Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-41-2019.pdf
PDF · 91.11 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/41/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: R. M., nar. X.XX.XXXX, bytom P., Y. XXX/XX, o zaplatenie 314,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 18Csp/4/2017-48 zo dňa 1.10.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 9, § 488, § 489, § 494, § 497, § 565 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - ďalej aj len OZ), § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov... v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj len ZoSÚ).
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 25.06.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500027039, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej revolvingový úver vo výške 252,70 Eur. Zmluva bola uzatvorená na základe Žiadosti žalovanej o poskytnutie revolvingového úveru a Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Hoci predmetná zmluva bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzatvorenú Zmluvu o revolvingovom úvere súd právne posúdil zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že žalobca pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom. V predmetnom právnom vzťahu má tak žalovaná postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
4. Vychádzajúc z dohodnutých zmluvných podmienok žalovaná bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po 22,51 Eur v mesiaci, počnúc 06.08.2013, a to vždy k 6. dňu v príslušnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 06.01.2017. Podľa dikcie ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere však nevyplýva, že medzi stranami sporu bola dohodnutá možnosť veriteľa pre nezaplatenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celej pohľadávky, preto súd žalobu žalobcu, ktorý žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že žalobca úver zosplatnil a žalovaná svoj zosplatnený dlh neuhradila, zamietol.
5. Žalobca navyše ani na výzvu súdu nepreukázal dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže nepredložil dôkaz o zosplatnení, avšak ani jeho predloženie by nemohlo zmeniť právny názor a rozhodnutie súdu. V predložených všeobecných podmienkach s názvom „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.“ žalobca síce ako jednu zo sankcií uvádza aj možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru (v bode 14, 14.1.), avšak tieto pre absenciu podpisu žalovanej nie sú súčasťou zmluvy. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby uviedol, podľa akého ustanovenia zmluvy mali účastníci zmluvy dohodnuté právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, k čomu sa však žalobca nevyjadril. Súd preto uzatvára, že žalobca nemal právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, nakoľko toto právo nemali strany v zmluve dohodnuté.
6. K uvedenému záveru súd prvej inštancie poznamenal, že týmto nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných splátok, pokiaľ sa stali splatnými, avšak takáto žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdeniach, teda je o inom skutku. V zmysle § 140 ods. 2 CSP sa však podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe považuje za zmenu žaloby, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).
7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že žalovaná mala vo veci plný úspech, mala by preto nárok na náhradu trov konania, žalovanej však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na doručenú žalobu nereagovala a v konaní zostala po celú dobu nečinná. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnila. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) , f) a h) CSP, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalované nároky v rozsahu, v akom bola žaloba zamietnutá a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%. V prvom rade namietal, že súd prvej inštancie vec neposúdil správne po skutkovej a aj právnej stránke. Predmetom žaloby bolo zaplatenie dlžnej sumy. V konaní bolo preukázané, že ide o dlh zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom v čase rozhodovania súdu by boli splatnými všetky splátky aj v prípade, že by nedošlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ, tzn. že súd prvej inštancie mal rozhodovať v merite veci na základe skutočností preukázaných dôkazmi. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu žalovaný dlhuje žalovanú sumu vyplýva nielen z toho, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, ale aj z toho, že žalovaný neuhradil dohodnuté splátky ani v určených termínoch, ktoré v čase rozhodovania súdu už uplynuli. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa vec posúdil formalisticky bez toho, aby posúdil, či vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že uplatnený nárok je oprávnený a v súlade s nimi.
9. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP).
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu a odôvodnenie zamietnutia žaloby prvoinštančným súdom, bolo posúdiť správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že predmetná žaloba bola založená na skutkovom tvrdení, že došlo k spoplatneniu žalovanej pohľadávky uplatnením práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré právo žalobcu nebolo v konaní preukázané (čo žalobca napokon nesporoval ani v odvolacom konaní) už nemožno rozhodnúť o práve žalobcu domáhať sa zaplatenia jednotlivých dlžných splátok, ak sa stali splatnými, keďže žaloba by bola založená na iných skutkových tvrdenia, teda o inom skutku, a s poukazom na ust. § 140 ods. 2 CSP by išlo o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, teda o zmenu žaloby, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch v zmysle § 294 CSP nepripúšťa.
12. Základom v predmetnej právnej veci tak bolo posúdiť, či v prípade, že napriek žalobcom pôvodne v žalobe uvádzaným skutkovým tvrdeniam, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru (§ 565 OZ), ktorá skutočnosť však v spore preukázaná nebola, je potrebné uplatnený nárok žalobcu posudzovať na základe ostatných skutočností, ktoré v sporovom konaní vyšli najavo, alebo v prípade nepreukázania tohto skutkového tvrdenia žalobcu (o predčasnom zosplatnení úveru) by uplatnenie nároku žalobcu titulom zaplatenia jednotlivých dlžných splátok úveru predstavovalo iný skutok, teda by bola potrebná zmena žaloby, ktorá je však v spotrebiteľských sporoch v zmysle ust. § 294 CSP neprípustná.
13. Žalobca svoj nárok v žalobe opísal tak, že so žalovanou uzavrel dňa 25.6.2013 zmluvu o revolvingovom úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 420,- Eur a žalovaná sa zaviazala úver splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške po 22,51 Eur, v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3 a do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila len sumu 45,02 Eur. Žalovaná suma 314,92 Eur predstavuje nesplatenú sumu úveru.
14. Prvoinštančný súd uzavrel že, medzi stranami dohoda o možnosti predčasného zosplatnenia úveru podľa predložených listinných dôkazov uzavretá nebola, preto nemohlo platne dôjsť ani k predčasnému zosplatneniu úveru veriteľom. Tento skutkový a právny záver však neznamená, že by súd nárok žalobcu nemal posúdiť na základe ostatných skutočností, ktoré v spore vyšli najavo (čl. 11 ods. 4 CSP) a boli predloženými listinami aj preukázané. V tom prípade sa totiž nejedná o zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 ods. 1 a 2 CSP, ktoré za zmenu žaloby považuje rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva, ako aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Odvolací súd má za to, že o žiaden z týchto prípadov v predmetnej právnej veci nejde, nakoľko tým, že nebola preukázaná dohoda strán o možnosti predčasného zosplatnenia úveru, nedochádza k zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, iba k nepreukázaniu časti týchto tvrdení, na základe čoho je potrebné nárok žalobcu posúdiť podľa ostávajúcich žalobcom tvrdených a preukázaných skutočností. Žalobca pritom v žalobe tvrdil to, že pôžičku sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca teda po nepreukázaní platného predčasného zosplatnenia úveru neopiera svoj nárok o nové skutočnosti, nakoľko povinnosť žalovanej splácať pôžičku v splátkach bola v žalobe tvrdená, avšak dochádza k čiastočnej zmene právnej kvalifikácie, kedy nejde o zaplatenie pohľadávky s ohľadom na predčasné zosplatnenie úveru, ale o zaplatenie pohľadávky vzhľadom na splatnosť jednotlivých splátok, pričom k zmene v skutkovom stave nedochádza, len nie je preukázané predčasné zosplatnenie úveru, teda mení sa len termín splatnosti žalobcovej pohľadávky s ohľadom na dohodnuté splátky. Titul a dôvod nároku tak ostáva nezmenený, je iná len splatnosť časti žalovanej pohľadávky s dopadom na počiatok omeškania. Je potom vecou súdu, aby takto zistený skutkový stav podradil pod príslušnú hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá.
15. V dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného postupu, sa potom prvoinštančný súd už nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v ich jednotlivých zložkách, a neposkytol tak
žalovanej ako spotrebiteľovi ex offo komplexnú súdnu ochranu jej práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295 CSP v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
16. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd potom po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované v danom prípade v spotrebiteľskom spore aj nevyhnutné dôkazy, keď vzhľadom na ich predpokladaný rozsah nie je účelné doplniť dokazovanie až pred odvolacím súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných nárokov za poskytnutia ex offo ochrany právam žalovanej spotrebiteľky, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky následne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o náhrade trov konania, včítane tohto odvolacieho (§ 396 ods. 1 CSP).
18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).