Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Csp-155-2019.pdf
PDF · 113.44 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/155/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu: V. Q., XX.X.XXXX, F. V. F. Č.. XX, zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátom so sídlom 040 01 Košice, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému: Bencont Collection a.s, IČO: 47 967 692 so sídlom Vajnorská č. 100, 831 04 Bratislava, v spore o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a vydanie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I/ Súd p r i p ú š ť a vstup spoločnosti IEE Sensing Slovakia s.r.o., IČO: 36 759 228, so sídlom Veľká Ida 767, 044 55 Veľká Ida, do konania ako žalovaného v 2. rade
II/ Súd u k l a d á žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Poštovou bankou a.s., IČO: 31 340 890.
III/ Zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti IEE Sensing Slovakia s.r.o., IČO: 36 759 228 ako žalovanému v 2. rade sa z a k a z u j e dňom doručenia tohto uznesenia v y k o n á v a ť zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Poštovou bankou a.s., IČO: 31 340 890
IV/ Konanie o žalobe na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Poštovou bankou a.s., IČO: 31 340 890 , sa z a s t a v u j e.
V/ Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresnom súde Košice-okolie môže podať proti žalobcovi žalobu o plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012.
VI/ Žalobkyni sa voči žalovanému v 1. rade priznáva náhrada trov konania 100%, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnuté osobitným uznesením.
VII/ Štátu sa voči žalovanému p r i z n á v a právo 100% trov konania za súdny poplatok za návrh, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnuté osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.5.2019 žalobca podal voči žalovanému v 1. rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia formou uloženia povinnosti zdržať sa práva výkonu zrážok zo mzdy obsiahnutej v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Poštovou bankou a.s., IČO: 31 340 890 na tom skutkovom základe, že dňa 18.12.20152 uzavrel s s právnym predchodcom žalovaného v1. rade Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 3000 € s mesačnou splátkou
77,27 €, počnúc 18.1.2013 do 18.12.2018. V danej zmluve je uvedená RPMN 22,36% ročne, pričom podľa prepočtu je správna RPMN 25,66% ročne pri údajov, uvedených v zmluve a síce výške úveru 3000 €, výške splátky 77,27 € pri ich počte 72.
1.1. Celková výška nákladov je v zmluve uvedená sumou 2196,06 e, pričom skutočná výška nákladov je 2 563,44 (72 x 77,27 = 5 563,44 mínus 3000) a pri RPMN chýba tiež údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. t.j. uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Žalobca mal preto za to, že úver je podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov aj pretok, že zmluve neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) a tiež nie je správne uvedená celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy.
1.2. Súčasťou zmluvy o úvere je tiež úprava v čl. 3 bod 4, ktorá obsahuje Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zákonníka (Ďalej len OZ), ktorá je zabezpečovacím prostriedkom pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ a teda ako veriteľ sa môže domôcť uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi zrážkami zo mzdy či iného príjmu najviac do výšky prípustnej podľa právnych predpisov a to až do úplného splatenia pohľadávky banky.
1.3. Žalobca teda okrem samotnej úverovej zmluvy podpísal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou súhlasil, aby mu boli vykonávané zrážky a to vo výške mesačnej splátky k v tom čase neexistujúcemu, možnému dlhu v budúcnosti.
1.4. Žalobca považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú podľa § 34, 37 ods. 1 a § 39 OZ, pretože nešlo z jeho strany o slobodný a vážny prejav vôle, keď prostredníctvom formulárovej zmluvy mu bol vnútený na právny úkon, na ktorom nemal záujem. Nebola teda osobitne dojednaná a rozsah, v akom sa majú zrážky vykonávať. je daný veriteľom na základe vlastnej vôle. Žalobca ako spotrebiteľ sa nemal možnosť vyhnúť sa uzavretiu tejto Dohody, keďže nemá povahu samostatnej listiny, ale bola včlenená do ostatného textu zmluvy. Výkonom zrážok sa tak veriteľovi umožňuje domôcť sa aj takých plnení, ktoré nevyplývajú zo zmluvných dojednaní, popr. sú neplatné alebo sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, alebo pri ktorých bol nárok na zaplatenie súdom právoplatne zamietnutý.
2. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 20.7.2015 sa obrátil so žiadosťou na zamestnávateľa žalobcu za účelom realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy a to na základe Komisionárskej zmluvy. Následne, dňa 6.9.2018 bol žalobca upovedomený Poštovou bankou a.s., že pohľadávka voči nemu bola postúpená na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade požadoval od zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 5 089,36 €, pričom žalobcovi bol poskytnutý úver 3000 €, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.
3. Žalobca má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorý umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o výrazný zásah do majetku dlžníka, ktorý nepodlieha žiadnej kontrole a verifikácii či primeranosti. Navyše žalobca ani nebol oboznámený o existencii tohto zabezpečovacieho inštitútu a jeho následkoch, čo svedčí o jeho neslobode a vážnosti vôle, keď popísaným spôsobom vstúpil do dohody o zrážkach zo mzdy.
4. Žalovaný dňa 20.7.2015 vyzval zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok a ako dôkaz predložil výplatnú pásku za marec 2019. Navrhol preto, aby súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a jeho zamestnávateľovi uložiť povinnosť realizácie zrážok a to až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
4.1. Zároveň petitom žaloby vo veci samej žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom tak, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Poštovou bankou a.s., IČO: 31 340 890, je neplatná.
5. Keďže ohľadom časti petitu vo vzťahu k neodkladnému opatrenia, týkajúceho sa zamestnávateľa žalobcu, nebola uvedená spoločnosť stranou sporu, žalobca podaním, doručeným súdu dňa 31.5.2019 okruh pasívne legitimovaných subjektov rozšíril aj o svojho zamestnávateľa.
6. V podaní zo dňa 31.5.2019 však zároveň žalobca vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie bude Dohodu o zrážkach zo mzdy posudzovať ako predbežnú otázku , nie je potrebné samostatným rozsudkom o tejto okolnosti rozhodovať, a keďže kladným rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa podľa § 336 ods. 1 CSP dosiahne trvalá úprava pomerov strán, žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy , ktorá je obsiahnutá v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, zobral späť.
7. Podľa § 60 CSP: Stranami sú žalobca a žalovaný.
8. Podľa § 79 CSP: Na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
9. S poukazom na ust. § 325 ods. 2 CSP, že niekomu inému ako strane sporu podľa § 60 CSP, keďže úpravu podľa § 76 ods. 2 OSP nový CSP neprevzal, Ak § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenie strane, ide o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde okrem žalovaného nemožno vylúčiť ani tretiu osobu tak, ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 OSP. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá obmedzenie alebo povinnosť tretej osobe, je túto osobu potrebné považovať za stranu konania o návrhu na neodkladnom opatrení.
9.1. Žalobca navrhol, aby súd pripustil pristúpenie zamestnávateľ žalobcu do tohto konania, ktorého súhlas (vzhľadom na jeho procesné postavenie) nie je potrebný. Súd po posúdení vecnej pasívnej legitimácie zamestnávateľa žalobcu vo vzťahu k povinnosti, ktorej sa voči nemu domáha druhou časťou žalobného petitu, pripustil jeho vstup do konania na strane žalovaného v 2. rade.
10. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len CSP): Žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods 1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Vzhľadom na to, že návrh žalobcu na rozhodnutie o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy rozsudkom vo veci samej bol doručený pred začatím pojednávania (táto fáza konanie sa žalovaného v 2. rade netýka), súd konanie o nej aj bez vyjadrenia žalovaného zastavil.
14. Čo sa návrhu na vydanie neodkladného opatrenia týka, žalobca predložil listinné dôkazy, obsah ktorých súd zároveň stručne oboznamuje:
a) Zmluvu o úvere „dostupná pôžička“, ktorej časť (č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.1.2017, z obsahu ktorej (2) - žiadosť vypísal žalobca ako dlžník ručne dňa 6.12.2012. V nej požiadal o úver 3000 € so splatnosťou na 6 rokov, že peniaze majú byť poukázané na jeho účet č.: xxxx vedený v SLSP a.s., že ho bude splácať v hotovosti, že žiada o komplexný súbor poistenia a že spĺňa podmienky na vznik poistenia. b) Z časti (3) formulára zmluvy vyplynulo, že banka žalobcovi dňa 18.12.2012 schválila úver 3000 e na dobu 72 mesiacov s výškou splátky 77,27 €, úrokovou sadzbou 19,37% ročne počnúc prvou splátkou dňa 18.1.2013 a končiac poslednou dňa 18.12.2018. Splátky boli splatné do 18. dňa v mesiaci, a úver bol poistený „komplexným súborom poistenia“. RPMN bola určená výškou 22,36% s priemernou RPMN 19,37% ročne. a celková výška nákladov sumou 2 196,06 €. Pod touto orámovanou časťou sa nachádza drobne písaný text: celkovou čiastkou úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. c) V časti 3, bod (4) formulára zmluvy je nemenným spôsobom ako integrálna súčasť tohto dokumentu zakomponovaná úprava: klient svojím podpisom tejto ZoÚ uzatvára s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka vo výške splátka, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky d) Žiadosť žalovaného v 1. rade zo dňa 20.7.2015 ktorou na základe komisionárskej zmluvy s Poštovou bankou a.s. žiadal v mene klienta u žalovaného v 2. rade vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu a to
v zmysle čl. 2 bod 3, resp. čl. 3 bod 4, resp. 5, resp. 9 Zmluvy o úvere, ktorej je Dohoda o zrážkach zo mzdy súčasťou úverovej zmluvy, a to podľa § 551 a nasl. Obč. zákonníka na tam uvedený účet a variabilný symbol. Výška zrážky ani spôsob jej určenia zo žiadosti nevyplýva. e) výzvu súčasného žalovaného v 1. rade zo dňa 6.9.2018, ktorou vyzýva žalobcu, aby aktuálny dlh v sume 7 439,14 € uhradil vo výške 35% t.j. v sume 4 833 € s tým, že zvyšok bude odpustený a pohľadávka a bude považovať za splatenú a zaniknutú. f)výplatnú pásku na mesiac marec 2019 z ktorej vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ žalobcu realizoval zrážky zo mzdy, avšak zrazená suma 349,12 €, označená ako „exekúcie“, je neadresná.
15. Súd preto vyžiadal od zamestnávateľa žalobcu správu o tom, či sa zo mzdy žalobcu vykonávajú zrážky titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012 pre spoločnosť Bencont Collection a.s, IČO: 47 967 692; ak áno, odkedy sú zrážky poukazované tejto spoločnosti a v akej celkovej výške boli zrealizované do dňa podania správy, a či pred spoločnosťou Bencont Collection a.s. sa titulom predmetnej úverovej zmluvy vykonávali zrážky aj pre Poštovú banku a.s.; a ak áno, kedy bola vykonaná prvá zrážka a kedy posledná, a v akej celkovej výške, popr. aby doručili súdu presný rozpis všetkých doteraz vykonaných zrážok titulom danej úverovej zmluvy bez ohľadu na subjekt, ktorému boli odvádzané.
16. Zo správy zamestnávateľa žalobcu, doručenej súdu dňa 24.6.2019 vyplynulo, že pracovný pomer so žalobcom trvá, že titulom úverovej zmluvy č. č. XXXXXXXXXX vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalobcu od septembra 2018, a že ku dňu 24.6.2019 boli poukázané platby v celkovej výške 1525,04 €. V prospech právneho predchodcu žalobcu žiadne zrážky neboli realizované ani poukázané.
17. Podľa § 11 ods. (4) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v deň podania žaloby: Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
18. Podľa § 551 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
19. Podľa § 324 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 CSP: (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ods. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby o.i.: c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
21. Podľa § 326 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Ods. 2): K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
22. Podľa § 329 CSP: (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Podľa § 330 CSP: (1) Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
24. Podľa § 336 ods. (1) CSP: Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
25. Podľa § 337 ods. 1) CSP: Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
26. Dokazovanie sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nevykonáva v klasickom zmysle. Procesu osvedčovania podliehajú iba zákonné predpoklady jeho nariadenia a navrhovateľ má iba zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov a v tomto prípade súd iba vyhodnotí, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Z návrhu a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie proti strany osvedčujú, že môže alebo už došlo k neželanému konaniu popr. osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút jeho vysokej pravdepodobnosti, ktorá je rozhodujúca pri pre výrok o jeho nariadení.
27. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, MostazaClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/ EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo preto povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnou kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ.
28. Súd považuje za potrebné poukázať aj na prípad Marcinová/ POHOTOVOSŤ, C-30/12, de z pripomienok Európskej komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a 38 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na ich základe môžu byť zo mzdy dlžníka uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ a ani dlžník nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť. Komisia zároveň poukázala na vysoké sankcie, ktoré sa môžu považovať za nekalé podmienky, a to podľa bodu 1e prílohy k Smernici 93/13 EHS.
29. Za tohto stavu, samozrejme, bez toho, aby sa súd vyjadroval k dôvodnosti/nedôvodnosti prípadného dlhu žalobcu na úvere, ktorý mu žalovaný poskytol, má súd za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v časti 3 bod 4 úverovej zmluvy z 18.12.2012 za situácie, že už došlo k jej faktickej realizácii, zakladá reálnu nerovnovážnosť vzájomných práv a povinností medzi stranami sporu, umožňujúca veriteľovi v podstate exekvovať pohľadávku, výšku ktorej si diktuje on sám t.j. aj v rozsahu takých jej súčastí, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok.
30. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobcom individuálne dojednaná, tvorí jej integrálnu súčasť ako stabilný vopred napísaný text v zmluve a teda dlžník ju musel akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, inak by mu úver poskytnutý nebol. Ide teda o formulárovú zmluvu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprimeraná požiadavka žalovaného v 1. rade disponovať s majetkom žalobcu, ktorá nespĺňa kritériá podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), a to označenie pohľadávky (vo vzťahu ku konkretizácii platiteľa mzdy), o ktorú išlo, a určenie rozsahu zrážok zo mzdy.
31. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).
33. Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo mzdy možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi stranami sporu, a teda z uvedeného dôvodu ako neplatnú. Vyriešenie tejto otázky malo podľa názoru súdu zásadný význam pre posúdenie dôvodnosti/nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
34. Ako súd uvádza v bode 30., dohoda o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v úverovej zmluve z 18.12.2012 ako súčasť formulárovej zmluvy, nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca, ale aj žalovaný mohol prípadne ovplyvniť - zmeniť, vylúčiť ... (§ 53 ods. 2 OZ) t.j. zasiahnuť do samotného textu. Podpísanie tejto dohody o zrážkach zo mzdy bolo žalobcovi vnútené ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere a žalobca ako spotrebiteľ, pokiaľ chcel získať úver, nemal na výber, či uvedenú úverovú zmluvu podpíše alebo nie. Mohol túto zmluvu vrátane dohody o zrážkach zo mzdy iba ako celok podpísať alebo odmietnuť. Ak teda chcel získať úver, musel sa pri podpise zmluvy podrobiť vopred určenej a formulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby s ním právny predchodca žalovaného (Poštová banka, a.s.) túto podmienku individuálne dohodol. V dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedená výška pohľadávky žalovaného ani presné pravidlá pre jej určenie, čo umožňuje svojvôľu žalovaného pri určení výšky dlhu z úverovej zmluvy, ktorý eviduje voči spotrebiteľovi a tým aj svojvôľu pri vymáhaní tohto dlhu výkonom zrážok zo mzdy.
35. Žalovaný v 1. rade tak zrážkami zo mzdy v podstate exekvuje dlh od žalobcu, ktorého výšku si sám určil bez možnosti súdnej kontroly prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Predložením dohody o zrážkach zo mzdy a žiadosti o vykonávanie zrážok zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa jeho vlastného uváženia je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. V zmysle dohody o zrážkach zo mzdy, táto sa uzatvára na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere.
36. V žiadosti žalovaného v 1. rade zo dňa 20.7.2015 (č.l. 14) sa uvádza, že žalovaný v 1. rade , v danom čase v pozícii mandatára pre Poštovú banku a.s. uvádza, že „žiada o výkon zrážok zo mzdy žalobcu titulom úverovej zmluvy s Poštovou bankou a.s. č. 1683967112 a to za účelom uspokojenia pohľadávky banky...“, a že „k dnešnému dňu (t.j. k 20.7.2015) banka eviduje pohľadávku voči žalobcovi v sume 5089,36 € ..“
37. Ako vyplynulo z výzvy žalovaného v 1. rade zo dňa 6.9.2018, vyzýva žalobcu, aby aktuálny dlh v sume 7 439,14 € uhradil vo výške 35% t.j. v sume 4 833 €. Už tieto veličiny samé o sebe sú dôkazom o tom, že výška doteraz nejudikovanej pohľadávky veriteľa neurčitým, no výrazným spôsobom narastá, pritom nie je zrejmé, aké zložky a v akej výške túto sumu tvoria.
38. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným v 1. rade (neurčito) formulovanej výšky pohľadávky, ktorá nie je presne vyčíslená a špecifikovaná, sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhoduje o celkovej
výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Sama skutočnosť, že pohľadávka bola z Poštovej banky a.s. postúpená na žalovaného v 1. rade, nie je v tomto momente právne významná.
39. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je vystavený neprimeranému konaniu zo strany žalovaného ako dodávateľa. Už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca ako dlžník - spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohol odmietnuť. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Obč. zák. neplatná a z neplatného zmluvného dojednania nemôžu vzniknúť žalovanému v 1. rade žiadne práva.
40. Súd zastáva názor, že existencia nejakého neplatného právneho úkonu, v tomto prípade dohody o zrážkach zo mzdy, sama o sebe neznamená pre spotrebiteľa žiadne riziko iba do chvíle, kým sa na jej základe nezačne dodávateľ domáhať reálneho plnenia (analogicky ako u neplatne dojednanej zmluvnej pokuty, ktorej sa však veriteľ v súdnom konaní vôbec nedomáha). Ak však k tomu bez súdneho rozhodnutia aj reálne dôjde, ako je to aj v tomto prípade, je na mieste, aby o tom, či má takýto právny úkon tvoriť právny základ pre veriteľa právo domáhať sa finančného plnenia voči spotrebiteľovi, rozhodol súd.
41. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobca v dostatočnej miere osvedčil svoje nároky t.j. preukázal dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok z jeho mzdy, pričom dodnes neexistuje relevantný dôkaz o skutočnej výške dlhu (ak existuje) a zákonnosť vykonávaných zrážok bola žalobcom spochybnená a namietaná. Zrážky musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobca nemá iné prostriedky tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.
42. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému v 1. rade uložil zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, a zamestnávateľovi žalobcu - žalovanému v 2. rade uložil zákaz vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá právna úprava medzi stranami (nevykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu) a preto v súlade s § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej. Naopak, späťvzatie tej časti, ktorou sa pôvodne domáhal rozhodnúť vyššie uvedeným spôsobom aj rozsudkom vo veci samej, súd považuje za nanajvýš účelné, keďže predbežné právne posúdenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy malo pre toto konanie prioritu.
43. Tento druh neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje v rozsahu určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vec samu, nie je časovo limitované z hľadiska jeho trvania. V záujme ochrany a rovnosti strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany a práv a oprávnených záujmov žalovaného v 1. rade, proti ktorému toto neodkladné opatrenie smeruje, súd podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP zároveň poučil žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť mu dlh na úvere zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.12.2012.
44. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Účasť žalovaného v 2. rade v tomto konaní má rýdzo procesný charakter bez vecnej väzby na hmotnoprávny právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Trovy tohto konania zavinil žalovaný v 1. rade, a preto súd podľa § 255 ods. 1 CSP žalobcovi priznal plnú náhradu trov iba voči žalovanému v 1. rade, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia vyšším súdnym úradníkom.
46. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1995 Z.z. od súdnych poplatkov oslobodený a táto povinnosť podľa §2 ods. 2 cit. zákona prechádza na protistranu. Z uvedeného dôvodu preto súd voči žalovanému v 1. rade priznal aj štátu právo na plnú náhradu týchto trov, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Toto rozhodnutie je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP).
Proti výroku 1./ a 5./ odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu možno vo výrokoch č. 2./, 3./, 4./, 6./ a 7./ podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 4 rovnopisov. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane (§ 337 ods. 2 CSP).