Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPs/10/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: MALICH, advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom Dunajská 25, 811 01 Bratislava, IČO: 47 256 991, na návrh navrhovateľky: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., advokát so sídlom Hlboká cesta 7, 811 05 Bratislava, a o ustanovení opatrovníka, na odvolanie posudzovanej osoby proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, zo dňa 02.10.2023, č.k. -144, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. z r u š u j e a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

2. Rozhodnutie odôvodnil späťvzatím návrhu doručeným súdu dňa 12.03.2023, s ktorým A. B. prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril súhlas. Uviedol, že nepovažoval za potrebné v konaní pokračovať a s poukazom na súhlas so späťvzatím návrhu, konanie v zmysle až 3 (ďalej len ), (ďalej len ), zastavil. Uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti výroku II. uznesenia podal A. B. prostredníctvom právneho zástupcu podľa , odvolanie, navrhujúc uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania 100%. Namietal, že súd prvej inštancie sa napriek ním uplatnenému nároku na náhradu trov konania, týmto žiadnym spôsobom nezaoberal a bez ďalšieho rozhodol podľa ust. . Namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie nároku na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd nevyhodnotil a nezdôvodnil, na základe akej právnej úvahy dospel k záveru, že nie je spravodlivé priznať mu nárok na náhradu trov konania podľa ust. .

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie zamietnuť. Nestotožnila sa s argumentáciou, ktorá nerešpektuje skutkový stav a okolnosti prípadu. Je presvedčená, že práve postup, ktorý zvolila a vydané neodkladné opatrenie, prispelo k zmene pomerov a k okolnostiam, resp. stavu jej syna, tak aby sa mohol čiastočne zaradiť do života. Zdôraznila, že aj samotné správanie sa syna spolu s uisteniami, že ak návrh nebude vzatý späť zo zariadenia utečie, ju primäli vziať návrh späť. Nešlo o absolútne nedôvodný návrh a rovnako späťvzatie bolo vykonané na základe samotného správania sa jej syna a nie preto, že si to jednoducho iba rozmyslela.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, kedy nie je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , ods. 1 , a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku II. nie je možné potvrdiť ani zmeniť, ale je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

7. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v , pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku, alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka civilného súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

10. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa , a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ( ). Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch, kedy náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon, podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať ( ) a ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ).

11. V konaniach podľa je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné. Je pritom ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Keďže aplikácia predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade

nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

12. V danom posudzovanom prípade A. B. v podaní doručenom súdu dňa 31.03.2023 súhlasil so späťvzatím návrhu a súčasne žiadal voči navrhovateľke priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúcom sa k výroku o trovách konania nevyplývajú žiadne dôvody a úvahy súdu prvej inštancie relevantné pre jeho záver. Okolnosť, že A. B. vo svojom podaní zo dňa 31.03.2023 požaduje priznať náhradu trov konania súd prvej inštancie, nezmienil ani nikde vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek odôvodnenia potom nemožno ustáliť, či a s akým výsledkom konajúci súd vyhodnocoval návrh na priznanie náhrady trov konania a dôvody právneho posúdenia veci, preto ani nie je možné odvolacie námietky riadne vyhodnotiť.

14. Za popísanej situácie možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v , nakoľko v ňom absentujú všetky dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie týkajúce sa trov konania založil). Tento nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom, preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku II., už len z tohto dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal inými dôvodmi odvolania podľa ust. , v spojení s ust. zrušil a podľa ust. , v spojení s ust. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyhodnotí a zdôvodní uplatnený nárok A. B. na priznanie náhrady trov konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby zodpovedalo .

16. V novom rozhodnutí v súlade s a rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).