Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/88/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová vo veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX, F., 2. C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, I., prechodne bytom J. XXX/X, F., obaja odporcovia zastúpení splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., IČO: 35 892 994, so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaných 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -49 zo dňa 4. apríla 2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné s p ä ť v z a t i e návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej 2. a v časti zriadenia záložného práva na podiel žalovaného 1. o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci F., v katastrálnom území F., v okrese Dunajská Streda, evidovaných Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX ako: byt č. X, nachádzajúci sa na 1. p. bytového domu č. XX, súpisné číslo XXX, vchod číslo: 3, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 5867/96085, spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcely registra „C“ s parc. č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5867/96085, I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie č. k. -49 zo dňa 4.4.2024 v týchto častiach z r u š u j e a konanie v týchto častiach z a s t a v u j e.

II. Napadnutý I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie voči žalovanému 1. v časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne (ako záložného veriteľa) na podiel odporcu 1. o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci F., v katastrálnom území F., v okrese Dunajská Streda evidovaných Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX ako: byt č. X, nachádzajúci sa na 1. p. bytového domu č. XX, súpisné číslo XXX, vchod číslo: 3, postaveného na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 5867/96085, spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcely registra „C“ s parc. č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5867/96085, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľky voči žalovaného 1. vo výške 182.000,- eur s príslušenstvom, uplatnenej v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. a napadnutý II. výrok p o t v r d z u j e.

III. Žalovanej 2. p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 1. žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil zabezpečovacie opatrenie: „Zriaďuje sa záložné právo v prospech navrhovateľky (ako záložného veriteľa) na podiel odporcov 1. a 2. o veľkosti 1/1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci F., v katastrálnom území F., v okrese Dunajská Streda evidovaných Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX ako: - byt č. X, nachádzajúci sa na 1. p. bytového domu č. XX, súpisné číslo XXX, vchod číslo: 3, postaveného na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 5867/96085, - spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcely registra „C“ s parc. č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5867/96085, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi 1. vo výške 182.000,- eur s príslušenstvom, uplatnenej v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. , II. výrokom rozhodol, že navrhovateľka má voči odporcovi 1. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , , ods. 1, , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), .

3. Vecne dôvodil, že žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že ako výlučná vlastníčka (o veľkosti podielu 1/1) nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre kat. územie: K., obec: D., okres: Bratislava IV, zapísanej na LV č. XXXX, a to: byt č. XX, na 8. p. s vchodom na ul. C. XX, umiestnený v bytovom dome so súpisným č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. 512 a parc. č. 511, právny vzťah k pozemkom je evidovaný na LV č. XXXX, pričom s vlastníctvom bytu je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 5834/204608, ktorý nadobudla darom od svojej matky titulom darovacej zmluvy zo dňa 04.03.2021, uzavrela ako predávajúca dňa 06.09.2021 kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedla vlastnícke právo k tomuto bytu na kupujúcich E. I. I. a jeho matku L. M. I.. Predaj bytu obstarávala a uzavretie kúpnej zmluvy o prevode dojednávala sestra žalobkyne, kúpnu zmluvu však podpisovala sama žalobkyňa. Kúpna cena, ktorú mala žalobkyňa za predaj predmetného bytu od kupujúcich obdržať predstavovala sumu 182.000,- eur. Spôsob úhrady kúpnej ceny bol rozdelený na šesť častí, pričom na účet žalobkyne ako predávajúcej mala byť vyplatená: 1. tretia časť kúpnej ceny vo výške 32.500,- eur, ktorú boli kupujúci povinní zaplatiť do 3 pracovných dní odo dňa podpisu kúpnej zmluvy, 2. piata časť kúpnej ceny vo výške 7.500,- eur, ktorú boli kupujúci povinní zaplatiť do 3 pracovných dní odo dňa podpisu kúpnej zmluvy, 3. šiesta časť kúpnej ceny vo výške 142.000,- eur, ktorá mala byť uhradená z hypotekárneho úveru za splnenie podmienky, že žalobkyňa zriadi záložné právo na predmet kúpy v prospech financujúcej banky. Uvedenú podmienku žalobkyňa splnila, vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, č. vkladu: V 29254/2021 zo dňa 06.10.2021. Predmetnú sumu však žalobkyňa nikdy neobdržala, nakoľko peniaze boli v skutočnosti vyplatené na účet žalovaného 1., ktorý je partnerom sestry žalobkyne. K uvedenému došlo podľa informácií žalobkyne spôsobom, že jej sestra návrh kúpnej zmluvy tesne pred jej podpisom podľa názoru žalobkyne zámerne zmenila v časti uvedenia bankového účtu, na ktorý mala byť kúpna cena kupujúcimi vyplatená. Uvedenú (ľahko prehliadnuteľnú) zmenu si žalobkyňa v čase podpisu kúpnej zmluvy vôbec nevšimla, nakoľko svojej sestre ako svojej splnomocnenej osobe na obstaranie prevodu maximálne dôverovala. To, že na kúpnej zmluve bolo uvedené číslo bankového účtu žalovaného 1. si žalobkyňa všimla až v decembri 2021, keď jej sestra priniesla podpísanú kópiu kúpnej zmluvy. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaného 1. a svojej sestry vrátenia kúpnej ceny, ktorá mala byť vyplatená na jej účet, nakoľko ona bola vlastníčkou predmetného bytu. Napriek tomu, že žalovaného 1. a svoju sestru viackrát mimosúdne vyzvala na jej vrátenie, jej finančné prostriedky vo výške kúpnej ceny neboli vrátené. Dňa 25.1.2023 podala na súd žalobu a následne bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz č. k. zo dňa 21.03.2023, proti ktorému bol podaný odpor, ktorý bol zrušený. Následne podala žalobkyňa vyjadrenie k odporu a návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde zo dňa 25.07.2023. Uvedené konanie

aktuálne prebieha, pričom okresný súd v danej veci poskytol už aj predbežné právne posúdenie, v ktorom sa vyjadril, že podaná žaloba sa javí ako dôvodná vo vzťahu k žalovanému 2. (žalovaný 1. v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Žalobkyňa opiera svoj nárok o viacero dôkazov, pričom do úvahy neprichádza ani premlčanie nároku. Nárok je dôvodný do takej miery, aby bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, čo potvrdzuje aj predbežné posúdenie okresného súdu. Ku dňu podania návrhu sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný 1. sa snaží zbaviť svojho majetku, a to zrejme z dôvodu, že si svoju dlžobu uvedomuje. Jediným majetkom, ktorý by mohol postačovať na uspokojenie pohľadávky žalobkyne vo výške 182.000,- eur, predstavuje byt v BSM žalovaných 1. a 2., pričom ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci F., v katastrálnom území F., v okrese Dunajská Streda, ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Dunajská Streda na liste vlastníctva číslo XXXX ako: byt č. X, nachádzajúci sa na 1. p. bytového domu č. XX, súpisné číslo XXX, vchod č.: 3, postaveného na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 5867/96085, spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcely registra „C“ s parc. č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5867/96085. Žalovaný 1. sa pokúša zbaviť svojho majetku, nakoľko na LV č. XXXX je v súčasnosti vyznačená plomba na základe Dohody manželov o vysporiadaní BSM. Žalovaný 1. pristúpil ku krokom, ktoré ohrozia, ba až znemožnia budúci nútený výkon súdneho rozhodnutia, pretože ak by reálne došlo k predaju bytu v BSM, resp. ak by sa manželia dohodli tak, že byt si ponechá žalovaná 2., potom by bola prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k dlžnej sume vo výške 182.000,- eur nepochybne ohrozená. Obsah predmetnej dohody žalobkyňa nepozná. Výška uplatnenej peňažnej pohľadávky totiž môže byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný 1. takou sumou nedisponuje. Na uspokojenie takejto pohľadávky pritom podľa informácií žalobkyne nepostačuje ani iný majetok žalovaného 1., takže dôvod na obavu z ohrozenia exekúcie je reálne daný a existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je s ohľadom na výšku žalovanej sumy nepochybne preukázané, že navrhované zaťaženie bytu v BSM je na mieste. Pohľadávka tvoriaca predmet konania vo veci samej totiž svojou výškou ďaleko presahuje bežné súkromnoprávne pohľadávky medzi fyzickými osobami. Taktiež je zrejmé, že pokiaľ dotknutá osoba (žalovaný 1.) nemá neobvykle vysoké príjmy alebo iné zdroje financií a majetku, čo podľa vedomostí žalobkyne nemá, tak neprichádza do úvahy iná možnosť zabezpečenia pohľadávky než zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie považoval za osvedčenú existenciu pohľadávky navrhovateľky voči žalovanému 1., na účet (č.l. 29) ktorého bola poukázaná kupujúcimi tretia, piata a šiesta časť kúpnej ceny v celkovej výške 182.000,- eur na základe kúpnej zmluvy o prevode bytu a spoluvlastníckeho podielu na priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve zo dňa 06.09.2021 uzatvorenej navrhovateľkou ako predávajúcou (výlučnou vlastníčkou bytu) a v návrhu označenými kupujúcimi (č.l. 18 a nasl). Uvedenú sumu žalovaný 1. navrhovateľke neodovzdal. Rovnako mal za to, že navrhovateľka osvedčila, že predmetnú pohľadávku si uplatnila v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , ktorý vydal platobný rozkaz. Po podaní odporu bolo konanie postúpené okresnému súdu a aktuálne je vedené pod sp. zn. . Okresný súd sa oboznámil s aktuálnym čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že vlastníkmi bytu v BSM sú žalovaní a na liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe V-1071/2024 (Dohoda manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Z predložených listinných dôkazov mal prvoinštančný súd dostatočne osvedčenú dôvodnosť nariadenia požadovaného zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaných. Z predbežného skutkového a právneho názoru okresného súdu vysloveného v konaní vedenom na okresnom súde sp. zn. vyplýva, že žaloba žalobkyne sa javí ako dôvodná, pričom v predmetnom konaní sa za nesporné sa považuje predaj bytu žalobkyne manželom I., uvedenie čísla účtu vo vlastníctve žalovaného 1. v predmetnej kúpnej zmluve medzi osobnými údajmi žalobkyne, uhradenie kúpnej ceny na účet žalovaného 1. Uvedené skutočnosti mal okresný súd mal za osvedčené aj v preskúmavanom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako mal osvedčené, že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaní uzavreli dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, predmetom ktorej je aj byt v BSM. Vzhľadom na výšku žalobkyňou uplatnenej pohľadávky 182.000,- eur, okresný súd súhlasil s názorom žalobkyne, že v prípade, ak si na základe uvedenej dohody predmetný byt ponechá žalovaná 2., alebo dôjde k jeho predaju, bola by prípadná exekúcia vedená na vymoženie sumy 182.000,- eur ohrozená. Okresný súd mal za to, že otázku obáv žalobkyne z ohrozenia exekúcie na účely rozhodnutia o podávanom návrhu na zabezpečenie pohľadávky je nevyhnutné posudzovať nielen vo svetle výšky pohľadávky, ale aj krokov, ktoré žalovaný 1. podnikol, hoci o uplatnenej pohľadávke

vedomosť mal. Posilnenie pohľadávky zabezpečením (získaním majetku, z ktorého sa je veriteľ oprávnený prednostne uspokojovať) je namieste najmä vtedy, ak hodnota majetku dlžníka nepokrýva rozsah všetkých jeho záväzkov a ochrana pred zhoršením pozície je naopak vyvolávaná rizikom, že existujúci stav faktorov s významom pre uspokojenia sa môže, v dôsledku úkonov dlžníka alebo inak, zhoršiť. V súvislosti s prieskumom otázky primeranosti ujmy spôsobenej zriadením navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia okresný súd poukázal na výšku pohľadávky a tiež na obmedzenia týkajúce sa poznatkov dostupných žalobkyni, v dôsledku ktorých nedokáže objektívne identifikovať akékoľvek iné veci, práva alebo majetkové hodnoty žalovaného 1. Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila splnenie zákonných náležitostí (osvedčila peňažnú pohľadávku voči žalovanému 1. a skutočnosť, že prípadná exekúcia by mohla byť bezprostredne ohrozená, pričom bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality) na nariadenie ňou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

5. Náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil s tým, že keďže uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je v predmetnom konaní konečným rozhodnutím a žalobkyňa v ňom mala plný úspech, jej ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže žalobkyňa si nárok na náhradu trov uplatnila iba voči žalovanému 1., k náhrade trov konania zaviazal iba žalovaného 1.

6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podali odvolanie žalovaní 1. a 2. s návrhom na jeho zrušenie v celom rozsahu a priznanie náhrady trov konania. Argumentovali tým, že oprávnenosť nároku, žalobkyňa v návrhu osvedčovala neúplnými a nepravdivými skutkovými tvrdeniami. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že ako výlučná vlastníčka bytu, ktorý nadobudla darom od svojej matky titulom darovacej zmluvy zo dňa 04.03.2021, uzavrela ako predávajúca dňa 06.09.2021 kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na kupujúcich E. I. I. a jeho matku L. M. I.. Táto skutočnosť je medzi stranami nesporná aj v základnom konaní vedenom na okresnom súdu pod sp. zn. , v ktorom si žalobkyňa voči žalovanému 1. a N. K. E. uplatnila sumu 182.000,- eur. Sporná je skutočnosť, ktorú žalobkyňa účelovo interpretuje ako dokonca konanie s podvodným úmyslom, keď pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy malo dôjsť nešpecifikovaným spôsobom konania N. K. E. (sestrou žalobkyne) na kúpnej zmluve k zámene čísla účtu žalobkyne za číslo účtu žalovaného 1. V upomínacom konaní žalovaní popreli existenciu nároku žalobkyne, ktorému zásadnému postoju predchádzala aj odpoveď na výzvu žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie sumy 182.000,- eur, v ktorej žalovaní zreteľne vyjadrili svoj nesúhlas s účelovými a nepravdivými tvrdeniami žalobkyne a súčasne právnym zástupcom žalovaných bol prednesený návrh na spoločné stretnutie právnych zástupcov sporných strán, keď z tvrdení žalobkyne, z ktorých výzva právneho zástupcu vychádzala, bolo zrejmé, že právny zástupca žalobkyne pravdepodobne nedisponuje skutočnými a všetkými informáciami k predmetnej veci. Túto skutočnosť v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa okresnému súdu zamlčala. V predmetnej veci podala žalobkyňa na žalovaného 1. a jeho manželku N. K. E. trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu, v ktorej trestnej veci boli obaja vypočutí postupom podľa dňa 10.10.2022 a dňa 13.10.2022, ktoré konanie sa skončilo odmietnutím trestného oznámenia. Zo zápisníc o pojednávaní zo dňa 22.02.2024 a dňa 02.05.2024 je zrejmé, že vo veci vedenej pod sp. zn. nedošlo k postupom podľa k prednesu žaloby zo strany žalobkyne, ktorý úkon je nevyhnutým predpokladom pre vyslovenie tzv. predbežného právneho posúdenia veci v zmysle . Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobkyne v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (str. 3 uznesenia), že vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. poskytol okresný súd už aj predbežné právne posúdenie s vyjadrením právneho názoru o dôvodnosti uplatnenej žaloby, je ďalšou skutočnosťou, ktorá sa nemôže zakladať na pravde a žalobkyňa takéto nepravdivé tvrdenie predkladá okresnému súdu so zámerom osvedčiť oprávnenosť nároku, ktorého následný výkon žiada predbežne zabezpečiť. Žalobkyňa splnenie druhého predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opiera v návrhu o zistenie informácie z katastra nehnuteľností o zápise plomby na základe Dohody manželov o vyporiadaní BSM na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. F., na ktorom je evidovaný nehnuteľný majetok žalovaných, ktorý je predmetom záložného práva v zmysle napadnutého uznesenia. Manželstvo žalovaných bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 11.12.2020 o rozvode manželstva, dňa 22.12.2022 právoplatne rozvedené a týmto dňom zaniklo podľa ods. aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaní ako bývalí manželia chceli nehnuteľný majetok, ktorý tvorí predmet zabezpečenia v zmysle týmto odvolaním napadnutého zabezpečovacieho opatrenia, rozdeliť tak, aby z bezpodielového spoluvlastníctva zaniknutého rozvodom manželstva, spravodlivo nadobudol do svojho

vlastníctva spoluvlastnícky podiel 1, za ktorým účelom uzatvorili dňa 21.02.2024 Dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva manželov. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor katastrálny v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe Dohody o vyporiadaní, konanie vedené pod č. V-1071/24-01 dňa 27.03.2024 prerušil z dôvodu, že uplynula trojročná lehota od rozvodu manželstva na vyporiadanie dohodou. Z uvedeného dôvodu podali dňa 05.04.2024 žalovaní návrh na vykonanie záznamu na základe právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva. Z uvedeného postupu žalovaných ako bývalých manželov je zrejmé, že úmyslom žalovaného 1. v žiadnom prípade nebolo uskutočňovať právne kroky smerujúce k zníženiu hodnoty svojho majetku, ale iba administratívne usporiadať majetkové vzťahy so žalovanou 2. po rozvode manželstva, ktorá skutočnosť nastala nezávisle od vôle žalovaných ako bývalých manželov uplynutím trojročnej doby od právoplatnosti rozvodu manželstva. Žalovaný 1. a priori odmieta vznik akéhokoľvek záväzkového alebo zodpovednostného vzťahu so žalobkyňou a absolútne odmieta vznik akejkoľvek pohľadávky z akéhokoľvek právneho vzťahu alebo právneho úkonu, ktorý by akýmkoľvek spôsobom súvisel so žalobkyňou.

7. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaných uviedla, že navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť tak, že bude nariadené len na podiel o veľkosti 1/2 k celku vo vlastníctve žalovaného 1. Poprela tvrdenia žalovaných v odvolaní, že nesplnila podmienky pre vydanie uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie správne posúdil jej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že osvedčila splnenie zákonných náležitostí (osvedčila peňažnú pohľadávku voči odporcovi 1. a skutočnosť, že prípadná exekúcia by mohla byť bezprostredne ohrozená, pričom súčasne bola dodržaná aj zásada primeranosti a proporcionality) na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Oprávnenosť nároku osvedčila nielen skutkovými tvrdeniami, ale aj samotnými dôkazmi preukazujúcimi jej tvrdenia. Žalovaný 1. uvádza stále tie isté tvrdenia, že právny zástupca žalobkyne pravdepodobne nedisponuje skutočnými a všetkými informáciami k predmetnej veci. Tieto údajne „skutočné a pravdivé informácie“ však znovu žalovaní neuvádzajú bližšie a ani ich nešpecifikujú, s ohľadom na čo sa javí, že v tomto smere ide zo strany žalovaného 1. iba o účelové zavádzanie, nehovoriac o tom, že žalovaní v konaní vedenom na okresnom súde sa iba vyhýbajú splneniu svojej povinnosti. Žalobkyňa v návrhu nezamlčala žiadnu skutočnosť, ak okresnému súdu nepredložila odpoveď na výzvu, ktorú žalovanému 1. a N. K. E. adresovala pred podaním žaloby, ktorá odpoveď na výzvu napokon neobsahovala nič iné, iba popretie žalovaného nároku bez uvedenia bližšie argumentácie, znamená to, že takýto dokument nepreukazoval žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok neosvedčenie dôvodnosti uplatneného nároku. Napokon ani žalovaní túto odpoveď spolu s odvolaním nepredložili. Nie je pravdou, že by podala na žalovaného 1. a jeho manželku N. K. E. trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu. Trestné oznámenie podala banka, a to na neznámeho páchateľa, keď žalobkyňa banke oznámila, že prišla o peniaze. Žalobkyňa bola taktiež vypočutá OČTK týždeň pred výsluchmi žalovaných, čo znamená, že k ich výpovediam sa ani nemohla nijako vyjadriť ani s nimi nebola bližšie zo strany OČTK oboznámená. Trestné oznámenie bolo odmietnuté aj z toho dôvodu, že žalobkyňa ako poškodená v trestnej veci nedala súhlas k trestnému stíhaniu, nakoľko ako podozrivá zo spáchania tohto trestného činu bola označená aj jej sestra N. K. E. (uvedené vyplýva z 3. strany zápisnice o výsluchu navrhovateľky zo dňa 26.09.2022 o 13:50 hod. Žalobkyňa podala sťažnosť, v ktorej udelila súhlas na trestné stíhanie aj jej sestry, keďže videla, aké klamstvá žalovaný 1. a N. K. E. vypovedali, a že jej peniaze nevrátia. Táto sťažnosť však bola vyšetrovateľom zamietnutá ako nedôvodná s poukazom na nemožnosť ďalšieho dokazovania vzhľadom na charakter veci. Vzhľadom na to sa žalobkyňa rozhodla vec riešiť prostriedkami civilného práva. To však nemení nič na skutočnosti, že žalovaný 1. a N. K. E. sa dopustili protiprávneho konania tým, že si ponechali kúpnu cenu za byt. Napokon OČTK vyšetrovali podvod voči banke, podvodom, ktorý bol spáchaný na žalobkyni sa odmietli zaoberať, čo vyplýva aj z uznesenia o zamietnutí sťažnosti. V konaní o zaplatenie sumy 182.000,- eur s príslušenstvom, na zabezpečenie ktorej pohľadávky bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vydané, okresný súd už vyslovil predbežné právne posúdenie, v zmysle ktorého uzavrel, že žalovaný nárok sa mu javí v časti voči žalovanému 1. ako dôvodný. Na vyslovenie predbežného právneho posúdenia zo strany súdu nie je nevyhnutné prednesenie žaloby zo strany žalobcu, ako to tvrdia žalovaní. Uvedené podmienky pre vyslovenie predbežného právneho posúdenia zo strany súdu neustanovuje. Z dôkazov predložených žalovanými vyplynulo, že manželstvo žalovaných bolo právoplatne rozvedené dňa 22.12.2020, ku ktorému dátumu súčasne došlo aj k zrušeniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K nástupu zákonnej domnienky došlo, nakoľko žalovaní si do dňa 22.12.2023 svoje BSM nevyporiadali. Toto však žalobkyňa nemala ako vedieť, nakoľko aj z lustrácií vykonanými OČTK v septembri 2022 vyplynulo, že žalovaný 1. je ženatý so žalovanou 2. Okresný súd nemal vedomosť o tom, kedy bolo manželstvo žalovaného 1. právoplatne rozvedené.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je dôvodné zúžiť rozsah sudcovského záložného práva zriadeného napadnutým uznesením len na podiel (o veľkosti 1/2 k celku) žalovaného 1., nakoľko vo vzťahu k tomuto je nariadené zabezpečovacie opatrenie naďalej dôvodné. Vo vzťahu k žalovanej 2. nie je návrh dôvodný, nakoľko pohľadávka žalobkyne voči žalovanému 1. vznikla až po zániku jeho manželstva so žalovanou 2.

8. Podľa každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

9. Podľa , , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (1). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (2). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (3).

10. Žalobca (navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia) má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby alebo návrhu vo všeobecnosti (teda aj návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Keďže neobsahuje osobitné ustanovenia o späťvzatí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je potrebné primerane aplikovať vyššie citované ustanovenia o späťvzatí žaloby.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmeniť tak, že sa nariadi len na podiel o veľkosti 1/2 k celku vo vlastníctve žalovaného 1. Vo vzťahu k žalovanej 2. nie je návrh dôvodný, nakoľko pohľadávka žalobkyne voči žalovanému 1. vznikla až po zániku jeho manželstva so žalovanou 2. Vzhľadom na uvedené je dôvodné zúžiť rozsah sudcovského záložného práva zriadeného napadnutým uznesením len na podiel (o veľkosti 1/2 k celku) žalovaného 1., nakoľko vo vzťahu k tomuto je nariadené zabezpečovacie opatrenie naďalej dôvodné.

12. S poukazom na odsek 11 odvolací súd vyjadrenie žalobkyne označené v odseku 7 posúdil podľa obsahu aj ako čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej 2. a voči žalovanému 1. v časti zriadenia záložného práva na podiel žalovaného 1. o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci F., v katastrálnom území F., v okrese Dunajská Streda evidovaných Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX ako: byt č. X, nachádzajúci sa na 1. p. bytového domu č. XX, súpisné číslo XXX, vchod číslo: 3, postaveného na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 5867/96085, spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcely registra „C“ s parc. č. 341/194 o výmere 553 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5867/96085.

13. Odvolací súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa v lehote 10 dní, či súhlasia s čiastočným späťvzatím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej 2. a taktiež voči žalovanému 1. v časti zriadenia záložného práva na podiel žalovaného 1. o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach s doložkou ( ).

14. Žalovaní sa v lehote stanovenej odvolacím súdom nevyjadrili, preto v zmysle má odvolací súd za to, že nemajú voči čiastočnému späťvzatiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia námietky.

15. Žalobkyňa vzala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (čiastočne) späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, teda v čase, kedy na toto súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať. Ide tu o prípad čiastočného späťvzatia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorá právoplatnosť by mohla nastať buď márnym uplynutím príslušnej lehoty stranám alebo vecným rozhodnutím o odvolaní. Čiastočným späťvzatím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (vo vyjadrení k odvolaniu) takto žalobkyňa privodila aj stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti čiastočného späťvzatia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa by bol nesúhlas žalovaných ( ), ktorý tu však nebol s poukazom na uvedené v odseku 14.

16. Odvolací súd postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) v zmysle ustanovenia , pripustil čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (voči žalovanej 2. a žalovanému 1. v časti návrhu na zriadenia záložného práva na podiel žalovaného 1. o veľkosti 1) a v zmysle a súčasne čiastočne v uvedenom rozsahu zrušil I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie a konanie (čiastočne) v uvedenom rozsahu zastavil.

17. Pripustením späťvzatia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho konania voči žalovanej 2. je vybavené i odvolanie žalobkyne 2., pretože účinné späťvzatie návrhu má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez návrhu nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné, tak i konanie odvolacie.

18. S ohľadom na uvedené v odseku 17 sa ďalej odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného 1. voči zvyšnej časti I. výroku voči žalovanému 1. a voči II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1. voči výroku I. nie je dôvodné, preto postupom podľa napadnutý I. výrok voči žalovanému 1. a II. výrok ako vecne správne potvrdil.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovaného 1. predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom voči žalovanému 1. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobkyne veriteľa) na podiel žalovaného 1. o veľkosti 1 na nehnuteľnosti (predmetný byt), II. výrokom rozhodol o náhrade trov konania medzi žalovaným 1. a žalobkyňou.

21. Pretože odvolací súd preberá pred súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok pre nariadenie daného zabezpečovacieho opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (vo vzťahu k žalovanému 1.) s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia (vo vzťahu k žalovanému 1.) Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu žalovanému 1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

22. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bola osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému 1. s poukazom na konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. , počas trvania ktorého žalovaní uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorej je aj byt v BSM, v dôsledku čoho by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená, nakoľko žalovaný 1. nemá iný majetok, keď zároveň bola dodržaná aj zásada primeranosti a proporcionality. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

23. Podľa , , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

24. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

25. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (3).

26. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).

28. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

29. Podľa záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

30. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania ( v spojení s ), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení ( v spojení s ). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.).

31. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh veriteľa záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné predpoklady: a) možno ho zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať konkrétnu peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky uvedené základné predpoklady musia byť splnené súčasne.

32. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, ustanovenie nerozlišuje na aký majetok dlžníka má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo, t.j. či ide o majetok vo výlučnom vlastníctve dlžníka, v podielovom spoluvlastníctve dlžníka alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - dlžníka a jeho manželky. K majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov majú vlastnícke právo obaja manželia, ktorí nemajú žiadnym spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k spoločným veciam. Každý z manželov je vlastníkom

celej veci (nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a nemožno určiť, v akom podiele sa ktorý z nich na tomto vlastníctve zúčastňuje. Teda aj nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú majetkom dlžníka a spadajú do vymedzenia predmetu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je možné zriadiť na veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka. Zároveň je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality.

33. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Bez hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku - t. j. v tomto prípade existencie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádza do úvahy. Súd teda nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia uplatnený peňažný nárok navrhovateľa javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je tvrdenie navrhovateľa o existencii peňažnej pohľadávky voči odporcovi z objektívneho hľadiska presvedčivé a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie existencie peňažného nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti danosti takéhoto nároku je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jeho neexistencie. Z hľadiska osvedčenia by mal navrhovateľ poskytnúť súdu dôkazy osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním. Ten, v prospech ktorého bolo sudcovské záložné právo zriadené sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia stáva záložným veriteľom. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení, avšak pre jeho vznik je potrebný zápis do príslušného registra.

34. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za osvedčenú existenciu pohľadávky žalobkyne voči žalovanému 1., na účet (č.l. 29) ktorého bola poukázaná kupujúcimi tretia, piata a šiesta časť kúpnej ceny v celkovej výške 182.000,- eur na základe kúpnej zmluvy o prevode navrhovateľkinho bytu zo dňa 06.09.2021 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou (výlučnou vlastníčkou bytu) a kupujúcimi (č.l. 18 a nasl.). Uvedenú sumu žalovaný 1. žalobkyni neodovzdal. Rovnako mal okresný súd za to, že žalobkyňa osvedčila listinnými dôkazmi, že predmetnú pohľadávku si uplatnila v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , ktorý vydal platobný rozkaz. Po podaní odporu bolo konanie postúpené okresnému súdu a aktuálne je vedené pod sp. zn. . Z predbežného skutkového a právneho názoru okresného súdu vysloveného v konaní vedenom pod sp. zn. vyplýva, že žalobkyňou podaná žaloba sa javí voči žalovanému 1. ako dôvodná. Rovnako mal okresný osvedčené, že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaní uzavreli dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, predmetom ktorej je aj byt v BSM. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. okresný súd zistil, že vlastníkmi predmetného bytu č. X v podiele 1/1 sú žalovaní. Na liste vlastníctva bola vyznačená plomba na základe V-1071/2024 (Dohoda manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Vzhľadom na výšku žalobkyňou uplatnenej pohľadávky 182.000,- eur sa okresný súd stotožnil s názorom žalobkyne, že v prípade, ak si na základe uvedenej dohody predmetný byt ponechá žalovaná 2. alebo dôjde k jeho predaju, bola by prípadná exekúcia vedená na vymoženie sumy 182.000,- eur ohrozená. Otázku obáv žalobkyne z ohrozenia exekúcie na účely rozhodnutia o podávanom návrhu na zabezpečenie pohľadávky je nevyhnutné posudzovať nielen vo svetle výšky pohľadávky, ale aj krokov, ktoré žalovaný 1. podnikol, hoci o uplatnenej pohľadávke vedomosť mal. V súvislosti s prieskumom otázky primeranosti ujmy spôsobenej zriadením navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia okresný súd správne poukázal na výšku pohľadávky a tiež na obmedzenia týkajúce sa poznatkov dostupných žalobkyni, v dôsledku ktorých nedokáže objektívne identifikovať akékoľvek iné veci, práva alebo majetkové hodnoty žalovaného 1.

35. Odvolací súd konštatuje, že odporca 1. v odvolaní neoznačil konkrétne odvolacie dôvody s poukazom na , , preto odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného 1. podľa jeho obsahu a dospel

k záveru, že odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ).

36. Žalovaný 1. v odvolaní potvrdil, že medzi stranami je nesporné, že žalobkyňa ako výlučná vlastníčka bytu uzavrela ako predávajúca kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedla vlastnícke právo k svojmu bytu na I. a M. I.. Zároveň potvrdil, že žalobkyňa si návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. uplatnila peňažný nárok voči žalovanému 1. a voči N. K. E. na zaplatenie sumy 182.000,- eur, ktoré konanie na základe odporu žalovaného 1. a návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní je vedené na okresnom súde pod sp. zn. . Odvolateľ namietal, že oprávnenosť nároku žalobkyňa osvedčovala neúplnými a nepravdivými skutkovými tvrdeniami. Za spornú označil skutočnosť, ktorú žalobkyňa podľa neho účelovo interpretuje a to, že pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy malo dôjsť nešpecifikovaným spôsobom konania N. K. E. (sestrou navrhovateľky) na kúpnej zmluve k zámene čísla účtu žalobkyne za číslo účtu žalovaného 1. V upomínacom konaní žalovaní zásadne popreli existenciu nároku žalobkyne, ktorému postoju predchádzala aj odpoveď na výzvu žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie sumy 182.000,- Eur, v ktorej žalovaní zreteľne vyjadrili svoj nesúhlas s účelovými a nepravdivými tvrdeniami žalobkyne a súčasne právnym zástupcom žalovaných bol prednesený návrh na spoločné stretnutie právnych zástupcov sporných strán, keď z tvrdení žalobkyne, z ktorých výzva právneho zástupcu vychádzala, bolo zrejmé, že právny zástupca žalobkyne pravdepodobne nedisponuje skutočnými a všetkými informáciami k predmetnej veci. Túto skutočnosť vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa okresnému súdu zamlčala.

37. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

38. Podľa Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

39. Podľa a skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

40. Ak prvoinštančný súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, teda pri rozhodovaní vychádza len z tvrdení žalobcu v návrhu a ním predložených dôkazov, žalovaný môže uplatniť prostriedky procesnej obrany, teda napríklad poprieť tvrdenia žalobcu a predniesť svoje vlastné tvrdenia v odvolaní ( v spojení s ). Nemôže však ísť o skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia prvoinštančného súdu ( v spojení s ).

41. Odvolací súd k námietku označenej v odseku 36 uvádza, že žalovaný 1. v odvolaní poprel skutočnosti uvádzané žalobkyňou v návrhu len všeobecne (označil ich za neúplné, nepravdivé, účelovo interpretované, zamlčané) bez toho, aby uviedol vlastné skutkové tvrdenia o predmetných okolnostiach. Zásadne za spornú označil skutočnosť, že k zámene čísla účtu žalobkyne za číslo účtu žalovaného 1. malo dôjsť nešpecifikovaným spôsobom, ale zároveň neuviedol jeho vlastné skutkové tvrdenia o tom, prečo bolo v kúpnej zmluve uvedené jeho číslo účtu namiesto čísla účtu žalobkyne ako predávajúcej. Nakoľko skutkové tvrdenia žalobkyne o zámene jej čísla účtu za číslo účtu žalovaného 1. v kúpnej zmluve sestrou žalobkyne, žalovaný 1. výslovne nepoprel, je toto popretie neúčinné a s poukazom na a sa skutkové tvrdenia žalobkyne považujú za nesporné.

42. Odvolateľ ďalej uviedol, že žalobkyňa zamlčala, že v upomínacom konaní žalovaní popreli existenciu nároku žalobkyne, žalobkyni zaslali odpoveď na predžalobnú výzvu, navrhli spoločné stretnutie a právny zástupca žalobkyne nedisponuje všetkými skutočnými informáciami. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nezamlčala žiadnu skutočnosť, ak nepredložila odpoveď žalovaných na predžalobnú výzvu, nakoľko táto odpoveď neobsahovala nič iba popretie žalobného nároku bez uvedenia bližšej

argumentácie a neobsahovala žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok neosvedčenie dôvodnosti nároku. Naviac ani sám žalovaný 1. túto svoju odpoveď s odvolaním nepredložil.

43. K námietku odporcu 1. označenej v odseku 42 odvolací súd uvádza, že všeobecné tvrdenie žalovaného 1. o popretí existencie pohľadávky v upomínacom konaní ani snaha žalovaných o predsúdne a mimosúdne urovnanie sporu bez ďalšieho neboli spôsobilé spochybniť existenciu pohľadávky žalobkyne. Posúdenie sporných otázok o základe alebo dôvode hmotnoprávneho nároku ako predbežných otázok pri skúmaní predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v rámci procesnej ochrany nezodpovedá účelu tejto ochrany a ako také budú riešené v súdnom konaní vo veci samej (sp. zn. ). Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia špecifikovala svoju konkrétnu pohľadávku tak, aby ju bolo možné dostatočne identifikovať, pričom tento jej peňažný nárok v zmysle jej skutkových tvrdení a listinných dôkazov trvá a môže byť dôvodný.

44. Žalovaný 1. potvrdil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. boli doteraz nariadené dve pojednávania, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalovaných a žalovaní (žalovaný 1. a N. K. E. ). V tejto súvislosti potom namietal, že zo zápisníc o pojednávaní zo dňa 22.2.2024 a 2.5.2024 je zrejmé, že vo veci nedošlo k postupu podľa k prednesu žaloby zo strany žalobkyne, ktorý úkon je nevyhnutým predpokladom pre vyslovenie tzv. predbežného právneho posúdenia veci v zmysle . Z uvedeného je podľa žalovaného 1. zrejmé, že tvrdenie žalobkyne, že v danej veci poskytol okresný súd už aj predbežné právne posúdenie s vyjadrením právneho názoru o dôvodnosti uplatnenej žaloby je ďalšou skutočnosťou, ktorá sa nemôže zakladať na pravde a žalobkyňa takéto nepravdivé tvrdenie predkladá okresnému súdu so zámerom osvedčiť oprávnenosť nároku. Odvolací súd uvedenú námietku považuje za nedôvodnú, lebo pre osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky sa nevyžaduje, aby pohľadávka bola judikovaná a dokonca ani uplatnená v súdnom konaní, preto nie je nevyhnutné ani to, aby bolo stranám sporu oznámené predbežné právne posúdenie. Žalobkyňa v návrhu netvrdila, že okresný súd tak urobil na pojednávaní, ako si nesprávne vyvodil žalovaný 1., ale o vyslovení predbežného právneho názoru súdom prvej inštancie predložila ako dôkaz správu z okresného súdu, ktorú priložila k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôkaz (čl. 11).

45. Ďalej žalovaný 1. namietal, že žalobkyňa v návrhu účelovo neuviedla a zamlčala, že v predmetnej veci podala na žalovaného 1. a jeho manželku N. K. E. trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu, v ktorej trestnej veci boli obaja vypočutí postupom podľa dňa 10.10.2022 a dňa 13.10.2022, ktoré konanie sa skončilo odmietnutím trestného oznámenia.

46. K námietke označenej v odseku 45 odvolací súd uvádza, že z nej nie je zrejmé, aký dopad na prejednávanú vec má mať neuvedenie tejto informácie žalobkyňou, preto vo vzťahu k tejto námietke absentuje ďalší argumentačný základ žalovaného 1., na základe ktorého by bolo možné posúdiť jeho relevanciu pre prejednávanú vec. Odvolací súd preto nepovažoval túto námietku pre rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení za dôvodnú. Pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu doplnila, že trestné oznámenie nepodala ona, ale banka.

47. V odvolaní žalovaný 1. uviedol, že a priori odmieta vznik akéhokoľvek záväzkového alebo zodpovednostného vzťahu so žalobkyňou a absolútne odmieta vznik akejkoľvek pohľadávky z akéhokoľvek právneho vzťahu alebo právneho úkonu, ktorý by akýmkoľvek spôsobom súvisel so žalobkyňou. Odvolací súd aj túto námietku nemohol považovať za dôvodnú, nakoľko opätovne sa jedná len o všeobecné popretie skutočností uvádzaných žalobkyňou bez uvedenia vlastných skutkových tvrdení žalovaného 1., nakoľko tento v odvolaní neuviedol žiadny konkrétny dôvod vyplatenia kúpnej ceny za predaj bytu žalobkyne na jeho účet a ani k tomu nepredložil ani neoznačil žiadne relevantné dôkazy. Odvolateľ teda svoje tvrdenia o neexistencii peňažnej pohľadávky žalobkyne žiadnym spôsobom neosvedčil, pričom žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uvedené tvrdenia poprela a tiež poukázala na to, že žalovaný 1. svoje pravdivé informácie bližšie neuviedol ani ich nešpecifikoval. Argumentácia žalovaného 1., že odmieta vznik akejkoľvek pohľadávky z akéhokoľvek právneho vzťahu alebo právneho úkonu, je nedostatočná a nepresvedčivá. Nakoľko žalovaný 1. v podanom odvolaní uviedol len všeobecné skutkové tvrdenia, ktoré ani neosvedčil a ktoré nekorešpondujú so žalobkyňou predloženými dôkazmi, neboli tieto jeho všeobecné tvrdenia o odmietnutí vzniku pohľadávky žalobkyne spôsobilé spochybniť osvedčenie existencie nároku žalobkyne na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa žalobkyňa domáhala návrhom na zabezpečovacie opatrenie.

48. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a listinných dôkazov s odkazom na odsek 20 až 22 a odsek 28 napadnutého uznesenia má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd správne uzavrel, že žalobkyňa osvedčila existenciu peňažnej pohľadávky a to s poukazom na konanie vedené na okresnom súde sp. zn. , v ktorom síce ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, ale vo veci bol vydaný platobný rozkaz a po podaní odporu súd prvej inštancie vyslovil predbežné právne posúdenie, v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne voči žalovanému 1. sa mu javí ako dôvodný. Skutočnosť, že vo veci nie je právoplatné rozhodnuté, nespochybňuje splnenie predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho na strane žalobkyne, ktorá v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia osvedčila aj podľa odvolacieho súdu existenciu peňažnej pohľadávky, vymoženie ktorej má byť zabezpečené nariadeným zabezpečovacím opatrením. Preto považoval aj odvolací súd prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za splnenú.

49. V odvolaní žalovaný 1. ďalej uviedol, že jeho manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 11.12.2020 rozvedené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2022. Týmto dňom zaniklo podľa aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaní ako bývalí manželia chceli nehnuteľný majetok, ktorý tvorí predmet zabezpečenia rozdeliť tak, aby z bezpodielového spoluvlastníctva nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel 1, za ktorým účelom uzatvorili dňa 21.02.2024 Dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva manželov. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor katastrálny v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe Dohody o vyporiadaní, konanie vedené pod č. V-1071/24-01 dňa 27.03.2024 prerušil z dôvodu, že uplynula trojročná lehota od rozvodu manželstva na vyporiadanie dohodou. Z uvedeného dôvodu podali dňa 05.04.2024 spoločne návrh na vykonanie záznamu na základe právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva. Žalovaný 1. preto namietal, že jeho úmyslom v žiadnom prípade nebolo uskutočňovať právne kroky smerujúce k zníženiu hodnoty svojho majetku, ale iba administratívne usporiadať majetkové vzťahy so žalovanou 2. po rozvode manželstva.

50. V zmysle v spojení s pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania v návrhu.

51. Osobitný význam má ustanovenie pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

52. S poukazom na to, že odvolací súd je viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. v prejednávanej veci so stavom ku dňu 04.04.2024, vyhodnotil námietku v odseku 49 ako nedôvodnú, nakoľko z LV č. XXXX pre kat. úz. F. priloženého k návrhu a aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ako v čase podania návrhu na okresný súd, tak aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení, žalovaní boli uvedení ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu v BSM v podiele 1/1 a na liste vlastníctva bola vyznačená plomba na základe V-1071/2024 (Dohoda manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktorá preukazovala tú skutočnosť, že ohľadom týchto nehnuteľností prebieha vkladové konanie, čím bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

53. Žalovaný 1. v odvolaní uviedol, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor prerušil konanie o povolení vkladu V-1071/2024 z dôvodu, že uplynula trojročná lehota od rozvodu manželstva na vyporiadanie dohodou. Dňa 05.04.2024 podali žalovaní na Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor, návrh na vykonanie záznamu na základe právoplatného rozhodnutia o manželstve. Odvolací súd tak aj napriek skutočnosti, že po vydaní napadnutého rozhodnutia kataster nehnuteľností na základe návrhu žalovaných na vykonanie záznamu na základe právoplatného rozhodnutia o rozvode vyznačil na liste vlastníctva podielové spoluvlastníctvo žalovaných u každého v podiele 1/2, je viazaný pri svojom rozhodovaní ust. a preto musel vychádzať zo skutkového stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a teda, že na liste vlastníctva bola vyznačená plomba na základe V-1071/2024 (Dohoda manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Na základe

uvedeného, pokiaľ ide o obavu z ohrozenia exekúcie, tú súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rovnako správne vyhodnotil, že je daná, keďže z predloženého listu vlastníctva bolo zrejmé, že na LV č. XXXX pre kat. úz. F. bola zapísaná plomba na základe V-1071/2024 (Dohoda manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov), teda bolo evidentné, že žalovaní s predmetným bytom v BSM nakladajú. Žalovaný 1. pritom tento záver súdu prvej inštancie v podanom odvolaní ani nespochybnili, práve naopak, úmysel vyporiadať byt v BSM potvrdil. Skutočnosť ohrozenia budúceho vymoženia pohľadávky mal súd prvej inštancie za osvedčenú tým, že v prípade, ak si na základe uvedenej dohody predmetný byt ponechá žalovanej 2. alebo dôjde k jeho predaju, by bola prípadná exekúcia vedená na vymoženie sumy 182.000,- eur ohrozená. Otázku obáv žalobkyne z ohrozenia exekúcie na účely rozhodnutia o podávanom návrhu na zabezpečenie pohľadávky posudzoval súd prvej inštancie nielen vo svetle výšky pohľadávky, ale aj krokov, ktoré žalovaný 1. podnikol, hoci o uplatnenej pohľadávke vedomosť mal. Žalovaný 1. v situácií, kedy si žalobkyňa voči nemu v konaní pred súdom uplatňuje pohľadávku v značnej výške (182.000,- eur) preukázateľne pristúpil k nakladaniu so svojou nehnuteľnosťou, čo preukazuje na žalobkyňou predloženom liste vlastníctva vyznačená plomba. Uvedené konanie žalovaného 1. tak poukazuje na možnú snahu vyhnúť sa budúcemu plneniu jeho finančných povinností voči žalobkyni. Žalobkyňa nemala vedomosť o inom majetku žalovaného 1. a ani on sám v odvolaní neuviedol, že by disponoval iným majetkom, ktorým by preukazoval svoju solventnosť na úhradu pohľadávky žalobkyne. Skutočnosť nedostatku iného majetku žalovaného 1., ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobkyňou uplatneného nároku, umocňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Žalovaný 1. zároveň nespochybnil ani primeranosť zásahu do jeho majetkových pomerov týmto zabezpečovacím opatrením.

54. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie je navrhovateľkou osvedčená a námietku žalovaného 1. o neexistencii tohto druhého predpokladu považuje za nedôvodnú. Skutočnosť, že žalovaný 1. podal vo veci samej odpor proti platobnému rozkazu a opakovane žiadal odročiť pojednávania vo veci samej nasvedčuje tomu, že žalovaný nemá záujem uhradiť svoju pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície. Je potrebné uviesť, že ide o dočasný zabezpečovací inštitút, vlastníkom nehnuteľnosti umožňuje tieto užívať, ako aj s nimi nakladať. A v prípade úhrady zabezpečenej pohľadávky, resp. zamietnutia žaloby vo veci samej dôjde k zrušeniu tohto záložného práva.

55. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného 1. neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a odvolací súd vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie správne návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a v I. výroku v časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému 1., ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne (ako záložného veriteľa) na podiel žalovaného 1. o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach, ako vecne správne potvrdil a rovnako potvrdil aj vecne správny, od rozhodnutia vo veci samej závislý, odvolaním vecne nespochybnený II. výrok o náhrade trov konania.

56. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

57. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. V zmysle ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

59. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Žalobkyňa tým, že vzala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej 2. späť z dôvodu, že pohľadávka žalobkyne vznikla po zániku manželstva žalovaných a po uplynutí troch rokov od rozvodu manželstva žalovaných nastúpila zákonná domnienka, že majetok je v ich podielovom spoluvlastníctve, procesne zavinila zastavenie konania voči žalovanej 2., preto žalovanej 2. vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania podľa v spojení s ustanovením . Odvolací súd podľa rozhodol tak, že žalovaná 2. má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nezistil dôvody odôvodňujúce postup podľa , pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 1. rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu a zásady zavinenia tak, žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti zriadenia záložného práva na podiel žalovaného 1. o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach, keď návrh zobrala späť z vyššie uvedeného dôvodu (odsek 60) a vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti o nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne na podiel žalovaného 1. o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach, bola úspešná, keď odvolací súd napadnuté rozhodnutie v tejto časti potvrdil, z čoho vyplýva, že žalobkyňa aj žalovaný 1. mali v odvolacom konaní rovnaký čistý úspech, preto odvolací súd rozhodol tak, žiadna zo strán (vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný 1.) nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

62. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )