Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/17/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne: F. L., nar. 4. februára XXXX, trvale bytom O. Z. XX, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou so sídlom Spojová 2, 974 00 Banská Bystrica, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 715 204 7837 0 zo dňa 9. októbra 2018 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím č. 715 204 7837 0 zo dňa 19. decembra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) podľa , a , , §, dr a o sociálnom poistení (ďalej len „“) znížila sumu invalidného dôchodku žalobkyne od 4. februára 2018 na sumu 95,20 EUR mesačne, pretože dňom 4. septembra 2017 došlo k zmene percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 75 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 55 %, čím došlo k zmene rozhodujúcich skutočností pre určenie výšky invalidného dôchodku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky bol dňa 4. decembra 2017 posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 2 -

Okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne posudkový lekár zohľadnil lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 26. októbra 2017, z neurologického vyšetrenia zo dňa 5. apríla 2017, z pneumoftizeologického vyšetrenia zo dňa 7. júla 2017 a zo dňa 17. októbra 2017 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne označil duševné choroby a poruchy správania v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 k a to anxiózne depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa, pre ktorú jej priznal 45 % pokles pracovnej schopnosti, ktorý pre ďalšie pridružené ochorenia žalobkyne (dorzalgie po mikrodisektómii L4/5 vpravo, astmu bronchiále) navýšil o 10 % na celkovú 55 % mieru jej zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že v tom čase 46-ročná žalobkyňa so základným vzdelaním, dlhodobo liečená pre ochorenie chrbtice, anxiózne depresívnu poruchu a astmu bronchiále je nastavená na antidepresívnu liečbu, duševné ochorenie je dobre kontrolované s opakovaným konštatovaním stredne ťažkej formy, čomu pri zohľadnení vzdelania a povolania zodpovedá percentuálny pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, t.j. v rozsahu 45 % s navýšením o 10 % pre ostatné ochorenia. Dátum zmeny percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne konštatoval dňom posúdenia jej zdravotného stavu. Odborný posudok o invalidite žalobkyne zo dňa 4. decembra 2017 je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia.

3. Prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí konkretizoval výpočet sumy zníženého invalidného dôchodku, ku ktorej dospel súčinom obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne v rozsahu 31,2603 rokov, jej priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,4459, 55 % miery zníženej pracovnej schopnosti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej a určenej zákonom ku dňu 4. decembra 2017, t.j. ku dňu zmeny miery zníženej pracovnej schopnosti vo výške 11,3505 EUR. Uvedeným postupom, so započítaním valorizačných zvýšení bola suma invalidného dôchodku žalobkyne zistená vo výške 95,20 EUR mesačne, pričom k zníženiu invalidného dôchodku došlo odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už invalidný dôchodok (v pôvodnej výške) vyplatil, t.j. odo dňa 4. februára 2018. Rozhodnutie žalovaného 4. O odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietala priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti aj výšku invalidného dôchodku rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na rozhodovanie podľa rozhodnutím č. 715 204 7837 0 zo dňa 9. októbra 2018 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie postupujúc podľa . 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného rozhodnutia, citoval zákonné ust. a ust. až 9 a po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, spisovej dokumentácie a po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 3 -

pobočky aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne bez zmeny vysloveného posudkového záveru dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o znížení sumy jej invalidného dôchodku. Poukázal na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a jeho dôsledkov na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 6. Žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania žalobkyne bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení jej zdravotného stavu. V rámci odvolacieho administratívneho konania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici dňa 25. septembra 2018 bez zmeny vysloveného posudkového záveru. V ňom posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou v septembri 2013 so 75 % poklesom jej pracovnej schopnosti pri pretrvávajúcich ťažkostiach po operácii chrbtice, ktorá bola vykonaná v júli 2012 (mikrodisektómia v driekovej oblasti bez komplikácií), pričom v období rekonvalescencie v máji 2013 došlo k zhoršeniu stavu po páde, čo potencovalo reziduálne pooperačné zmeny. V nasledujúcich rokoch žalobkyňa absolvovala pravidelnú ambulantnú liečbu. Konštatoval, že po dostatočne dlhom nekomplikovanom ďalšom období, vychádzajúc z aktuálnych opakovaných priebežných neurologických nálezov z roku 2017 a 2018, ako aj nálezu z hospitalizácie na neurologickom oddelení z augusta 2018 bol zdravotný stav žalobkyne prehodnotený. Na základe ambulantných neurologických vyšetrení sú neurologické nálezy opakovane bez porušenia postoja, chôdze, trvalej radikulárnej symptomatologie, ovplyvnenia svalstva, či sfinkterov, čo bolo potvrdené aj poslednou hospitalizáciou v auguste 2018, ktorá bola zameraná na bolesť v krčnej oblasti chrbtice pri CT vyšetrením verifikovaných degeneratívnych zmenách so sprievodnou poruchou statodynamiky, avšak bez klinických a CT známok myelopatie. Uzavrel, že aktuálny funkčný nález na chrbtici zodpovedá 35 % miere poklesu jej pracovnej schopnosti v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení berúc do úvahy subjektívne ťažkosti žalobkyne i kolísavý priebeh ochorenia. Z uvedeného dôvodu pre stanovenie miery poklesu jej pracovnej schopnosti aktuálne považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne psychické ochorenie pod obrazom recidivujúcej depresívnej poruchy s anxietou, s oscilujúcim priebehom napriek pravidelnej ambulantnej liečbe. Pre uvedené ochorenie jej stanovil 45 % pokles pracovnej schopnosti a v 10 % navýšení zohľadnil ostatné somatické ochorenia (dorzalgie po mikrodisektómii L4/5 vpravo s ľahkým funkčným postihnutím, astmu bronchiále, chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, arteriálnu hypertenziu, ischemickú chorobu srdca NYHA I, poruchu tukového metabolizmu, nodóznu strumu, stav po hysterektómii). Pre účely vysloveného posudkového záveru vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne z neurologického vyšetrenia zo dňa 17. júla 2018, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení z augusta 2018, z CT 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 4 -

vyšetrenia C chrbtice z 12. júna 2018, z psychiatrických vyšetrení zo dňa 17. júla 2017, 11. júla 2018 a 22. februára 2018 a z pneumoftizeologického vyšetrenia zo dňa 14. júna 2018. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí zopakoval spôsob výpočtu sumy zníženého invalidného dôchodku, ktorého výpočet považoval za správny. Žaloba 7. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu, žiadala ho zrušiť a percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti i výšku jej invalidného dôchodku ponechať bez zmeny. Tvrdila, že jej zdravotný stav sa po rozhodnutí žalovaného zhoršil, podstúpila gynekologickú operáciu aj operáciu hlasiviek, tiež sa lieči na astmu, štítnu žľazu, alergiu. Pravidelne navštevuje odborných lekárov, nevládze pracovať. Z priznanej zníženej sumy invalidného dôchodku nie je schopná vyžiť. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania, obsah vydaného prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného, obsah podaného odvolania a zopakoval argumentáciu, ktorá bola obsahom jeho rozhodnutia. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený považoval za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudkoví lekári, ktorých činnosť je podmienená získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, posúdili zdravotný stav žalobkyne objektívne a nestranne na základe vyšetrení obsiahnutých v jej zdravotnej dokumentácii a z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Vyjadril presvedčenie, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s odbornými lekárskymi správami, a že aj rozhodnutia vydané prvostupňovým orgánom verejnej správy a žalovaným, ktoré sú vecne totožné, sú zákonné a vecne správne. Z uvedených dôvodov žiadal správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť podľa (ďalej len „“). K lekárskym správam, ktoré žalobkyňa predložila spolu so správnou žalobou žalovaný uviedol, že pre rozhodnutie správneho súdu je v súlade s ust. rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Replika žalobkyne 9. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného k jej správnej žalobe repliku. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal rozhodnutie žalovaného spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s ust. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , pretože nezistil žiadny z dôvodov, pre ktoré by mal na prejednanie veci samej nariadiť 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 5 -

pojednávanie ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s ust. zamietol. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 28. mája 2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 24. júna 2019 ( ). 11. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach, 13. Podľa Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 14. Podľa ods. písm. a), ods. 2, 3 (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne,

(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 15. Podľa Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a . 16. Podľa , (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 6 -

(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa a (4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. (6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 18. Podľa prílohy č. 4 k , kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 35 - 45 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. 19. Podľa prílohy č. 4 k , kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta a podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35 - 45 %. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia. 20. Podľa O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. 21. Podľa , (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 22. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23. Podľa až 8 (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 7 -

fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 24. Podľa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 25. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. až 64 . 26. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 8 -

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 27. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 28. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii žalobcu, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky. 29. Podanou správnou žalobou žalobkyňa v podstate namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s aktuálne určenou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti, ktorú považovala za nedostatočnú. Dôvodila zhoršením zdravotného stavu a nízkou sumou zníženého invalidného dôchodku. 30. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky stanovenej na október 2017. Žalobkyňa bola uznaná invalidnou od 4. septembra 2013 so 75 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre stav po operácii chrbtice s nepriaznivým reziduálnym 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 9 -

funkčným nálezom s trvalými prejavmi dráždenia nervov v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. c) prílohy č. 4 k . Pre nezlepšujúci sa klinický nález v dôsledku hernie disku L4/5 vpravo bola u nej v tejto oblasti vykonaná 8. júna 2012 mikrodisektómia s dobrým efektom. Po absolvovaní kúpeľnej liečby sa zdravotný stav žalobkyne po vykonanej operácii zlepšil, upravil, nebol prítomný radikulárny syndróm ani sfinkterové poruchy. V apríli 2013 však žalobkyňa utrpela úraz, spadla vo vani, v dôsledku čoho sa jej zdravotný stav zhoršil, a bola nutná hospitalizácia na neurologickom oddelení v máji 2013. Aj v čase vtedajšieho posudzovania jej zdravotného stavu, t.j. ku dňu 4. septembra 2013 u žalobkyne v dôsledku uvedeného pretrvával radikulárny syndróm L5 vpravo, t.j. jej zdravotný stav nebol doriešený, vyžadoval si liečbu, a preto nemohla žalobkyňa vykonávať pravidelnú zárobkovú činnosť. Z uvedeného dôvodu bola uznaná invalidnou s tým, že termín kontrolnej lekárskej prehliadky bol stanovený o 6 mesiacov, t.j. na marec 2014. Kontrolná lekárska prehliadka bola vykonaná 5. mája 2014, kedy posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci konštatoval zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne od 5. mája 2014 z pôvodných 75 % pri vzniku jej invalidity na 60 % s tým, že za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ťažkú formu anxiózne depresívnej poruchy v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k , pre ktoré jej priznal 50 % pokles pracovnej schopnosti a pre stav po operácii chrbtice zodpovedajúci položke 4, písm. b) kapitoly XV., odd. E citovanej prílohy pokles jej pracovnej schopnosti navýšil o 10 %, na celkových 60 %. V odvolacom administratívnom konaní sa posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne s posudkovým záverom prvoposudzovateľa nestotožnil a vo svojom posudku zo dňa 24. októbra 2014 konštatoval trvanie invalidity žalobkyne naďalej so 75 % poklesom pracovnej schopnosti s tým, že pre stav po operácii chrbtice, ktorý označil za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. c) prílohy č. 4 k jej priznal 65 % pokles pracovnej schopnosti, ktorý navýšil o ďalších 10% pre jej pridružené zdravotné ťažkosti. V posudku uviedol, že dôvodom uznania invalidity žalobkyne v roku 2013 so 75 % poklesom jej pracovnej schopnosti bolo akútne zhoršenie jej zdravotného stavu s opakujúcim sa koreňovým dráždením v driekovej oblasti. V pooperačnom období bol takmer rok konštatovaný uspokojivý nález bez radikulárnej symptomatológie. K zhoršeniu stavu došlo po domácom úraze žalobkyne, ktorého dôsledkom bolo pretrvávanie koreňovej symptomatológie, avšak bez preukázania prípadných paréz, svalových asymetrií, či sfinkterových porúch. Ďalšiu kontrolnú lekársku prehliadku určil na október 2017, ktorá bola podnetom na začatie aktuálne preskúmavaného konania. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný 4. decembra 2017 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci na základe vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne a psychiatrického, neurologického a pneumoftizeologického vyšetrenia z roku 2017 a po podaní jej odvolania opätovne 3. septembra 2018 po posudkovom zohľadnení doplnených odborných lekárskych nálezov z vyšetrení, ktoré žalobkyňa absolvovala, a to neurologického nálezu zo 17. júla 2018, výsledku hospitalizácie na neurologickom oddelení z augusta 2018, CT vyšetrenia chrbtice z 12. júna 2018, psychiatrických vyšetrení zo 17. júla 2017 a 22. februára 2018 a pneumoftizeologického vyšetrenia zo 14. júna 2018. Jeho posudkový záver bol totožný. Následne bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne aj posudkovým lekárom sociálneho 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 10 -

poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici 25. septembra 2018, ktorý okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a doplneného výsledku psychiatrického vyšetrenia z 11. júla 2018. Účelom aktuálneho posudzovania zdravotného stavu žalobkyne bolo zistiť rozsah a stupeň jej zdravotných ťažkostí a ich vplyv na funkčný stav jej organizmu, a teda aktuálnu percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti. Posúdenie zdravotného stavu poistenca pre účely dôchodkového poistenia je ustanovením zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. Prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný postupovali v administratívnom konaní v súlade s uvedeným zákonným postupom a výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne boli vyššie označené lekárske správy posudkových lekárov, ktorých obsah bol zhrnutý v bodoch 2 a 6 tohto rozsudku. Posudkové závery posudkových lekárov v oboch stupňoch boli zhodné čo do určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, zistenej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti i posudkového vyhodnotenia jej pridružených zdravotných ťažkostí. Zhodne bola dňom 4. decembra 2017 konštatovaná zmena percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne z pôvodných 75 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 55 % po zmene v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. 31. Po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a procesných postupov, predchádzajúcich jeho vydaniu dospel správny súd k záveru, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na správne a úplne zistenom skutkovom stave veci, ktorý po vydaní prvostupňového rozhodnutia ešte doplnil o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 25. septembra 2018. Skutkové zistenia, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a vplyvu jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť boli posudkovými lekármi vyhodnotené v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami so správnym záverom, že dňom 4. decembra 2017 došlo k zmene percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, ktorá aktuálne, s ohľadom na určené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne a po zohľadnení jej pridružených zdravotných ťažkostí zodpovedá 55 %. Preto rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy znížil invalidný dôchodok žalobkyne s odôvodnením, že došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku bolo vydané v súlade s ust. v spojení s ust. a . Správne, v súlade s ust. v spojení s ust. § až 64 bola určená aj výška zníženého invalidného dôchodku žalobkyne. Pre jej výpočet bola rozhodujúca aktuálna percentuálna miera jej zníženej pracovnej schopnosti (55 %), priemerný osobný mzdový bod, ktorý bol správne určený hodnotou 0,3324 už v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku z 19. septembra 2013, a ktorý bol správne navýšený o 22 %, t.j. o hodnotu zvýšenia priemerného osobného mzdového bodu, ktorý nepresiahol hodnotu 1 a to v súlade s ust. , celkové obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne, ktoré získala pred vznikom invalidity s dopočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku jej invalidity do dovŕšenia 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 11 -

dôchodkového veku, ktoré bolo správne (v súlade s prvotnými evidenčnými podkladmi obsiahnutými v administratívnom spise) zistené už v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku v rozsahu 11 410 dní (31,2603 rokov) a aktuálna dôchodková hodnota, ktorá bola správne uplatnená vo výške 11,3505, t.j. vo výške určenej zákonom k 4. decembru 2017, teda ku dňu zmeny percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. To znamená, že rozhodnutie žalovaného bolo výsledkom správneho právneho posúdenia veci, a preto nebola dôvodná žalobná námietka žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákonným dôsledkom zníženia percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca je zníženie sumy invalidného dôchodku, čo vyplýva z ustanovenia . Percentuálna miera zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa priamo podieľa na určení výšky jeho dôchodkovej dávky, pretože tá je vyjadrená súčinom percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca, obdobia dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. To znamená, že zníženie sumy invalidného dôchodku je nevyhnutným zákonným dôsledkom zníženia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti poistenca. 32. Posudky posudkových lekárov, najmä posudok posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 25. septembra 2018 považoval správny súd (pri jednotnosti oboch stupňov administratívneho konania a s ohľadom na ust. ) za náležitý podklad pre rozhodnutie o znížení sumy invalidného dôchodku žalobkyne. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel správny súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnom poklese pracovnej schopnosti žalobkyne prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Posudkové stanovisko posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by jeho závery spochybnila, a preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia z neho vychádzal. 33. Správny súd predovšetkým skúmal, či posudkový záver o zlepšení zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska pôvodne invalidizujúceho ochorenia (stav po operácii chrbtice) žalobkyne a o jej aktuálne určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí s dôsledkom zníženia percentuálnej miery jej pracovnej schopnosti zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a platnej právnej úprave. Z obsahu zdravotnej dokumentácie žalobkyne z rokov 2017 a 2018 mal správny súd za preukázané, že po vykonanej operácii chrbtice sa jej zdravotný stav stabilizoval, nebola preukázaná porucha jej postoja ani chôdze, poruchy svalstva ani sfinkterové poruchy ani trvalá radikulárna symptomatológia. Dôvodom jej aktuálnych zdravotných ťažkostí boli bolesti v krčnej oblasti chrbtice, pre ktoré, za účelom preliečenia zdravotného stavu, bola v auguste 2018 hospitalizovaná. Myelopatia klinicky ani CT vyšetrením zistená nebola. To znamená, že v porovnaní s obdobím jej invalidizácie so 75 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 12 -

% poklesom pracovnej schopnosti došlo pri tomto zdravotnom postihnutí k zlepšeniu zdravotného stavu, pretože trvalá radikulárna symtpomatológia, t.j. nepriaznivý funkčný nález po vykonanej operácii chrbtice už nie je odbornými lekárskymi nálezmi dokumentovaný, čo žalovaný (aj prvostupňový orgán verejnej správy a ich posudkoví lekári) v súlade so zisteným skutkovým stavom veci správne konštatovali. S ohľadom na aktuálny funkčný nález pri tomto ochorení (zodpovedajúci 35 % zníženej pracovnej schopnosti) správne označili za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne jej duševné ochorenie, ktoré sa aktuálne podieľa na znížení jej pracovnej schopnosti vyššou mierou. U depresívnej poruchy s anxietou bol opakovane odbornými lekárskymi nálezmi konštatovaný stredne ťažký stupeň (zlepšenie ťažkého stupňa po liečbe), ktorému zodpovedá maximálne 45 % pokles pracovnej schopnosti, ktorý bol žalobkyni aj priznaný. To znamená, že pri tomto zdravotnom postihnutí boli zákonné možnosti posudkového zohľadnenia vyčerpané. Správne, v súlade s ust. bola vyčerpaná aj možnosť 10 % navýšenia percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne pre jej pridružené zdravotné ťažkosti, ktoré sa taktiež podieľali na znížení jej pracovnej schopnosti, avšak s ohľadom na stupeň ich závažnosti a ich funkčné prejavy nedosahovali vyššiu možnú percentuálnu mieru zníženej pracovnej schopnosti než označené rozhodujúce zdravotné postihnutie, čo posudkoví lekári v súlade so zisteným skutkovým stavom veci správne konštatovali. Arteriálna hypertenzia I. stupňa zodpovedá 10 % zníženej pracovnej schopnosti, stresová inkontinencia II. stupňa maximálne 40 %, ischemická choroba srdca - 35 až 45 % (stav je kompenzovaný) a ochorenie dýchacej sústavy - astma bronchiale a chronická obštrukčná choroba pľúc - bolo v roku 2017 akútne zhoršené do stredne ťažkého stupňa, čo pre posudkové účely nebolo možné zohľadniť, pretože nešlo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by nebolo možné liečbou ovplyvniť a ktorý by bol v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne v takomto posudkovo významnom štádiu preukázaný. 34. Tvrdenie žalobkyne, že po vydaní rozhodnutia o znížení sumy jej invalidného dôchodku došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu nemohlo ovplyvniť vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia jednak preto, že v zmysle je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a jednak preto, že v prípade gynekologickej operácie, či operácie hlasiviek, ktorú žalobkyňa podstúpila, nešlo o dlhodobo nepriaznivý a liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav, a preto ho nebolo možné posudkovo zohľadniť. Pre invalidizáciu poistenca a konkrétnu percentuálnu mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti je podľa ust. a podstatný len dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, t.j. taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Samotná skutočnosť, že u žalobkyne prebieha ambulantná liečba početných ochorení (štítna žľaza, alergia, imunodeficit...) nie je dôvodom na jej invalidizáciu, prípadne posudkové zohľadnenie týchto ochorení v percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti, pokiaľ tieto ochorenia nedosahujú taký stupeň závažnosti, ktorý má posudkový význam, čo v prípade označených ochorení zistené nebolo. To znamená, že na výsledky odborných vyšetrení, ktoré žalobkyňa absolvovala po právoplatnosti 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 13 -

rozhodnutia žalovaného, t.j. po 12. októbri 2015, nebolo možné prihliadať, a preto žalobnej námietke, že po rozhodnutí o znížení sumy jej invalidného dôchodku došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu nebolo možné priznať úspech. Objektívne preukázané zhoršenie zdravotného stavu, ktoré má dlhodobý charakter je možné riešiť podaním žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. 35. Ani žalobkyňou namietaná skutočnosť, že po znížení percentuálnej miery jej pracovnej schopnosti došlo k zníženiu sumy jej invalidného dôchodku, ktorý nepokrýva jej životné náklady nebola dôvodom na vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Tak ako bolo vyššie uvedené zníženie sumy invalidného dôchodku je zákonným dôsledkom zníženia percentuálnej miery pracovnej schopnosti poistenca, pretože percentuálna miera jeho zníženej pracovnej schopnosti je jedným z činiteľov, ktorý ovplyvňuje výšku invalidného dôchodku. Prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný preto postupovali v súlade so zákonom, keď po zistenej zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku, t.j. po znížení percentuálnej miery pracovnej schopnosti žalobkyne pristúpili k novému určeniu sumy jej invalidného dôchodku, ktorý sa v dôsledku zníženia percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne znížil. Samotná výška zníženého invalidného dôchodku bola určená v súlade so zákonom, keď bola určená ako súčin správne zisteného a zvýšeného priemerného osobného mzdového bodu, celkového obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne, aktuálnej dôchodkovej hodnoty v čase zmeny percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a priznaného 55 % poklesu jej pracovnej schopnosti. Samotná nedostatočnosť sumy dôchodkovej dávky na pokrytie životných potrieb poistenca nie je dôvodom nezákonnosti rozhodnutia, keď bola výška dôchodkovej dávky určená v súlade so zákonom. Nedostatočný ekonomický status možno riešiť žiadosťou o priznanie sociálnych dávok. 36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nezistil žalobkyňou namietanú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ani z jedného z ňou uplatnených dôvodov a ani po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu bez ohľadu na uplatnenú žalobnú námietku ( ), a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa zamietol. 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario) a žalobkyni právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že 2 6 S a / 1 7 / 2 0 1 8 - 14 -

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.