Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-18-2019.pdf
PDF · 85.81 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/18/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I o návrhu žalobcu: Contineo, s.r.o. v konkurze, Jiskrova 4, Košice, IČO: 31 722 016, konajúci prostredníctvom správcu konkurznej podstaty: Ing. Jana Kollárová, Hlavná 81/A, Košice, proti žalovanému: NSC, s.r.o., Jiskrova 4, Košice, IČO: 36 181 943 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca prostredníctvom správcu konkurznej podstaty dňa 14.6.2019 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo k pozemkom uvedeným na parc. č. 2195 vo výmere 288 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 2196 vo výmere 252 m2 - záhrada a k stavbe uvedenej na súp. č. 1514 na par. č. 2195, druh stavby 15, administratívna budova, zapísaných na LV č. 9821, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto, parcely registra „C“ vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia pohľadávky z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, pod sp.zn. 16Up/1024/2018 vo výške 140.908,56 € s príslušenstvom. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Uvedený návrh odôvodnil skutočnosťami, že žalobca bol nútený v upomínacom konaní podať žalobu z dôvodu nezaplatenia pohľadávok v termínoch ich splatnosti, hoc sa jednalo v niektorých prípadoch o veľmi nízke finančné čiastky. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorý žalovaný nerešpektoval a pohľadávku neuhradil.
3. Žalobca sa z verejne dostupných zdrojov a to z internetovej stránky, ktorá sumuje účtovné údaje obchodných spoločností z údajov, ktoré tieto spoločnosti povinne odovzdávajú obchodnému registru zistil závažné skutkové okolnosti. Z tých vyplýva, že žalovaný sa za účtovný rok 2017 (za rok 2018 údaje k dispozícii nie sú) dostal do zlej ekonomickej situácie, kedy vyprodukoval hospodársky výsledok v strate 26.805,-€. Táto okolnosť v nadväznosti na fakt, že žalovaný dobrovoľne neuhradil ani malé pohľadávky žalobcovi dáva jasný záver o finančných problémoch žalovaného. Podľa jeho názoru je jednoznačne možné z uvedených zistení, vyplývajúcich z kľúčových dôkazov (hospodárska situácia žalovaného na internetovej stránke a platobný rozkaz) vo vzájomnej súvislosti vyvodiť záver o obave z výkonu exekúcie.
4. Žalovaný je majiteľom nehnuteľnosti - administratívnej budovy na Jiskrovej ul. č.4 v Košiciach, ktorá tvorí majetkovú podstatu dlžníka, ktorá je schopná zabezpečiť exekučný nárok žalobcu.
5. Vzhľadom k tomu, že žalobca musí ako správca konkurznej podstaty ustanovený súdom konať s odbornou starostlivosťou, tak ustálil z uvedených faktov, že je daný dôvod na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súdom, nakoľko vyplýva jasná obava o budúci výkon exekúcie žalobcu z platobného rozkazu, a preto existuje právny dôvod na aplikáciu ust. § 343 CSP. Podľa citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred inštitútom neodkladného opatrenia, nakoľko tento inštitút vie splniť rovnaký účel ako neodkladné opatrenie. Žalobca poukázal na predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, z čoho vyvodil, že osvedčil všetky potrebné zákonom predvídané predpoklady a to, že žiada o zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosť, ktorá je v majetku dlžníka, čo osvedčil listom vlastníctva a teda na majetkovú hodnotu, ktorá je spôsobilá na zriadenie záložného práva. Žalobca disponuje peňažnou pohľadávkou, čo osvedčil platobným rozkazom, ako aj to, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa jeho názoru aj túto podmienku skutkovo osvedčil. Preto mal za to, že v danom prípade splnil všetky náležitosti potrebné pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom, pričom upozornil na dôležitý verejný záujem na riadnom vykonaní konkurzného konania s prihliadnutím najmä na veriteľov spoločnosti v úpadku, ktorí môžu utŕžiť bez svojho pričinenia vysoké finančné straty z dôvodu nemožnosti vymôcť ich majetok.
6. Spolu s návrhom predložil nasledujúce listinné doklady:
7. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní sp.zn. 16Up/1024/2018 zo dňa 28.11.2018, na základe ktorého žalovanému, spoločnosti NSC, s.r.o. Košice, uložil povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 19,92 € s prísl., istinu 24,-€ s prísl., istinu 19,92 € s prísl., rovnako istinu 24,-€ s prísl., 14.400,-€ s prísl., 19,92 € s prísl., istinu 24,-€ s prísl., ako aj istinu 126.376,80 € s prísl.. Predložil aj odpor proti platobnému rozkazu, podľa ktorého žalovaný peňažný nárok uvedený v platobnom rozkazu uznal iba čiastočne a to vo výške 2.221,52 €, pričom vo zvyšnej časti uplatneného nároku vo výške 138.687,04 € tento neuznal z dôvodu, že pohľadávky, z ktorých uvedená suma podľa žalobcu pozostáva, zanikli vzájomným započítaním medzi úpadcom a jeho spoločnosťou ku dňom 7.4.2017 a 6.10.2017. Na podporu uvedeného tvrdenia v prílohe predložil konajúcemu súdu fotokópie oboch Dohôd o započítaní vzájomných pohľadávok zo dní 7.4.2017 a 6.10.2017, k nim patriacich interných dokladov, ako aj listu pre správcu úpadcu zo dňa 9.7.2018. Uvedené doklady sú súčasťou odporu. Žalovaný predložil aj námietky voči súpisu majetku oddelenej podstaty úpadcu zo dňa 9.7.2018, s poukazom na vyššie uvedené zápočty. Predložil aj listinné doklady, na ktoré sa v odpore odvolával, t.j. interné doklady č. IDX 170003 a IDX 170005.
8. Súčasťou odporu žalovaného je vyjadrenie k výzve zo dňa 12.10.2018, ktorá bola adresovaná Slovenskou sporiteľňou, a.s. správkyni konkurznej podstaty Ing. P., aj výpis z LV č. 9821 zo dňa 9.11.2018 preukazujúci výlučné vlastníctvo žalovanej spoločnosti k nehnuteľnostiam, parcele č. 2195, 2196, ako aj k stavbe súp. č. 1514 na parc.č. 2195, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto.
9. Podľa ust. § 343 ods.1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa ust. § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods.3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods.1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú procesné inštitúty, ktoré umožňujú súdu okamžite zasiahnuť v prípade tvrdeného porušenia alebo ohrozenia práv strán sporu. Jedná sa o opatrenia súdu, ktoré môže súd podľa § 329 CSP nariadiť aj bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu, či vyjadrenia druhej strany, ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo zabezpečiť postavenie veriteľa pre vymožiteľnosť jeho práva, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom konaní, pričom zabezpečovacia funkcia opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť úpravou pomerov strán sporu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, alebo už v začatom konaní nastať. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho nariadenia je osvedčenie potrebnosti dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami, vzhľadom na to, že zabezpečovacie opatrenie má zabezpečiť ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, ak bez okamžitej úpravy právnych vzťahov, by bolo právo navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia ohrozené. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia je preto súd povinný zistiť danosť práva a skutočnosť, či sú splnené podmienky pre potrebu neodkladnej úpravy vzťahu medzi stranami. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má v tomto prípade dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a musí jednoznačne preukázať aj existenciu hroziacej ujmy, to znamená, že musí nepochybne osvedčiť, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu a zároveň jednoznačne osvedčí existenciu bezodkladnej potreby upraviť pomery navrhnutým zabezpečovacím opatrením a existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa totiž nevykonáva rozsiahle dokazovanie na preukázanie skutkového stavu.
16. Predpokladmi pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ktorej ochrana sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť a osvedčenie existencie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán za súčasného osvedčenia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
17. Súd pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie zabezpečovacieho opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán, alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Podmienkou vydania zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez neodkladnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v podobe obavy, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bude exekúcia ohrozená. V návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia by sa malo osvedčiť najmä to, že existuje daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia s akcentom na to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom vo veci samej o nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe návrhu žalobcu alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia, resp. na základe domnienky, alebo fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o stranách, potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nebezpečenstve hroziacej ujmy strán alebo akútnej hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť byť exekučne vykonané.
18. Je tiež pravdou, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá musí byť špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
19. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia ohrozená bude. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
20. V danom prípade podľa súdu neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca ničím neosvedčil, že by prípadná exekúcia bola ohrozená. V podanom návrhu iba uviedol a tvrdil, že o zlej ekonomickej situácii žalovaného sa dozvedel z internetovej stránky, čo je účtovný rok 2017, keď vykazoval stratu vo výške 26.805,-€. V tomto smere súd konštatuje, že tento listinný doklad predložený nebol a takýto dôkaz nie je dôkazom o skutočnom hospodárení žalovaného, navyše ide o účtovný rok 2017.
21. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, ktorého súčasťou sú Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 7.4.2017 o započítanie sumy 103.046,97 € a Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 6.10.2017 o započítaní sumy 35.640,07 €, z ktorého dôvodu ním uznaná pohľadávka bola vo výške 2.221,52 €.
22. S poukazom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že danému zabezpečovaciemu opatreniu vyhovieť nemohol už aj vzhľadom na zásadu primeranosti zásahu do majetkových práv žalovaného ako dlžníka, ako aj vo vzťahu k uvedenej pohľadávke, na zabezpečenie ktorej by sa malo zabezpečovacie opatrenie zriadiť. V danom prípade ide o zjavný nepomer.
23. Z uvedených dôvodov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
24. V prejednávanej veci ide o taký druh konania, ktorý nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej, rozhodnutie o návrhu žalobcu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zároveň aj rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o trovách konania.
25. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Žalobca bol v konaní neúspešný, z ktorého dôvodu by bol povinný zaplatiť žalovanému trovy konania. Tomu však žiadne trovy v konaní nevznikli, z ktorého dôvodu súd tejto strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.