Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. N. č. XXX/XX, N., právne zast.: WEBER LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Na rozhliadke č. 2, Bratislava, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09 Francúzska republika, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, v konaní o určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že spotrebiteľský úver podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.11.2016 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2019 domáhala toho, aby súd určil, že spotrebiteľský úver podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.11.2016 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 18.11.2016 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX. Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni jednorázovo bezhotovostne úver vo výške 349,- Eur s úrokovou sadzbou 22% p. a., RPMN 24,39%, ktorý mal žalobca splatiť v 49 mesačných splátkach vo výške 11,22 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému zaplatiť je vo výške 532,14 Eur. Ďalej uviedla, že podľa ust. v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48/ES (ďalej len „Smernica“) požadujú, aby boli v zmluve o spotrebiteľskom úvere „všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. Uvedené má slúžiť na kontrolu správnosti postupu poskytovateľa spotrebiteľského úveru pri vypočítavaní RPMN zo strany orgánov kontroly (vrátane súdov) a informovanie spotrebiteľa. V zmluve nie sú uvedené tieto predpoklady, v zmluve je len vyjadrená výška RPMN. Žalobkyňa ďalej uvádza, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN 24,39%, nakoľko pri zadaní príslušných parametrov do interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na portáli finančnej osvety je správna výška 26,15%. Za nesprávnu náležitosť predmetnej zmluvy

považuje žalobkyňa aj uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedenej vo výške 532,14 Eur. Táto suma je uvedená nesprávne, nakoľko výška splátok (11,22 Eur) * počet splátok (49) = 549,78 Eur, čo je o 17,64 Eur viac. Taktiež žalobkyňa tvrdí, že splátky spotrebiteľského úveru nie sú v zmluve rozčlenené na splátky istiny, úrokov a poplatkov, čím sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa zároveň poukazuje na to, že v čase uzatvárania zmluvy musela podľa zákona obsahovať dobu trvania zmluvy, ktorá je v zmluve uvedená nasledovne: „ZoSÚ je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ“. Doba trvania zmluvy je podľa nej uvedená neurčito a netransparentne. Doba trvania zmluvy má byť vyjadrená v jednotkách času (dni, týždne, mesiace a roky). Uvedené vyjadrenie doby trvania zmluvy je neurčité, nakoľko zmluva zanikne aj v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záväzky nevysporiadané, a to napríklad vyhlásením predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany banky. V závere žaloby žalobkyňa poukazuje na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zo strany žalovaného, ktorý posudzoval schopnosť splácať úver žalobkyňou bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave a bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

2. Na podporu svojich tvrdení pripojila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty spolu s rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe, kde uviedol, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Zákon nepožadoval v zmluve konkrétny matematický výpočet ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať. V prípade nesprávneho uvedenia RPMN žalovaný tvrdí, že postupoval na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a uvedená RPMN nepresahovala dvojnásobok RPMN zverejneného na webovej stránke NBS. RPMN stanovuje veriteľ na základe ním uvedených kritérií. Vzhľadom k tomu RPMN uvedené v zmluve žalovaný nepovažuje za neprospech spotrebiteľa a je podľa jeho názoru v zákonnom limite. V prípade nesprávneho uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť si žalovaný dovoľuje poukázať na to, že úroky a poplatky boli žalobkyňou uhrádzané postupne. Časť úhrad, ktoré boli započítané na istinu, poplatky a poistenie nemôžu byť považované za údajné bezdôvodné obohatenie žalovaného. Žalovaný má za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia netvorí jeden celok, z titulu, že časť úhrad sa započítavala na úroky a poplatky. Žalovaný ďalej uvádza, že ZoSÚ obsahuje informáciu o počte mesačných splátok (49), výške mesačných splátok (11,22 Eur) a termíne mesačných splátok (vždy k 15. dňu v mesiaci). Žalovaný je oprávnený kedykoľvek počas celej doby trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie, istiny a úrokov. Pokiaľ by mal text zmluvy obsahovať uvedené údaje neprispelo by to k zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Taktiež sa vyjadril k nesprávnemu uvedeniu doby trvania zmluvy. V tejto súvislosti má za to, že doba trvania zmluvy nemá byť uvedená konkrétnym dátumom, nakoľko z legislatívne- terminologického hľadiska termín doba znamená časový úsek a nie konkrétny dátum. Taktiež v zmysle právnej úpravy sa zmluvy delia na zmluvy uzavreté na dobu určitú a neurčitú, takže použitie tohto termínu namiesto konkrétneho dátumu je aj z tohto hľadiska správne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k žalobe a uviedla, že v súvislosti s nesprávnym uvedením celkovej čiastky spotrebiteľského úveru poukazuje na to, že ZoSÚ jednoznačne stanovuje povinnosť veriteľa uviesť presnú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť a do tejto sumy majú byť započítané všetky náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Ak je v zmluve vyjadrená celková čiastka správne, v zmluve nie je správne uvedená výška splátky a naopak, nakoľko matematickým prepočtom splátok a výšky splátok vychádza, že spotrebiteľ mal žalovanému zaplatiť viac, ako je v zmluve uvedená celková čiastka. Ďalej uviedla, že splátky spotrebiteľského úveru nie sú v zmluve rozčlenené na splátky istiny, úrokov a poplatkov, čím sa v zmysle konštantnej judikatúry úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento záver je potrebné prijať napriek rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015, nakoľko priamy účinok smernice nie je možný a vnútroštátne právo - zákon, nad rámec smernice zakotvuje prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých, je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Slovenský , s účinnosťou od 01.05.2018, a to výlučne z

dôvodu, že toto ustanovenie je v rozpore so Smernicou. Ak samotný zákonodarca ustálil, že zákon je v rozpore so Smernicou, je teda zrejmé, že eurokomformný výklad zákona (t.j. nepriamy účinok smernice) nie je možný, nakoľko výklad zákona by bol v rozpore so zákonom (contra legem).

5. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu vyjadrením, v ktorom uviedol, že slovenský zákonodarca dňa 12.10.2017 prijal , ktorým sa mení a dopĺňa , o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustil od požiadavky členenia splátok. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon o spotrebiteľských úveroch naďalej v rozpore so smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že SR pri implementácii Smernice išla napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Samotný zákonodarca tak priamo potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so Smernicou a že eurokonformný výklad zákona o spotrebiteľských úveroch cez zásadu zákazu výkladu zákona contra legem nie je možný.

6. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania, nakoľko strany sporu súdu na základe výzvy oznámili, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 18.03.2019, zmluvou o spotrebiteľskom a úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2016, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 26.03.2019, písomným vyjadrením žalobkyne zo dňa 10.04.2019 a písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 30.04.2019 a zistil tento skutkový stav veci:

8. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 18.11.2016 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX. Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi jednorázovo bezhotovostne úver vo výške 349,- Eur s úrokovou sadzbou 22% p. a., RPMN 24,39%, ktorý mal žalobca splatiť v 49 mesačných splátkach vo výške 11,22 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému zaplatiť je vo výške 532,14 Eur.

9. Nesporné je, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, čo vyplýva z povahy záväzku, z názvov zmlúv a strany túto skutočnosť nenamietajú.

10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN ako ani samotný výpočet.

11. Po prepočte jednotlivých splátok vychádza RPMN vo výške 26,15%.

12. Vzhľadom na vyššiu RPMN by žalobkyňa ako spotrebiteľ zaplatila o 17,64 Eur viac ako by mala zaplatiť podľa zmluvy.

13. Zmluva neobsahuje dohodu amortizácii splátok a obsahuje ustanovenie čl. 1.3, v zmysle ktorého má klient právo bezplatne si vyžiadať výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

14. Zo zmluvy vyplýva, že zmluva neobsahuje presný dátum konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy, no obsahuje údaj o splatnosti prvej splátky, na základe ktorej v spojení s ďalšími údajmi ako je napr. počet splátok, je jednoduché zistiť absentujúci údaj o konečnej splatnosti ako aj dobu trvania zmluvy.

15. Žalovaný nereagoval na tvrdenia žalobkyne ohľadom jeho povinnosti skúmať schopnosť žalobkyne splácať úver.

16. Súd preskúmal podanú žalobu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

17. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23. Podľa ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa obsahovať právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=18.11.2016>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=18.11.2016>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=18.11.2016> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101?ucinnost=18.11.2016>.

28. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

29. Podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

30. Podľa prílohy č. 2 ZoSÚ, základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:

m m'

suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl k=1 l=1

31. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“), keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

32. Vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov má súd zato, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Túto skutočnosť nenamietajú ani strany.

33. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzatvára zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

34. Zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v . Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.

35. Zvýšenú ochranu spotrebiteľa zákonodarca uzákonil aj v osobitných právnych predpisoch, ktoré majú k špeciálny vzťah, lebo konkretizujú a dopĺňajú ochranu spotrebiteľa pri rôznych záväzkoch, v ktorých vystupuje spotrebiteľ ako zmluvná strana. Jedným z takýchto právnych predpisov je aj ZoSÚ, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Okrem vyššie spomenutých upravuje aj formy porušenia povinnosti dodávateľom s dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ( ZoSÚ).

36. Na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle citovaných ustanovení právnych predpisov má súd preukázané, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje náležitosť týkajúca sa uvedenia predpokladov potrebných pre výpočet RPMN. Žalovaný síce uviedol určité predpoklady použité na výpočet RPMN, avšak neuviedol jasne a zrozumiteľne, ktoré konkrétne z nich boli použité pre výpočet RPMN, vrátane matematického výpočtu. Takéto uvedenie je podstatné z pohľadu orgánov kontroly a informovania spotrebiteľa. Ďalej je dôležité poukázať na skutočnosť, že žalovaný v predmetnej spotrebiteľskej zmluve na strane č. 2 uvádza špecifikáciu dodatočných predpokladov pre výpočet RPMN, pričom obdobná špecifikácia prvotných predpokladov k spotrebiteľskému úveru na strane č. 1 zmluvy absentuje. O tom, že je v zmluve o spotrebiteľskom úvere potrebné bližšie špecifikovať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN svedčí aj znenie dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorej „v záujme každého veriteľa, ktorého zámerom je zodpovedné podnikanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov je poskytnutie čo najkomplexnejšieho rozsahu informácií“. Právnym následkom porušenia vyššie uvedenej povinnosti žalovaného je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

37. V súvislosti s nesprávne uvedenou hodnotou RPMN súd poukazuje na to, že presný výpočet hodnoty RPMN zaručuje použitie vzorca stanoveného pre výpočet tejto hodnoty, ktorý tvorí prílohu ZoSÚ. Použitie interaktívnej kalkulačky zverejnenej na portáli finančnej osvety pre výpočet hodnoty RPMN je orientačného charakteru, nakoľko vyššie uvedený vzorec obsahuje širší rozsah parametrov potrebných pre výpočet RPMN. Žalovaný postupoval na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a uvedená RPMN nepresahovala dvojnásobok RPMN zverejneného na webovej stránke Národnej banky Slovenska.

38. ZoSÚ jednoznačne stanovuje povinnosť veriteľa uviesť presnú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť a do tejto sumy majú byť započítané všetky náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že ak je v zmluve vyjadrená celková čiastka správne, v zmluve nie je správne uvedená výška splátky a naopak, nakoľko matematickým prepočtom splátok a výšky splátok je preukázané, že žalobkyňa mala žalovanému zaplatiť celkovú čiastku spotrebiteľského úveru vo vyššej sume, ako je suma celkovej čiastky uvedená v zmluve. Uvedená skutočnosť taktiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľskej zmluvy.

39. Súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne pokiaľ ide o porušenie povinnosti žalovaného, ktorá spočíva v neuvedení výšky, počtu a termínov splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky a s tvrdením, že eurokonformný výklad zákona (t.j. nepriamy účinok smernice) nie je možný, nakoľko výklad zákona by bol contra legem (v rozpore so zákonom). Súd poukazuje na skutočnosť, že medzi právnym vzťahom spotrebiteľa a veriteľa a jej údajným právnym následkom v podobe absencie vnútroštátnych účinkov smernice, chýba akékoľvek logické prepojenie. Všeobecne známou skutočnosťou je to, že ak niektorú oblasť právnych vzťahov upravia orgány EÚ právne záväzným aktom a ide o oblasť, v ktorej únia disponuje vecnou pôsobnosťou, majú tieto právne záväzné akty jednak prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi a jednak je ich výklad Súdnym dvorom výkladom záväzným. Nemá teda povahu odporúčania, ktoré vnútroštátne súdy môžu, ale nemusia vziať do úvahy. Uvedené o to viac platí v prípade tzv. úplnej harmonizácie, ktorá je výslovne zakotvená v § 22 ods. 1 Smernice, čo zároveň explicitne konštatoval Súdny dvor EÚ a uviedol, že dotknuté ustanovenia smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil vo svojej vnútroštátnej právnej úprave povinnosť, ktorá v smernici stanovená nie je.

40. Súd poukazuje na to, že v danom spore spotrebiteľ nie je ukrátený na svojich právach, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere musela obsahovať podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 3, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva obsahuje uvedené právo spotrebiteľa na strane č. 1, bod 1.3..

41. Z jazykového výkladu ZoSÚ, vyplýva, že zákonodarca požaduje uvedenie doby trvania a nie lehoty trvania spotrebiteľského úveru, pričom doba trvania zmluvy môže byť vyjadrená tak konkrétnym dátumom, ako aj iným určitým a zrozumiteľným vyjadrením časového úseku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje dostatočne jasne vyjadrenie doby trvania zmluvy, ktoré sa dá jednoducho vypočítať a určiť na základe údajov o počte splátok (49), splatnosti prvej mesačnej splátky (15.12.2016) a konečnej splatnosti úveru (15.12.2020).

42. Žalovaný sa v žiadnom zo svojich vyjadrení doručených súdu nevyjadril k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal splnenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pred poskytnutím spotrebiteľského úveru, teda zo strany žalovaného nedošlo k prevereniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver (údajov o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave spotrebiteľa) a nahliadnutiu do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Uvedené má za následok, že spotrebiteľský úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov.

43. Podľa v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, lebo mala v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , , len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.