Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-83-2017.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľky: Z., zast.: JUDr. Rita Tóth, advokátka, so sídlom Kpt. Jaroša 4, Levice, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: W., štátny občan Českej republiky, zast.: Mgr. Zuzana Gáliková, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, W. je otcom mal. B. v Leviciach, r.č. XXXXXX/XXXX z matky Z..
II. Súd z v e r u j e mal. B. do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. sumou 300 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 08.08.2017.
V. Zaostalé výživné za obdobie od 08.08.2017 do 24.06.2019 v sume 6 462,64 € je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Otec je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu za znalecké dokazovanie vo výške 81,36 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 4.12.2017 domáhala určenia otcovstva proti W. k mal. B., následne zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného z strany otca. Ako uviedla, s pánom K. nemá žiaden kontakt, nevie, či je zamestnaný, aké sú jeho rodinné a majetkové pomery, menovaný odmieta s navrhovateľkou komunikovať, výživné na dieťa neposiela. Navrhovateľka vypovedala, že koncom roka 2013 sa s menovaným zoznámila cez sociálne siete, dlhú dobu si iba písali, komunikácia stále hustla a prvý krát sa stretli v roku 2016, kedy začali tvoriť pár. V apríli 2016 sa rozhodli, že si založia rodinu, v spoločnej domácnosti ešte nežili, nakoľko ona mala v tomto čase syna pubertiaka, ktorý sa do Prahy odsťahovať nechcel, preto sa rozhodli, že ešte do konca školského roka budú žiť v SR. Na pár mesiacov sa vtedy prestali stretávať, ale písali si naďalej. Stretli sa až v novembri 2016 v Brne, kde splodili B., styk mali nechránený, on celý čas vedel, že antikoncepciu navrhovateľka neberie. Navrhovateľka si myslela, že vo vzťahu pokračujú tam, kde skončili. Neskôr sa jeho správanie sa zmenilo, tvrdil, že to bolo kvôli úrazu a kvôli tomu, že sa chystal na preteky do Austrálie. Paktoval aj s jej kamarátkou. Keď mu navrhovateľka oznámila, že je tehotná, zdalo sa jej, že sa chvíľami aj tešil, miestami ostal aj zarazený, nikdy však nepovedal, že dieťa nie je jeho. Síce povedal, že to tak nechcel, ale sľuboval jej oporu. Neskôr keď potrebovala už peniaze, sľúbil, že pošle, ale nestalo sa tak. Navrhovateľka mu v stretávaní s malým nebránila, bola by rada, keby to nemuseli riešiť cez súdy, lebo aj jeden pohľad na malého by stačil na to, aby vedel, že je to jeho syn.
2. W. prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že v rozhodnom čase udržiaval kontakt s navrhovateľkou. Avšak vzhľadom k skutočnosti, že on nemá preukázané, žeby bol otcom mal. dieťaťa, navrhuje k otázke určenia otcovstva vykonať znalecké dokazovanie, resp. vykonať DNA testy, ktorých sa dobrovoľne podrobí. Bez takéhoto dokazovania neuzná.
3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA a za znalca ustanovil Mgr. Zuzanu Holešovú, PhD. Zo znaleckého posudku č. 4/2019 zo dňa 27.3.2109 je zrejmé, že otcovstvo W. k mal. B. možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999933 %.
Vykonaným dokazovaním súd ustálil nasledovný skutkový stav:
4. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 220,70 € a prídavku na dve deti v sume 47,36 €. Zároveň má živnosť na administratívnu činnosť, za zdaňovacie obdobie 2018 vykázala podľa daňového priznania príjmy vo výške 16015,84 € a výdavky vo výške 10311,74 €. S mal. B. a starším F., ktorý je v maturitnom ročníku, bývajú v podnájme, za ktorý mesačne uhrádza 200 €, ďalšími mesačnými výdavkami sú mobil 30 €, internet 20 €, splátky na auto 170 €, poistka pre B. 20 €, plienky 30 €, oblečenie, hračky a aktivity pre B. 120 €, výdavky na F. sú okolo 150 €, PHM do 100 €, strava a oblečenie. Má aj výdavky na opatrovateľku, tým že vykonáva živnosť. S opatrovateľkou zvykne byť B. dva-tri dni do týždňa okolo 4-5 hodín, pričom jej platí 5 €/hod. Ani po znaleckom posudku otec navrhovateľke telefóny
už nedvíha, na maily neodpovedá, keďže žiaden záujem nejavil, prestala ho kontaktovať. Výživné na dieťa navrhovala v sume 400 € mesačne.
5. Otec so zverením mal. B. do starostlivosti matky súhlasil. Je zamestnancom Ministerstva financií ČR, kde dosahuje čistý mesačný príjem v priemernej výške 39454 Kč = 1530,41 €. Vlastní 3-izbový byt, za služby s jeho užívaním uhrádza mesačne 3400 Kč (131,89 €), hypotéku spláca vo výške 3060 Kč (118,70 €) mesačne. Vlastníctvo motorového vozidla otec neuvádzal. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vzhľadom k veku dieťaťa by bol schopný akceptovať výživné v sume maximálne 250 €.
6. Kolízna opatrovníčka navrhla určiť výživné v sume 250 - 300 €.
7. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
8. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
9. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný 6Pc/83/2017
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné, vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že W., ktorého navrhovateľka označila ako otca mal. dieťaťa je otcom mal. B., preto podanému návrhu v tejto časti vyhovel. Rovnako na základe návrhu matky zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, ktorá starostlivosť zabezpečuje na požadovanej úrovni a žiadne nedostatky v tomto smere zistené neboli. Výživné v sume 300 € súd považuje za primerané k veku a potrebám dieťaťa berúc do úvahy príjem otca, ktorý nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a tým, že o dieťa nejaví absolútne žiadny záujem, nenavštevuje ho, neposiela žiadne darčeky, necestuje za ním, nechodí s ním na výlety a pod., nemá teda žiadne výdavky ani v tomto smere. Výživné určené u otca finančnou čiastkou je zo strany matky vyvažované jej osobnou starostlivosťou o dieťa, výchovou, zabezpečovaním bývania a všetkých jeho potrieb. Navyše má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému ešte študujúcemu synovi. Súd výživné priznal od narodenia dieťaťa majúc za to, že dieťaťu od tohto dňa výživné patrí a vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou rodiča bez ohľadu na rozhodnutie súdu. I keď má Samuel nízky vek, má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a otec v súčasnosti pri čistom príjme cca 1500 €, keď uhrádza len bežné výdavky, je schopný takéto výživné platiť bez ohrozenia svojich základných životných potrieb. Navyše výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec mal možnosť prispievať na syna minimálne od doručenia znaleckého posudku preukazujúceho jeho otcovstvo, čím by znížil výšku zaostalého výživného.
19. Zaostalé výživné od narodenia dieťaťa 8.8.2017 do vyhlásenia rozsudku 24.6.2019 v sume 6462,64 € (23 dní v auguste 2017 t.j. 300 € : 31 dní = 9,68 €/denne x 23 dní = 222,64 €; 9/2017 až 9/2018 = 12 mesiacov x 300 € = 3600 €; 10/2018 až 5/2019 = 8 mesiacov x 300 € = 2400 €; 24 dní v júni 2019 t.j. 300 € : 30 dní = 10 € x 24 dní = 240 € ) umožnil súd otcovi uhradiť v predĺženej lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
20. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že znalkyni súd priznal znalečné v sume 431,36 € a suma 350 € jej bola vyplatená z preddavku zloženého otcom, súd uložil otcovi, ako neúspešnému účastníkovi v časti určenia otcovstva, povinnosť nahradiť štátu zvyšnú časť znalečného v sume 81,36 €, ktoré boli znalkyni vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.