Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10C/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci žalobcu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F., A. 5, zast.: Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou so sídlom: Bratislava, Bočná 90, proti žalovaným: 1/ Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Mýtna č. 48, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Ján Šoltés , so sídlom Bratislava, Mýtna 48 a 2/ T. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: F., F. XX , zast. AK ALFA LEGAL s.r.o., so sídlom Bratislava, Šustekova 14, vo veci obnovy konania sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Súd konanie voči žalovanému v 2/ rade Petrovi Drahovskému narodenému 02.09.1982 z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade z a m i e t a.

III. Súd návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava V sp. zn.

- 95 zo dňa 04.06.2015 z a m i e t a.

IV. Žalovanému v 1/ a 2/ rade súd p r i z n á v a každému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2018 sa žalobca H. R. domáha zrušenia Uznesenia o schválení súdneho zmieru podľa O.s.p, nakoľko podľa jeho názoru je zmier podľa hmotného práva jednoznačne neplatný. Uviedol, že konanie o zrušenie súdneho zmieru podľa / ktoré začalo pred účinnosťou / t.j. pred 01.07.2016 je potrebné dokončiť podľa ustanovení . Následne podaním zo dňa 11.04.2018 na základe výzvy súdu upresnil znenie žaloby a jej náležitosti na žalobu o povolenie obnovy konania proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.06.2015 sp. zn.: , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2015, ktorým Okresný súd Bratislava V: vo výroku I schválil súdny zmier nasledovného znenia: „Žalovaní sa zaväzujú zaplatiť žalobcovi sumu 7.643,53 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.378,65 EUR od 16.03.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z časti nevráteného súdneho poplatku 45,85 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 883,24 EUR, to všetko formou pravidelných mesačných splátok splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.06.2015. Prvé dve splátky splatné 20.06.2015 a 20.07.2015 sa žalovaní zaväzujú uhradiť vo výške 50,- EUR, ostatné splátky až do úplného zaplatenia vo výške 150,- EUR na účet číslo... Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Ak sa žalovaní dostanú do omeškania zo zaplatením ktorejkoľvek z mesačných splátok, prípadne jej časti, strácajú výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným ku dňu nasledujúcemu po prvom dni omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky alebo jej časti.“

2. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že pri schvaľovaní súdneho zmieru unikli pozornosti súdu nasledovné skutočnosti: a) napriek skutočnosti/ že žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovanému 1/ ako dlžníkovi bolo Oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.02.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručené dňa 05.03.2013, žalovanému 1/ toto oznámenie nikdy doručené nebolo, nakoľko táto zásielka sa Slovenskej sporiteľni, a.s. vrátila ako nedoručená (vyplýva zo súdneho spisu OS Bratislava V sp. zn.: ), b) ani fikciu náhradného doručenia uvedenej zásielky podľa bodu 10.3. VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanému 1/ nebolo možné v tomto prípade prijať, keďže s poukazom na ust. g 53 ods. 1 v spojení s ustanovením ods. 10 išlo celkom zrejme o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu medzi stranami, keďže na doručovanie zásielok žalovaného 1/ pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. bola fikcia náhradného doručovania vylúčená, c) rovnako súd neskúmal ďalšiu hmotnoprávnu podmienku platnosti Oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a to splnenie podmienky zakotvenej v v spojení s ustanovením , pričom sme presvedčení o tom (a to aj s poukazom na skutočnosti uvedené pod písm. a), že Slovenská sporiteľňa, a.s. neupozornila žalovaného 1/ v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, d) vzhľadom na uvedené je žalovaná 2/ presvedčená o tom, že v predmetnom prípade k mimoriadnej splatnosti úveru žalovaného 1/ nikdy nedošlo, resp. nikdy platne nedošlo, e) v nadväznosti na to. nemohlo potom nikdy platne dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému 1/ vzniknutej titulom „vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaného Iľ na žalobcu (Slovenská sporiteľňa mohla v danom čase postúpiť na žalobcu nanajvýš pohľadávku voči žalovanému 1/ titulom doposiaľ neuhradených splátok úveru, a nie teda celej pohľadávky), t.j. žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný v uvedenom súdnom konaní, f) a v nadväznosti na uvedené nemohla vzniknúť ani povinnosť žalovanej 2/ plniť za žalovaného 1/, keďže veriteľ nikdy riadne nepreukázal, že bv žalovaného 1/ písomne vyzval na splnenie dlhu (porušenie aj ), g) súd ďalej evidentne neskúmal ani oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď už zo žaloby žalobcu sú zrejmé značné rozpory a to vo výške istiny (Slovenská sporiteľňa, ?.s. mala mať voči žalovanému 1/ pohľadávku vo výške 7.991,90 EUR v zmysle Oznámenia zo dňa 22.2.2013, na žalobcu mala byť postúpená pohľadávka vo výške ?.367,80 EUR, pričom žalobca sa od žalovaných domáhal zaplatenia sumy 7.643,53 EUR), nehovoriac už vôbec o príslušenstve žalovanej pohľadávky ako napr. riadnych úrokoch, keďže v žalobe žalobca uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný 1/ sa dohodli na riadnych úrokoch vo výške 12,65 %, pričom zo Zmluvy o úvere je úplne zrejmé, že riadne úroky boli dohodnuté vo výške 11,60 % a pod.

3. Z vyššie uvedených dôvodov žalobného návrhu je zmier podľa hmotného práva ako aj podľa názoru žalobcu neplatný. 4. Žalobca sa domáha obnovy konania s poukazom na cit. ustanovenia zákonov, najmä ustanovenie , t.j. z dôvodu, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 5. Včasnosť podania návrhu na obnovu konania odôvodnil tým, že sa dňa 19.06.2018 dozvedel od matky pôvodného žalovaného 1/, t.j. matky T. H., že pôvodnému žalovanému 1/, t.j. T. H. Oznámenie pôvodného veriteľa, t.j. Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.02.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nikdy nebolo doručené. Pôvodný žalovaný 1/ rovnako údajne nikdy nebol zo strany pôvodného veriteľa, t.j. Slovenskej sporiteľne, a.s. vopred upozornený na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. V rovnaký deň sa žalobca tiež dozvedel, že pôvodný žalovaný 1/ ani nedlhoval pôvodnému veriteľovi takú čiastku, akú si voči nemu v pôvodnom súdnom konaní uplatnil „nový veriteľ" (t.j. žalobca pôvodného konania Intrum Slovakia, s.r.o.). 6. Po nahliadnutí do súdneho spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn.: žalobca zistil, že v uvedenom súdnom spise sa skutočne nenachádzajú žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali doručenie vyššie spomínaných podaní pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. pôvodnému žalovanému 1/ (Upozornenie na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), čo jednoznačne odôvodňuje prijatie záveru, že uvedené podania pôvodného veriteľa pôvodnému žalovanému 1/ skutočne nikdy doručené neboli, a teda, že v predmetnom prípade nikdy nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pôvodného žalovaného 1/. a teda, že v pôvodnom súdnom konaní bola zo strany žalobcu voči žalovaným uplatnená pohľadávka, ktorá nikdy nevznikla. V nadväznosti na uvedené, podľa žalobcu nemohlo potom nikdy platne dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči pôvodnému žalovanému 1/ vzniknutej titulom „vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaného 1/" na pôvodného žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o. (keďže Slovenská sporiteľňa mohla v danom čase postúpiť na Intrum Slovakia, s.r.o. nanajvýš pohľadávku voči žalovanému 1/ titulom dovtedy neuhradených splátok úveru, a nie teda pohľadávku vzniknutú titulom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku ktorej nikdy nedošlo), t.j. žalobca pôvodného konania sp. zn.: , t.j. Intrum Slovakia, s.r.o. nikdy nebol aktívne vecne legitimovaný v pôvodnom súdnom konaní sp. zn.: . V nadväznosti na uvedené, keďže pôvodný veriteľ zrejme nikdy písomne nevyzval pôvodného žalovaného 1/ na splnenie jeho dlhu, žalobcovi ako ručiteľovi nikdy nemohla vzniknúť povinnosť plniť predmetný dlh za pôvodného žalovaného 1/ v zmysle , t.j. žalobca nikdy nebol pasívne vecne legitimovaná v pôvodnom súdnom konaní vedenom OS Bratislava V pod sp. zn.: ako pôvodne žalovaný v 2/ rade - ručiteľ. 7. Podľa názoru žalobcu je úplne zrejmé, že zo strany pôvodného žalobcu bol Okresnému súdu Bratislava V v konaní sp. zn.: predložený na schválenie zmier, ktorý bol v príkrom rozpore s viacerými ustanoveniami právnych predpisov a nevychádzal zo skutočného skutkového ako ani právneho stavu veci. Tým, že Okresný súd Bratislava V v pôvodnom konaní sp. zn.: takýto nezákonný zmier schválil, jednoznačne postupoval v rozpore s ustanovením prvá veta (v znení účinnom ku dňu schválenia zmieru súdom, t.j. ku dňu 4.6.2015), podľa ktorého Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalobca dokonca názoru, že Okresný súd Bratislava V v pôvodnom konaní súlad zmieru s právnymi predpismi ani vôbec neskúmal. 8. Zároveň žalobca žiadal povoliť odklad vykonateľnosti napádaného Uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.6.2015 sp. zn.: .

9. Žalovaný v 1/ rade s návrhom žalobcu na obnovu konania nesúhlasil v celom rozsahu, žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že o nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo zakladá dôvod obnovy podľa ust. nemožno hovoriť tam, kde súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Procesná prípustnosť žaloby na obnovu konania je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Táto podmienka nie je splnená, ak skutočnosť, rozhodnutie či dôkaz existovali už v pôvodnom konaní, a ten, kto navrhuje obnovu o ich existencie vedel, resp. mal možnosť vedieť, avšak ich v pôvodnom konaní nepoužil. Vo vyjadrení k žalobe poukázal, na to, že žalobca v pozícii ručiteľky z úverového vzťahu ako strana sporu vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. bol riadne oboznámený s celým priebehom sporu, bola mu doručená žaloba so všetkými jej prílohami. Žalobca žiadne prostriedky procesnej obrany nepoužil. Uplatnený nárok nerozporoval, tento uznal v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky v predloženom návrhu na uzavretie súdneho zmieru zo dňa 10.04.2015 a nakoľko prejavil vôľu žalovanú pohľadávku splatiť formou splátok, došlo medzi stranami sporu k uzavretiu súdneho zmieru potvrdeného uznesením súdu pod č. k. -95. Pokiaľ sa teda žalobca dovoláva toho, že až dodatočne zistil, že žalovanému v 1/ rade v spore vedenom pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. nebolo doručené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, tým nemala byť daná ich aktívna legitimácia na uplatnenie nároku z nesplateného úveru a žalobcovi tak nemohla vzniknúť povinnosť plniť, čo je názor zjavne nesprávny a mylný, nemožno túto skutočnosť, na ktorej žalobca založil svoju žalobu považovať za skutočnosť, ktorú by nemohol ako strana sporu bez svojej viny uplatniť v pôvodnom konaní. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že tým nie je splnená procesná podmienka pre pripustenie obnovy konania podľa ust. , čo je dôvodom zamietnutia žaloby na obnovu konania. Skutkové okolnosti uvedené v žalobe na obnovu konania sú naviac v príkrom rozpore so správaním sa žalobcu v spore vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. , ktorý bol ukončený zmierlivo. Jediným skutočným dôvodom požadovanej obnovy konania zo strany žalobcu podľa žalovaného v 1/ rade je snaha vyhnúť sa plneniu povinnosti, ku ktorej bol žalobca ako ručiteľ zaviazaný súdom, ktorú neplnil a ktorá je v súčasnosti vymáhaná exekučne.

10. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že pohľadávku z napádaného úverového vzťahu splácal, nakoľko však pracoval v zahraničí dostal sa do omeškania so splátkami úveru i úrokov a úrokov z omeškania. Poukázal na to, že Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. zo dňa 26.07.2018 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a zbavil ho ako dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené oba v konkurze alebo splátkovým kalendárom ( ) a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurznom konaní. Správca konkurznej podstaty nesúhlasil s pokračovaním konania voči jeho osobe. Žiadal prihliadnuť na to, že v čase keď bol uzatváraný súdny zmier v zmysle ustanovení vtedy platného bolo prípustné požiadať o jeho zrušenie, čo však súčasná právna úprava v Civilnom procesnom poriadku neumožňuje. 11. Súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku žalobcu a to: Obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava V č.k. , exekučným príkazom na vykonanie exekúcie zrážkou zo mzdy proti žalobcovi H. R. a exekučným príkazom na zriadenie exekučného záložného práva voči povinnému T. H. a H. R., prostriedkami procesnej obrany žalovaného v 1/ a 2/ rade: vyjadreniami ich právneho zástupcu, Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 26.07.2018 o vyhlásení konkurzu na dlžníka T. H. a zistil tento skutkový a právny stav: 12. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. súd zistil, že v konaní strany sporu uzatvorili súdny zmier dňa 04.06.2015 nasledovného znenia: „Žalovaní s a z a v ä z u j ú zaplatiť žalobcovi sumu 7.643,53 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.378,65 EUR od 16.3.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z časti nevráteného súdneho poplatku 45,85 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 883,24 EUR, to všetko formou pravidelných mesačných splátok splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.06.2015. Prvé dve splátky splatné 20.06.2015 a 20.07.2015 sa žalovaní zaväzujú uhradiť vo výške 50,- EUR, ostatné splátky až do úplného zaplatenia vo výške 150,- EUR na účet číslo: L XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX. Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Ak sa žalovaní dostanú do omeškania zo zaplatením ktorejkoľvek z mesačných splátok, prípadne jej časti, strácajú výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným ku dňu nasledujúcemu po prvom dni omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky alebo jej časti.“

13. Navrhovateľovi sa po právoplatnosti uznesenia v r á t i súdny poplatok vo výške 412,65 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.

14. Žaloba o zaplatenie sumy 7.643,53 EUR bola podaná voči T. H. ako dlžníkovi - žalovanému v 1/ rade a H. R. ako ručiteľke - žalovanému v 2/ rade. Žalobcom bola spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., teraz len Intrum Slovakia s.r.o. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.03.2013 kedy prešla pohľadávka z úveru Slovenskej sporiteľne a.s. na Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Žalobca k žalobe pripojil Úverovú zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky, Dohodu o ručení, Oznámenie Slovenskej sporiteľne zo dňa 22.02.2013, ktorým vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzvala dlžníka aj ručiteľa na okamžitú úhradu dlžnej sumy 7.991,90 EUR, doručenky preukazujúce doručovanie tohto Oznámenia, Špecifikáciu postúpenej pohľadávky, Oznámenie SLSP a.s. zo dňa 05.04.2013 o postúpení pohľadávky. Tieto dôkazy súd stranám sporu doručil. Strany sporu pred otvorením pojednávania uzavreli súdny zmier, v ktorom uznali pohľadávku žalobcu, čo do dôvodu aj výšky.

15. Žalobca odôvodňuje podanie návrhu na obnovu konania tým, že v uvedenom súdnom spise sa nenachádzajú žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali doručenie vyššie spomínaných podaní pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. pôvodnému žalovanému 1/ (Upozornenie na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), čo podľa neho jednoznačne odôvodňuje prijatie záveru, že uvedené podania pôvodného veriteľa pôvodnému žalovanému 1/ skutočne nikdy doručené neboli, a teda, že v predmetnom prípade nikdy nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pôvodného žalovaného 1/ a teda, že v pôvodnom súdnom konaní bola zo strany žalobcu voči žalovaným uplatnená pohľadávka, ktorá nikdy nevznikla

16. Napádané listinné dôkazy, na ktoré žalobca poukazuje boli súčasťou spisového materiálu a obsah týchto listinných dôkazov konajúci súd doručoval stranám spolu so žalobou. Nemožnosťou požiť skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní je mienená nemožnosť previesť dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy stranou konania voči súdu. Nejde však o prípady nevykonania možného dokazovania súdom ohľadom tých skutočností, rozhodnutí a dôkazov, ktoré boli účastníkom konania označené, avšak súd ich pokladal za nerozhodné, a preto k ich dokazovaniu neprikročil. Ako však bolo vyššie naznačené, uvedené neplatí pre prejednávanú vec, keď nepochybne žalobcom označené listinné dôkazy boli súčasťou spisového materiálu v predchádzajúcom konaní a súd prvej inštancie ich žalobcovi aj žalovanému v 2/ rade doručil a teda mali možnosť sa s nimi oboznámiť.

17. Podľa proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

18. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

19. Podľa za splnenia podmienok podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v až e).

20. Podľa odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

21. Podľa súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná.

22. Podľa ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

23. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorý okrem iného zrušil .

24. Podľa prechodných ustanovení platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol byť znova prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne.

26. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu subjektívnej lehoty t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Tieto lehoty boli ustanovené účinným do 30.06.2016 zhodne s účinným odo dňa 01.07.2016. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo takej veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno žalobu na obnovu konania podať v subjektívnej trojmesačnej lehote, plynúcej od času, keď sa strana sporu o dôvode obnovy dozvedela, alebo od času, keď tento dôvod mohla uplatniť.

27. Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

28. Obnova konania v zásade nie je prípustná proti uzneseniam súdu, výnimku predstavuje právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, pokiaľ možno dôvody obnovy uvedené v vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých bol zmier schválený.

29. Žalobca podaný návrh na obnovu spomínaného konania odôvodňoval poukazom na ust. .

30. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre stranu sporu, ktorá podáva návrh na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny nemohol použiť napr. preto že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz, ale aj na nemožnosť ho predložiť z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti, ktoré nastali až potom nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko k ním nemohol súd v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadnuť.

31. Súd dospel k záveru, že v súdnej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal splnenie objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania t.j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto strany. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. bolo skončené dňa 25.06.2015, kedy nadobudlo právoplatnosť Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -95 zo dňa 04.06.2015 o schválení súdneho zmieru. Súd však musí mať nad všetky pochybnosti preukázané dodržanie subjektívnej 3- mesačnej lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy.

32. Žalobca nenavrhoval ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní nemohol predložiť. Otázku doručovania Oznámenia o postúpení pohľadávky mohli strany sporu riešiť v pôvodnom konaní, pričom žalovaný túto skutočnosť, že pohľadávka bola postúpená namietal v odpore proti Platobnému rozkazu, ktorý bol v pôvodnom konaní vydaný a žalobcovi bolo riadne doručené.

33. Nejde o prípad, že by ich žalobca bez svojej viny v pôvodnom konaní nemohol použiť. Súd Žalobu na obnovu konania vyhodnotil ako účelový pokus žalobcu privodiť si rozhodnutie súdu pre neho priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko voči nemu bolo zahájené exekučné konanie a to formou zrážok zo mzdy. Žalobca sám uviedol, že o splácanie úverovej zmluvy sa nestaral, neriešil to a zjavne plnenie povinností začal riešiť následne až potom, ako súdny exekútor vydal voči nemu dňa 25.04.2016 exekučný príkaz.

34. Dôvod obnovy konania zo strany žalobcu v podstate spočíva v pochybnosti o kvalite spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bol nárok žalobcu uplatnený a ktorú súd z úradnej moci v zmierovacom konaní nepodrobil súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku, čím došlo k vydaniu súdneho zmieru v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Žalobca ani len netvrdil, že existujú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, nešpecifikoval ktoré, keď zjavne neodôvodnene tvrdil len to, že v pôvodnom konaní rozhodol súd prvej inštancie v rozpore s právnymi predpismi a nevychádzal zo skutočného skutkového ani právneho stavu veci najmä z dôvodu, že žalovanému v 2/ rade nebolo doručené oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Nemožnosťou požiť skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní je mienená nemožnosť previesť dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy stranou konania voči súdu.

35. Pokiaľ ide o mimoriadnu splatnosť vyhlásenú právnym predchodcom žalobcu zo dňa 22.02.2013, doručenú žalovanému 2/ uložením na pošte dňa 01.03.2013, v tejto súvislosti je nutné poukázať na ust. , podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

36. Žalobca mal toto oznámenie riadne doručené dňa 05.03.2013. Napriek tejto skutočnosti sa o predmetný úver nezaujímal. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti zásadu platnú už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým). To znamená, že práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Žalobcovi nič nebránilo uplatniť svoje procesné práva a požiadať pôvodného veriteľa o zistenie stavu splácania úveru a dôvodov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V tomto smere nepreukázal žalobca skutočnosti ani dôvody, ktoré mu bránili v konaní poukázať na vyššie namietané dôvody povolenia obnovy konania.

37. Postúpenie pohľadávky podľa a nasledujúce zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť, ale postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi, spôsobom predpokladaným v ust. mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa28.11.2007). Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Napádaná skutočnosť, nedoručenie oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému v 2/ rade, by neprivodila priaznivejšie rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi, pretože povinnosť dlžníka plniť by ostala a následne jeho neplnením povinností by ostala i povinnosť ručiteľa plniť za dlžníka.

38. Súd skúmal dodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania ( .) a dospel k záveru, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene (návrh bol na okresný súd doručený až 25.6. 2018) a neboli naplnené dôvody jeho prípustnosti ( .).

39. Cieľom občianskeho súdneho konania je zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany porušených či ohrozených práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, dosiahnutie rozhodnutia, ktoré vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a z aplikácie relevantných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a z ich správnej interpretácie. Nápravu rozhodnutia spravidla možno dosiahnuť iba v riadnom dvojinštančnom postupe na základe podaného odvolania ako riadneho opravného prostriedku.

Právoplatnosť rozhodnutia znamená jeho nezmeniteľnosť a záväznosť a je jednou zo záruk právnej istoty. Výnimkou z tejto právnej istoty sú mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a dovolanie), ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí. So zreteľom na mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním.

40. Žalobca sa mal možnosť, respektíve mohol dozvedieť o skutočnostiach, ktoré až neskôr vo svojom návrhu na obnovu konania uviedol ako zákonné dôvody pre povolenie obnovy konania už v čase doručeného platobného rozkazu v tomto konaní, ktorý prevzal 22.02.2014. Možno potom zhrnúť, že pokiaľ žalobca v konaní Okresného súdu Bratislava V sa mohol dozvedieť o dôvodoch majúcich za následok spochybnenie zákonnosti uplatneného nároku v danom konaní aj to, že nebolo doručené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovanému v 2/ rade a následne tým nemala byť daná aktívna legitimácia žalovaného v 1/ rade na uplatnenie nároku z nesplateného úveru a to najneskôr odo dňa 22.02.2014 (doručenie platobného rozkazu č. k. ), je potom nutné konštatovať, že pokiaľ podal návrh na obnovu konania až dňa 26.06.2018, celkom zjavne podal návrh na obnovu konania oneskorene a to po uplynutí subjektívnej prekluzívnej lehoty. Okrem toho žalobca nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o včasnosti podanej žaloby od údajného dozvedenia sa od matky žalovaného v 2/ rade až dňa 19.06.2018 o tom, že žalovanému v 2/ rade oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru nebolo doručené.

41. Súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol pre nepreukázanie dôvodov povolenia obnovy konania vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. podľa a nesplnenie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie predmetnej žaloby podľa .

42. Vzhľadom na právny názor súdu, niet potom dôvodu ani na postup podľa , podľa ktorého súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a preto súd návrh na odklad vykonateľnosti napádaného rozhodnutia zamietol.

43. V priebehu konania tunajší súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -18 zo dňa 26.07.2018, bol na majetok žalovaného v 2. rade vyhlásený konkurz.

44. Podľa o konkurze a vyrovnaní (ďalej už len ZoKV) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Podľa ZoKV oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu. Podľa ZoKV súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, patriaceho k úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, resp. návrhom podaným voči správcovi. Účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

45. Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

46. Podľa , ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

47. Žalobca sa domáha povolenia obnovy konania, v ktorom vymáhal žalovaný v 1/ rade titulom nesplateného spotrebiteľského úveru sumu 7.643,53 EUR. Predmetná pohľadávka je už uplatnená a vymáhaná v exekučnom konaní.

48. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú().

49. Zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 2/ rade je zastavenie konania. Keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a k tomuto došlo už pred rozhodnutím súdu, rozhodol tak, že konanie bez zbytočného odkladu konanie voči žalovanému v 2/ rade zastavil. 50. Podľa , ( v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

51. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaní v 1/, 2/ rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Podľa proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd v dvoch vyhotoveniach. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ,, , odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov