu konkrétnych spotrebičov - dva plynové kotle Protherm Panther a ich skutočnú spotrebu - prevádzku počas 16 hodín (nie 24 hodín), aplikujúc závery súdu vyššej súdnej autority - NS SR, uznesenie zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 - č.l. 130-134 spisu, a tiež poukazujúc na legitímnosť uplatňovaného nároku s odkazom na aktuálnu rozhodovaciu prax ( napr. rozhodnutie KS TT 21Cob/43/2018) pristúpil žalobca v podaní z 10.05.2019 - č.l. 117 spisu k podaniu návrhu na schválenie súdneho zmieru v rozsahu 22.038,27 eur, ktorý predniesol aj na odročenom pojednávaní dňa 16.05.2019. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 vzal žalobu v časti 10.685,70 eur s príslušenstvom späť, a to s cieľom zmierniť prísnosť vyhlášky č. 155/2005 Z.z. Fakticky tak dobrovoľne moderoval cca o jednu tretinu vyhláškou č. 155/2004 Z.z. stanovený výpočet škody spôsobenej takýmto neoprávneným odberom plynu. 20. Súd komplexne posúdil všetky vykonané dôkazy a tieto vyhodnotil v ich vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu je plne opodstatnený. Preto poukazujúc na vyššie uvedený skutkový a právny stav žalobe vyhovel (čo do úrokov z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s obchodnými podmienkami, nakoľko žalobca mal nárok na úrok z omeškania s úhradou akejkoľvek splatnej pohľadávky a predmetná pohľadávka bola zhodne s faktúrou č. XXXXXXXXXX splatná do 15.02.2012, teda žalovaný je v omeškaní s jej úhradou od 16.02.2012) - výrok III rozsudku. 21. Záverom súd cituje Poznámku z uznesenia NS SR, sp. zn. 3Obdo/51/2017: „ Hoci najvyšší súd už niekoľkokrát judikoval vo veci neoprávneného odberu plynu, v tomto rozhodnutí ide o sumarizáciu ako ustálenej rozhodovacej praxe, tak presné definovanie rozdielnych skutkových podstát neoprávneného odberu s vymedzením predpokladov zodpovednosti pre dve rozdielne situácie. Náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu možno uplatniť buď podľa skutkovej podstaty vymedzenej v § 82 ods. 1 písmena d) alebo písmena c) zákona o energetike, podľa v týchto ustanoveniach definovaných podmienok potom treba pristupovať k dokazovaniu predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody. Ak si žalobca uplatní nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Taká zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vždy, keď odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ žalobca (tu je to vždy prevádzkovateľ distribučnej siete, nie pôvodný dodávateľ plynu) v konaní preukázal, že odberateľ v určitom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii - obvykle po manipulácii s plombou (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vzniká žalobcovi podľa zákona o energetike právo požadovať vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku.“ 22. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne a moderácia - upustenie od pôvodne uplatnenej výšky škody bola vôľou žalobcu, za využitia jeho procesného práva so žalobou počas konania disponovať.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu - výrok IV rozsudku.
27. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo222/2016). 28. O výške náhrady trov konania teda rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník - výrok IV rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.