Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Sa-4-2017.pdf
PDF · 135.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v N. C. Ž. R. H., R.. XX. XX. XXXX, D. Q. 11, Košice, kontaktná adresa N. W. X, XXX XX J. X, zast. K.. I. H., bývajúcim O. X, XXX XX J., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 31. 10. 2016 č. 58756-2/2016-BA takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 31. 10. 2016 č. 58756-2/2016-BA ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 20. 06. 2016 č. 45277-64/2016-KE a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31. 10. 2016 č.: 58756-2/2016 -BA vo veci odvolania žalobkyne R. H. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.: 45277-64/2016- KEM zo dňa 20. júna 2016 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. prvostupňové správne rozhodnutie“) zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice tak, že vypustila slová „§ 194 ods.1 písm. a/“ a za slová „§ 194 ods. 4“ vložila slová „a § 99“, a v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila.
2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 20. 06. 2016 podľa § 194 ods.1 písm. a/ a § 194 ods.4 zákona o sociálnom poistení zastavila konanie vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu žalobkyne zo dňa 30. 09. 2018. Podrobne dôvody tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
3. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovanej ďalej vyplýva, že žalobkyňa utrpela dňa 30. 09. 2008 pracovný úraz - zlomeninu dolnej časti vretennej kosti vpravo u zamestnávateľa Špeciálna základná škola, so sídlom W. XX, J. (ďalej aj: „zamestnávateľ“). Na základe žiadosti žalobkyne (v administratívnom konaní: „poškodená“ ) o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia doručenej 29. 11. 2011 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. “prvostupňový správny orgán“) vydala rozhodnutie zo dňa 12. 11. 2012 č. 1088-27/2012-KEM, ktorým nepriznala žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, na základe ktorého Sociálna poisťovňa, ústredie po preskúmaní veci rozhodnutím zo dňa 18. 04. 2013 č.: 16401-4/2013-BA zamietla odvolanie v celom rozsahu a rozhodnutie zo dňa 12. 11. 2012 potvrdila. Na základe žalobkyňou podanej žaloby Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/164/2013-41 zo dňa 15. 01. 2015 (právoplatným dňa 17. 03. 2015) rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu zo dňa 18. 04. 2013 v spojení s rozhodnutím zo dňa 12. 11. 2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol: „ ... Súd je toho názoru, že žalovaná mala opätovne posúdiť nárok žalobkyne o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu po vyžiadaní si aktuálnych psychiatrických nálezov, alternatívne v konaní ustanoviť znalca ako nezávislého odborníka, nakoľko tu nastal výrazný rozpor v bodovom ohodnotení. Príloha č.1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. stanovuje v tomto prípade rozpätie od 130 - 780 bodov, pričom sociálna poisťovňa priznala počet bodov nula, čo je mimo zákonom stanoveného rozpätia. ... Súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovanou je nedostačujúce pre posúdenie veci, preto rozhodnutie žalovanej č. 16401-4/2013-BA zo dňa 18. 04. 2013 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pre účely prehodnotenia bodového ohodnotenia v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku, alternatívne vykonanie znaleckého dokazovania v predmetnej veci a odstránenia spornosti.“ Vzhľadom na tento právny názor (pre správny orgán záväzný), správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 30. 04. 2015 požiadal doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD., FORENZA, znalecká organizácia psychiatrická, spol. s r.o. o vypracovanie znaleckého posudku. Žalovaná ďalej konštatovala, že znalec viackrát vyzýval žalobkyňu, aby sa zúčastnila osobného vyšetrenia zdravotného stavu znalcom na účely vypracovania znaleckého posudku v zmysle označeného rozhodnutia súdu, na výzvy správneho orgánu však nereagovala. Ako vyplýva z Kontroly bodového hodnotenia zo dňa 08.06.2016 vypracovanej posudkovým lekárom pobočky, dňa 13. 08. 2015 bola na pobočku vrátená spisová dokumentácia žalobkyne, poskytnutá znalcovi na účel vypracovania znaleckého posudku s odôvodnením zo strany znalca, že znalecký posudok v predmetnej veci nemôžu vypracovať, pretože žalobkyňa „sa opakovane nedostavila na žiadne vyšetrenie ani nezačala so znalcom komunikovať, preto ju nebolo možné psychiatricky vyšetriť.“ Znalec na písomnú požiadavku správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 09. 2015 o vypracovanie znaleckého posudku bez osobného vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne znalcom, a to iba na základe zdravotnej dokumentácie vyžiadanej od jej ošetrujúcej lekárky K.. J. listom zo dňa 23. 11. 2015 oznámil, že ošetrujúca lekára na účely vydania zdravotnej dokumentácie žalobkyne žiadala písomný súhlas s jej vydaním znalcovi, ktorý sa znalcovi nepodarilo získať, pretože za poškodenú udelil tento súhlas jej syn (e-mailom zo dňa 20. 11. 2015), ktorý však na tento úkon žalobkyňou nebol splnomocnený. Následne listom z 28. 01. 2016 odoslaného z Českej republiky osoba podpísaná ako žalobkyňa (pravosť jej podpisu nebola úradne overená) udelila ošetrujúcej lekárke súhlas s poskytnutím zdravotnej dokumentácie znalcovi. Následne znaleckým úkonom zo dňa 10. 02. 2016 č. 06/2016 znalec oznámil, že v predmetnej veci nie je možné vypracovať znalecký posudok len na základe poskytnutej zdravotnej dokumentácie žalobkyne, pretože táto obsahuje „odborné a formálne chyby, ktoré znižujú dôveryhodnosť vedenej dokumentácie tak, že na jej základe nie je možné objektívne posúdiť zdravotný stav R. H..“, a niektoré z pochybení znalec aj konkretizoval. Register obyvateľstva SR opakovane (naposledy listom zo dňa 25. 07. 2016) na výzvu správneho orgánu prvého stupňa oznámil, že adresa trvalého pobytu žalobkyne je Q. XXXX/XX, J. - R. S., V. J. X.. Žalobkyňa bola predvolaná na ústne pojednávanie plánované na deň 01. 04. 2016 o 11.45 hod. za účelom posúdenia jej zdravotného stavu znalcom listom zo dňa 07. 03. 2016, v ktorom jej bolo poskytnuté poučenie, že v prípade ak sa ústneho pojednávania nemôže zúčastniť, aby túto skutočnosť bezodkladne oznámila a ďalej, že ak vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopná dostaviť sa na predmetné pojednávanie, je potrebné túto skutočnosť potvrdiť na predvolaní ošetrujúcou lekárkou. Zároveň správny orgán prvého stupňa žalobkyňu upozornil, že ak sa predmetného ústneho pojednávania nezúčastní, pobočka bude postupovať podľa § 194 ods. 4 o sociálnom poistení a konanie o uplatnenej úrazovej dávke zastaví. Predvolanie na toto pojednávanie bolo dané na poštovú prepravu dňa 08. 03. 2016 a bolo doručované ako doporučená zásielka s doručenkou na adresu potvrdenú na vyššie uvedenú adresu trvalého pobytu žalobkyne a opakovane bola podaná na poštovú prepravu dňa 09. 03. 2016 doručovaná ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ s opakovaným doručením, pričom na doručenke z tejto zásielky je vyznačené, že prvý pokus o doručenie zásielky žalobkyne bol neúspešný, opakované doručenie sa bude konať dňa 11. 03. 2016. Dňa 14. 03. 2016 sa obe zásielky vrátili späť s vyznačením „adresát je neznámy“. Opakovane správny orgán prvého stupňa zaslal žalobkyni zásielku s predvolaním doručované ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ s opakovaným doručením na adresu J.. R.Q. XXX, XXX XX K., ktorá je uvedená ako adresa prechodného pobytu na žiadosti, a to s rovnakým výsledkom - zásielka sa vrátila pobočke dňa 23. 03. 2016 s vyznačením „adresát je neznámy“. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2016 č. 45277-64/2016-KEM podľa § 194 ods. 1 písm. a/ a § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne v dôsledku pracovného úradu zo dňa 30. 09. 2008 zastavil. Toto rozhodnutie žalobkyni bolo doručované ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ na adresu jej trvalého pobytu oznámené Registrom obyvateľstva, odovzdaná na poštovú prepravu dňa 22. 06. 2016, s tým, že táto sa vrátila pobočke 29. 06. 2016 s poznámkou „adresát je neznámy“. Opakovane bola podaná na poštovú prepravu 12. 07. 2016 doručovaná ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ s opakovaným doručením na adresu jej prechodného pobytu, pričom aj táto zásielka sa vrátila 19. 07. 2016 s vyznačením: „adresát je neznámy“. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa napadla žalobkyňa odvolaním zo dňa 28. 08. 2016 doručeným pobočke dňa 06. 09. 2016 s odôvodnením, že žalobkyňa sa nemohla „dostaviť na sociálnu poisťovňu zo zdravotných dôvodov“. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe týchto skutočností preskúmala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konštatovala, že tak ako vyplýva z popísaného priebehu konania po vrátení veci sociálnej poisťovni rozsudkom správneho súdu pobočka ako aj znalec preukázateľne niekoľkokrát vyzývali poškodenú k účasti na znaleckom posúdení jej zdravotného stavu, avšak bezúspešne. Správny orgán sa pokúšal viackrát doručiť na adresu trvalého pobytu žalobkyne potvrdenú registrom obyvateľstva, na jej ďalšiu známu adresu trvalého pobytu potvrdenú registrom obyvateľstva ako aj na jej ďalšiu známu adresu (ktorú označila sama žalobkyňa) predvolanie na pojednávanie avšak všetky pokusy o doručení predvolania boli neúspešné, pretože tieto zásielky boli vrátené pobočke s poznámkou „adresát je neznámy.“ Uviedla, že na predvolanie, napriek skutočnosti, že nebolo doručené, reagoval syn žalobkyne e-mailom z 29. 03. 2016, ktorým sa informoval u posudkovej lekárky pobočky, kedy bude zdravotný stav jeho matky posúdený a e-mailom z 30. 03. 2016, ktorým ospravedlnil jej neúčasť na ústnom pojednávaní nariadenom na deň 01. 04. 2016 zo zdravotných dôvodov. V tejto súvislosti posudková lekárka pobočky e-mailom z 30. 03. 2016 vyzvala poškodenú, resp. jej syna na predloženie lekárskeho potvrdenia preukazujúceho zdravotnú nespôsobilosť žalobkyne zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní, avšak lekárske potvrdenie predložené nebolo. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí zhodnotila, že správny orgán prvého stupňa rozhodol správne, keď v súlade s ust. § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zastavil konanie vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 30. 09. 2008 z dôvodu neúčasti poškodenej na znaleckom posúdení jej zdravotného stavu, ktoré malo byť vykonané na základe rozsudku správneho súdu. Predvolanie poškodenej síce napriek veľkej snahe, rozsiahlemu šetreniu zo strany pobočky a viacerým pokusom o jeho doručenie doručené nebolo, ako však vyplýva aj z e-mailovej komunikácie pobočky so synom poškodenej, poškodená, resp. jej syn, ktorý počas celého konania komunikoval v jej mene o predvolaní na posúdenie zdravotného stavu vedel a napriek výzve pobočky, neúčasť na predmetnom posúdení náležite a relevantne (predložením lekárskeho potvrdenia preukazujúceho zdravotnú nespôsobilosť poškodenej zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní) neospravedlnil. Žalovaná poznamenala, že s ošetrujúcou lekárkou, pobočkou, ako aj znalcom komunikoval len syn žalobkyne, ktorý na konanie v jej mene v tom čase nebol splnomocnený. Táto v priebehu konania po vrátení veci sociálnej poisťovni rozsudkom súdu s pobočkou, znalcom a ani ošetrujúcou lekárkou nekomunikovala, s výnimkou listu zo dňa 28. 01. 2016, ktorým údajne udelila ošetrujúcej lekárke súhlas s poskytnutím svojej zdravotnej dokumentácie znalcovi a odvolania zo dňa 28. 08. 2016 voči rozhodnutiu zo dňa 20. 06. 2016, avšak podpisy žalobkyne na oboch podaniach nie sú úradne osvedčené. Uvedené skutočnosti vzbudili na strane sociálnej poisťovne dôvodnú neistotu, či predmetné podania podala a podpísala naozaj žalobkyňa. V závere rozhodnutia žalovaná uviedla, že v priebehu prvostupňového konania sa žalobkyňa dopustila pohŕdania výkonu verejnej moci orgánom verejnej moci, t. j. sociálnou poisťovňou, ktorá aj napriek uvedenému vykonala niekoľko pokusov o komunikáciu so žalobkyňou, na ktoré žalobkyňa nereagovala. Z uvedeného je preto zrejmé, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď konanie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zastavil. Žalovaná považovala za potrebné zmeniť výrok rozhodnutia zo dňa 20. 06. 2016 a to tak, že vypustila z textu rozhodnutia § 194 ods. 1 písm. a/ zákona, pretože zo spisovej dokumentácie nevyplýva, že poškodená vzala svoju žiadosť späť a za slová „§ 194 ods. 4“ doplnila slová „a § 99“, pretože predmetom odvolacieho konania bolo posudzovanie nároku poškodenej na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
4. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu v sociálnych veciach podanú na poštovú prepravu dňa 25. 01. 2017 (súdu došla dňa 26. 01. 2017), ktorou žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 31. 10. 2016 č. 58756-2/2016-BA a zároveň aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 20. 06. 2016 č. 45277-64/2016-KEM a vec vrátil na ďalšie konanie pre účely prehodnotenia bodového ohodnotenia v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/164/2013 zo dňa 15. 01. 2015. Ďalej uviedla, že na základe označeného zrušujúceho rozsudku súdu bolo povinnosťou sociálnej poisťovne osloviť nezávislého odborníka, za takého však nepovažovala doc. Dócziho, ktorý podľa jej názoru bol voči nej zaujatý. Tvrdila, že sociálna poisťovňa nezobrala do úvahy, že z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu sa nemohla podrobiť posúdeniu a preto požiadala o prerušenie konania až do času, kým sa jej zdravotný stav stabilizuje. Bolo preto povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa rozhodnúť v medziach zákona o sociálnom poistení a konanie prerušiť, čo sa však nestalo, ale konanie vo veci bolo účelovo zastavené. Namietala, že aj keď správny orgán prvého stupňa mal informáciu o tom, že zásielky, ktoré sú jej určené je potrebné doručovať na korešpondenčnú adresu Poste restante 1, Košice, na ktorú sú jej doručované aj iné rozhodnutia vo veci dôchodku, predvolania zo sociálnej poisťovne jej boli doručované na iné adresy tak, aby sa k týmto dokladom nemohla vyjadriť, čo naznačuje účelové konanie zo strany sociálnej poisťovne. Účelové bolo aj to, že jej sociálna poisťovňa ustanovila opatrovníka, ktorý je zamestnancom sociálnej poisťovne a preto sa vo veci nemohla brániť. Až na jej odvolanie rozhodnutie o ustanovení opatrovníka bolo zrušené. Potvrdila, že dala súhlas k zapožičaniu jej zdravotnej dokumentácie od A.. J., a práve z tohto dôvodu podľa jej názoru bolo možné objektívne posúdiť aktuálny zdravotný stav, čo však znalec nespravil. K nariadenému pojednávaniu na deň 01. 04. 2016 uviedla, že svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnila z osobného zdravotného dôvodu prostredníctvom e-mailu jej syna, preto jej neúčasť bola ospravedlnená. Zároveň opätovne zdôraznila, že je ochotná sa podrobiť znaleckému posúdeniu, pretože jej zdravotný stav je stabilizovaný, čo oznámila aj sociálnej poisťovni, ale táto konanie zastavila. Dňa 25. 01. 2017 jej bolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v tejto veci na jej korešpondenčnú adresu N. W. X (t. j. adresu, ktorá je evidovaná v informačnom systéme sociálnej poisťovne), na ktorú sú jej zasielané aj všetky rozhodnutia vo veci jej dôchodku. Vyslovila presvedčenie, že sociálna poisťovňa chce jej vec iba hodiť dostratena, tak aby nemusela vyplatiť náhradu, ktorá jej patrí. Vytýkala aj formálne nedostatky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ak v tomto rozhodnutí z 20. 06. 2016 je uvedené, že svoju žiadosť o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zobrala späť, čo však nie je pravdou. Postup sociálnej poisťovne v nej vzbudzuje dôvodné obavy, že správny orgán pohŕda súdnou mocou a neriadi sa zákonným rozhodnutím Krajského súdu zo dňa 15. 01. 2015 vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/164/2013, ktorým boli zrušené jej predchádzajúce nezákonné rozhodnutia a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 03. 2017 k správnej žalobe navrhla, aby súd žalobu na nariadenom pojednávaní zamietol a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania. Zopakovala tak skutkovú, ako aj právnu argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí a zdôraznila, že iná adresa, na ktorej by sa žalobkyňa mohla zdržiavať sociálnej poisťovni v čase jej rozhodovania nebola známa. Adresa N. W. X, XXX XX J. bola ústrediu sociálnej poisťovne oznámená až 24. 11. 2016 po vydaní rozhodnutia zo dňa 31. 10. 2016 a to e-mailom písaným údajne žalobkyňou, po rozsiahlej e- mailovej komunikácii medzi ústredím a žalobkyňou, realizovanej za účelom zistenia adresy, na ktorej by bola žalobkyňa schopná prevziať si rozhodnutie o odvolaní doručované ako doporučená zásielka do vlastných rúk. Žalovaná uviedla, že prvý pokus o doručenie rozhodnutia zo dňa 31. 10. 2016 na oznámenú adresu bol neúspešný a dňa 22. 12. 2016 bola zásielka vrátená ústrediu s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Rozhodnutie zo dňa 31. 10. 2016 bolo po jeho opakovanom doručovaní uložené na pošte dňa 13. 01. 2017, preto nadobudlo právoplatnosť tretím dňom odo dňa uloženia, t. j. dňom 16. 01. 2017. Ďalej poukázala na to, že aj v odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa uviedla ako svoju adresu pobytu Q. XXXX/XX, J., preto námietku žalobkyne, že sociálna poisťovňa jej nedoručovala písomnosti na adresu Poste restante 1, Košice považovala za bezpredmetnú a účelovú. Vo vzťahu k predvolaniu na pojednávanie plánované na správnom orgáne prvého stupňa dňa 01. 04. 2016 za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne žalovaná uviedla, že napriek skutočnosti, že žalobkyni predmetné predvolanie nebolo doručené, reagoval naň syn žalobkyne formou e-mailu z 29. 03. 2016, ktorým sa informoval u posudkovej lekárky pobočky, kedy bude zdravotný stav žalobkyne posúdený a e-mailom z 30. 03. 2016, ktorým ospravedlnil jej neúčasť na ústnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov. V tejto súvislosti posudková lekárka pobočky e-mailom zo dňa 30. 03. 2016 vyzvala žalobkyňu, resp. jej syna na predloženie lekárskeho potvrdenia preukazujúceho zdravotnú nespôsobilosť žalobkyne zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní, avšak toto pobočke predložené nebolo. Žalovaná opakovane zdôraznila, že sociálna poisťovňa postupovala správne, keď rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2016, čiastočne zmeneným 31. 10. 2016 konanie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zastavila z dôvodu neúčasti žalobkyne na znaleckom posúdení jej zdravotného stavu, pretože predvolanie žalobkyni síce napriek veľkej snahe a rozsiahlemu šetreniu zo strany pobočky a viacerým pokusom o jeho doručenie doručené nebolo, žalobkyňa, resp. jej syn, ktorý počas celého konania komunikoval v mene žalobkyne, o predvolaní na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne znalcom vedel, a napriek výzve pobočky neúčasť na predmetnom posúdení náležite a relevantne (predložením lekárskeho potvrdenia preukazujúceho zdravotnú nespôsobilosť žalobkyne zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní) neospravedlnil. Vo vzťahu k námietke žalobkyne poukazujúcej na zaujatosť znalca žalovaná uviedla, že v spise vedenom v predmetnej veci sociálna poisťovňa neeviduje žiadne relevantné námietky zaujatosti žalobkyne voči osobe znalca, ani jej žiadosť o prerušenie konania o jej nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní evidujú e-mailovú komunikáciu zo strany syna žalobkyne, ktorý však nebol splnomocnený na zastupovanie žalobkyne. Skutočnosti, ktoré sú obsahom predmetnej e-mailovej komunikácie tak nie je možné považovať za hodnoverný prejav vôle žalobkyne. Zároveň poukázala aj na rozpor vyplývajúci z tejto e-mailovej komunikácie zo dňa 02. 11. 2015, v ktorom syn žalobkyne vyslovuje znalcovi dôveru: „verím, že posudok spracuje objektívne ako nezávislý znalec...“ a zároveň v tomto e- maile syn žalobkyne žiada, aby znalecký posudok po jeho vypracovaní bol zaslaný na danú e-mailovú adresu. Obsah tejto komunikácie tak odporuje tvrdeniu žalobkyne, že údajne namietala zaujatosť znalca. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že žalobkyňa listom zo dňa 28. 01. 2016 udelila ošetrujúcej lekárke súhlas na poskytnutie jej zdravotnej dokumentácie znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná považovala predmetnú námietku žalobkyne za nepravdivú a zavádzajúcu. V závere písomného vyjadrenia opätovne zdôraznila, že v novom konaní po vrátení veci sociálnej poisťovni rozsudkom správneho súdu, s ošetrujúcou lekárkou, pobočkou, ako aj znalcom komunikoval výhradne syn žalobkyne, ktorý na konanie v jej mene nebol splnomocnený. Žalobkyňa v priebehu nového konania vo veci nekomunikovala, s výnimkou listu zo dňa 28. 01. 2016, ktorým údajne udelila ošetrujúcej lekárke súhlas s poskytnutím svojej zdravotnej dokumentácie znalcovi a odvolanie zo dňa 28. 08. 2016 voči rozhodnutiu zo dňa 20. 06. 2016, avšak podpisy na oboch podaniach nie sú úradne osvedčené. Ako nedôvodnú žalovaná považovala aj námietku žalobkyne, že znalec mohol vypracovať znalecký posudok aj bez vyšetrenia jej zdravotného stavu, a to z dôvodu, že listom zo dňa 14. 09. 2015 pobočka opätovne požiadala o vypracovanie znaleckého posudku bez osobného vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne znalcom, a to iba na základe zdravotnej dokumentácie vyžiadanej od ošetrujúcej lekárky, avšak znalec znaleckým úkonom č. 06/2016 zo dňa 10. 02. 2016 pobočke oznámil, že v predmetnej veci nie je možné vypracovať znalecký posudok len na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne, pretože táto obsahuje „odborné a formálne chyby, ktoré znižujú dôveryhodnosť vedenej dokumentácie tak, že na jej základe nie je možné objektívne posúdiť zdravotný stav R. H....“, pričom niektoré z pochybení následne konkretizoval. Žalovaná v nadväznosti na vyššie uvedený skutkový a právny stav preto mala za to, že rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 31.10.2016 je zákonné a vecne správne.
6. Žalobkyňa v replike zo dňa 06. 06. 2017 k vyjadreniu žalovanej opätovne zdôraznila, že dňa 30. 09. 2008 utrpela pracovný úraz a práve na základe tejto skutočnosti si uplatnila svoje nároky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, poukázala na obsah rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/164/2013 z 15. 01. 2015, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie administratívneho orgánu a zdôraznila, že aj keď so znalcom komunikovala, jej zlý zdravotný stav (najmä problémy s chôdzou a pretrvávajúce bronchitídy) jej neumožnili sa osobne dostaviť na vyšetrenie. Práve z tohto dôvodu bola znalcovi odoslaná jej zdravotná dokumentácia od ošetrujúcej psychiatričky K.. J. s tým, aby znalec vypracoval znalecký posudok aj bez jej osobného vyšetrenia. Znalec mal a aj mohol posudok vypracovať, ale podľa žalobkyne v tejto veci je predpojatý. Dňa 01. 04. 2016 sa nemohla dostaviť na pojednávanie na pobočke sociálnej poisťovne, pretože jej to zdravotný stav nedovolil, čo oznámil správnemu orgánu jej syn v e-maile. Sociálna poisťovňa už v tom čase dobre vedela, že jej korešpondenčná adresa je N. W. X J. X, XXX XX, no napriek tomu jej všetku korešpondenciu posielala na inú adresu, aj keď v systéme Sociálnej poisťovne v Bratislave je uvedená označená korešpondenčná adresa. Podľa žalobkyne sociálna poisťovňa tak robila zámerne, aby sa ako poškodená nemohla brániť a aby jej nebol priznaný žiaden nárok, ktorý jej podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach patrí. Vyslovila názor, že ak sociálna poisťovňa mala pochybnosti a nevedela jej doručiť zásielky, konanie vo veci bolo potrebné prerušiť, obdobne ako v minulosti, čo však spravené nebolo. Zdôraznila, že dňa 01. 04. 2016 nemohla predložiť lekárske potvrdenie, pretože bola zdravotne indisponovaná a navyše sa zdržiavala mimo Košíc. V závere repliky zhrnula dôvody nezákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne takto: - bol ustanovený znalec, ktorý nebol nezávislý, čo opakovane namietala, - všetka korešpondencia v tejto veci jej nebola doručovaná na adresu N. W. X J. X, aj keď v informačnom systéme sociálnej poisťovne táto adresa uvedená bola, - aj keď sociálna poisťovňa vedela, že sa nemôže 01. 04. 2016 dostaviť na predvolanie, lebo bola ospravedlnená svojím synom, napriek tomu nebol daný náhradný termín, - nemohla doložiť včas lekárske záznamy, pretože v čase 01. 04. 2016 bola zdravotne indisponovaná a mimo Košíc, sociálna poisťovňa jej mala dať dostatok času, aby tieto doklady mohla doručiť, - znalec nemal záujem vec objektívne zhodnotiť, - snažila sa celú vec vyriešiť a preto aj udelila súhlas, aby jej ošetrujúca lekárka zapožičala znalcovi zdravotnú dokumentáciu, znalec bol ale zaujatý a posudok nevypracoval, aj keď mal všetky relevantné lekárske nálezy, - sociálna poisťovňa z vyššie uvedených dôvodov nezistila presne a úplne skutočný stav a neobstarala všetky podklady na rozhodnutie, - bolo povinnosťou sociálnej poisťovne konanie prerušiť a zaobstarať si to, čo si nemohla v konaní včas zaobstarať, - žalovaná hodnotila vec len subjektívne vo svoj prospech a nie vo vzájomných súvislostiach.
7. Žalovaná dupliku nepodala, replika žalobkyne jej bola doručená dňa 29. 11. 2018.
8. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) posudzujúc správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplnými administratívnymi spismi správnych orgánov na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
9. Zástupca žalobkyne na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. 05. 2019 uviedol, že konanie sociálnej poisťovne v danej veci bolo od začiatku podľa jeho názoru účelové a tendenčné. Následkom pracovného úrazu je jeho matka, t.j. žalobkyňa stále liečená u psychiatričky K.. Ľ. J.. Vo svojom prednese ďalej označil jednotlivé skutočnosti, ktoré viedli k podaniu správnej žaloby a zdôraznil, že aj keď žalobkyňa súhlasila s tým, aby bol vypracovaný znalecký posudok aj bez jej osobného vyšetrenia, vo veci zaujatý znalec ustanovený sociálnou poisťovňou tento posudok nevypracoval. V súlade s predchádzajúcimi prednesmi žalobkyne namietal aj tú skutočnosť, že sociálnou poisťovňou nebola predvolávaná z jej korešpondenčnej adresy, ktorú sociálna poisťovňa poznala, ale bola kontaktovaná na iných adresách, a to zámerne, tak aby nemohla brániť a nemohla so sociálnou poisťovňou spolupracovať. Poukázal aj na to, že svoju matku ospravedlnil u pani A.. J. dňa 16. 02. 2016 (táto to dala na vedomie A. J. a A. V.) s tým, že žalobkyňa sa zdržiava mimo Slovenska a je u jeho sestry, pretože jej zdravotný stav sa zhoršil a jeho sestra sa o žalobkyňu stará. Z tohto dôvodu žiadali, aby sociálna poisťovňa konanie prerušila, kým sa jej stav stabilizuje. Sociálna poisťovňa ale žalobkyni nevyhovela a konanie bolo zastavené. Z tohto pohľadu preto pociťujú nezákonný postup a žiadajú súd, aby rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie tak, aby bol súdom určený nezávislý znalec z odboru psychiatrie a nie znalec, ktorý bude účelovo spolupracovať so sociálnou poisťovňou. Konštatoval, že cieľom žalobkyne v tomto konaní je to, aby o jej nároku bolo objektívne rozhodnuté.
10. Zástupkyňa žalovanej na doplnenie argumentácie z písomného vyjadrenia uviedla, že konanie pred sociálnou poisťovňou je veľmi podrobne zdokumentované v administratívnom spise, ktorý bol predložený správnemu súdu a striktne odmietla všetky invektívy vznesené zo strany žalobkyne prostredníctvom jej zástupcu. Tvrdila, že žalobkyňa nemá len práva, ale zákon jej ukladá aj povinnosti, ktoré nesplnila, ak nepredložila lekárske správy o nevyhovujúcom zdravotnom stave, komunikovala so sociálnou poisťovňou prebiehala len prostredníctvom svojho syna a iba e-mailovou poštou a v čase konania pred sociálnou poisťovňou tento nedisponoval generálnou plnou mocou. Sociálna poisťovňa vo vzťahu k zisťovaniu adresy, na ktorej sa zdržiava žalobkyňa oslovila aj Register obyvateľov SR, a žalobkyňu kontaktovala na adresách, ktoré jej boli poskytnuté. Nesúhlasila ani s tým, že vo veci bol ustanovený neobjektívny, resp. zaujatý znalec, pretože syn žalobkyne sám dal súhlas znalcovi (v mene svojej matky), že tento môže posúdiť jej zdravotný stav aj v jej neprítomnosti. Z uvedených dôvodov trvala na tom, že rozhodnutia správnych orgánov v danej veci sú vecne správne a preto navrhla žalobu zamietnuť.
11. V ďalších prednesoch pred správnym súdom tak zástupca žalobkyne, ako aj zástupkyňa žalovanej trvali na svojich stanoviskách vo veci a to z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté už v ich predchádzajúcich písomných podaniach, ktoré sú zachytené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.
12. Podľa § 194 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
13. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
14. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (ods. 2 označeného ustanovenia zákona).
15. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyňa utrpela úraz dňa 30. 09. 2008 u zamestnávateľa Š. U. Š., I. I. W. XX C. J. s tým, že žalobkyňa v súvislosti s týmto úrazom si uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 29. 09. 2011. Jej žiadosti rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2012 (č. 1088-27/2012-KEM) vyhovené nebolo a na základe podaného odvolania žalovaná označené rozhodnutie potvrdila rozhodnutím zo dňa 18. 04. 2013 č. 16401-4/2013-BA zo dňa 18. 04. 2013. Žalobkyňa napadla rozhodnutie žalovanej správnou žalobou, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/164/2013, v ktorom rozsudkom zo dňa 15. 01. 2015 (právoplatným dňa 17. 03. 2015) zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní sociálnej poisťovne „nastal výrazný rozpor medzi hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia v posudku posudzujúcej lekárky psychiatričky a v posudku posudkovej lekárky sociálnej poisťovne, keďže tá na základe stanovenej diagnózy, pre ktorú je príslušné bodové rozpätie od 130 - 780 bodov, nepriznala žalobkyni ani dolnú hranicu 130 bodov, ale sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotila počtom bodov 0, čím žalobkyni nevznikol žiaden nárok na náhradu. Posudzujúca lekárka psychiatrička hodnotila sťaženia počtom bodov 400. Stanovenie diagnózy síce nie je rozporné, keďže sa obidva posudky zhodujú v určení diagnózy, ktorou je vážna duševná porucha po iných poraneniach, okrem poranenia hlavy - položka 254 prílohy č. 1 (časť II. a IV.). Súd je toho názoru, že žalovaná mala opätovne posúdiť nárok žalobkyne o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu po vyžiadaní si aktuálnych psychiatrických nálezov, alternatívne v konaní ustanoviť znalca ako nezávislého odborníka, keďže tu nastal výrazný rozpor v bodovom ohodnotení. Príloha č. 1 k zák. č. 437/2004 Z. z. stanovuje v tomto prípade rozpätie od 130 - 780 bodov, pričom sociálna poisťovňa priznala počet bodov 0, čo je mimo zákonom stanoveného rozpätia.“ Na základe týchto skutočností súd pri preskúmavaní týchto rozhodnutí dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce pre posúdenie veci, preto označené rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pre účely prehodnotenia bodového ohodnotenia v zmysle odôvodnenia rozsudku súdu, alternatívne vykonania znaleckého dokazovania v predmetnej veci a odstránenia spornosti. Na základe týchto skutočností (t. j. záverov z označeného rozsudku sp. zn. 6S/164/2013) Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listom zo dňa 30. 04. 2015 požiadala doc. MUDr. Ivana Dócziho, PhD., Forenza, znalecká organizácia psychiatrická, spol. s r. o., so sídlom v Košiciach o vypracovanie znaleckého posudku. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej ďalej vyplýva, že tento znalec viackrát vyzýval žalobkyňu, aby sa zúčastnila osobného vyšetrenia jej zdravotného stavu za účelom vypracovania znaleckého posudku, žalobkyňa však na výzvy znalca nereagovala. Znalcom preto bola vrátená spisová dokumentácia pobočke sociálnej poisťovne s odôvodnením zo strany znalca, že znalecký posudok v predmetnej veci nemôže vypracovať, pretože žalobkyňa „sa opakovane nedostavila na žiadne vyšetrenie, ani nezačala so znalcom komunikovať, preto ju nebolo možné psychiatricky vyšetriť.“ Správny orgán prvého stupňa preto listom zo dňa 14. 09. 2015 opätovne požiadal o vypracovanie znaleckého posudku bez osobného vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne a to iba na základe zdravotnej dokumentácie vyžiadanej od K.. J., ošetrujúcej lekárky žalobkyne. Tento posudok však nebolo možné vyhotoviť z dôvodu, že zdravotná dokumentácia žalobkyne podľa znalca obsahuje „odborné a formálne chyby, ktoré znižujú dôveryhodnosť vedenej dokumentácie tak, že na jej základe nie je možné objektívne posúdiť zdravotný stav R. H..“ Následne bola žalobkyňa predvolaná na ústne pojednávanie plánované na deň 01. 04. 2016 za účelom posúdenia jej zdravotného stavu znalcom a v tomto predvolaní pobočka poučila žalobkyňu, aby v prípade, ak sa ústneho pojednávania nemôže zúčastniť, túto skutočnosť bezodkladne oznámila pobočke, pričom ak vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopná dostaviť sa na predmetné pojednávanie, aby svoj zdravotný stav preukázala potvrdením ošetrujúcej lekárky na predvolaní. Zároveň bola žalobkyňa upozornená, že ak sa ústneho pojednávania nezúčastní, pobočka bude postupovať podľa § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a konanie o uplatnenej úrazovej dávke zastaví. Z obsahu vyjadrenia žalovanej, ako aj obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napriek skutočnosti, že žalobkyni predmetné predvolanie doručené nebolo, na predvolanie reagoval syn žalobkyne formou e-mailu zo dňa 29. 03. 2016, ktorým sa informoval u posudkovej lekárky pobočky, kedy bude zdravotný stav žalobkyne posúdený a e-mailom zo dňa 30. 03. 2016 ospravedlnil neúčasť žalobkyne na ústnom pojednávaní nariadenom na deň 01. 04. 2016 zo zdravotných dôvodov. Žalobkyňa potvrdila aj tú skutočnosť, že v tejto súvislosti posudková lekárka pobočky e-mailom zo dňa 30. 03. 2016 vyzvala žalobkyňu, resp. jej syna na predloženie lekárskeho potvrdenia preukazujúceho zdravotnú nespôsobilosť žalobkyne zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní, avšak takéto potvrdenie pobočke predložené nebolo.
16. Správny súd poukazuje na to, že predvolanie adresované žalobkyni na ústne pojednávanie pred správnym orgánom prvého stupňa plánované na deň 01. 04. 2016 za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne žalobkyni doručené nebolo. Žalovaná sama uvádza v písomnom vyjadrení, že predvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 08. 03. 2016, doručované ako doporučená zásielka s doručenkou na adresu potvrdenú registrom obyvateľstva, t. j. Q. XXXX/XX C. J. a opakovane podané na poštovú prepravu dňa 09. 03. 2016 doručované ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ s opakovaným doručením na tú istú adresu s tým, že na doručenke z tejto zásielky je vyznačené, že prvý pokus o doručenie zásielky žalobkyni bol neúspešný a opakované doručenie sa bude konať dňa 11. 03. 2016. Dňa 14. 03. 2016 sa obe zásielky vrátili späť na pobočku s vyznačením, že „adresát je neznámy“. Rovnaký výsledok malo aj doručovanie predvolania na adresu J.. R. XXX K. (adresa prechodného pobytu žalobkyne uvedená na jej žiadosti) s tým, že táto zásielka doručovaná „do vlastných rúk“ s opakovaným doručením sa vrátila pobočke dňa 23. 03. 2016 s vyznačením „adresát je neznámy“. Z obsahu jednotlivých písomných podaní žalobkyne adresovaných správnemu súdu v tejto veci, ako aj z obsahu prednesu jej zástupcu na pojednávaní pred súdom vyplýva, že v danom čase sa žalobkyňa nezdržiavala v mieste svojho trvalého bydliska, ale zdržiavala sa u svojej dcéry na inej adrese, ktorá sa vzhľadom na zhoršený zdravotný stav žalobkyne v tom čase o ňu starala. Z obsahu písomného vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe zároveň vyplýva, že neúčasť žalobkyne na ústnom pojednávaní nariadenom na deň 01. 04. 2016 ospravedlnil jej syn e-mailom s tým, že následne syn žalobkyne bol správnym orgánom prvého stupňa vyzvaný na predloženie lekárskeho potvrdenia preukazujúceho zdravotnú nespôsobilosť žalobkyne zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní, na ktorú výzvu nereagoval. Uvedená skutočnosť, t. j., že žalobkyňa sa nedostavila na označené ústne pojednávanie a svoju neúčasť náležitým spôsobom neospravedlnila (predložením potvrdenia o nevyhovujúcom zdravotnom stave v lehote siedmich dní od doručenia e - mailu synovi žalobkyne dňa 22. 04. 2016) bola dôvodom pre zastavenie konania o nároku žalobkyne v zmysle ust. § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Správny súd však zdôrazňuje, že v tom čase syn žalobkyne nedisponoval písomným splnomocnením na zastupovanie žalobkyne v danej veci, ktoré by bolo predložené správnym orgánom a na základe ktorého by bol oprávnený komunikovať vo veci nároku žalobkyne na poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tak vyplýva, že odbor lekárskej posudkovej činnosti žiadal o zaslanie lekárskeho potvrdenia, ktoré by potvrdilo nevyhovujúci zdravotný stav žalobkyne a to po opakovaných urgenciách aj dňa 22. 04. 2016 e-mailovou poštou (iná komunikácia nebola možná), pričom bola zaslaná výzva na doručenie lekárskeho potvrdenia do 7 dní s poukazom na ust. § 194 ods. 4 a to, že v prípade nedoručenia potvrdenia o nevyhovujúcom zdravotnom stave poškodenej, bude konanie zastavené. Takáto komunikácia však bola vedená so synom žalobkyne, ktorý v tom čase nemal splnomocnenia na zastupovanie žalobkyne v tejto veci a nie priamo so žalobkyňou. 17. Z uvedeného vyplýva, že na preloženie lekárskeho potvrdenia o nevyhovujúcom zdravotnom stave žalobkyne nebola vyzývaná priamo žalobkyňa, ale osoba, ktorá v tom čase nebola oprávnená za žalobkyňu konať. Syn žalobkyne v tom čase nedisponoval plnomocenstvom na zastupovanie svojej matky, preto vzniká oprávnená pochybnosť, či sa žalobkyňa dozvedela o nutnosti predložiť požadované lekárske potvrdenie ako aj o tom, že v prípade, ak toto potvrdenie nepredloží, hrozí jej zastavenie konania o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru o pochybení v procesnom postupe žalovanej a to v procese dokazovania o oprávnenosti jej nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s jej pracovným úrazom, pretože žalobkyni bolo doručované predvolanie na ústne pojednávanie plánované na deň 01. 04. 2016 na adresu, resp. adresy, na ktorých sa žalobkyňa v tom čase nezdržiavala, s tým, že syn žalobkyne jej neúčasť na tomto ústnom pojednávaní ospravedlnil e-mailovou poštou, pričom správny orgán prvého stupňa s ním naďalej komunikoval, vyzýval ho na predloženie lekárskych správ a potvrdení o zdravotnom stave žalobkyne a to aj napriek tomu, že v tom čase nedisponoval plnomocenstvom na zastupovanie svojej matky v konaní pred správnym orgánom, teda bol naplnený zrušovací dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Postupom správnych orgánov tak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktorým v konečnom dôsledku bolo konanie zastavené, bez toho, aby sa rozhodlo v merite veci o nároku žalobkyne.
18. Správny súd v závere odôvodnenia uvádza, že je si vedomý sťaženej komunikácie so žalobkyňou, čo môže byť zapríčinené aj jej zhoršeným zdravotným stavom (a to aj vo vzťahu k jej aktuálnemu psychickému stavu), v žiadnom prípade to však nezbavuje správny orgán povinnosti komunikovať so žalobkyňou zákonom predpísaným spôsobom tak, aby sa jeho výzvy dostali do dispozičnej sféry žalobkyne a žalobkyňa, ktorá nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, mohla na tieto skutočnosti reagovať. Pre takéto prípady existujú viaceré procesné prostriedky upravené zákonom o sociálnom poistení, napríklad ustanovenie opatrovníka (§ 175), prípadne dôsledný postup podľa § 212 zákona o sociálnom poistení. 19. Úlohou správnych orgánov po vrátení veci na ďalšie konanie bude opätovne vo veci postupovať v zmysle právnych záverov predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/164/2013-41 zo dňa 15. 01. 2015 vo veci uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom žalobne a to pri dôslednom dodržaní všetkých procesných ustanovení vzťahujúcich sa na správne konanie v danej veci a pri zachovaní procesných práv žalobkyne (§ 191 ods. 6 SSP).
20. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. § 167 SSP a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože žalobkyňa aj keď v tomto konaní bola úspešná, náhradu trov konania nežiadala a žalovanej náhrada trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.