Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-78-2019.pdf
PDF · 75.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o malol. deti: B. P., nar. XX.XX.XXXX a S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - C. K. XXX a otec J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - C. K. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností , takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. B. P., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. B. sumou 120 eur mesačne a na mal. S. sumou 120 eur mesačne, ktoré bude povinný u oboch detí platiť vždy do 20-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 07.05.2019.
IV. Zročné výživné za čas od 07.05.2019 do vyhlásenia rozsudku súd n e u r č u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom a návrh zdôvodnila tým, že deti sú narodené mimo manželstva, s ich otcom žijú v spoločnej domácnosti, ale nehospodária spolu a otec na výživu detí prispieva nepravidelne.
2. Otec sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, písomne požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti a zároveň súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez jeho prítomnosti s tým, že s návrhom matky v celom rozsahu súhlasí.
3. Súd preto pojednával v neprítomnosti otca.
4. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť podľa dohody rodičov.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením a prečítaním listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Maloletí B. a S. P. sa narodili mimo manželstva, otec k nim uznal otcovstvo. Rodina býva v matkinom rodinnom dome, matka spláca hypotekárny úver po 179 eur mesačne, okrem toho má aj spotrebný úver, ktorý spláca po 72 eur mesačne. Mesačné výdavky na bývanie sú 56 eur elektrina, 80 eur plyn, 18 eur internet, 10 eur voda, TV 12,90 eur.
6. Matka pracuje v spoločnosti J. P. k.s. prevádzka T. s priemerným čistým mesačným zárobkom 800 eur, otec je súkromný podnikateľ, v súčasnosti má pozastavenú živnosť a má začať pracovať na dohodu o vykonaní práce. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú.
7. Obidve deti sú žiakmi Základnej školy J., sú zdraví, mal. B. navštevuje psychologickú ambulanciu.
8. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, pretože bolo preukázané, že rodičia síce spolu žijú v jednej domácnosti, ale spoločne nehospodária a otec prispieva na výživu detí nepravidelne. Na základe zistených skutočností súd upravil pomery mal. detí tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal platením výživného od podania návrhu, t.j. od 07.05.2019 sumou 120 eur mesačne na každé z detí. Určené výživné súd považuje za primerané s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby mal. detí, ako aj osobné, zárobkové a majetkové pomery otca a jeho príjmové možnosti a schopnosti. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní okrem finančného plnenia čiastočne aj dennou osobnou starostlivosťou o deti, na čo súd pri rozhodovaní musí prihliadať.
10. Keďže podľa vyjadrenia matky otec ku dňu vyhlásenia rozsudku zameškané výživné nemá, súd o zročnom výživnom rozhodol tak, že za čas od 07.05.2019 do vyhlásenia rozsudku zročné výživné neurčil.
11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.