Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9P-38-2019.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD. vo veci starostlivosti o maloletú M. F., nar. 3. 2. XXXX, trvalé bydlisko K., Ul. U. V. č. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky L. L., nar. 3. 4. XXXX, trvalé bydlisko K., Ul. U. V. č. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky a otca V. F., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko E., Ul. L. č. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca, na podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na Okresnom súde Žilina dňa 24. 6. 2019, takto
rozhodol:
I. Súd
u d e ľ u j e súhlas
za otca V. F., nar. XX. XX. XXXX k tomu, aby matka L. L., nar. 3. 4. XXXX, podala návrh na zmenu priezviska maloletej M. F., nar. 3. 2. XXXX, na priezvisko „L.“.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 18. 2. 2019, ktorý bol na Okresný súd Žilina dňa 18. 2. 2019 domáhala, aby súd udelil súhlas za otca, aby podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, a to z priezviska „F.“ na priezvisko „JANÍKOVÁ“
2. Návrh odôvodnila tým, že otec o dieťa nejaví záujem viac ako rok, neplatí výživné. S dieťaťom bývajú v spoločnej domácnosti so starými rodičmi. Dieťa má nastúpiť do škôlky.
3. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu v stanovenej lehote nevyjadril.
4. Otec bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, a to aj z adresy trvalého pobytu uvedenej v registri obyvateľov. Zásielku súdu pošta vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.
5. Následne súd doručoval otcovi predvolanie na pojednávaníe oznámením o doručovaní písomnosti podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
6. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa § 106 ods. 3 CSP, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ide o prípady tzv. bezdomoveckých pobytov, keď má fyzická osoba evidované ako miesto trvalého pobytu len obec, na území ktorej bol trvalý pobyt zrušený. Po uplynutí 15. dní od zverejnenia oznámenia nastupuje fikcia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd považoval písomnosť (predvolanie otca na pojednávanie) podľa ustanovenia § 106 ods. 3 za doručenú. Neúčasť na pojednávaní otec neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd dospel k názoru, že vo veci je potrebné prejednať a rozhodnúť (rešpektujúc procesné a ústavné práva navrhovateľky a najmä dieťaťa), a preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca.
8. Matka na pojednávaní vo výpovedi uviedla, že otcom dieťaťa neboli manželia. Nikdy nebývali v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli určené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/109/2017 zo dňa 5.2.2018, ktorým bolo dieťa zverené do matkinej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR mesačne. Výživné platí otec nepravidelne. Dlh na výživnom nemá. Naposledy videl dieťa v 12/2017. Doniesol dieťaťu darček na Vianoce. Odvtedy otec dieťa nevidel, darčeky mu nekupuje. Vôbec sa o dieťa nezaujíma. Dieťa s ním de facto nekomunikuje. Otec neprejavuje o dieťa žiadny záujem. Býva s dieťaťom v spoločnej domácnosti v dvojizbovom byte. Bývajú tam aj jej rodičia, ktorí majú priezvisko L.. Chcela by, aby dieťa malo rovnaké priezvisko ako ona. Dieťa ešte rozdiel priezvisk nevníma, ale považuje za vhodné, aby dieťa malo rovnaké priezvisko matka a jeho starí rodičia. Dieťa nastúpi od 9/2019 do škôlky a podľa jej názoru bude v jeho záujme, aby malo rovnaké priezvisko ako matka. Tento rok na otca podala trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Dlhoval výživné za tri mesiace. Potom to doplatil. Minulý rok taktiež platil výživné nepravidelne.
Otcovi dieťaťa oznámila, že chce zmeniť priezvisko dcére na priezvisko L., súhlasil s tým. Povedal, že príde aj na pojednávanie. Boli dohodnutí tak, že zmenia priezvisko dieťaťa po konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu - že pôjdu na matriku. So zmenou priezviska otec dieťaťa súhlasil, avšak na matriku sa nedostavil. Pred mesiacom mu telefonicky povedala, že podala návrh na súd. Povedal jej, aby robila čo chce, že mu je to jedno.
9. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť, pretože je v záujme dieťaťa.
10. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:
Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že jeho otcom maloletého dieťaťa je V. F. matkou L. L.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 5. 2. 2018, sp. zn. 30P 109/2017 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50 EUR mesačne. Súčasne bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, RPPS zo dňa 7. 3. 2019 súd zistil pomery v rodine matky. Matka s dieťaťom býva v dvojizbovom byte aj so svojimi rodičmi. Otec dieťaťa sa má zdržiavať v Českej republike. Otec sa o dieťa nezaujíma a podľa matky so zmenou priezviska súhlasí.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení § 35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj
a)písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať,
b)úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel,
c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.
12. K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého musí byť pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého tak, ako je tomu v tomto prípade. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody.
13. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťaťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa ustálenej judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (bez súhlasu alebo proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu (napr. dieťa vzhľadom na rozdielne priezvisko od matky a súrodenca, má problémy napr. v škôlke, v škole, pri zastupovaní dieťaťa a sprevádzaní dieťaťa pri rôznych situáciách lekár, škola, úrady a pod., ktoré samotné dieťa nevie vysvetliť, ale mu to prekáža v komunikácii s ľuďmi), nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom.
14. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa.
Samotné vzájomné odcudzenie rodičov dieťaťa nemôže byť dôvodom pre zmenu priezviska dieťaťa.
Dôležitou skutočnosťou je aj názor dieťaťa, na ktorý je súd pri tak závažnej otázke ako je zmena priezviska povinný prihliadať, samozrejme primerane jeho veku, rozumovým schopnostiam. V prípade, ak ide o dieťa útleho veku a nedokáže takúto otázku posúdiť, tak sa na názor dieťaťa neprihliada.
15. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky a vykonaným listinných dôkazov, zistil nasledovný skutočný (skutkový) stav veci:
Rodičia dieťaťa nie sú a neboli manželia. Matka býva s dieťaťom u svojich rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli upravené rodičovskou dohodou, ktorá bola schválená súdom. Otec dieťaťa sa o dieťa nezaujíma (nezaujíma sa o jeho životný osud a je zrejmé, že k dieťaťu stratil citový vzťah, prípadne ho nikdy ani nemal) a osud dieťaťa mu je ľahostajný, naviac riadne neplatí výživné a v súčasnosti sa nachádza na neznámom mieste.
Dieťa má nastúpiť do predškolského zariadenia. Je dôvodné predpokladať možné problémy dieťaťa v škôlke pri interakcii s inými deťmi, pri zastupovaní dieťaťa a sprevádzaní dieťaťa pri rôznych situáciách lekár, škola, úrady a podobne.
Vyrastá v sociálnom prostredí, kde má každý člen rodiny priezvisko „L./L.“.
Vzhľadom na útly vek dieťaťa, súd jeho názor k návrhu matky nezisťoval.
17. So zreteľom na zistený skutkový stav veci (zistené závažné dôvody na zmenu priezviska dieťaťa) dospel súd k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho priezvisko bolo zosúladené s priezviskom matky a najbližších rodinných príslušníkov. Preto návrhu matky vyhovel.
18. Súd však dáva do pozornosti rodičom dieťaťa, že týmto rozhodnutím otec dieťaťa svoje rodičovské práva nestráca, ani mu nie sú obmedzené, ani to neohrozuje jeho postavenie otca (predmetom konania nebolo obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani priznanie rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, ani o určenie alebo zapretie rodičovstva a ani o osvojenie dieťaťa).
19. V závere súd dodáva, že ani rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so zmenou priezviska, nie je dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý vec vo vlastnej kompetencii posúdi správnou úvahou. Je preto potrebné rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o udelení súhlasu jednému z rodičov v dôležitých veciach v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska, ktoré do právomoci súdu nepatrí. Skúmame podmienok podľa uvedeného ustanovenia je predmetom administratívnoprávneho konania o zmene priezviska pred správnym orgánom a súd sa v tomto konaní nimi ani nezaoberá.
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní neboli zistené také okolnosti prípadu, kedy by priznanie trov konania bolo spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina. V odvolaní je potrebné: · uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka, · označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.